Čierna labuť_FM

7 rokov vysielania a viac ako 300 epizód plných tipov pre ekologickejší život. To bola spolupráca Rádia_FM s ekoporadkyňami z organizácie Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica v rubrike čiernalabuť_FM, ktorá týmto vydaním končí.

Možno niektorí z vás tento rok nájdu pod stromčekom nejaké oblečenie, ktoré ich poteší a budú ho s láskou nosiť. Keď z neho vyrastú alebo sa im už nebude hodiť, nastane otázka, kam s ním. A práve na to dáva jednu z odpovedí novootvorená Odevná banka v Petržalke, kam sme sa boli pozrieť.

Vianoce sú sviatkom, ktorý sa spája s množstvom ozdobných svetielok navodzujúcich príjemnú, útulnú atmosféru. Množstvo používaných svetielok je pritom tak vysoké, že ho NASA nasnímala aj z vesmíru a podľa jej záberov je USA počas vianočného obdobia o 20 a na niektorých miestach až o 50 % svetlejšia počas noci ako po zvyšok roka. V ďalšej časti rubriky Čierna labuť_FM si povieme o tom, aký dopad má toto extra svietenie na životné prostredie a ako si vybrať tie najvhodnejšie svetielka.

Menej odpadu je určite téma tohto obdobia a my sa v ďalšej časti rubriky Čierna labuť _FM pozrieme na východné Slovensko, kde sa v obciach Sveržov a Kojatice pred dvoma rokmi spustil projekt Odpadová odvykačka. V rámci neho sa obyvatelia vylúčených komunít vzdelávajú ako triediť odpad. Projekt realizuje lektorka Laura Martinková z občianskeho združenia Odvážne v spolupráci s organizáciou zodpovednosti výrobcov Natur-Pack.

Nadišiel čas dlhých zimných večerov a tiež nosenia teplého zimného oblečenia. Možno niektorí s hrôzou zistíte, že na zimnej bunde vám prestal fungovať zips alebo na rukaviciach máte dieru. V ďalšej časti rubriky Čierna labuť_FM si povieme, prečo má zmysel ich kvôli tomu nehodiť do koša, ale zobrať ihlu, niť a opraviť či zaštopkať.

Blížia sa Vianoce a každý rok si v tomto období hovoríme o tom, ako ich urobiť udržateľnejšie, ako vyberať eko darčky či eko hračky. Zelenším vianočným darčekom sa budeme venovať aj v tejto časti, no zameriame sa na tie pre dospelákov, konkrétne na erotické pomôcky. A hoci to tak nemusí vyzerať, aj v tejto spotrebiteľskej oblasti hľadá čoraz viac ľudí ekologickú alternatívu.

Máme po sviatkoch všetkých zosnulých, kedy sme mnohí zavítali na cintorín zaspomínať na našich najbližších. A možno práve počas týchto sviatkov máte aj vy niekedy pocit, že tie cintoríny sú akési prehustené. S kolegyňou ekofunebráčkou Monikou Kossuth z projektu Funebra sme sa preto rozprávali, aká by mohla byť budúcnosť pochovávania s ohľadom na životné prostredie aj zaberanie územia.

Slovenská vláda nedávno oznámila zámer podporiť obnovu leteckého spojenia medzi Bratislavou a Košicami. Tento krátky let už v minulosti existoval, no nedokázal sa zafinancovať. Vláda ho preto plánuje dotovať. My si dnes povieme viac o tom, aký dopad má lietanie na takúto krátku vzdialenosť na životné prostredie.

Mnohé cintoríny, možno prekvapivo, predstavujú miesto pre život rozmanitých druhov rastlín aj živočíchov a to bez ohľadu nato, či sú udržiavané, alebo spustnuté a zarastené. Cintoríny sú aj miestom, ktoré v sídlach poskytuje širokú škálu ekosystémových služieb ako je zlepšovanie kvality vzduchu, znižovanie fenoménu mestských ostrovov tepla a zabezpečujú aj estetickú a rekreačnú funkciu.

