Knižná revue

Hosťami videopodcastu sú Daniel Hupko a Jana Jablonická Zezulová, autori publikácie „Chcela som viac / I wanted more“ (Múzeum mesta Bratislavy, 2025). Výstava Hana, ktorá bola v tejto inštitúcii sprístupnená, výrazne prispela k rozšíreniu povedomia o Hane Gregorovej. Zaznamenala úspech a stala sa impulzom pre vznik knihy. Videopodcast sa nahrával v knižnici múzea.„Táto kniha rozširuje poznatky, ktoré boli prezentované na výstave, je oveľa analytickejšia. A zároveň prináša témy, ktoré sú novo spracované. Sú v nej texty a aspekty z Haninho života, ktoré pre nás spracovali odborníci, kolegovia z iných inštitúcií,“ vysvetľuje Hupko a Jablonická dodáva: „Možno bude naša publikácia inšpiráciou, aby sa niektorí literárni historici a kritici pustili do reflexie jej diel, pozreli sa na to súčasnou optikou. Bolo pre nás dôležité sprítomniť Hanu, pozrieť sa na to, ako sa pozerala na medzivojnové a povojnové Československo, ako vnímala túto dobu s nádejou, ktorá sa nenaplnila. Je tam aj pohľad do jej vnútorného sveta, na knižky, ktoré čítala. Neustála kultivácia vlastného ducha je u nej stále prítomná, bola to jej celoživotná téma.“Hostka v rozhovore prezrádza: „Prekvapilo ma, aká bola Hana činorodá. Bola na tepe doby. Nezapájala sa len do aktivít, ktoré organizovali Slováci a Česi, ale snažila sa prepájať aj menšiny.“ Hupko si myslí, že Hanu Gregorovú možno považovať za outsiderku: „Pre Slovákov bola príliš čechoslovakistická, pre Čechov zas tá Slovenka, ktorá prišla do Prahy.“Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Hostkou podcastu je spisovateľka Susanne Gregor, autorka knihy Položivoty (Literárna bašta, 2025). Ide o príbeh opatrovateľky a samoživiteľky, ktorá každé dva týždne odchádza za prácou do Rakúska. „Kládla som si otázku, čo by ma muselo donútiť k tomu, aby som svoje dieťa nechala na dlhší čas u niekoho iného,“ vysvetľuje autorka a prezrádza, že k napísaniu románu ju inšpirovala tragická nehoda slovenských opatrovateliek v Rakúsku. Kniha u našich západných susedov zabodovala, dočkala sa adaptácie v prestížnom viedenskom divadle. V Rakúsku sa prvýkrát v histórii uviedla divadelná hra so slovenskými titulkami. „Urobili z toho komédiu, satiru. Bála som sa, ako knihu prijmú. Predsa len, je to dosť veľká kritika od cudzinky,“ hovorí prozaička. Román sa dostal aj do finálnej desiatky ceny Anasoft litera.Hostka v podcaste približuje mentalitu našich susedov: „Rakúšania rozmýšľajú úplne inak. Viac premýšľajú nad sebou. Všade, kde je blahobyt, sa ľudia začnú zaoberať len sami sebou. Tu sa rozmýšľa viac skupinovo. V Rakúsku je otázka: čo si želám ja. Na Slovensku je to skôr o tom, čo je v rámci možností, a potom si v tom nájdem svoje miesto.“Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Zbierka poviedok Kvety a klobásy (Marenčin PT, 2025) od Jany Micenkovej otvára viacero tém, medzi ktoré patria partnerské vzťahy, materstvo a tehotenstvo. Stretneme nevyspaté matky, ktoré pojedajú čipsy, a mužov, ktorí svojim ženám lezú na nervy. „U čitateľov najviac zarezonovala poviedka Denník tehotnej ženy,“ hovorí spisovateľka. „Hlavná postava je osamelá. Na záchode sa rozpráva s chrobákom, pretože s vlastným mužom si nemá čo povedať.“ Tému tehotenstva vo videopodcaste rozvíja ďalej: „Nie je nič nezvyčajné, keď má žena počas tehotenstva občas veľmi nepríjemné pocity. Som vďačná za materstvo a deti, ale chcela som poukázať na to, že mi nebolo najlepšie. Až po pôrode som si uvedomila, že to bola asi nejaká tehotenská depresia.“ Autorka, žije v Čechách a rozhovorí sa aj o tom, ako u našich susedov rezonuje slovenská literatúra: „Možno prichádza nová vlna slovenských autorov, ktorí prinútia českých čitateľov čítať aj po slovensky.“ Na záver dodáva: „Myslím si, že súčasná slovenská literatúra je v niečom odvážnejšia ako tá česká.“ Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

V štúdiu privítame spisovateľa Pavla Weissa, ktorý za knihu 2 500 týždňov (Vydavateľstvo Slovart) získal cenu Literárneho fondu. „V prvom rade som chcel napísať súčasný román, potom som si uvedomil, že som nikdy nespracoval históriu našej rodiny a môjho otca. V knihe poukazujem na to, že hoci sa dejiny menia, ľudia zostávajú rovnakí.“ Autor v podcaste prezradí, že jeho román vznikal sedem rokov a mal až jedenásť verzií.Hosť upozorňuje, že podľa neho má Slovensko problém s vlastným historickým vedomím: „Ako keby sme pred Štúrovcami neexistovali. Nechceme sa priznať k tomu, že naša kultúra bola situovaná v geopolitickom stredoeurópskom prostredí. Tým sa oberáme o veľa. To je vedomé zabúdanie.“ Na otázku ako vidí stav súčasnej kultúry odpovedá: „Problém je, že kultúre chcú pomáhať tí, ktorí jej nerozumejú – politici. Kultúra nepatrí politikom, ale nám všetkým.“Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Jednou z ústredných tém knihy Strieborná metalíza (BRAK, 2025) je proces zabúdania. Do popredia v nej vstupuje vzťah otca a syna. „Do istej miery je táto knižka aj mojím vyrovnávaním sa s niektorými témami,“ hovorí autor knihy, spisovateľ, publicista a prekladateľ Tomáš Hučko. „Nemám problém hovoriť o svojich pocitoch. Keď sa človek otvorí, spustí sa proces aj v ňom samom. Zraniteľnosť vo mne spúšťa kreativitu.“V podcaste sa Hučko dotýka aj osobnej roviny, ktorá sa do knihy premietla: „Dostal som sa do fázy života, keď som v okruhu mojich známych a kamarátov jediný, kto nemá dieťa. Tým pádom ma to núti premýšľať nad tým, čo znamená byť otcom alebo čo znamená nebyť otcom. Aj táto téma sa mi do textu preliala.“Respondent v rozhovore vysvetľuje, čo je preňho pri písaní kľúčové: „K písaniu potrebujem naliehavosť, potrebujem, aby ma niečo naliehavo prinútilo písať.“ A ako pristupuje k tvorbe prózy? „Beletria je pre mňa výlet do neznámej krajiny. V porovnaní s publicistikou sa tam do istej miery cítim neistejšie, ale o to viac ma to baví. Bavia ma neprebádané územia.“Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

