Chrobák v hlave_FM

Kde je pri sociálnych sieťach hranica medzi bezpečím a cenzúrou? Je vek 16 rokov skutočným míľnikom v digitálnej dospelosti? Dnes v relácii Chrobák v hlave_FM riešime algoritmy, toxické bubliny a vplyv technológií na mladých ľudí. O výsledkoch výskumov a realite mladých na Slovensku viac povie Ema Brunovská z Rady mládeže Slovenska.

Tradičná ľudová kultúra dnes už nie je len o uchovávaní minulosti, ale čoraz viac aj o súčasnom a najmä osobnom zážitku. V relácii Chrobák v hlave_FM sa rozprávame o tom, ako sa mení podoba folklóru v 21. storočí, či je dôležitá autenticita a aký je vzťah mladých ľudí k ľudovému tancu. Zuzana Botiková privíta tanečného pedagóga a choreografa Vlada Michalka.

Ako dnes vyzerajú zdravé vzťahy v čase umelej inteligencie, sociálnych sietí a polarizovanej spoločnosti? A kto vlastne formuje predstavy mladých o láske, hraniciach či intimite – škola, ulica, alebo už skôr influenceri a digitálne prostredie? Toto vydanie relácie Chrobák v hlave_FM sa zameriava aj na napätie medzi ideálmi, ktoré o vzťahoch komunikujeme, a realitou, ktorú mladí ľudia zažívajú – vrátane otázok moci, nerovností či tlaku na „dokonalé“ vzťahy. So vzťahovou lektorkou Luciou Holečkovou zo združenia InTYMYta sa rozprávame o tom, ako dnes učiť o vzťahoch zmysluplne, kriticky a v kontexte rýchlo sa meniaceho sveta.

V ďalšom vydaní Chrobáka v hlave_FM sa spolu s filozofkou Danielou Vacek pozrieme na umelú inteligenciu a na to, ako nám možno nenápadne mení hodnoty priamo pred očami. Môžeme ešte hovoriť o talente a úspechu, keď mnohé úlohy za nás dnes vypočíta softvér? Prečo máme potrebu dávať strojom ľudské vlastnosti a kto nesie zodpovednosť, keď sa algoritmus v praxi pomýli? A čo si myslieť o veľkých katastrofických víziách technologických lídrov, ktoré v poslednom čase zaplavujú internet?

Prečo sú vtip, satira či irónia dôležitou súčasťou verejnej debaty a ako môžu pomáhať kriticky pomenúvať moc a spoločenské problémy? Toto vydanie relácie Chrobák v hlave_FM sa zároveň dotýka aj situácií, keď humor prestáva byť len nevinnou zábavou a môže prispievať k polarizácii, šíreniu stereotypov či manipulácii, najmä v online priestore. Zuzana Botiková sa rozpráva s výskumníčkami Katarínou Motykovou a Ninou Cingerovou o jazykovednom skúmaní vzťahu medzi humorom a demokraciou aj v širšom medzinárodnom kontexte.

Aký bol historický a spoločenský kontext výstavby vodných diel počas socializmu a aké boli príbehy ľudí, ktorým tieto zásahy zásadne zmenili život? S režisérom Martinom Gondom a scenáristkou Zuzanou Liškovou hovoríme o Starine aj Liptovskej Mare, o rozdieloch medzi filmovým spracovaním a rozhlasovou hrou, o práci s autentickými svedectvami a o tom, ako sa dá umelecky uchopiť pamäť miesta. Dotkneme sa napokon aj širšieho rozmeru krajiny a kolektívnej pamäti: čo z „zatopených“ príbehov v nás rezonuje dnes a prečo je dôležité ich znovu vynárať.

Bol evanjelickým farárom, sociológom a realistickým kritikom vlastného národa – Ján Lajčiak pomenúval slabosti Slovákov už pred viac ako sto rokmi. V čom je jeho myslenie dnes znepokojivo aktuálne a prečo sa k nemu vracia Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava v inscenácii Text Lajčiak? O intelektuálovi, ktorý z fary v dedinke pod Čertovicou písal štúdie o Slovákoch a kultúre, sa Zuzana Botiková rozpráva s režisérom Rasťom Ballekom a dramaturgom Máriom Drgoňom.