Na Slovensku odštartovala v televízii nová reality show o nákupoch oblečenia, ktorá však premiérovo nebude o nákupoch nových šiat, ale tých zo second handu, teda z druhej ruky. Inšpirovalo nás to teda sa pozrieť na to, či je toto cesta, ako znížiť už dnes obrovský dopad textilného priemyslu na planétu.

Keďže sa už túto sobotu začne v Bratislave pravidelný jesenný zber komunálnych odpadov z domácností s obsahom škodlivých látok, tak si dnes povieme niečo o nich. Podľa definície sa za nebezpečný odpad pokladá odpad s takými vlastnosťami, ktorých vplyvom môže dôjsť k poškodeniu zdravia alebo životného prostredia. Je preto dôležité, aby neskončil v zmesovom odpade ani v nádobách na triedený zber z domácností. Takýto odpad sa nesmie skládkovať na bežných skládkach ani spaľovať v bežných spaľovniach na komunálny odpad. Časť z neho sa dá určitým spôsobom využiť či recyklovať v nato určených prevádzkach a jeho likvidácia alebo recyklácia prebieha v špecializovaných spaľovniach.

Dane sú horúcou témou nielen na Slovensku. Na svetovej úrovni sa nedávno začalo vážne rozoberať, ako prinútiť najbohatších ľudí planéty platiť daň. Mnohým sa totiž darí tejto povinnosti úspešne vyhýbať, no štáty potrebujú peniaze na riešenie klimatickej krízy aj chudoby, čo spolu súvisí. Viac v ďalšom vydaní rubriky Čierna labuť_FM.

Extrémne počasie na Slovensku, ale aj v Česku, Poľsku a Rakúsku spôsobilo rozsiahle povodne. Čo k povodniam v krajine prispieva a čo proti nim pomáha? Kľúčom je prijať takzvané adaptačné opatrenia, teda sa na takéto chvíle čo najviac pripraviť. Aké konkrétne sa dozviete v ďalšom vydaní rubriky Čierna labuť_FM.

Dnes sa budeme venovať praktickej téme, veľmi špecificky vlhčeným obrúskom, respektíve utierkam. Je to niečo, s čím dnes neprichádzajú do kontaktu len rodičia malých detí pri prebaľovaní, ale ich využitie je stále rozšírenejšie od osobnej hygieny na toalete cez upratovanie domácnosti až po hygienu pri cestovaní. Používanie týchto jednorazových pomôcok však zanecháva stopu nielen v našej peňaženke, ale aj na životnom prostredí.

Dali vám v škole zoznam pomôcok pre vášho školáka či školáčku a radi by ste pri nákupe mysleli aj na životné prostredie a zdravie vášho dieťaťa? Vypočujte si naše tipy, ktoré vám s výberom pomôžu. Desatoro pre výber bezpečných školských pomôcok v rubrike Čierna labuť_FM.

Teplo opäť láme rekordy, na Slovensku priemerná letná teplota presiahla o pol stupňa oproti priemeru spred dvoch rokov.

Je tu leto, teplé dni, ktoré sa spájajú aj s nákupom väčšieho množstva čerstvého ovocia a zeleniny a tiež aj s možnou väčšou kazivosťou jedla pod vplyvom vyšších teplôt. S programovou koordinátorkou občianskeho združenia Free Food, Zuzanou Madajovou sme sa v rámci série Zachráň zvyšky rozprávali o tom, ako vyhadzovaniu jedla čo najviac predísť a ako sa nám (ne)darí tento problém systémovo riešiť.

Dnes sa budeme venovať odpadu, opäť raz, pretože zjavne je to stále téma, ktorú nemáme na Slovensku vyriešenú a správne uchopenú. Dnes si povieme, čo sme našli na jednej z najväčších čiernych skládok odpadu, ako je možné, že takéto skládky vôbec vznikajú a čo sa s tým dá robiť.