V štúdiu privítame psychológa Antona Heretika a spisovateľa Pavla Rankova. Rozprávajú sa o Rankovom románe Maratón (2025, KK Bagala). Hlavný hrdina v ňom počas pandémie začne behávať a zaľúbi sa do bežkyne. „Moja postava je zrazu konfrontovaná s behom, so svojou telesnosťou a tým, že nechodí do práce. O to viac je konfrontovaná sama so sebou,“ predstavuje svoju novú knihu autor. Jeho hrdina má psychickú indispozíciu, ktorú čitatelia nedokážu zadefinovať a ani on si ju neuvedomuje. Anton Heretik si myslí, že erotický vzťah je v knihe dominantný. Prezradí, ako nazerá na hlavnú postavu a vysvetľuje, čo je erotomanický blud. „Spisovatelia, práve preto, že majú talent, vedia psychologické fenomény popísať ďaleko lepšie ako odborníci, ktorí robia výskumy na danú tému. A to je niečo, čo je nenahraditeľné,“ hovorí psychológ. „Aj mojím študentom prízvukujem, že nikto nenapísal lepšiu knihu o depresii ako William Styron. Volá sa Viditeľná temnota a píše v nej o vlastnej depresii.“ Heretik potvrdzuje terapeutické účinky písania: „Moji klienti píšu svojim rodičom listy, tak ako Kafka.“Rankov v rozhovore objasňuje jeden z dôvodov vzniku knihy: „Keď som začal behávať, tak ma doslova šokovalo to, čo mozog po pár minútach začal produkovať. Zdalo sa mi zaujímavé informovať o tom nebežiacu verejnosť.“Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Spisovateľka Jana Juráňová predstavuje svoje najnovšie knihy: Malibu na Dunaji (BRAK, 2025) a Rodinná oslava (Mladé topole, 2024). Vo svojich textoch rozoberá vzťahy, domáce násilie, smrť, rodinné oslavy či politizovanie pri stole. V jej poviedkach nechýba ani humor. Napríklad v príbehu o Ministrovi sociálnych vecí a rodiny, ktorý sa jedného dňa prebudí v ženskom tele. „Čo šváb, ale rodová premena - to by bola iná káva! Dostala som ten nápad, tak som sa s tým pohrala,“ vysvetľuje autorka. Vyjadrila sa aj k aktuálnemu sviatku svätého Valentína: „Valentín je pre nás feministky deň zápasu proti násiliu páchanému na ženách. Zahltenie láskou môže skončiť v násilnom vzťahu. Skryté násilie je tu stále, je prítomné všade.“  V podcaste hovorí aj o rozdelenej spoločnosti: „Keď vám za hranicou zabíjajú susedov, je tam agresia jedného štátu voči druhému a ľudia to vidia opačne, tak ja strácam nádej, že niekedy niečo pochopia."Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Keď sa hory rozhodnú skúšať človeka, neexistujú generálky. Kniha To ťa musí baviť prináša beletrizované príbehy horských záchranárov inšpirované skutočnými udalosťami. Autorkou poviedok je Oľga Krajčiová. Spolu s ňou je v štúdiu aj Igor Žiak, jeden zo záchranárov z knižného príbehu. Každá kapitola sa odohráva v inom pohorí na Slovensku a ukazuje záchranárov nielen ako profesionálov, ale aj ako ľudí, ktorí sa v extrémnych situáciách sami ocitajú v ohrození života.Jedným z najsilnejších príbehov je pátranie po stratenom desaťročnom chlapcovi, ktorý v Tatrách prežil tri dni a dve noci. „Všade sa písalo o tom, že sa stratil, že ho hľadajú, že koľko ľudí je zapojených do pátracej akcie, ale nikde som nečítala informácie o tom, ako to prežíva samotný chlapec,“ vysvetľuje autorka. „Fascinovalo ma, ako o tom rozprával. Bral to ako súčasť svojho života. Nemala som pocit, že by si niesol traumu.“ Skúsenosti Igora Žiaka presahujú slovenské hory. Počas ničivého zemetrasenia v Turecku sa podieľal na záchrane dvanásťročného chlapca zakliesneného medzi telami mŕtvych rodičov. „Nedá sa pripraviť na to, ako sa príroda zahrala v tomto kúte sveta,“ hovorí. „Rozsah poškodenia bol taký, že nikto nevedel, kde začať. Prevalcovalo to každý záchranný tím.“ V rozhovore upozorňuje na absenciu starostlivosti o mentálne zdravie horských záchranárov, venuje sa úlohe žien v horskej záchrane a podčiarkuje nevyhnutnosť čierneho humoru v náročných okamihoch. Na záver obaja hostia odpovedia na otázku, čo pre nich hory znamenajú: „Vďaka horám som dokázala spoznať samu seba,“ uzatvára autorka.Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Hostkou epizódy je Elena Hidvéghyová-Yung, autorka knihy Mesačný starec mi zviazal nohy s čínskym mužom (Slovart, 2025). Približuje v nej dlhoročné manželstvo s čínskym partnerom. Vychádza aj zo svojich denníkových zápiskov spred rokov a k nim dopĺňa úprimné postrehy a zachytáva vznik veľkej lásky v celej jej mladíckej nadšenosti, no zároveň aj v spleti zvratov, neistôt a otázok. Kniha obsahuje aj jej úvahy o filozofii a náboženstve. V podcaste sa podelí o reakcie čitateľov: „Mužov neskutočne fascinuje ženský svet a mnohé ženy sa v mojej knihe identifikovali. Mám veľké nároky na samotu a svoj pokoj. Ideálom žitia s akýmkoľvek mužom, ktorého milujem, by bolo nezdieľať s ním neustále ten istý byt a s tým sa veľa ľudí stotožňuje.“„Neviem či bol v slovenskej literatúre napísaný ľúbostný román o vzťahu s čínskym mužom,“ hovorí respondentka. „Mala som voľnú ruku, lebo mi bolo jasné, že moji príbuzní v Číne si túto knihu čítať nebudú. Nebola som nútená brať ohľad na nič. Najcitlivejšie časti som ukázala manželovi a on s nimi súhlasil. Myslím, že aj preto, lebo vedel, že nik z jeho blízkych to čítať nebude.“ Ústredným motívom diela je aj stret dvoch kultúr, spisovateľka odpovie na otázku, či sa stretla s prejavmi rasizmu: „Moje deti zažili viaceré verbálne útoky, decká na nich pokrikovali: Šikmáčky na dvore“. Na záver rozhovoru dodáva: „Verím, že som touto knižkou prispela k diskurzu rozprávania o tom, aká má byť slovenská kultúra. Moja kniha je svedectvom, že človek mohol žiť v zahraničí, mohol obdivovať iné kultúry, ale to neznamená, že je menej slovenský. Naopak, ja sa cítim byť ešte viac slovenská práve preto, že som spoznala iné kultúry.“Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Prinášame vám reprízu rozhovoru, ktorý sa v uplynulých mesiacoch stal jedným z vašich najobľúbenejších. A zároveň aj mimoriadne aktuálnym. Naša dnešná hostka je tohtoročnou laureátkou Anasoft litery – spisovateľka Alexandra Salmela. Knihu 56, či? (Aspekt, 2024) napísala najprv vo fínčine a sama ju preložila. Táto zbierka poviedok vyhrala literárnu cenu Anasoft litera a bola nominovaná aj na Cenu René. „Problémom mojich protagonistiek je, že žiaden vzťah nemajú,“ vysvetľuje autorka. „Texty sú o zrútení mnohých vzťahov a najmä drobenia sa vzťahu k sebe samej, k vlastnému vnútru.“V podcaste hovorí aj o fínskej literárnej scéne: „Ekologická kríza je obrovskou témou vo fínskej literatúre pre mladých.“ Porovnáva ju aj so Slovenskom: „To, čo je na Slovensku fakt skvelé, sú festivaly. Stále sa tu niečo deje.“ Na otázku, v ktorom jazyku má väčšiu istotu, reaguje: „Niekedy sa cítim doma vo fínčine, inokedy v slovenčine. Niekedy mám pocit, že prepadám medzi dve stoličky a nesedím ani na jednej.“Na dotaz, s ktorou známou osobnosťou by chcela ísť na pivo a čo by si sa jej opýtala, odpovedá: „Spýtala by som sa diktátora, čo ho viedlo k strate ideálov. Čo sa v ňom zlomilo, že sa jeho ideály zmenili na čistý marazmus.“Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