Dnes v relácií Chrobák v hlave_FM ukončíme minisériu venovanú slovensko-maďarským vzťahom v zmiešanom jazykovom prostredí. Pozrieme sa spolu do Šamorína, mesta, kde dva jazyky počuť v zmiešaných rodinách, v školách, obchodoch, kostole, u lekára aj pri obyčajných rozhovoroch na ulici.

Chrobák v hlave_FM pokračuje témou slovensko-maďarských vzťahov v zmiešanom jazykovom prostredí. Dvojjazyčnosť sa najvýraznejšie prejavuje tam, kde je používanie jazyka profesiou. Zároveň, dva jazyky nemusia znamenať len výhodu, môžu so sebou niesť aj neistotu či napätie. V druhom dieli minisérie Starí susedia sa Zuzana Botiková venuje dvojjazyčnosti (nielen) na scéne. Skúsenosť s ňou má herec Ottó Culka, ktorý rozpráva o detstve, hereckej práci a o tom, ako sa dva jazyky v jednom živote navzájom dopĺňajú.

Na juhu Slovenska žijú už celé generácie bok po boku Slováci a Maďari. Ich každodenné životy sa prelínajú v obývačkách a kuchyniach, pri rodinných oslavách, sviatkoch aj pri celkom obyčajných stretnutiach. Miniséria Starí susedia, ktorú vysielame v rámci relácie Chrobák v hlave_FM, zachytáva malé dejiny života a spolužitia v jazykovo zmiešanom prostredí – to, ako sa v ňom formuje identita, medziľudské vzťahy, zvyky aj vzájomné vplyvy. V prvej časti sa Zuzana Botiková zameria na dvojjazyčnosť v minulosti - s jazykovedkyňou Luciou Molnár Satinskou, sociologičkou Mariannou Mrva a ozve sa tiež psychiater Péter Hunčík.

Sviatočné obdobie sa spája s dobročinnosťou a pomocou druhým. Práve pomoci - sociálnej aj humanitárnej - bude venovaný dnešný diel Chrobáka v hlave. Ako sa zbaviť "syndrómu spasiteľa", ale aj o tom, že pomoc musí byť participatívna a dobre odkomunikovaná, sa bude Zuzana Botiková rozprávať so sociálnou a humanitárnou pracovníčkou Michaelou Guldanovou.

Jedlo je viac ako to, čo máme na tanieri. Rastúca svetová populácia, meniace sa stravovacie návyky spolu s nedostatkom zdrojov vytvárajú zmeny, ktoré už pomaly nie je možné zvrátiť. Prečo sa potraviny stávajú novou strategickou komoditou, ako sa zo strachu pred „populačnou bombou“ stáva lukratívny biznis a aké dôsledky to má pre spotrebiteľov, poľnohospodárov aj budúcnosť globálneho stravovania? To sú otázky, nad ktorými sa už roky zamýšľa taliansky novinár a spisovateľ Stefano Liberti, ktorý bude hosťom Zuzany Botikovej v štúdiu.

Od roku 1999 si vďaka iniciatíve OSN pripomíname 25. november ako Medzinárodný deň za odstránenie násilia na ženách. Až 48 % slovenských žien má podľa Inštitútu pre výskum práce a rodiny skúsenosť so psychickým násilím, s fyzickým alebo s vyhrážkami až takmer tretina žien. Podľa odborníkov nejde o individuálne zlyhania, ale rozsiahly spoločenský problém. Prečo tu stále máme rodovo podmienené násilie? Zuzana Botiková sa o tom bude rozprávať s Karin Štrofovou z OZ Vagus a Marianou Kováčovou z Centra Slniečko.

Ako mladým ľuďom priblížiť skúsenosť neslobody tak, aby to nebola len učebnicová téma, ale živý príbeh? Akú úlohu pri tom hrá umenie, film, divadlo či hudba? A ako sa mení spôsob, akým o histórii rozprávame? V rámci práve prebiehajúceho Festivalu slobody sa toto vydanie Chrobáka v hlave sa zameria na to, ako dnes mladí vnímajú slobodu, zodpovednosť a hrozby manipulácie či cenzúry, a aké paralely vidia medzi minulosťou a súčasnosťou. Hosťami Zuzany Botikovej sú Adela Martinkovičová a Rado Ragač z Ústavu pamäti národa.

