Kvantum ideí

147. EPIZÓDA / Mohli by sa vo vesmíre medzi planetárnymi systémami pohybovať a existovať živé organizmy? Ako by sme našli spoločný jazyk s mimozemšťanmi? Sci-fi film Project Hail Mary natočený podľa knižnej predlohy od Andyho Weira, ktorý je autorom aj Marťana, podnecuje predstavivosť pokúsiť sa vidieť svet inak. O vede vo filme a prepojení s filmom Arrival diskutovali fyzik Jaro a neurovedec Peter.----more---- Pozývame Vás: 📌vypočuť si všetky extra časti a podporiť tak tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI 

146. EPIZÓDA / Ako sme sa rozprávali už v predchádzajúcej epizóde, naša najlepšia fyzikálna teória – kvantová mechanika – nám dala poznanie, že v našej realite fungujú javy ako superpozícia, previazanie alebo princíp neurčitosti. A s tým priniesla aj možnosť neustáleho štiepenia sveta na nové a nové reality. Ak by táto interpretácia bola pravdivá, ako by v tomto multiverze fungovala pravdepodobnosť a teda akoby sme sa mali podľa kvantovej fyziky správne rozhodovať? O tom, ako to je s kvantovým multiverzom, diskutovali matematik Ján, fyzik Jaro a neurovedec Peter.----more---- Pozývame Vás: 📌vypočuť si všetky extra časti a podporiť tak tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI 

145. EPIZÓDA / Kvantová fyzika je najlepšou fyzikálnou teóriou. Vysvetľuje vlastnosti hmoty, interakcie atómov so svetlom, ale aj chemické reakcie v živých organizmoch. Avšak matematika, ktorú kvantová mechanika používa, implikuje veľmi neintuitívne javy. Mnohé najlepšie mozgy súčasnosti vrátane Davida Deutscha a Seana Carrolla si myslia, že žijeme v kvantovom multiverze. V tejto epizóde fyzik Jaro a matematik Ján diskutujú o tom, prečo je teória mnohých svetov dosť dobrým vysvetlením. ----more---- Pozývame Vás: 📌vypočuť si všetky extra časti a podporiť tak tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI 

144. EPIZÓDA /  Ak robíme veľa rozhodnutí, oslabuje to našu vôľu prekonať ďalšie pokušenia? S teóriou vyčerpania ega prišli psychológovia pred tridsiatimi rokmi a odvtedy presiakla hlboko do nášho každodenného porozumenia toho, ako fungujeme. Ak musíme odolávať dezertu po obede, je menšia šanca, že večer odoláme alkoholu? Vyčerpanie ega sa zdá byť ako veľmi dobré vysvetlenie toho, čo prežívame, ale viaceré novšie štúdie ukázali, že experimenty vyčerpania vôle nepotvrdzujú. O tom, či sa vôľa unaví ako sval a ako to súvisí s fungovaním mozgu, sa rozprávali fyzik Jaro, psychologička Ivana a neurovedec Peter.----more---- V diskusii sme spomenuli, alebo odporúčame: článok, z ktorého sme vychádzali článok o Ozempicu a sebakontrole Pozývame Vás: 📌vypočuť si všetky extra časti a podporiť tak tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI

143. EPIZÓDA / Kde sa študuje lepšie? Na Oxforde, na Harvarde, či vo Viedni? Čo je to systémová biológia? Ako možno využiť dáta a databázy na zodpovedanie veľkých otázok v genetike? Ako sa naprieč evolúciou vyvíjajú gény, ktoré zabezpečujú fungovanie ľudskej imunity? O tom všetkom, ale aj o tom ako publikovať v najlepších vedeckých časopisoch na svete, sa rozprával Jaro Varchola so systémovým biológom Martinom Lukačišinom, ktorý sa nedávno vrátil na Slovensko.  ----more---- Pozývame Vás: 📌vypočuť si všetky extra časti a podporiť tak tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI

142. EPIZÓDA / V ôsmom storočí pred Kristom Homér pravdepodobne spísal dva eposy. Ten prvý, Iliada, má viac ako pätnásťtisíc riadkov a rozpráva o desiatom roku Trójskej vojny. Do zákulisných intríg aj priamo do bitiek zasahujú i antickí bohovia. Achilles, hlavný hrdina príbehu, je ovládaný hnevom, pýchou, túžbou po večnej sláve. Ako Gréci vnímajú možnosť človeka rozhodnúť sa napriek osudu, napriek vôli bohov a v nepriaznivých časoch vojny? O tom, ako Iliada nadlho definovala aj naše premýšľanie o slobode sa rozprávajú fyzik a filozof vedy Jaro a neurovedec Peter.----more---- V diskusii sme spomenuli, alebo odporúčame: knihu Larryho Siedentopa Inventing the individual o počiatkoch západného liberalizmu knihu Bernarda Williamsa Shame & necessity (Hanba a nutnosť) zdramatizovaný epos Iliada Pozývame Vás: 📌vypočuť si všetky extra časti a podporiť tak tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI

141. EPIZÓDA / Ekonómia dobra a zla, tak sa volá úspešná kniha Tomáša Sedláčka, bývalého poradcu českého prezidenta Václava Havla. Okrem iného sa v nej Sedláček pozerá aj na to, nakoľko dokážu matematické modely v ekonómii popísať komplexnú spoločenskú realitu. Dokážeme zredukovať ľudské spotrebiteľské správanie na čísla a rovnice? Prečo sa snažíme zmatematizovať aj humanitné vedy a nakoľko to funguje? A dá sa matematické modelovanie v ekonómii porovnať s tými vo fyzike alebo biochémii mozgu? O sile, príťažlivosti a limitoch matematiky pri opise sveta diskutovali fyzik Jaro a neurovedec Peter.----more---- V diskusii sme spomenuli, alebo odporúčame: knihu Ekonómia dobra a zla Pozývame Vás: 📌vypočuť si všetky extra časti a podporiť tak tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI

140. EPIZÓDA / To, či máme slobodnú vôľu v realite ovládanej fyzikálnymi zákonmi je ťažká otázka, ktorú filozofi a vedci riešia už storočia. Ale čo na otázku slobodnej vôle hovorí neuroveda a psychológia? Je strojcom našich rozhodnutí biochemický mechanizmus mozgu? Alebo naše nevedomie? Psychologické štúdie ukazujú, že určite sme slobodní menej, ako sme si mysleli, ale že nejaká voľnosť konať ako chceme nám stále ostáva. O sile výsledkov týchto experimentov v epizóde diskutujú fyzik Jaro, psychologička Ivana a neurovedec Peter. ----more---- V diskusii sme spomenuli, alebo odporúčame: predchádzajúce epizódy o slobodnej vôli:  125. Ako vypočítať slobodnú vôľu? a 98. Kde v mozgu vznikajú slobodné rozhodnutia? knihu od Václava Havla - Moc bezmocných   Viktora Frankla Pozývame Vás: 📌slobodne si vypočuť všetky extra časti a podporiť tak tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI

139. EPIZÓDA / Podľa čoho sa rozhodujeme, čo je správne a čo nesprávne? Nakoľko pri tomto rozhodovaní využívame rozum a nakoľko sa spoliehame na intuíciu? Je morálka v nás vrodená alebo sa jej musíme učiť? A čo o našom morálnom rozhodovaní hovoria psychologické experimenty? O tom, ako vznikajú morálne súdy a prečo nás niektoré morálne dilemy zasiahnu viac emocionálne a iné zas zamestnajú viac rozum, diskutujú filozof Jakub, biofyzik Jaro a psychologička Ivana.----more---- Pozývame Vás: vypočuť si všetky extra časti a podporiť tak tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI   