Dnes sa porozprávame s docentkou Martou Hurbánkovou, kandidátkou vied, samostatnou vedeckou pracovníčkou, ktorá pôsobí na Slovenskej zdravotníckej univerzite na Fakulte Verejného zdravotníctva a ktorá sa dlhodobo zaoberá problematikou azbestu. Možno viete, že eternitová krytina alebo vlnitý eternit boli v minulosti veľmi obľúbenými stavebnými materiálmi a je možné, že ich ešte stále máte na streche rodinného domu, chalupy či starej šopy vo dvore. Čo s nimi, ak chcete strechu vymieňať a prečo to môže byť pri nesprávnom postupe veľmi riskantné.

Povieme si niečo o tom, ako ľudia v dobrej viere, že zvieratám pomáhajú, ich zabíjajú. Bielu danielicu, ktorá žila v zookútiku Divoká zahrada Hostivař, našla vo výbehu bez známok života ošetrovateľka. Všetko ukazovalo na smrť v dôsledku žalúdočnej koliky po skonzumovaní veľkého množstva pečiva, čo potom potvrdila aj pitva.

V rámci programu školské mlieko dostávajú žiaci zapojených škôl mlieko zadarmo. Podľa aktuálnych zistení však o takto dotované mlieko nemajú žiaci záujem a často skončí v odpade.

Dnes sa budeme rozprávať o tom, kde končia elektronické hračky, keď sa skončí ich životnosť. Dostať dnes hračku, ktorá po stlačení gombíka bliká či robí nejaké pohyby už nie je nič vzácne. Domácnosti s deťmi sú nimi skôr pomerne zaplavené, no po skončení životnosti takejto hračky ľudia často zabudnú, že by ju nemali hodiť do obyčajného smetného koša, ale dať ju recyklovať ako elektroodpad.

Dnes budeme mať praktickú ekoporadenskú tému, ktorá by sa dala stručne nazvať heslom: Olej do výlevky nelej! Táto relácia vznikla v rámci série „Zachráň zvyšky“ a pokračuje v rámci projektu Záchranári jedla.

Kedy u nás vznikli prvé Lesné škôlky a čím sa ich zakladatelia inšpirovali? Vychovávajú lesné škôlky malých ekológov? Čím sa takéto škôlky líšia od bežných škôlok? Ako fungujú? A sú takéto škôly vhodné pre všetky deti alebo sú tam nejaké obmedzenia?

Určite ste počuli o tom, ako sa v minulosti rozorávali medze, cesty a intenzifikovalo sa poľnohospodárstvo, čo sa negatívne podpísalo na vzhľade našej krajiny. Voľne žijúce živočíchy tu preto nemajú dostatok možností pre zabezpečenie potravy, chýbajú miesta na hniezdenie aj prirodzený úkryt v krajine a orientačné body. A k tomu, aby sa životný priestor do krajiny pre zvieratá vrátil, môžu pomôcť medzi iným práve biopásy.

Nie je to veľmi dávno, čo ľudia začali okrem klasických webových vyhľadávačov používať už aj umelú inteligenciu ako chatgtp a podobne. Tieto nástroje sa dokážu samé učiť a zvládnu pripraviť zadanie oveľa rýchlejšie ako človek. To však nie je zadarmo, o čom hovorí nedávno zverejnená správa platformy Climate Action Against Disinformation, teda klimatická akcia proti dezinformáciám, ktorej členovia sú environmentálne organizácie ako Priatelia Zeme, Greenpeace, ale aj technické firmy Check my ads či Kairos.

Dnes sa rozprávame o nebezpečných chemikáliách, konkrétne o UV stabilizátoroch, ktoré našla minulý rok česká organizácia Arnika v niekoľkých doma bežne používaných predmetoch.

Je tu jar a s ňou ožívajú cez zimu poloprázdne detské ihriská a celkovo verejné priestranstvá. Dnes si rozoberieme tému zaujímavú najmä pre rodičov, či všetkých, ktorí trávia čas s malými deťmi a to - dôležitosť hry detí vo voľnej prírode. S kolegyňou zo Živice Ivanou Poláčkovou, ktorá vedie program na rozvoj učenia a hry vonku Hurá von! sme sa rozprávali o tom, prečo je to pre deti dôležité, ako ich to môže rozvíjať aj smerom k ochrane životného prostredia a tiež tipy, ako na to.