"Súkromné dejiny demokracie" je podtitul knihy o rodinnej histórií Tvarožkovcov, ktorú napísala o svojom rozvetvenom príbuzenstve publicistka Zuzka Kepplová. Všíma si boj členov svojej rodiny za demokraciu - medzi legionármi, proti fašizmu aj v protikomunistickom odboji. Rodinné väzby úzko súvisia aj s modernitou - tvarožkovský odtlačok nesie bratislavská Metropolka, budova Sporiteľne na Kamennom námestí, ale aj Mohyla generála M. R. Štefánika na Bradle. Ako vie jedna rodina zhmotniť pohnuté 20. storočie a ako sa tvoria mýty - rodinné aj národné.

Slováci podporujú ochranu klímy a obnoviteľných zdrojov, napriek tomu, že to tak často v politickej diskusii, alebo na sociálnych sieťach nevyzerá. Tento poznatok vyplýva z nového výskumu Institutu 2050, ktorý okrem iného ukazuje nízku informovanosť o cieľoch a konkrétnych krokoch štátu v otázkach ochrany klímy. Verejnosť cíti potrebu konať a zároveň sa obáva, že pre ekologické opatrenia bude mať hlbšie do vrecka. Zuzana Botiková sa o vnímaní zmeny klímy rozpráva s Janom Krajhanzlom a Tomášom Chabadom z Institutu 2050.

Život na ideologickom spektre. Je ešte delenie na ľavicu a pravicu užitočné, alebo dnešné konflikty lepšie vystihuje os progresívni–konzervatívni? Dnešný "Chrobák v hlave" sa dotkne tiež fenoménu kultúrnych vojen, postavy Charlieho Kirka a jeho miesta na ideologickej mape, ale aj paralel medzi americkým konzervativizmom a stredoeurópskou iliberálnou transformáciou. Zaujímať nás bude aj druhá strana ideologického spektra - „ideologizácia“ univerzít a kultúrnych inštitúcií, či moralizmus progresívnych hnutí. Zuzana Botiková sa o týchto otázkach rozpráva s politológom a publicistom Pavlom Hardošom.

Počas procesu dekolonizácia získavali kolónie nezávislosť od koloniálnej mocnosti a začali si hľadať svoju vlastnú cestu. Aj kultúra sa môže zbavovať nánosov kolonializmu. Obnoviť pôvodnú identitu, hodnoty či kriticky prehodnotiť a odstrániť nadvlády iných kultúrnych vzorcov. Ako tento proces vyzerá v muzeálnej inštitúcií? Múzeum mesta Bratislavy nedávno predstavilo nový programový formát - Spicy Depository - ktorý priamo zasahuje do múzejného depozitára a hľadá v ňom témy, o ktorých sa predtým v múzeu veľmi nerozprávalo. Či už ide o menšiny, kontroverzné praktiky, sexualitu alebo iné témy, ktoré sú v mestskej inštitúcii možno menej očakávané. Čo do múzea patrí a čo nie so Zuzanou Botikovou rozoberajú Doris Sisková a Linda Mendelová z Múzea mesta Bratislavy.

Ústava moderného demokratického štátu by nemala byť iba garantom právnosti a spravodlivosti, ale aj súčasťou demokratickej identity spoločnosti. Často sa však stáva nástrojom politického boja. Aký máme na Slovensku vzťah k Ústave a k právam, ktoré sú v nej zakotvené? Patria do nej kultúrno-etické otázky? Má byť viac ako medzinárodné právo? Zuzana Botiková diskutuje o vývoji, novelizáciách a aktuálnych výzvach slovenskej spoločnosti s právničkou a odborníčkou na ústavné právo Luciou Berdisovou.

Hovorí sa, že kritizovať je najľahšie. To pritom vôbec nemusí byť pravda. Podať kritiku konštruktívne, priam láskavo, si vyžaduje nielen osobnostné črty ale aj stratégiu. Navyše, dá sa to naučiť. Ako sa vysporiadať so zlým hodnotením, ako zvládnuť ťažký rozhovor a prečo je aj ticho dobré? O kritike a technikách kritizovania sa Zuzana Botiková rozpráva s koučkou komunikácie a facilitátorkou Hanou Skljarszkou.