V roku 2015 otriasla Slovenskom tragédia, keď otec zabudol svoje dieťa v rozhorúčenom aute. Film Otec, inšpirovaný týmto príbehom, dosahuje jeden úspech za druhým. Na začiatku však bola kniha. Volá sa Môj život s Jojom a jej autorom je Dušan Budzak, hosť dnešnej epizódy a spoluautor scenára filmu.„Jojo bol ten, ktorý ma vždy povzbudzoval v tom, aby som začal písať. Chcel som, aby naše bláznivé príbehy nezomreli spolu s nami,“ vysvetľuje respondent okolnosti vzniku knihy. „Počas písania sa ale udiala táto tragédia. Pripadalo mi nečestné ju vynechať. To, čo si vytrpel môj priateľ bolo niečo neuveriteľné a cítil som potrebu dať to zo seba von. Prvýkrát som videl, ako z duševnej bolesti dostanete triašku, máte kŕče, stiahnuté ruky i nohy, neviete sa pohnúť a kričíte od bolesti. Vtedy potrebujú tí ľudia pomôcť. A my do nich kopneme.“„Považoval som tú knihu za nefilmovateľnú,“ hovorí o snímke. „Som presvedčený o tom, že Slovensko má rovnako vyspelé kvalitné filmové publikum ako kdekoľvek inde na svete.“ Dušan Budzak v podcaste prezrádza aj detaily nešťastia, o ktorých sa dočítate v knihe: „Dva týždne predtým než zabudol svoju dcéru v aute, zachránil dve deti z auta, ktoré zostali vo vnútri. Upozorňoval rodičov, že v aute stúpne teplota nesmierne rýchlo a deti sú na to citlivé.“ Spisovateľ približuje súhru viacerých náhod a okolností vedúcich ku katastrofe: „Alarm bol pokazený a vypnutý, takže nezaregistroval pohyb v aute. Najfatálnejším faktorom bola nová sedačka za chrbtom šoféra, navyše so zatemnenými sklami. Ide o takzvaný model ementálskeho syra.“Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Hostkami epizódy sú Kristína Soboň, šéfredaktorka najstaršieho slovenského časopisu pre deti Slniečko a Soňa Púček Balážová, redaktorka časopisu Slniečko, ktorá má vo vydavateľstve Absynt na starosti edíciu zameranú na mladých čitateľov. V predvianočnej epizóde prinášame tipy na tie najlepšie komiksy pre vaše ratolesti, lebo keď odhalíte čaro komiksu získate nový vesmír čitateľských zážitkov.„Keď sa deti pýtame na to, či čítajú knižky, odpoveď je rozpačitá. Ale keď sa opýtame na komiks, reagujú oveľa pozitívnejšie,“ hovorí Kristína Soboň. „Máme tu decká, ktoré majú radi komiksy, ale vydavatelia to ešte neodhalili. Komiks je veľmi dôležitý, aby pritiahol detí k čítaniu, preto je škoda, že ich na Slovensku nevychádza viac.“Komiks je u nás stále neobjavený žáner. Obe respondentky sa zhodujú, že je vhodný pre všetky vekové kategórie a zároveň predstavuje skvelú vstupnú bránu k čítaniu. Platí to aj pre dospelých. Mnohí z nich hovoria, že na čítanie nemajú čas, a práve preto je komiks vhodný, keďže rýchlejšie plynie a navyše jeho vizuálna stránka vie zážitok z čítania obohatiť.Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Ivana Gibová, autorka novely Babička (Vlna, 2023), a Ondřej Macl, autor knihy Miluji svou babičku víc než mladé dívky (Dauphin, 2017), prinášajú nové pohľady na staré mamy aj na starobu. V podcaste si obe diela rozoberieme bližšie. „Vďaka babkinej chorobe som sledoval, ako prestávala byť babičkou, ktorou chcela byť, to bol ten moment, z ktorého čerpá moja kniha,“ hovorí Ondřej a dodáva: „V knihe je aj trochu provokatívny manifest proti mladosti. S mojou Babičkou si ľudia zo začiatku nevedeli dať rady. Pomohla tomu až literárna cena.“ Ivana poodhalí vznik jej diela: „Babička pôvodne vyzerala úplne inak. Celú som ju prepísala, lebo som dostala geniálny nápad.“ A zamyslí sa aj nad úspechom, ktorý jej táto kniha priniesla: „Uvedomila som si, že je super, keď už dokážem o sebe nahlas povedať, že som dobrá autorka.“Obaja respondenti odpovedajú aj na otázku, či sa neboja staroby. „Keď som robil jedno leto v hospici, zbavil som sa démonov, ktorých som mal spojených s umieraním a starobou,“ reaguje Ondřej. Ivana porozpráva aj o tom, aké rôzne formy textov tvorí a kde všade sa s nimi môžeme stretnúť. „Rukopis odovzdávam do tlače až vtedy, keď už nemám žiadnu predstavu, čo by sa dalo na texte ešte zlepšiť,“ približuje proces tvorby. Hostia prezradia, o čom budú ich ďalšie knihy i to, čo im prinášajú rezidencie a štipendiá. Český spisovateľ si aktuálnu rezidenciu v Bratislave pochvaľuje: „Vaša kultúrna scéna pôsobí na mňa liečivo a myslím, že sa od vás môžeme, najmä teraz, učiť.“Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Spisovateľ a literárny vedec Peter Zajac napísal monografiu Sondy do slovenskej prózy (Modrý Peter, 2025). V podcaste prezrádza, ako k jednotlivým dielam pristupoval: „Na čítaní literatúry ma zaujíma najmä to, ako texty čítať inak, než sa čítali tradične. Hľadám k nim kľúč, ktorým by sa mohli čitateľovi otvoriť,“ hovorí a dodáva: „Keď texty budeme čítať inak, dospejeme k iným výsledkom. A práve to je na tom vzrušujúce.“K výberu hodnotených kníh poznamenáva: „Vybral som len tie texty, pri ktorých som mal pocit, že ich viem prečítať iným spôsobom. Ak v mojej sonde chýbajú niektorí autori, je to aj preto, že ich oveľa lepšie prečítali moji kolegovia či kolegyne.“V závere rozhovoru sa vyznáva k svojmu vzťahu k literatúre: „Slovenská literatúra je rovnako hodnotná ako texty iných európskych literatúr. Jej obrovskú silu vidím v tom, že umožňuje vnútornú hygienu spoločenstva. Na rozdiel od slovenskej politiky, ktorá sa k ničomu nepriznáva, jej literatúra neúnavne pripomína dôležité veci. Aj keď ju číta málo ľudí, zostáva svedectvom o všetkom, čo sa tu odohráva.“Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Kniha Páv, Kripel a Predseda (FAMA art, 2024) od Martina Hlavatého bola vo finálovej päťke Anasoft litery a súťaží aj o Cenu René. Autor a hosť podcastu v nej opísal osudy niekoľkých obyvateľov východoslovenskej dediny. Hodnota jeho prózy je najmä v presvedčivom zobrazení vidieka. „Do dedinského prostredia som sa dostal až v dospelom veku. Dedina mi prirástla k srdcu a bolo pre mňa prirodzené, že som čerpal z tohto prostredia a inšpiroval sa postavami, ktoré som tam stretával.“ objasňuje spisovateľ a dodáva: „Na dedine intenzívne vnímať problém alkoholizmu a ja som sa na to zameral, keďže som videl Pávov, Kriplov a Predsedov postávať pred obchodom už ráno o šiestej.“ „Bolo pre mňa dôležité písať o pandémii a hoaxoch, ktoré sa s ňou spájali práve v dedinskom prostredí,“ hovorí autor. Hosť v podcaste prezradí, či chystá pokračovanie knihy a rozhovorí sa aj o tom, ako došlo k tomu, že  v minulosti dostal za poviedku výpoveď v práci. Martin Hlavatý založil a vedie centrum nezávislej kultúry CHYŽA. O neľahkej situácii v kultúre hovorí: „Mohol by som míňať energiu na to, že by som nadával, vypisoval statusy a hromžil, že čo a ako sa nedá, ale toto je naša odpoveď, že robíme, snažíme sa a ide to.“Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