138. EPIZÓDA / Ako môže jedna myseľ robiť rozhodnutia a potom tie isté rozhodnutia spochybňovať? My ľudia môžeme premýšľať o svete, ale môžeme premýšľať aj o samotnom premýšľaní. Ako to robíme? Má to niečo spoločné s Kahnemannovými dvoma systémami? Alebo s faktom, že máme dve hemisféry? O dualite a prirodezenej rozpoltenosti mysle sa rozprávali biofyzik Jaro, psychologička Ivana a neurovedec Peter.----more---- V diskusii sme spomenuli, alebo odporúčame: knihu Strangers to Ourselves od Timothy Wilsona Pozývame Vás: vypočuť si všetky extra časti, a podporiť tak tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI           

137. EPIZÓDA /Čo je podľa Einsteina relatívne a čo absolútne? Ako možno spojiť čas a priestor do jedného časopriestoru? Prečo nemožno prekročiť rýchlosť svetla? Ako hmota zakrivuje priestor a ako máme rozumieť gravitácii podľa všeobecnej teórie relativity? Všetky tieto otázky si kládol aj Albert Einstein a všetky dokázal s pomocou ďalších vedcov aj zodpovedať. Relativitu priestoru a času, novú teóriu gravitácie a Einsteinove úvahy v tejto epizóde diskutujú a vysvetľujú neurovedec Peter a fyzik Jaro.----more---- V diskusii sme spomenuli, alebo odporúčame: Legendárny diel relácie Pod lampou o Einsteinovej teórii relativity Spomenutý podcast u umelej inteligencii, v ktorom bol Peter hosťom Pozývame Vás: vypočuť si všetky extra časti, a podporiť tak tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI 

136. EPIZÓDA / Rozumieme svojmu vlastnému konaniu? Vieme prečo robíme to, čo robime? Psychologické výskumy ukazujú, že so sebapoznaním to nie je také jednoduché. Prečo máme potrebu klamať si a vymýšľat si o sebe ilúzie? A môže to byť vôbec inak, keďže okrem vedomia máme aj neprístupné podvedomie? O tom aj o Oidipovskom komplexe diskutujú filozof Jakub, psychologička Ivana a vedec Jaro. ----more---- Dávame do pozornosti: knihu, z ktorej vychádzame v tejto sérií - Philosophy of Psychology: An Introduction  Pozývame Vás: vypočuť si všetky extra časti, a podporiť tak tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI 

135. EPIZÓDA / Pri otázke kto je človek, ako sa správa a prečo sa tak správa, sa stretáva filozofia s psychológiou, a o tom bude naša kvantová séria, ktorá sa začína rozmýšľaním o tom, či sú dôvody nášho konania racionálne alebo nie. Inšpirovaní nedávnou knihou Philosophy of Psychology (link nižšie) v diskusii predstavujeme argumenty za aj proti, a hľadáme, čo lepšie zodpovedá realite. O tom, či je lepšie byť optimistami alebo pesimistami pri posudzovaní ľudských motívov diskutujú vedec Jaro, psychologička Ivana a filozof Jakub.----more---- Dávame do pozornosti: knihu, z ktorej vychádzame v tejto sérií - Philosophy of Psychology: An Introduction  knihu: Mind as Machine knihu: The Master and His Emissary  Pozývame Vás:  spoločne myslieť, diskutovať a rásť do študentskej agory  na Petrove a Jakubove deeptalky vypočuť si všetky extra časti, a podporiť tak tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI    

134. EPIZÓDA / V roku 1925 bol publikovaný prelomový Heisenbergov článok o kvantovej reinterpretácii fyzikálnych vzťahov. Teraz oslavujeme sto rokov kvantovej fyziky. Ako vďaka kvantovej fyzike rozumieme svetu oveľa viac, a čo stále nevieme? Prečo je o okolo sveta kvanta toľko tajomna, a ako to súvisí s paralelnými vesmírmi? Aj o tom sa naživo pred publikom počas Noci vedy rozprávali fyzik Jaro a neurovedec Peter s profesorom Vladimírom Bužekom. ----more---- Dávame Vám do pozornosti: Jarovu knihu: Nekonečno je teraz Jakubove a Petrove deeptalky Jakubov filozofický víkend Vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI   