Na Slovensku tento týždeň štartujú Majstrovstvá Európy vo futbale hráčov do 21 rokov. Je futbal iba voľnočasová zábavka, kolotoč peňazí, priestor pre agresívne a nacionalistické prejavy, alebo aj fenomén, ktorý reflektuje dôležité spoločenské tendencie? Prečo vo futbale nehľadať iba výsledky zápasov, ale aj umelecké, etické, filozofické či technologické otázky – téma Chrobáka v hlave so Zuzanou Botikovou, športovým redaktorom Martinom Kaiglom a filozofom Michalom Liptákom.

V dobe, keď sa v spoločnosti prehodnocujú úlohy žien a mužov, na internete sa objavujú ženy, takzvané tradwives, ktoré s hrdosťou zastávajú úlohu gazdiniek, matiek a opôr rodiny. Je to slobodná voľba, nostalgická romantika alebo politická agitka? Zuzana Botiková sa s českou sociálnou antropologičkou a odborníčkou na sociálne siete Marií Heřmanovou rozprávajú aj o širšom kontexte tvorcov obsahu na internete a kritických momentoch nedávnej minulosti, ktoré ich témam dodali nový étos aj pátos.

Okrúhle výročia dôležitých historických udalostí často podnecujú k pozastaveniu sa, reflexií ale aj možnému prisvojeniu si niektorej interpretácie dejín. Ako to vyzerá na Slovensku 80. rokov od skončenia 2. svetovej vojny? Kto a ako formuje verejný diskurz? Ktoré historické momenty tohto konfliktu ešte nemáme poriadne zmapovené? A má sa chodiť na verejné oslavy? Do Moskvy? Do Londýna? Či do Banskej Bystrice? Zuzana Botiková sa práve v Banskej Bystrici rozpráva s historikom Antonom Hruboňom.

Hostkou Zuzany Botikovej je slovenská novinárka Veronika Cosculluela. V jej debute "Scvrknutý svet" (Absynt, 2025) sa venuje téme väzenstva na Slovensku. Zaujímalo ju, ako rozmýšľajú o tejto téme ľudia, ktorí tento uzavretý systém tvoria. Čo sa deje v hlave človeka, ktorý prichádza do väzenia, kde má stráviť niekoľko dlhých rokov? Čo zahŕňa práca dozorcu? A tuší väzeň chystajúci sa na slobodu, ako sa veľmi sa ten svet zmenil, kým bol on zatvorený?

Veľa sa hovorí o zoznamovaní (a s tým spojených úskaliach) v časoch digitálnych technológií, menej sa hovorí o udržiavaní existujúcich partnerských vzťahov. Práve na tému prítomnosti digitálnych technológií vo vzťahoch sa zameral nedávny výskum Sociologického ústavu SAV. Čo považujeme za bežné zdieľať so svojím partnerom alebo partnerkou? Majú ľudia okolo seba prípady technologicky sprostredkovaného násilia? Kedy ide pri zdieľaní prístupu do mobilu či lokalizácie o vyjadrenie dôvery a lásky, a kedy to začne naberať toxické kontúry kontroly a žiarlivosti? Na otázky odpovedá sociálna antropologička Zuzana Sekeráková Búriková a sociologička Viera Poláková.

V roku 2025 si pripomíname 80. rokov od skončenia 2. svetovej vojny. Výročia často prinášajú priestor zamyslieť sa nad našim miestom v dejinách. Kam v tomto premýšľaní patrí Slovensko a jeho vojnová oportunistická podoba? Kto bol vlastne Jozef Tiso? Pre večných ľudákov a gardistov martýr, pre iných hanebná súčasť fašistickej mašinérie, hanba slovenskej histórie. Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava uviedlo hru Hitlerov prezident, ktorá je pátraním, nemilosrdným spytovaním a hľadaním dôvodov, ktoré kňaza premenili na vraha. Podľa tvorcov je to hra o záchrane slobody a demokratických hodnôt, ale aj o viere, že z hrôz minulosti sa môže zrodiť nádej a odhodlanie. Inscenácia vznikla aj ako reakcia na nebezpečne sa meniacu situáciu v našej krajine a naprieč svetom. Vieme aktualizovať historickú postavu pre potreby súčasnosti? Nie je to už trochu únavné, či neskoro? Zuzana Botiková sa o Hitlerovom prezidentovi bude rozprávať s autorkou textu divadelnej predlohy, spisovateľkou a novinárkou Ľubou Lesnou.