V knihe Dedo Lužko (KK Bagala, 2024) vystupujú ako ústredné postavy dedo a vnuk. Dedov príbeh sa odohráva počas 20. storočia, prevažne v období komunistického režimu. Vnuk je rozvedený, pracuje ako redaktor a píše o práve prebiehajúcom brexite. Román veľmi realisticky zachytáva pocity prázdnoty, osamelosti a starnutia. Rozhodne mu však nechýba humor. Autor knihy v podcaste hovorí aj o procese svojej tvorby: „Píše sa mi dobre kedykoľvek, ale najlepšie sa mi píše večer, ba až v noci.“„Dnešná doba ponúka kategorické úsudky a predsudky a to pri hodnotení literatúry nie je úplne na mieste,“ myslí si spisovateľ. Na otázku, či mu niečo v slovenskej literatúre chýba, odpovedá: „Slovenská literatúra by mohla byť viac otvorená, extrovertná, odrážajúca svet okolo nás. Sme zahľadení do nášho mikrosveta, ale svet ponúka množstvo otázok, na ktoré by som si vedel predstaviť odpovede aj v slovenskej literatúre.“ V závere rozhovoru prezradí, alebo skôr neprezradí, čo plánuje: „Mám napísaný úplne iný text, než je tento typ próz, ale to si už nechávam ako prekvapenie.“Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Hostkou v štúdiu je spisovateľka žijúca vo Fínsku Alexandra Salmela. Knihu 56, či? (Aspekt, 2024) napísala vo fínčine a sama ju preložila. Táto zbierka poviedok sa dostala do tohtoročnej finálovej päťky Anasoft litera a je nominovaná aj na Cenu René. „Problémom mojich protagonistiek je, že žiaden vzťah nemajú,“ vysvetľuje autorka. „Texty sú o zrútení mnohých vzťahov a najmä drobenia sa vzťahu k sebe samej, k vlastnému vnútru.“ V podcaste hovorí aj o fínskej literárnej scéne: „Ekologická kríza je obrovskou témou vo fínskej literatúre pre mladých.“ Porovnáva ju aj so Slovenskom: „To, čo je na Slovensku fakt skvelé, sú festivaly. Stále sa tu niečo deje.“ Na otázku, v ktorom jazyku má väčšiu istotu, reaguje: „Niekedy sa cítim doma vo fínčine, inokedy v slovenčine. Niekedy mám pocit, že prepadám medzi dve stoličky a nesedím ani na jednej.“ Na dotaz, s ktorou známou osobnosťou by chcela ísť na pivo a čo by si sa jej opýtala, odpovedá: „Spýtala by som sa diktátora, čo ho viedlo k strate ideálov. Čo sa v ňom zlomilo, že sa jeho ideály zmenili na čistý marazmus.“Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Hosťami epizódy sú Tomáš Forró, novinár a autor reportážnych kníh a Andrzej Jagodziński, etablovaný poľský prekladateľ, ktorý do poľštiny prekladá knihu Spev sirén. „Pracujem na preklade tejto knihy už niekoľko mesiacov a psychicky to veľmi zle znášam. Cítim tú knihu. Je to veľmi depresívne,“ priznáva Andrzej Jagodziński.„Chcem, aby ľudia po prečítaní mojej knihy začali o tomto konflikte rozmýšľať inak,“ hovorí Tomáš Forró. „Zmyslom mojej práce je rozpovedať osudy tak, že delenie na dobrých a zlých prestáva byť relevantné.“„Ukrajina má čoraz väčšie problémy na bojisku a je dôležité o tom hovoriť, lebo to nie je iba prevahou Ruska,“ myslí si novinár. Na otázku, ako reaguje na negatívne komentáre, odpovedá: „Dostal som niekoľko vyhrážok e-mailom, opravil som v nich gramatické chyby a poslal som ich späť odosielateľom.“Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Hosťami podcastu sú Juraj Buzalka a René Bílik. Juraj Buzalka je sociálny antropológ, autor bestselleru „Postsedliaci“, v ktorom sa nemilosrdne pozerá na Slovákov a vecne i kriticky komentuje naše ilúzie o sebe. Univerzitný profesor a literárny vedec René Bílik je autorom publikácie „Mýty a slovenská literatúra alebo od Pišťanka ku Kalinčiakovi (a späť)“. Predstavuje v nej široké spektrum znalostí o slovenskej literatúre v diskurze so súčasnosťou.V rozhovore nebudú hovoriť len o svojich knihách, ale prezradia aj to, s akým konceptom pracovali pri mýtoch a čo pre nich mýty znamenajú. Podľa Reného Bílika odvodil Štúr etické vlastnosti Slovákov od prírodných dominánt: vysokých hôr a veľkých riek. Vznikali tak prvé formulácie dobrých vlastností Slovákov o tom, že sú odolní, čistí a nepoškvrnení. Hostia prezradia, ktoré mýty sú dodnes prítomné a ako my Slováci vidíme samých seba. Respondenti sa zamýšľajú aj nad tým, aké by mohlo byť slovenské národné zviera – koza, lebo zožerie všetko a vydrží všetko.Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Okrem tisícročných vajec ochutnal surové sršne, larvy aj bambusové chrobáky. „Boli až prekvapivo sladké,“ tvrdí. „Cikády sú mi vyslovene odporné.“ Zároveň zdôrazňuje, že tieto jedlá sú exotikou aj pre samotných Číňanov, sú to špeciality odľahlých horských regiónov. Laureát Ceny René Pavel Dvořák ml. hovorí v podcaste nielen o víťaznej knihe Moja čínska dekáda (Rak, 2022), ale aj o svojej druhej knihe Ťažké časy v Číne (Rak, 2024). V rozhovore prezradí aj to, ako v Čine funguje doprava, zdravotníctvo, či školstvo. Spisovateľ objasňuje, ako čínska vláda rozbíja mraky a akým spôsobom sa v Číne kontroluje, či obmedzuje obsah v médiách. Témou bude aj knižný trh: „Kníhkupectvá v Číne sú dnes už skôr turistickým miestom. Sú nádherné, dizajnové a vyšperkované. Fungujú ako atrakcia, na ktorú si musíte kúpiť vstupenku. Ľudia si tam dajú drink, odfotia sa. Máloktoré kníhkupectvo dnes už funguje na predaj kníh. Tie sú na internete oveľa lacnejšie.“Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Dominika Moravčíková a Michal Tallo po básnických zbierkach uspeli aj s debutovými prózami. Reč bude o dielach: Dom pre jeleňa (KK Bagala) a Všetko je v poriadku, všade je láska (Literárna bašta). Hostia vysvetlia, akým výzvam čelili pri písaní prózy a porovnajú proces tvorby medzi dvoma žánrami. „Poéziu neviem ovládnuť, môže navždy odísť, nemám to pod kontrolou. Prózu možno pod kontrolou mám v tom zmysle, že si viem povedať, že idem tvoriť,“ hovorí Moravčíková. Tallo dodáva: „Momentálne sa cítim viac ako prozaik. Ten dôvod je jednoduchý a mierne ezoterický. Poézia ku mne prestala prichádzať. Nemôžem robiť nič, aby som ju donútil vrátiť sa, môžem len čakať.“ Autor prezradí aj to, že si polievkou oblial notebook, v ktorom mal uložený rukopis – a ten sa mu nezálohoval. „Ľutoval som sa asi tri mesiace,“ poznamenáva úsmevne. Hosť rozkrýva aj protagonistov svojich poviedok: „Viaceré z mojich silných ženských postáv v knihe sú založené na mojej matke.“Okrem rituálov, zvyklostí a tradícii je v diele Moravčíkovej silne zastúpená aj príroda. „Mediálne živený strach z medveďov je veľmi zlý pre náš vzťah s prírodou. Tento diskurz treba nejako opraviť a zasadiť do reálnych faktov a dát,“ myslí si autorka.Obaja si zaspomínajú aj na Dominiku Madro: „Už v čase keď tu s nami bola a vychádzali jej knihy, bola pre mňa príkladom autorky, ktorá v mnohých ohľadoch tak presahuje to, čo sa na Slovensku robí, až sa to tu nedokáže stretnúť s pochopením,“ tvrdí Tallo.Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Spisovateľka Vanda Rozenbergová hovorí o jej najnovšom románe Mágovia vedia viac (Slovart, 2024). Je to príbeh o Diane, vyrastajúcej v detskom domove. „Dostala som otázku, či som z domova,“ vraví autorka, ktorej sa podarilo vierohodne opísať denné rutiny a bežný život v detskom domove so všetkými vtipnými i dramatickými situáciami. Jej hrdinovia musia v knihe čeliť mnohým prekážkam, ktoré ich zoceľujú. A čo zoceľuje Vandu Rozenbergovú? „Zoceľujem sa sama, nič iné mi neostáva.“„Pokiaľ dej nemám uzavretý v hlave, do ničoho sa nepúšťam,“ približuje proces svojej tvorby. „Veľa si píšem do zošita, vláčim si ho všade so sebou. Laptop vo vlaku neotváram. Popísané strany si potom prepíšem do počítača.“ Spisovateľka hovorí aj o svojej veľkej záľube – o maľovaní. „Maľovanie je pre mňa všetkým. Uvedomila som si, že v detstve bolo maľovanie náplňou mojich dní, teraz to opäť robím veľmi intenzívne. Na dennej báze tretí rok. Pri maľovaní nevnímam čas.“Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Šéfredaktorka časopisu Slniečko Kristína Soboň a jeho redaktorka Soňa Púček Balážová vám predstavia knihy, ktoré by si rady prečítali, keby dnes boli deťmi. Popri tipoch do bunkra, či na zahnanie nudy sa s vami podelia o vzácne poznatky z detských knižných besied. Smiech a nadšenie z detskej literatúry v tomto podcaste rozhodne chýbať nebudú.  Zoznam diel uvedených v podcaste:Barbora Kardošová: Traja kamoši (Fakticky fantastický bunker) (Slovart)Maja Nerádová: Brlôžky (Meda)Oliver Jeffers: Tu sme (Stonožka)Benji Davies: Búrka a Veľryba (Albatros)Jana H. Hoffstäder, Boris Beluš: Dotkni sa abecedy (E.J. Publishing)Dušan Taragel: Rozprávky pre neposlušné deti (Slovart) Annie M.G. Schmidt a Fiep Westendorp: Špinuška (Verbarium)Art studio Agrafka: Vojna, ktorá zmenila Rondo (BRAK)Aleksandra Mizielińska, Daniel Mizieliński: Mapy (Slovart)Aleksandra Mizielińska Daniel Mizieliński Michał Figura: Vlky (Slovart)Mária Nerádová: Poďme objavovať Slovensko (Meda)Timothée de Fombelle: Vango (Monokel)Pavol Dobšinský: Rozprávky Pavla Dobšinského (Ikar) Jean-Claude Mourlevat: Rieka, čo tečie naopak (Artforum)Luke Pearson: Hilda (Slovart/Albatros)Zuzana Lišková: Temnotvor (Bublina print)Soňa Púček Balážová: Na dobrú noc (E.J. Publishing)Dušan Šuster: Vesmírna plavba Pterodactyla Kôstku (Literárna bašta)Agrafka: Odkiaľ a kam (Monokel)  Jess Bradley, Mike Barfield: Preži deň ako hovienko, sopka a panda (Albatros) Maja Säfström: Ilustrované atlasy unikátnych faktov (Albatros)Ewald Arenz: Veľké leto (Literárna bašta)Wolfgang Herrndorf: Čik (Absynt)Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Literatúra sa delí na vysokú a nízku. Vysoká má vyššie umelecké ambície. Nízka, alebo populárna či žánrová, má čitateľa skôr pobaviť, poskytnúť mu rozptýlenie. A čo literatúra stredného prúdu? Existuje? Ako vyzerá v praxi? Spája vysokú s nízkou? Je u nás dopyt po takejto literatúre? Na tieto a podobné otázky odpovie literárny vedec Peter Darovec a Stanislava Peštová, autorka knihy „Medzi umeleckou a populárnou prózou“.„Nemáme tu literatúru, ktorá by bola kvalitná a zároveň by oslovovala dostatočný počet ľudí mimo komunity a nemyslím si, že je tu dopyt po strednom prúde v literatúre,“ myslí si Peter Darovec. V rozhovore sa dotkne aj témy, do akej miery žijú Slováci kultúrou, ako je to v Českej republike, a aj súčasného trendu ženských autoriek.Babička© je kniha s umeleckou ambíciou. Patrí do stredného prúdu? „Ivana Gibová sa stala populárnou na úrovni jazyka. Preto je jej dielo blízke čitateľovi. Nebojí sa použiť vulgarizmy, jej jazyk je hovorový a prirodzene plynie,“ vysvetľuje Stanislava Peštová a dodáva: „To sa Gibovej podarilo. Jej jazyk je poctivý a vysedený.“Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Nová kniha Zuzany Mojžišovej s názvom Kristus a iné miniatúry (Artforum, 2024) je zbierkou 40tich krátkych poviedok. Ide o texty absurdné, existenciálne, spoločensky kritické, s posolstvom a niekedy aj celkom bez záveru. Autorka v rozhovore priblíži, ako texty vznikali, kde nachádzala inšpiráciu a prečo zvolila krátke útvary:  „Krátky rozsah mi dovoľoval hnať sa kamkoľvek, miniatúra je ring voľný. Dlhšia poviedka sa ohlási so svojimi nárokmi, miniatúra to nepotrebuje.“„V nejakom zmysle je to reflektovanie jedného roka môjho života,“ opisuje svoju najnovšiu knihu a vracia sa k jej forme: „Je úžasné môcť písať niečo také krátke, takmer jedným dychom, je to nespútané. Nedá sa to uzamknúť do pevných literárnych pravidiel.“ Tvrdí, že chôdza, ktorú často praktikuje, jej pomáha všímať si detaily okolo seba. Počas rozhovoru zaznejú aj dve ukážky z knihy a v závere sa dozviete, či Zuzana Mojžišová napíše aj detektívku. Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Dobrodruh a expert na Brazíliu, Peter Suchanský, patrí medzi najpopulárnejších slovenských autorov prvej polovice 20. storočia. V kníhkupectvách už jeho knihy nenájdete, ale nájdete tam monografiu o jeho tvorbe. Zostavil ju literárny vedec Tomáš Horváth a volá sa Brazília Petra Suchanského (VEDA, 2025). Spisovateľ' spracovával tému Brazílie na pomedzí cestopisu a exotického dobrodružného románu. Práve na túto oblasť sa zameral autor monografie a respondent, Tomáš Horváth: „Peter Suchanský odišiel v roku 1926 do Brazílie ako vysťahovalec za prácou,“ hovorí a objasňuje, ako skúmal jeho tvorbu. Zároveň priznáva, že z jeho textov nedokáže rozlíšiť, čo skutočne zažil a čo si vymyslel.Odpovedá aj na otázku, prečo vypadol z povedomia čitateľov, keď bol vo svojej dobe populárny: „Peter Suchanský bol pre komunistický režim personou non grata. Napísal jednu z prvých próz o boľševickom terore. Ukazuje v nej, ako táto doba priala psychopatom, ktorí mohli beztrestne prejavovať svoje sadistické sklony.“V podcaste zaznejú aj ukážky z tvorby Petra Suchanského.Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Barbora Hrínová, nositeľka ceny Anasoft litera 2021 za poviedkový debut prichádza s knihou Plachý dom (Artforum, 2025). Hlavným hrdinom je 67 ročný muž, Ambróz. Dej sa odohráva v Bratislave, ale i v dedine na Spiši. „Chcela som napísať román o postave, ktorej život nie je na prvý pohľad príliš dramatický. Nemá rada, také to tvrdenie, že keď niekto veľa zažije, je to na román. Nemyslím si, že je to vždy nevyhnutne tak. Román je pre mňa možnosťou zobraziť tému do hĺbky a komplexne. Nezaujíma ma príliš rozsah deja, ale vnútorná intenzita, ponor do témy, zobrazenie postavy z mnohých perspektív a strán,“ vysvetľuje autorka. „Ambróz je postava, ktorá žije hlavne vnútorný život, snažila som sa načrieť doňho hlbšie. Jeho záľuba v jedle je možno kompenzáciou nenaplnených túžob po hlbšom spojení s ľuďmi.“V knihe spoznáme aj Ambrózovú dcéru: „Súčasťou rozprávania je aj dospelá dcéra, ktorá žije v jednom byte s rodičmi. Išlo mi o to vyjadriť psychickú blízkosť, možno až naviazanosť na rodičov, ktorá nie je až natoľko obvyklá vo veku 37 rokov.“ Spisovateľka v rozhovore objasňuje aj vlastnosti svojej literárnej postavy: „Snažila som sa Ambróza ukázať vo vzťahu k rôznym ľuďom a v čo najširších súvislostiach, ktoré ilustrujú jeho základné črty a jednou z nich je empatia, napríklad aj k ľuďom bez domova, alebo k Rómom.“Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Je významnou postavou slovenskej poézie. Básnik a prekladateľ Ján Buzássy oslávil v apríli 90 rokov. Napísal viac ako 20 básnických zbierok. Jeho tvorba zahŕňa aj preklady a redakčnú činnosť. „Nečítam a nepíšem každý deň. Usadil som sa do staroby,“ približuje svoje aktuálne obdobie. „Ochorel som, nejedol som a schudol som 12 kíl. Učil som sa nanovo jesť a chodiť.“ V rozhovore objasňuje, v čom je čaro tvorby: „Keď niečo nejde a potom to zrazu ide. Keď spájaš hrubé s tenkým. To ma baví.“ Tvrdí, že báseň vysvetľuje tajomstvo, ale neprezradí ho celé, nechá niečo pre čitateľa. Na otázku, či ešte stále tvorí, odpovedá: „Píšem, ale neberiem to vážne, beriem to tak, že sa venujem sám sebe.“ Dozvieme sa ako vníma dianie v súčasnej kultúre, čo si myslí o umelej inteligencii a aké sú podľa neho najkrajšie slová, aké Kristus povedal. Prezradí, čo číta a akú literatúru obľubuje: „Červenák mňa a manželku baví, pretože sa zaoberá Slovenskom a blízkym okolím. Čítame aj detektívky, to je opak bežného života, lebo tam sa nejaká vec musí vyriešiť. Teraz čítam  Jána Vilikovského - Shakespeare u nás.“Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Opäť jeden z reportážnych podcastov. Pozrieme sa do  Múzea mesta Bratislavy na výstavu HANA, o živote a tvorbe spisovateľky Hany Gregorovej. Hosťami podcastu sú Daniel Hupko, jeden z trojice autorov výstavy a Jana Cviková, literárna vedkyňa, spoluautorka diela „Hana Gregorová - Slovenka pri knihe“.„Umožnili ste ľuďom, aby ju spoznali ako Hanu, človeka z mäsa a kostí. Vykonávala nielen veľké činy, ale aj chybila,“ chváli spoluautora výstavy Jana Cviková. Hana sa návštevníkom múzea prihovára svojim hlasom. Spoznáme jej osud, literárne diela, aj rodinný dom, v ktorom viedla salón. Mala veľký zmysel pre humor a považovala za dôležité spoznávať svet. Z čoho mala traumu a ako ju vnímalo okolie? V rozhovore sa dozvieme aj o vzťahu Jozefa Gregora Tajovského a Hany Gregorovej z pohľadu literárnej vedy. „Stereotypný spôsob prezentácie pred rokom 1989 z literatúry prenikol aj do múzejnej zbierky,“ vraví jeden z respondentov. Hana Gregorová nebola iba manželkou, bola bojovníčkou za práva žien, za nové témy v literatúre a za lepšiu tvorbu pre deti. „Zjavne pociťovala nedostatok literatúry, ktorú by chcela dopriať svojej dcére“ odpovedá Daniel Hupko na otázku, prečo písala aj detské knihy. Výstava HANA v Apponyiho paláci potrvá až do 31.8.2025.Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Hosťom podcastu sú Barbara Vojtašáková, vedúca organizačného tímu Medziriadkov a Milan Děžinský, básnik, prekladateľ a pedagóg. Medziriadky sú literárno-vzdelávací projekt, ktorý je zameraný na podporu tvorivého písania a literárneho rozvoja mladých autorov. Respondenti prezradia, v čom je mágia tohto výnimočného projektu a prečo je prínosný aj pre vydavateľov. „Vďaka Medziriadkom sa aj vydavatelia môžu dozvedieť, aké sú trendy a čo píšu mladí ľudia,“ vraví Barbara. „Nebyť Medziriadkov tak moja znalosť a schopnosť písať poéziu a venovať sa literatúre z rôznych strán by bola omnoho slabšia. Medziriadky mi dali kritickú spätnú väzbu a veľa kontaktov.“ Myslí si, že Medziriadky suplujú priestor pre vzdelávanie ľuďom, ktorí majú o písanie hlbší záujem. „Nie každý umelec je aj dobrý pedagóg,“ vysvetľuje a dodáva, aké kritériá by mali spĺňať vedúci tvorivých workshopov.Dlhoročný porotca Medziriadkov Milan Děžinský zdôrazňuje, že sa snaží o interaktívny prínos. Zodpovie aj na otázku, či vďaka tomuto projektu uvažuje nad literatúrou inak a či sa mu mení aj pohľad na vlastnú tvorbu. „Fascinuje ma, koľko bohemizmov sa nachádza v jazyku mladých ľudí na Slovensku,“ hovorí oceňovaný český básnik.Prihláste sa do literárnej súťaže Medziriadky, spojenej s letnou literárnou školou. Vaše práce môžete zasielať do 13. apríla. Viac informácií nájdete na: www.medziriadky.skPodcast Knižná revue pre vás pripravuje ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Slovenské literárne centrum⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Nicol Hochholczerová je autorkou knihy Táto izba sa nedá zjesť (KK Bagala, 2021). Debutová novela o toxickom vzťahu päťdesiatročného učiteľa a dvanásťročnej žiačky jej priniesla nevídaný úspech - množstvo prekladov, tri divadelné inscenácie a pripravuje sa aj celovečerný film. „Vedela som, že je to dobrý text, keď to vychádzalo, ale predsa len, ten veľký záujem o knihu ma prekvapil.“ Spisovateľka sa chystá na anglické turné a v podcaste prezradí aj svoj recept na koncentráciu: „Pomáhajú mi každodenné dlhé prechádzky.“Literárna obec i čitatelia už netrpezlivo čakajú na jej druhú knihu: „Samozrejme, že cítim tlaky. Beriem to tak, že čokoľvek napíšem aj tak budú ľudia, ktorí programovo budú tvrdiť, že to už nie je také dobré ako prvá kniha. Snažím sa nahovoriť si, že to je vlastne super, lebo tým pádom môžem napísať čokoľvek.“ V rozhovore zaznejú autorkine tipy na knihy a podcasty a s poslucháčmi sa podelí aj o to, čo pri písaní považuje za svoju najväčšiu devízu.Podcast Knižná revue pre vás pripravuje ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Slovenské literárne centrum⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Kvet Nguyen sa narodila na Slovensku. Je autorkou knihy Všetko, čo nás spája, s podtitulom Príbeh slovenskej Vietnamky (2024, N Press). Zameriava sa v nej na nevypovedané príbehy o inakosti. Píše aj o svojom detstve a priznáva, že s otázkou identity sa vyrovnávala odjakživa. Pre Slovensko bola príliš exotická, pre Vietnam príliš západná. Vietnamské rodiny sú súdržné, napriek tomu, že žijú ďaleko od seba: „Diaľka je to, čo nás spája,“ hovorí respondentka.V podcaste prezradí, čo majú naše dva národy spoločné a odpovie aj na otázku, čo Vietnamcov charakterizuje: „Vietnamci sú spirituálni a poverčiví. Vzhliadajú k prvkom Budhizmu naznačujúcim, ktorým smerom ísť, kedy sa modliť, kedy presúvať nábytok. Môže nám to pripadať banálne, ale je to niečo, čo prepája vnútro s vierou.“Autorka na záver vysvetlí, čo je skutočným odkazom jej knihy: „Patríme k sebe, nechcela som, aby som pôsobila, že my sme tí Vietnamci, ktorí sú tu a že sme na okraji, ale že už sa všetci cítime súčasťou tejto spoločnosti. Máme to prežité spolu. Sme súčasťou slovenských dejín.“Podcast Knižná revue pre vás pripravuje ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Slovenské literárne centrum⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Hosťami podcastu sú literárny vedec Radoslav Passia a básnik Viliam Nádaskay. Predstavíme knihu Literárne krajiny Bratislavy, Obraz mesta po roku 1918 (Veda, 2023). Kolektívna monografia obsahuje výsledky výskumu literárneho obrazu Bratislavy počas jedného storočia, v ktorom naše hlavné mesto prešlo zásadnými politickými, etnickými a kultúrnymi zmenami. Kniha získala najprestížnejšie vedecké ocenenie na domácej pôde, cenu Slovenskej akadémie vied. Respondenti odpovedajú, či má literatúra schopnosť určovať podobu mesta a vysvetľujú, ako sa literatúra do nášho hlavného mesta vpísala. S hosťami nesedíme v podcastovom štúdiu, ale kráčame ulicami Bratislavy. Navštívime Laurinskú ulicu, literárny ostrovček v centre mesta. „Keď ste v 70-tich a 80-tich rokoch niečo v Bratislave znamenali v súvislosti s literatúrou, tak ste sa pravdepodobne stretli s kolegami a kolegyňami tu, na Laurinskej ulici,“ hovorí Rado Passia. Presunieme sa aj na Hviezdoslavovo námestie, či na Ondrejský cintorín. Viliam Nádaskay pri pietnom meste odpovedá na to, ako Bratislava ovplyvňuje jeho tvorbu. „Pri tretej knihe som si uvedomil, že to, čo píšem je mestská poézia,“ tvrdí básnik. Zamyslí sa nad špecifickými ruchmi v rôznych častiach slovenskej metropoly. Pred Ondrejským cintorínom prečíta svoju báseň, ktorá sa viaže priamo na toto miesto. Podcast Knižná revue pre vás pripravuje ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Slovenské literárne centrum⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Debutujúci autor Pavol Kuspan napísal knihu Duchamornoť (Marenčin PT, 2024). Ide o poviedky zo súčasnosti, v ktorých sa venuje vzťahom, osamelosti, kríze stredného veku aj vyhoreniu. Vážne témy podáva s nadhľadom a vtipne. „Ja si nemyslím, že existuje veľa tém, o ktorých by sa nemalo vtipkovať. A práve v umení by tá hranica mala byť posunutá ešte viac, pokiaľ ide o humor. Jednou z možností, ktoré má umenie k dispozícii a literatúra ešte viac, je možnosť šokovať. Humor patrí aj do vážnych tém,“ tvrdí autor. V knihe opisuje aj ženy v baroch a ich premrhané životy. V poviedkach stretávame nahnevané, smiešne a utárané postavy. „Žiadny chlap na svete nemôže povedať, že pozná ženy,“ hovorí spisovateľ.   Respondent sa v rozhovore vyjadrí aj k mačkám, ktorými je hlavný hrdina knihy obklopený: „Milujem všetky zvieratá, ale mačky preferujem z viacerých dôvodov. Sú viac samostatnejšie a sú asi na úrovni človeka štyridsiatnika, majú to úplne na háku. Žiadna dráma, chce prísť, príde, chce odísť, odíde. Nič nerieši.“  Podcast Knižná revue pre vás pripravuje ⁠⁠⁠⁠⁠⁠Slovenské literárne centrum⁠⁠⁠⁠⁠⁠. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru. Partnerom podcastu je ⁠⁠⁠⁠⁠⁠Audiolibrix⁠⁠⁠⁠⁠⁠, najlepšie audioknihy na stiahnutie ihneď, kdekoľvek a kedykoľvek.