133. EPIZÓDA/ Je priestor javiskom, v ktorom sa odohráva naša existencia? Alebo je niečím viac? Alebo naopak nie je ničím? Existuje aj minulosť a budúcnosť? Vníma fyzika čas inak ako my ľudia? A prečo keď hovoríme o časopriestore, tak čas meriame hodinkami a priestor metrom? V sérii inšpirovanej knihou Seana Carrolla o najdôležitejšom poznaní súčasnej fyziky pokračujú Jaro a Peter.  ----more---- V diskusii sme spomenuli: knihu Lee Smolina o čase ako základnom pojme fyzikálnej reality Radi by sme Vás pozvali na: NOC VEDY Jakubov filozofický víkend Jarov kurz filozofie vedy Petrove a Jakubove deeptalky  Vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI   

132. EPIZÓDA/ Energia, sila, fyzikálne zákony sú veci, ktoré definujú svet okolo nás. Ale ako im porozumieť? Podľa knihy The Biggest Ideas in the Universe od Seana Carrolla prejdeme v tejto fyzikálnej sérii tie najdôležitejšie tézy fyziky až po kvantovú súčasnosť. V prvej časti fyzik Jaro a neurovedec Peter rozoberajú, ako sa cez premýšľanie o zmene a pohybe zrodili prvé fyzikálne vysvetlenia reality.----more---- V diskusii sme bavili aj o: neuronálnom princípe najmenšej akcie  vysvetlení diferenciálneho počtu od Stevena Strogatza Vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI 

131. EPIZÓDA / V máji 2025 zomrel morálny filozof Alasdair MacIntyre. Svojou knihou After Virtue (v češtine vyšla ako Ztráta cnosti) ukázal, ako zlyhal morálny projekt posledných storočí. A bez možnosti povedať, čo je dobré a čo zlé, tak podľa MacIntyra ostáva otvorený priestor pre manipuláciu a nátlak, čiže pre populizmus a marketing. Aj keď sa s MacIntyrom dá nesúhlasiť, je úžasné ako dokázal počas života viackrát zmeniť názor, a posúvať tak vlastné myslenie, a svojou, na akademického filozofa, nezvyčajnou popularitou, znova rozprúdiť diskusiu o morálke. O tom, ako možno aplikovať MacIntyrove myšlienky na súčasný svet, sa rozprávali filozof Jakub Betinský a vedec Jaro Varchola.----more----   V diskusii sme spomenuli, alebo odporúčame: článok Davida Brooksa o tom, prečo si veľa ľudí myslí, že Trump je dobrý človek Jakubov nekrológ o MacIntyrovi nekrológ od Nathan Pinkoski o MacIntyrovi DEKK - výskumný inštitút sociálnej kohézie   - vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI     

130. EPIZÓDA / Diskusiám o umelej inteligencii (AI) a veľkých jazykovým modeloch ako ChatGPT dominuje otázka či čoskoro nadobudne vedomie a superinteligenciu. Súčasný stav však ukazuje, že takéto uvažovanie o tom, čo sa zatiaľ nedeje, odvádza pozornosť od toho, čo už prebieha. Štyria vedci z rôznych odboroch publikovali článok o kultúrnej revolúcie spôsobenej umelou inteligenciou. Pretože najmä large language models ako ChatGPT radikálne menia spôsob, ako sa informácie dozvedáme a ako s nimi pracujeme. Aj o tom, či možno vidieť historické paralely medzi AI a prevratnými technológiami minulosti ako písmo, kníhtlač, či televízia, sa rozprávali doktorandka psychológie Ivana Jakubová a fyzik Jaro Varchola.----more---- +  + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI   + + v diskusii sme spomenuli alebo odporúčame:  článok o AI ako o kultúrnej revolúcií podcast s jednou z autoriek článku o AI ako o kultúrnej revolúcií