Každý štvrtý dospelý Slovák pravidelne pociťuje výrazné pocity osamelosti a každý piaty nemá dostatok sociálnych kontaktov. Tieto výsledky priniesol rozsiahly epidemiologický výskum realizovaný na Slovensku na jeseň roku 2024. Pocity osamelosti sú častejšie u žien ako u mužov a najviac ich vnímajú starší ľudia vo veku 65+ rokov. Tieto pocity tiež úzko súvisia s vyšším rizikom výskytu symptómov depresie, úzkosti a iných psychických ťažkostí. Okrem toho sa spájajú s rizikovým správaním, ako je nadmerná konzumácia alkoholu či nadmerné používanie sociálnych sietí. Ako liečiť pandémiu osamelosti? Téme sa venuje projekt DISCONNECT, ktorý realizuje Katedra psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. V Chrobákovi v hlave o ňom bude hovoriť psychológ Michal Hajdúk, vedúceho projektu DISCONNECT a sociológ Daniel Gerbery z Katedry sociológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Nevkusné šuštiaky, podnikateľský barok, mafia ale aj obdobie nespútanej transformácie. Aj s tým sa nám spája obdobie 90. rokov. Po páde totalitného režimu to u nás vyzeralo tak, že rýchlo treba dobehnúť zameškané, bez ohľadu na spôsob či povolené straty. Slovensko sa nadýchlo do novej existencie a už muselo bojovať o to, aby nebolo označené za „čiernu dieru na mape Európy“. Ako hodnotíme 90. roky s odstupom už pomaly troch desaťročí? Kto sú víťazi a kto porazení transformácie? A môžeme pociťovať nostalgiu za tak zvláštnym obdobím? Otázky do diskusie pre Zuzanu Botikovú a historika Mateja Ivančíka z Univerzity Komenského.

Odliv mozgov z regiónov do veľkých miest, či rovno do zahraničia. Duševné zdravie, digitálne zručnosti, ale aj klimatická úzkosť. To sú témy, ktoré zaujímajú dnešných mladých ľudí. Rozumieme im a vieme im s nimi pomôcť? Národný inštitút vzdelávania a mládeže nedávno zverejnil Správu o mládeži, ktorej zistenia Zuzana Botiková rozoberie s koordinátorkou projektu, Martinou Dorič.

Zatiaľ čo politici sa vyhýbajú diskusným formátom, administrátori spravodajských stránok regulujú diskusné komentáre, intelektuáli usporadúvajú verejné diskusie v okresných mestách. Vieme sa ešte medzi sebou rozprávať? Alebo sa rozprávame iba s tými, s ktorými si máme čo povedať? O čom, s kým a prečo má spoločenská diskusia ešte zmysel sa bude Zuzana Botiková rozprávať s dvomi bývalými moderátormi diskusnej relácie Chrobák v hlave – Jakubom Joštom a Fedorom Blaščákom.

Aká je súčasná Amerika? To je téma, ktorej sa bude Zuzana Botiková venovať v rozhovore s novinárkou Janou Ciglerovou, žijúcou takmer 10 rokov v Spojených štátoch. V českom Deníku N jej pravidelne vychádza stĺpček Americký deník, v ktorom na bežných, denno-denných zážitkoch ilustruje život v súčasnej Amerike. Čo stojí za opätovným zvolením Donalda Trumpa za amerického prezidenta, ako sa prisťahovalci začleňujú do väčšinovej spoločnosti a prečo humor či showbiznis nespája tak ako kedysi? Viac v Americkej elégií dneška.