Dolná komora francúzskeho parlamentu schválila návrh zákona, ktorý má za cieľ radikálne obmedziť ultra rýchlu módu a jej predaje vo Francúzsku. Dnes si povieme viac o tom, ako toto odvetvie funguje, ako ho odhaliť a ako presne by to chceli vo Francúzsku zmeniť.

V stredisku pri najväčšom francúzskom ľadovci Mer de Glace otvorili novú lanovku. Urobili tak preto, aby sa turisti dostali bližšie k rapídne sa topiacemu ľadovcu. To otvorilo debatu vo svetových médiách a environmentálnych kruhoch o rozmáhajúcom sa type turizmu po anglicky nazývanom aj last chance to see, teda posledná šanca vidieť. Dnes si povieme viac o tom, ktoré miesta takýchto turistov lákajú, aký dopad má na človeka takýto zážitok a ako tento turizmus vplýva na samotné miesta, ktoré ľudia navštevujú predtým, ako zmiznú.

Dnes sa porozprávame o udržateľnom stravovaní, ktoré je dobré pre nás aj priateľskejšie pre planétu. Dáme vám 6 tipov, ako jesť zdravo a udržateľne.

Na konci zimy máme teploty vzduchu ako na vrchole jari. A Slovenský hydrometeorologický ústav píše, že mimoriadne teplé počasie bude pokračovať aj naďalej. Dokonca sa ešte mierne oteplí. Keby sme nepoznali širšie súvislosti, mohli by sme sa tešiť, aj meteorológovia však vo svojom vyjadrení píšu o abnormálnom počasí a extrémnej priemernej teplote. Dôvodom je klimatická zmena. Mal by sa tomu venovať naozaj každý vo svojom bežnom živote, pri nákupných rozhodnutiach, pri výbere spôsobu, akým pôjde do práce či ako sa dopraví na dovolenku. A tí, ktorých to najviac trápi, sa môžu stať napríklad aj ambasádormi Európskeho klimatického paktu.

Takzvané mikroténové vrecká sú jediné plastové tašky, ktoré dostaneme v slovenských obchodoch zadarmo. Ministerstvo životného prostredia ich plánuje zakázať a obchody by ich tak mohli nahradiť kompostovateľnými vreckami, do ktorých môžeme zbierať bioodpad z domácnosti. V rámci projektu Zachráň zvyšky sme sa o tejto téme rozprávali viac s odborníčkou na odpady Martinou Gaislovou.

Uvádza sa, že medzi prvým táborom na spodku Everestu a štvrtým táborom pod vrcholom sa nachádzajú približne tri tony ľudskej stolice, z čoho zhruba polovica je v štvrtom tábore. Nepálska vláda zavádza povinnosť pre horolezcov, postarať sa o svoje výkaly a priniesť ich v špeciálnych vreckách naspäť do základného tábora na likvidáciu

Chemické prípravky na ochranu našich zvieracích miláčikov pred blchami znečisťujú prírodu a škodia vodným bezstavovcom aj rybám. Ako to môžeme zmeniť? Pravidelné kúpanie s použitím mydla dospelé blchy zabije. A zviera potom ešte vyčesať hustým hrebeňom. Pravdou je, že neexistuje žiadny zázračný netoxický prípravok na zbavenie sa bĺch a kliešťov. Každopádne sa pýtajte svojho veterinára na alternatívy, použite správnu dávku vzhľadom na veľkosť psa, vyberajte si produkty bez neonikotinoidov.

Európsky parlament nedávno schválil zákaz greenwashingu. Ako spotrebitelia sa teda nebudeme musieť už toľko vzdelávať v tom, ako tento marketingový trik odhaliť a viesť by to malo tiež k tomu, že sa zníži dopad výrobkov a služieb na životné prostredie. Podľa tejto aktualizovanej smernice o obchodných praktikách už nebudú môcť výrobcovia alebo predajcovia používať nepodložené tvrdenia o tom, ako eko sú ich produkty či služby.

Vedci z univerzity v Antwerpách skúmali eko-alternatívy k plastovým slamkám a zistili, že často obsahujú viac škodlivých chemikálií, ako tie staré plastové. Petra Ježeková zo Živice nám porozprávala viac.