129. EPIZÓDA / Čo to znamená byť kreatívny? Prinášať do sveta úplne nové veci z ničoho alebo spájať už existujúce do nových spojení? Ako sme sa z jaskyne dostali do dvadsiateho prvého storočia, kde sme obklopení miliónmi veci a ideí, ktoré predtým v realite neboli? Vymysleli sme ich z ničoho? Sú všetci ľudia prirodzene kreatívni? Alebo túžia aspoň všetci tvoriť? Na tieto otázky v prvej česko-slovenskej epizóde hľadajú odpovede vedec Jaro a filozof Sebastián.----more---- +  + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI   + + v diskusii sme spomenuli alebo odporúčame:  Sebastiánov filozofický podcast Z údivu

128. EPIZÓDA / Predstavte si, že v momente, keď vstúpite do práce zabudnete na to kto ste. A keď z práce odchádzate, máte znova celú svoju životnú pamäť k dispozícii, ale absolútne nič neviete o tom, čo ste osem hodín v práci robili. Takéto rozdelenie pamäte dobrovoľne podstúpia postavy nového seriálu Severance. V jednom tele vzniknú dve osobnosti, dve pamäte. Seriál kladie vynikajúce otázky o tom ako súvisí pamäť a identita, ale aj o tom, aký máme vzťah k práci v postmodernej spoločnosti. Nakoľko je takáto sci-fi predstava realistická z pohľady filozofie a vedy diskutovali fyzik Jaro a neurovedec Peter.----more---- + podporte súdržnosť na Slovensku: DEKK Inštitút + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI   + v diskusii sme spomenuli alebo odporúčame:  seriál Severance (2022)

127. EPIZÓDA / V ktorom roku života končí detstvo a kedy je človek dospelý? Mali by sme pred deťmi držať tajomstvá alebo ich vystaviť realite? Je detstvo sociálny artefakt alebo biologický interval? Ako sa odpovede na tieto otázky menia s dobou? Pri pohľade do histórie posledných storočí vidíme, že sa menia veľmi výrazne. Hranica medzi dospelosťou a detstvom prekvapivo súvisí s tým, ako sa šíria informácie v spoločnosti. Ústne, písomne, televíziou, internetom... Vedec Jaro a filozof Jakub diskutovali o tom, či žijeme v detinskej dobe a zamýšľali sa, či je dobré skoro dospieť alebo práve naopak.----more---- + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI   + + v diskusii sme spomenuli alebo odporúčame:  knihu Terezy Matějčkovej, Bůh je mrtev, nic není dovoleno (Echo Media, 2023) seriálové odporúčanie - Severance (2022)

126. EPIZÓDA / Ako môže mať človek slobodnú vôľu vo svete ovládanom fyzikálnymi zákonmi? Táto otázka intenzívne zaujíma filozofov posledných štyristo rokov. Napriek tomu, že definitívnu odpoveď stále nepoznáme, neznamená to, že sa diskusia nikam neposúva. Autor knihy Free Agents, neurovedec Kevin Mitchell, je spolu-autorom najnovšieho článku o tom, že naša realita podľa všetkého nie je deterministická, ale práve naopak, je presiaknutá všadeprítomnosťou neurčitosťou. A v takom svete by už mohla slobodná vôľa existovať. O tom, aké sú logické spojitosti medzi neurčitosťou vesmíru a našimi každodennými rozhodnutiami, diskutovali fyzik Jaro Varchola a neurovedec Peter Jedlička.----more---- + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI   + + v diskusii sme spomenuli alebo odporúčame:  článok od Mitchella, Pottera a Ellisa kniha o témach súčasnej filozofie mysle článok o vzťahu vedomia a slobodnej vôle podcast Seana Carolla seriálové odporúčanie - Severance (2022)