Najnovšia kniha Etely Farkašovej má názov „O písaní/nepísaní“. Spisovateľka v podcaste hovorí nielen o svojich knihách, ale aj o tom, kam sa rúti tento svet a čo by nám mohlo pomôcť. Zamýšľa sa nad pomalosťou, samotou, chôdzou a nad vnútorným svetlom. Zaspomína si aj na detstvo: „V detstve som mala šancu zažívať vôňu vyrúbaných stromov. Teta bývala oproti píle pri Hrone. Voda, spílené stromy, večer je to nezabudnuteľná vôňa vlhkého dreva.“ Respondentka v sebe nezaprie filozofku: „Čo všetko môže dať životu zmysel? Nemusí to byť len to, čo je viditeľné zvonka, čo je hmatateľné.“ V podcaste zaznejú aj krátke ukážky z knihy, prečíta ich samotná autorka. S Etelou Farkašovou sa zhovárala poetka Dana Podracká. Prosím ospravedlňte mierne zhoršenie kvality zvuku, ide o záznam z verejného podujatia. Kniha „O písaní/nepísaní“ vychádza v limitovanom počte a vydáva ju Slovenské literárne centrum. Môžete si ju objednať tu: https://www.litcentrum.sk/dielo/o-pisani-nepisani Podcast Knižná revue pre vás pripravuje ⁠⁠⁠⁠⁠Slovenské literárne centrum⁠⁠⁠⁠⁠. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru. Partnerom podcastu je ⁠⁠⁠⁠⁠Audiolibrix⁠⁠⁠⁠⁠, najlepšie audioknihy na stiahnutie ihneď, kdekoľvek a kedykoľvek.