Vysielanie na sviatok Troch kráľov venujeme diskusii o súčasných „vládcoch“, technologických feudáloch a poddanskej mentalite. Aké tipy lídrov rozlišujú sociálni vedci, ako sa mení ich prejav v časoch sociálnych sietí a prečo sa so Slovákmi (nielen v poslednom období) spája prívlastok holubičieho národa či post-sedliakov? Zuzana Botiková sa o týchto témach rozprávala so sociológom a publicistom Dominikom Želinským.

Rozprávanie s novinárom, prekladateľom, copywriterom a komentátorom Samom Marcom o politike.

S Andrejom Majerníkom, bývalým členom súdnej rady o jej fungovaní a na čo slúži.

So sociológom Dominikom Želinským zo SAV o tom, aké sú naše volebné vzorce.

Akým spôsobom sa o nej rozprávame, ako ju vnímame, ako ju kritizujeme, vieme kam sa uberá, dá sa nejako zadefinovať?

Maximilián Mucska Bespoke je značkou, kde remeselník znamená tvorcu luxusu svetového merítka. Zakladateľom je otec Maximilián. Krajčír, ktorý tvorí na zákazku už viac ako 40 rokov. Postupne zaúčal do tajomstiev krajčírskeho remesla aj syna Patrika. Druhý syn Erik má na starosti obchod, marketing a manažovanie salónu. Spoločne vytvorili rodinný podnik, ktorý sa venuje výrobe pánskych oblekov na mieru. Na jednom mieste strihajú, šijú aj predávajú. Zákazník môže nazrieť krajčírom priamo pod ruky

Jakub Jošt sa rozprával s Radom Tomekom, ktorého poznáte pod prezývkou DJ Kinet, o hudobno-tanečnom priemysle na Slovensku.

V súvislosti s nedávnym útokom na Filozofickej fakulte UK v Prahe aj s útokom na Zámockej ulici v Bratislave, sme sa pozreli na využívanie psychológie ako nástroja štátnej politiky na disciplinovanie obyvateľstva. Hosťom bol zakladateľ a riaditeľ IPečka Marek Madro.

Jakub Jošt sa sa rozprával s antropológom a autorom knihy esejí Postsediaci, Jurajom Buzalkom.

O prebiehajúcej vojne v pásme Gazy sa Jakub Jošt rozprával s ľudskoprávnym aktivistom Kamilom Kandalaftom.

O aktuálnej situácii v súvislosti s vojnou na Ukrajine, sme sa rozprávali s bezpečnostným analytikom a odborníkom na obranné plánovanie Vladimírom Bednárom.

V Chrobákovi v hlave_FM sme sa rozpráali o podnikaní na Zemi s cieľom ísť do vesmíru. Jakub Jošt si pozval Ondreja Farkasa, ktorý pracuje vo firme Spacemanic, ktorá sa zaoberá vývojom a výrobou komponentov pre vesmír.

Do Chrobáka v hlave_FM si Jakub Jošt pozval na tému “Koho znervózňuje LGBTI+?” reklamného tvorcu Róberta Slováka a lekára Petra Križana.

Prečo je dôležité vedu prezentovať verejnosti a ako ju prezentovať širokým masám? Na túto tému sme sa rozprávali s redaktormi Denníka N Zuzanou Vitkovou a Petrom Koubským.

Jakub Jošt sa na tému výskumu, vývoja a inovácií rozprával s Michelou Krškovou, prvou Chief Innovation Officer slovenskej vlády a zároveň tajomníčkou Rady vlády Slovenskej republiky pre vedu, techniku a inovácie.

Na tému bujnejúcich obchodných centier na Slovensku a predovšetkým v Bratislave sa Jakub Jošt rozprával s Adrianom Gubčom z portálu YIMBA.

O rozvoji slovenského, predovšetkým dokumentárneho filmu, sa Jakub Jošt rozprával s filmovým producentom Matejom Sotníkom, ktorý sa podelil aj o zážitky z tohtoročného Berlinale.

Čo je to umelá inteligencia a máme sa obávať, že nás zničí? Na túto tému debatovali s Jakubom Joštom traja hostia. Mária Bieliková z Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií, Martin Takáč z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave a Michal Trnka z Gerulata Technologies.

Jakub Jošt sa rozprával o knihe Hrobári slovenskej politiky s jej autorom Radom Baťom.