125. EPIZÓDA / Integrovaná informačná teória sa snaží vysvetliť vedomie už dvadsať rokov. Za touto teóriou stoja aj známi neurovedci ako Ch. Koch a G. Tononi. Najnovšie im v prestížnom vedeckom žurnáli, Nature Neuroscience, vyšiel aj článok o agenciálnej kauzalite, a v inom časopise aj o tom, ako by mohli mať ľudia slobodnú vôľu. Navyše, uvadzájú aj to, ako by bolo možné matematicky vyrátať množstvo slobodnej vôle. Najnovšie publikácie o slobodnej vôli v IIT teórii vedomia si pre túto epizódu naštudovali neurovedec Peter Jedlička a fyzik Jaro Varchola.----more---- + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI   + + v diskusii sme spomenuli alebo odporúčame:  článok o kauzálnom redukcionizme a o myšlienkovom experimente so žabami a položabami článok o slobodnej vôli a IIT obrana IIT-autorov proti výčitke, že ich teória je pseudovedou online kurzy s Petrom a Jakubom: deeptalky.sk

124. EPIZÓDA / Je dnešná spoločnosť zameraná iba na výkon? Všetko čo robíme, vrátane voľného času a oddychu musí mať potom nejaký cieľ. Byť lepším zajtra však neprináša šťastie dnes. Nemecký filozof juhokórejského pôvodu Byunch Chul Han reflektuje postmodernú spoločnosť a chváli nečinnosť. Venovať sa niečomu bezcieľnemu môže byť podľa neho to najľudskejšie. Prečo Han takto analyzuje dnešnú realitu, aké sú argumenty za a aké proti tomuto nečinnejšiemu prístupu diskutovali vedec Jaro a filozof Jakub.----more---- + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI   + + v diskusii sme spomenuli alebo odporúčame:  online kurzy s Petrom a Jakubom: deeptalky.sk

123. EPIZÓDA / Rozmýšľali ste niekedy nad tým, koľko elektriny je potrebnej na jedno vyhľadávanie cez Google? Alebo na zodpovedanie jednej vašej otázky chatbotom? No, nie je to úplne málo. A so zapojením umelej inteligencie do ďalších a ďalších odvetví bežného života sa vynára otázka, či na to budú existujúce elektrárne stačiť. Môžeme sa do budúcnosti aj pri otázke energie potrebnej na počítačové 'myslenie' inšpirovať ľudským mozgom? Dokáže mozog myslieť energeticky úsporne? A ako to robí? O kľúčových rozdieloch medzi živými a umelými neurónovými sieťami sa jednoducho a odborne rozprávali fyzik Jaro s neurovedcom Petrom Jedličkom. ----more---- + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI   + + v diskusii sme spomenuli alebo odporúčame:  Petrov článok o učení a pamäti Článok o novom type umelých neurónových sietí Danteho Božská komédia

122. EPIZÓDA / V akom vzťahu sú veda a filozofia? Mala by sa filozofia zvedečtiť, ako to navrhoval pozitivizmus? Alebo by mala odhaliť nevedeckosť vedy, ako tvrdia postmodernisti? Alebo existuje aj tretia cesta – cesta spolupráce? Americký matematik a filozof Hilary Putnam v eseji "Philosophy and Science" (2010) argumentuje práve za túto tretiu možnosť: filozofia aj veda by si mali priznať svoje limity a zároveň ponúknuť svoje silné stránky. Môžu sa tak navzájom obohatiť a posunúť poznanie ďalej. Do diskusie vás pozývajú neurovedec Peter Jedlička a filozof Jakub Betinský. ----more---- + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI   + + v diskusii sme spomenuli alebo odporúčame:  Hilary Putnam, Philosophy and Science (2010) Rozhovor s Putnamom o tejto jeho eseji Petrov článok o filozofii a vede Michael Polanyi (mysliteľ, ktorého meno Peter zabudol) kniha The Blind Spot (2025) článok Akeela Bilgramiho o dôležitosti naturalizmu