Spisovateľka a prekladateľka Ivana Dobrakovová napísala knihu o sebe, o tom, aké je to písať s bipolárnou poruchou. Bibliofília s názvom „A čo sa vám stalo?“ vychádza v týchto dňoch. Autorka v podcaste prezrádza, aké je to žiť s duševnými chorobami. „Cez písanie si neriešim psychohygienu,“ tvrdí. „Práve naopak, ak o niečom píšem, zhorší sa to, úzkosti sa prehĺbia.“ Jej odvaha hovoriť o tabuizovaných témach je nevšedná. „Musím sa priznať, že o vlastných psychických poruchách hovorím na Slovensku bez problémov preto, lebo moja dcéra žije v Taliansku.“ V rozhovore prezradí aj to, ako ju zmenilo materstvo, ako jej pomáhajú prechádzky a plávanie a ako bojuje so svojimi vnútornými démonmi: „Niektoré veci sa nedajú vyriešiť, treba ich len akceptovať.“ Kniha „A čo sa vám stalo?“ vychádza v limitovanom počte a vydáva ju Slovenské literárne centrum. Môžete si ju objednať tu: https://www.litcentrum.sk/dielo/co-sa-vam-stalo Podcast Knižná revue pre vás pripravuje ⁠⁠⁠⁠Slovenské literárne centrum⁠⁠⁠⁠. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru. Partnerom podcastu je ⁠⁠⁠⁠Audiolibrix⁠⁠⁠⁠, najlepšie audioknihy na stiahnutie ihneď, kdekoľvek a kedykoľvek.

V apríli tohto roku nás po chorobe opustila Dominika Madro vo veku 33 rokov. Debutovala výnimočným románom Svätyne (2019, KK Bagala) a potom napísala knihu Dediči posmrtnej ríše (2022, Artis Omnis). Hostkami podcastu sú poetka Dana Podracká, vydavateľka Andrea Harmanová a prekladateľka Lucia Halová.  Budú hovoriť o tom, ako sa im s Dominikou spolupracovalo. Prezradia, ako na nich zapôsobila po tej ľudskej, ale i po profesionálnej stránke. V rozhovore sa zamerajú a podrobnejšie rozoberú aj dve knižky, ktoré napísala. Vydavateľka Andrea Harmanová vysvetlí, v čom bola jej tvorba nevšedná v porovnaní s ostatnými slovenskými autormi fantastiky „Čo ju robilo výnimočnou bol jej charakter a jej myslenie,“ hovorí Dana Podracká a dopĺňa: „Jej myslenie bolo mýtické.“  Podcast Knižná revue pre vás pripravuje ⁠⁠⁠Slovenské literárne centrum⁠⁠⁠. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru. Partnerom podcastu je ⁠⁠⁠Audiolibrix⁠⁠⁠, najlepšie audioknihy na stiahnutie ihneď, kdekoľvek a kedykoľvek.

Zamestnanci Slovenského literárneho centra majú raz do týždňa odporúčanú prácu z domu, ideálne na to, aby čítali knihy. V podcaste vám predstavia svoje obľúbené knižky, vhodné (nielen) pod stromček. Zaznejú odporúčania na rôzne žánre od slovenských i zahraničných spisovateľov. Vypočujete si aj to najlepšie zo sveta detských kníh.   Zoznam diel uvedených v podcaste: Simona Smatana: Kým dopadne šálka Dávid Dziak: Zápisník jedného chlapca Lenka Šafranová: Prečo je tma čierna Iboja Wandall-Holm: Večerný kôň Denisa Fulmeková: My pôjdeme inokedy Michal Tallo: Všetko je v poriadku, všade je láska Alexandra Salmela: 56, či? Maya Angelou: Viem, prečo vtáčik v klietke spieva Kiran Millwood Hargrave: Ženy z Vardø Silvester Lavrík: Predpoveď na zajtra Annie Ernaux - Marc Marie: L´ussage de la photo / The use of photography Miroslav Mišák: Denníky domorodcov Rotraut Susanne Berner: Potulky jeseňou Ján Gavura a Marta Součková: Slovník diel slovenskej literatúry po roku 1989 Dominika Sakmárová: Biele mesto   Podcast Knižná revue pre vás pripravuje ⁠⁠Slovenské literárne centrum⁠⁠. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru. Partnerom podcastu je ⁠⁠Audiolibrix⁠⁠, najlepšie audioknihy na stiahnutie ihneď, kdekoľvek a kedykoľvek.