S nárastom počtu áut rastú aj emisie skleníkový plynov z dopravy. Veľkú časť svojho života pritom autá strávia na parkovisku. Ako často by ste museli auto využívať, aby sa vám ho oplatilo vlastniť a aké možnosti sú, ak máte záujem o zdieľanie auta, zisťovala Kika Serafín zo Živice.

Rok 2023 bol najteplejším rokom v histórii meraní a rok 2024 ho podľa vedcov môže ešte prekonať. Petra Ježeková zo Živice zrekapituluje, ako sa vyvíjala zmena klímy, ktorá sa dotýka všetkých a čo priniesla klimatická konferencia COP 28.

V období Vianoc podľa štatistík vyhadzujeme dvakrát viac odpadu ako počas iných mesiacov v roku. Sú medzi nimi aj staré hračky, ktoré obsahujú batérie a tie spolu s nimi končia v bežnom odpade. Petra Ježeková zo Živice prezradí, čo sa môže stať, ak batérie skončia v bežnom odpade aj to, ako postupovať, ak sa chceme zbaviť bez zbytočného rizika pre človeka aj životné prostredie.

Veľa ľudí a predovšetkým detí a na Vianoce teší predovšetkým kvôli darčekom. Často je však problém vymyslieť taký, ktorý obdarovaný naozaj potrebuje. Ľudia toho kupujú zbytočne veľa, nakupujú impulzívne a často si nato dokonca berú spotrebné úvery. Petra Ježeková zo Živice má niekoľko tipov, ako stráviť Vianoce lepšie

Existuje vegánska masť? Je vegánska strava ekologickejšia? Čím nahradiť vajíčka, mäso a mlieko? Ako urobiť rybu a šalát a čo dať do kapustnice? Kika Serafín zo Živice prezradí, ako urobiť vegánske vianočné jedlá a tým znížiť náš dopad na životné prostredie.

Podľa správy organizácie Oxfam produkuje najviac emisií len malý zlomok obyvateľov Zeme. Sú to práve tí, ktorí sú najbohatší. Prečo je to tak, aký podiel na tom majú súkromné lietadlá a ako s tým súvisia investície týchto ľudí, prezradí Kika Serafín zo Živice.

Bez vianočného stromčeka si Vianoce nevieme predstaviť, pričom máme niekoľko možností, aký stromček si zadovážiť. Petra Ježeková zo Živice poradí, ako sa rozhodnúť, aby sme boli čo najšetrnejší k životnému prostrediu.

Kika Serafín zo Živice sa o tom, ako na hmyz môže vplývať zmena klímy, rozprávala s entomológom Marekom Semelbauerom.

Vzdelávací program Zelená škola funguje na Slovensku už 19 rokov a sústredí sa na praktické vzdelávanie v oblasti životného prostredia a ochrany prírody. Ako tento projekt funguje, komu je určený a aké témy sa v ňom riešia, sprostredkuje Petra Ježeková zo Živice.

V Alpách sa kvôli klimatickej zmene strácajú ľadovce a vo Švajčiarsku pred začiatkom tohtoročnej lyžiarskej sezóny začínajú ťažiť z ľadovcov ľad na výrobu snehu pre zjazdovky. Prečo to nemusí byť dobrý nápad a či existujú aj nejaké optimistické scenáre, vysvetľuje Petra Ježeková zo Živice.

Ako pripraviť záhradu či balkón na zimu? Kedy naposledy kosiť a čo robiť s pokosenou trávou, listami a s vyschnutými bylinkami? Rýľovať či radšej nie? Aj o tom sme sa rozprávali s permakultúrnou dizajnérkou Mariannou Piršelovou.

V Bratislave sa nedávno konala prvá detská Critical Mass, ktorej cieľom je poukázať na to, že účastníkmi cestnej premávky sú aj deti na bicykloch. Kika Serafín zo Živice, či je bicyklovanie po hlavnom meste bezpečné aj pre deti, aké sú podmienky pre deti dochádzajúce do škôl na bicykli a čo je potrebné zlepšiť, aby bola jazda aj pre tých najzraniteľnejších bezpečná.