Hosťami podcastu sú Juraj Buzalka a René Bílik. Juraj Buzalka je sociálny antropológ, autor bestselleru Postsedliaci, v ktorom sa nemilosrdne pozerá na Slovákov a vecne i kriticky komentuje naše ilúzie o sebe. Univerzitný profesor a  a literárny vedec René Bílik je autorom publikácie Mýty a slovenská literatúra alebo od Pišťanka ku Kalinčiakovi (a späť). Predstavuje v nej široké spektrum znalostí o slovenskej literatúre  v diskurze so súčasnosťou.  V rozhovore nebudú hovoriť len o svojich knihách, ale prezradia aj to, s akým konceptom pracovali pri mýtoch a čo pre nich mýty znamenajú. Podľa  Reného Bílika odvodil Štúr  etické vlastnosti Slovákov od prírodných dominánt: vysokých hôr a veľkých riek. Vznikali tak prvé formulácie dobrých vlastností Slovákov o tomže sú odolní, čistí a nepoškvrnení. Hostia prezradia, ktoré mýty sú dodnes prítomné a ako my Slováci vidíme samých seba. V závere podcastu nebude chýbať humor. Respondenti sa zamýšľajú na tým, aké  by mohlo byť slovenské národné zviera. Koza. Zožerie všetko, vydrží všetko.  Podcast Knižná revue pre vás pripravuje ⁠Slovenské literárne centrum⁠. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru. Partnerom podcastu je ⁠Audiolibrix⁠, najlepšie audioknihy na stiahnutie ihneď, kdekoľvek a kedykoľvek.

Jakub Juhás sa s knihou PS (vydavateľstvo Rubato) dostal minulý rok do finálnej päťky Anasoft litera. V podcaste vysvetľuje, ako vníma Sándora Petőfiho, o ktorom premýšľa vo svojom  autobiograficko-reportážnom diele: „Páči sa mi jeho kočovnícky spôsob života. Život medzi tulákom, povaľačom a človekom bez domova. Píše na ceste a dobre pozná región, o ktorom píše. Vie detailne vystihnúť prostredie, v ktorom sa pohybuje ale aj postavy, ktoré sú častokrát prehliadané a pohybujú sa na periférii spoločnosti.“ V rozhovore opisuje, ako jeho putovanie vyzeralo: „Vedel som si predstaviť prostredie, kde sa Sándor Petőfi pohyboval, ale akonáhle som sa v tomto prostredí ocitol tak to všetko do seba zapadlo.“ Jakub Juhás hovorí aj o Banskej Štiavnici i o tom, ako zaznamenáva dianie okolo seba: „Radšej ako oči, zapájam uši. Najradšej počúvam, ale rád som aj tichým pozorovateľom.“ Zodpovie aj na otázku, či mladí ľudia vedia, kto bol Sándor Petőfi a prezradí, o čom bude jeho ďalšia kniha.  Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru. Partnerom podcastu je Audiolibrix, najlepšie audioknihy na stiahnutie ihneď, kdekoľvek a kedykoľvek.

Tento rok si pripomíname sto rokov od úmrtia Franza Kafku, jedného z najvýznamnejších prozaikov svetovej literatúry 20. storočia. Hosťom podcastu je dramatik, básnik, prekladateľ Milan Richter a spisovateľ Pavol Rankov.   „Kafka pre mňa veľa znamená aj tým, aký bol osud jeho rodiny. Jeho najmladšia sestra bola v koncentračnom tábore, kde bola v tom čase väznená aj moja mama. Viackrát som si predstavoval, že sa tam mohli stretnúť, " vysvetľuje Richter. „Na Kafku som vôbec nebol pripravený. Mal som 16 rokov, keď som ho čítal prvýkrát. Otvorilo mi to dvere a pochopil som, že k literatúre sa dá pristupovať aj inak,“ objasňuje Rankov.  Respondenti sa zamýšľajú aj nad tým, akým spôsobom vedel Kafka tematizovať byrokratizmus. „Kafkovou témou je podľa mňa jednotlivec verzus okolie. Žil v jednom z najbyrokratickejších štátov všetkých čias,“ hovorí Rankov.  Milan Richter napísal dva dramatické texty o Kafkovi, v rozhovore prezrádza, čo ho viedlo k tomu, aby o Kafkovi písal hry a aj to, ako sa mu Kafka prekladal: „Prekladať Kafku je zaujímavé, najmä jeho zrelé prózy, pretože sa pohyboval na básnickej úrovni podobenstiev, metafor a obrazov. Nenájdete u neho, s výnimkou prvých poviedok, že by opisoval spoločenské záležitosti. Jeho hrdina je ten, ktorý trpí a je utláčaný.“ Richter ďalej dopĺňa: „Kafka nemal veľa priestoru na písanie. Potreboval absolútne ticho. V rodine to nemohol dosiahnuť, otec bol robustný, hlučný človek, ktorému záležalo na tom, aby sa dodržiavali všetky rodinné zvyklosti. Kafka mal  čas na písanie od polnoci do tretej rána alebo niekedy krátko poobede.“ Myslí si, že gro Kafkovho diela je o beznádeji. „Čo je esencia Kafku?“ reaguje Rankov. „Prečítajte si prvé štyri vety z knihy List otcovi.“  Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru. Partnerom podcastu je Audiolibrix, najlepšie audioknihy na stiahnutie ihneď, kdekoľvek a kedykoľvek.

Richard Pupala napísal knihu „Druhý čierny zošit“, jeho strašidelné príbehy nás zavedú do bratislavskej Petržalky, ale aj na vidiek, či do temného lesa. Kniha vyšla vo vydavateľstve Lindeni, získala literárne nominácie a podmanila si odbornú i širokú verejnosť. „Dal som sa hospitalizovať na protialkoholické liečenie, zbieral som materiál, strávil som tam veľmi zaujímavý týždeň,“ hovorí spisovateľ v podcaste. „Som z alkoholickej rodiny. Pomohlo mi to lepšie pochopiť, čo sa deje v hlave človeka, ktorý ma delírium.“ V rozhovore prezradí, prečo ľudí tak priťahujú strašidelné príbehy a čo mu v slovenskej literatúre chýba: „Bol by som rád, keby v hororovom žánri vychádzalo viac kníh.“ Richard Pupala sa s poslucháčmi podelí aj o dojmy z Petržalky, práve tam sa odohráva väčšina jeho poviedok. „Petržalku vnímam absolútne pozitívne, kto pozná Petržalku, vie, o čo hovorím. Je v nej toľko stromov ako nikde inde, je to veľmi dobré miesto na život.“ Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru. Partnerom podcastu sú Audioknihy, najlepšie knihy na stiahnutie ihneď, kdekoľvek a kedykoľvek.

Sedem poviedok sa odohráva v siedmich balkánskych krajinách. Debut Miroslavy Kuľkovej „Hotel Balkán“ vyšiel vo vydavateľstve KK Bagala a dostal sa do tohtoročnej desiatky Anasoft litera. „Zaujímajú ma post-konfliktné krajiny,“ tvrdí autorka. Vo svojej knihe sa zamerala na medziľudské vzťahy, v ktorých stále badať stopy z občianskej vojny z deväťdesiatych rokov. Po Balkáne cestovala sama. S domácimi sa rozprávala v autobusoch, v kaviarňach, či v hoteloch. Niektoré príbehy ju zasiahli, preto sa svoje literárno-reportážne postrehy rozhodla vydať knižne. Spisovateľka v podcaste hovorí o balkánskej strave, o krajinách, ktoré ju najviac zaujali a vysvetlí, prečo sa z Nemecka vrátila na Slovensko: „Keď človek žije dlho v zahraničí, zistí že niektoré veci, ktoré ho štvú doma sú iba univerzálne ľudské. Štvali by ho kdekoľvek inde.“ Miroslava Kuľková prezradí aj tému jej nasledujúcej knihy a aj to, z čoho má fóbiu. Jej odpoveď vás prekvapí. Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru. Partnerom podcastu sú Audioknihy, najlepšie knihy na stiahnutie ihneď, kdekoľvek a kedykoľvek: https://audiolibrix.sk/revue

Dušan Taragel, spisovateľ, scenárista a publicista bol dlhoročným priateľom a spolupracovníkom Petra Pišťanka, ktorý okrem iných diel, napísal kultovú sériu kníh „Rivers of Babylon.“ Peter Pišťanek počas vojenčiny v roku 1981 písal listy Dušanovi Taragelovi a do obálky vkladal aj svoje poviedky. Tie neskôr Dušan Taragel prepísali na písacom stroji a vznikol jediný exemplár: „Peter si celú knihu vopred naplánoval. Aj názov aj podtitul a zoradil poviedky. A ten jeden jediný exemplár, dal čítať rôznym ľuďom, bol už dosť ušmudlaný.“ Zbierka sa stratila približne v roku 1983. „Peter exemplár požičal priateľovi z Klubu mladých autorov, ten ich v záchvate žiarlivosti hodil cez kanalizačnú mrežu do kanála,“ vysvetľuje hosť v podcaste. Zdalo sa, že poviedky boli navždy stratené. Dušan Taragel päť rokov po smrti Petra Pišťanka narazil na škatuľu s jeho listami. „Hovorím si, možno by nebolo zlé si tie listy znova prečítať, trauma zo straty priateľa pominula. A našiel som v nich poviedky. Uvedomil som si, že keď som ich vtedy prepísal na stroji, vložil som ich späť do obálky.“ A tak, po viac ako 40-tich rokoch, vychádza vo vydavateľstve Slovart kniha Pán Hronu. Okrem poviedok obsahuje aj text Dušana Taragela, archívny materiál a ilustrácie od Danglára. Poviedky sa odohrávajú na dedine a postavami sú hrubozrnní, jednoduchí, pyšní a lakomí sedliaci, neschopní pochopiť význam združstevňovania. V knihe sa stretneme s komunistickými funkcionármi, dedinskými pobehlicami, pannami, paholkami, aj mrzákmi. Textom dominuje vtip, irónia a krátke úderné vety. Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru. Partnerom podcastu je Audiolibrix, najlepšie knihy na stiahnutie ihneď, kdekoľvek a kedykoľvek.

Časopis Verzia je pre tých, ktorí chcú byť zorientovaní v súčasnej svetovej literatúre. Zameriava sa na literárny preklad a jeho reflexiu. Vydáva ho občianske združenie DoSlov. Letné číslo je zamerané na Slovinsko, prináša to najlepšie zo súčasnej prózy a poézie. Výber ukážok zostavila uznávaná slovinská literárna vedkyňa Alojzija Zupan Sosič, ktorá prišla s nápadom zamerať sa na autobiografické texty. Slovenskí čitatelia majú možnosť spoznať literatúru, ktorá odzrkadľuje súčasnú podobu autobiografického písania v slovinskej próze a poézii. Hosťom podcastu je Svetlana Kmecová, odborníčka z Katedry slovanských filológií Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorá sa tiež podieľala na zostavovaní tohto čísla. V podcaste zaznejú zvučné spisovateľské mená, kľúčoví autori a nebudú chýbať ani hudobné ukážky.  Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru. Vydanie časopisu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia ako hlavný partner. Projekt Verzia 2024 bol finančne podporený z Fondu LITA. Preklad textov v tomto čísle vznikol aj vďaka finančnej podpore zo Slovinskej knižnej agentúry.

Hostia podcastu, spisovateľka Daniela Kapitáňová a aforista Tomáš Ulej boli blízkymi priateľmi zosnulého básnika, prozaika, dramatika, textára a kráľa aforizmov Tomáša Janovica. Obaja mu desať rokov spravovali sociálne siete. Za ten čas zablokovali iba jediného človeka. „Sociálne siete sú pre aforizmy úžasný prostredím,“ tvrdí Tomáš Ulej. Respondenti v podcaste prezrádzajú aj to, ako sa Tomáš Janovic vyrovnával s tým, že prežil holokaust, čo rozhodlo, že v roku 1968 napokon neemigroval a čo vo svojej tvorbe považoval za najdôležitejšie. „S Tomášom Janovicom odišiel svet, v ktorom ľudia snímajú klobúky a hovoria ruky bozkávam,“ objasňuje jeden z hostí. Aforizmy, ktoré zaznejú v podcaste: Čo si hovoríme v každom režime: prežime. Čo moja žena povie, to platí(m). Hovoríme čo sa patrí, robíme, čo sa patrí, aby nám všetko patrilo. Prečo sme kostra? Aby niečo zostalo aj po takých, po ktorých by inak nič nezostalo. Nehovoríme vyvraždiť, ale vyhladiť. Hovoríte, že za všetko môžu Žida. Keby ste neboli leniví, mohli ste za to môcť vy. Prečo sa jeden človek nevolá ľud? Lebo jeden človek je viac ako ľud. Bosého si kúpiš už aj šnúrkami do topánok. Keď máme ísť so ženou do divadla na siedmu, ja začínam byť nervózny o šiestej, moja žena o deviatej. V dobrom aforizme sa jedno oko smeje, druhé plače. Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Spisovateľke Márie Modrovich nedávno vyšla vo vydavateľstve Vlna piata kniha. Volá sa „Deň noc voda“ a otvára tému nevery žien, materstva, aj krízy stredného veku. „V istom období človek začína bilancovať nielen svoje rozhodnutia, ale pýta sa sám seba, či by vedel žiť lepšie a spokojnejšie,“ vysvetľuje prozaička.  Jej hlavná hrdinka má štyridsať rokov, dve deti, cíti sa vyčerpaná a prežíva manželskú krízu. „Musíme si priznať, že nevera je bežnou súčasťou našich životov,“ pripomína respondentka. V podcaste rozpráva aj o tom, ako ju samotnú ovplyvnilo materstvo a vyjadrí sa k tomu, ako sa ženy medzi sebou neustále porovnávajú. Mária Modrovich je v organizačnom tíme medzinárodného literárneho festivalu Novotvar. V rozhovore prezradí, kto bude tento rok jeho najväčšou hviezdou. Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Spisovateľ Lukáš Cabala vedie antikvariát a doposiaľ napísal štyri knihy. Posledná s názvom „Spomenieš si na Trenčín?“ od vydavateľstva Artforum je nominovaná na cenu Anasoft litera a na Cenu René. V podcaste nebude hovoriť len o nej, ale aj o antikvariáte, festivale Pohoda, či o Trenčíne. „Bývam na okraji, keď idem do centra je to kvôli kinu alebo divadlu. Trenčín je pre mňa ako dovolenková zóna.“ Autor vysvetľuje, ako postupnými krokmi prekonával ostych: „Bol som ťažký introvert. Verejne som začal vystupovať až minulý rok na jeseň. Myslel som si, že to nikdy nebudem môcť robiť,“ tvrdí a dodáva: „Teraz by som mohol napísať motivačnú brožúrku, ktorá sa by sa volala Od úplného introvertizmu až po obnažovanie sa v parku.“ Lukáš Cabala sa vyjadruje aj k rozdelenej spoločnosti: „Som skeptický. Neviem, v čom tú spoločnú cestu vidieť, keď na seba kričíme z jedného brehu na druhý.“  V rozhovore prezradí aj to, o čom bude jeho ďalšia kniha, ktorá vyjde budúci rok na jar. Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Spisovateľka a prekladateľka Ivana Dobrakovová napísala knihu o sebe, o tom, aké je to písať s bipolárnou poruchou. Bibliofília s názvom „A čo sa vám stalo?“ vychádza v týchto dňoch. Autorka v podcaste prezrádza, aké je to žiť s duševnými chorobami. „Cez písanie si neriešim psychohygienu,“ tvrdí. „Práve naopak, ak o niečom píšem, zhorší sa to, úzkosti sa prehĺbia.“  Jej odvaha hovoriť o tabuizovaných témach je nevšedná. „Musím sa priznať, že o vlastných psychických poruchách hovorím na Slovensku bez problémov preto, lebo moja dcéra žije v Taliansku.“ V rozhovore prezradí aj to, ako ju zmenilo materstvo, ako jej pomáhajú prechádzky a plávanie a ako bojuje so svojimi vnútornými démonmi: „Niektoré veci sa nedajú vyriešiť, treba ich len akceptovať.“ Kniha „A čo sa vám stalo?“ vychádza v limitovanom počte a vydáva ju Slovenské literárne centrum. Môžete si ju objednať tu: https://www.litcentrum.sk/dielo/co-sa-vam-stalo Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Zamestnanci a spolupracovníci Slovenského literárneho centra predstavujú svoje najobľúbenejšie knihy. Zaznejú tipy na oddychové, temné, vtipné a fascinujúce diela. V rozhovore s moderátorom Dadom Nagyom respondenti vysvetľujú, čím ich dielo zaujalo a prečo ho čítali s veľkým pôžitkom. Zoznam diel použitých v podcaste: Olga Tokarczuk - Stratená duša (Artforum) Olga Tokarczuk – Pán Výrazný (Artforum) Isabel Minhós Martins - Jak vidět neviditelné (Baobab) Karin Smirnoff – Môj brat (Lindeni) Jakub Stanjura – Srpny (Host) Karel Kuna – Agentura a další povídky (Milan Hodek) Ivana Dobrakovová – A čo sa vám stalo? (Slovenské literárne centrum) Kvet Nguyen - Všetko, čo nás spája (N Press) Eva Urbanová - Tiché ihriská po stopách zapĺňané tušom rýchlej hry, Antológia slovenského haiku (Literárna bašta) Neil Gaiman a Terry Pratchett - Dobrá znamení (OneHotBook) Jiří Dvořák – Myko (Baobab) Torben Kuhlmann - Lindbergh: Dobrodružný príbeh lietajúcej myšky (Slovart) Milena Hübschmannová - Po Židoch Cigáni, Svědectví Romů ze Slovenska 1939-1945 (Triáda) Stefan Hertmans - Válka a terpentýn (Argo) Stefan Hertmans – Vzestup (Garamond) Alena Machoninová – Hella (Maraton) Robert Walser – Prechádzka (Premedia) Neal Shusterman - Žatva smrti (Slovart) Vertigo - časopis o poézii a básnikoch Lou Andreas-Salomé - Rainer Maria Rilke (Leda) Klarisa Jovanović – Diptych (Fraktál) Fareed Zakaria - Age of Revolutions (Penguin Books) Filip Németh – Žitava (BRAK) Georgi Gospodinov – Úkryt času (Odeon) Issa Watanabe – Kintsugi Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.