121. EPIZÓDA / Kedy sa začal čas? Ako vyriešiť túto paradoxnú otázku zrodenia časopriestoru, v ktorom práve teraz existujeme? Hawking sa spolu s ďalšími pokúšal o akúsi kozmickú archeológiu - sledoval vesmírne javy prichádzajúce k nám z veľkej vzdialenosti, a teda aj z dávnej minulosti. A môže aj kvantová fyzika mať nejaký vplyv na tak veľkú vec ako celý vesmír? Inšpirovaní knihou O pôvode času, sa o záhadnom počiatku našej reality rozprávali neurovedec Peter Jedlička a fyzik Jaro Varchola. ----more---- + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI   + + v diskusii sme spomenuli alebo odporúčame:  knihu Thomasa Hertoga, O pôvode času (2024, Tatran)

120. EPIZÓDA / Mali by sme prácu vedca alebo lekára hodnotiť aj podľa toho či sú dobrí alebo zlí ľudia? Pri týchto exaktnejších povolaniach je nato možno jednoduchšie odpovedať, ale ako môžeme nevynášať morálne súdy bez toho aby sme pritom nezrušili celú morálku? Mal Nietzsche pravdu, keď povedal, že morálka je len výmysel slabých? Mali by sme pri prečinoch hodnotiť slová, skutky, alebo hneď celého človeka? Inšpirovaní diskusiou dvoch veľkých mysliteľov dvadsiateho storočia a zhrnutím českej filozofky Terezy Matějčkovej, o rozdiele medzi moralizovaním a morálkou rozprávali vedec Jaro a filozof Jakub. ----more---- + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI   + + v diskusii sme spomenuli alebo odporúčame:  knihu Terezy Matějčkovej, Bůh je mrtev, nic není dovoleno (2023, Echo Media) Instagram profil @rarachjenamadeire český podcast Z údivu - Hannah Arendt a banalita zla

119. EPIZÓDA / Prednedávnom sa uskutočnila moderovaná diskusia medzi kanadským psychológom Jordanom B. Petersonom a britským evolučným biológom Richardom Dawkinsom, ktorú moderoval Alex O'Connor (a.k.a. Cosmic Skeptic). Prečo sa Peterson domnieval, že Dawkinsova teória mémov korešponduje s junginiánskymi archetypmi? V čom je príklad "draka" na pol ceste medzi faktom a symbolom? Ako nakoniec Petersona a Dawkinsa spojil Baldwinov efekt? A prečo chápu odlišne tak kľúčový pojem akým je samotná realita? O tejto diskusii (a ďalších pridružených) sa dnes rozprávajú neurovedec Peter Jedlička a filozof Jakub Betinský. ----more---- + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI   + + v diskusii sme spomenuli alebo odporúčame:  Rozhovor Petersona s Pageauom o archetypálnych príbehoch a o Dawkinsovi Rozhovor Petersona s Dawkinsom o mémoch, archetypoch, drakoch a génoch Bret Weinstein o diskusii Petersona a Dawkinsa 4P/3R teória Johna Vervaekeho Baldwinov efekt J. J. Gibson: Theory of Affordances Petrov článok o Richardovi Dawkinsovi M. Eliade: Dejiny náboženského myslenia

118. EPIZÓDA / Zdá sa, že ľudia boli dlhé tisícročia málo kreatívni a inovácie života pribúdali len veľmi pomaly. Ale posledné storočia vyzerá byť ľudská kreativita vo vede aj v hlúpostiach nezastaviteľná. Dá sa tento fenomén kreativity nejako vysvetliť z neurovedeckého pohľadu? A čo má spoločné s pamäťou? Prečo si nepamätáme mená postáv z kníh, ktoré sme čítali a čo sme mali pred mesiacom na obed? O tom ako vysvetliť kreativitu a nedokonalú pamäť diskutovali fyzik a filozof vedy Jaro Varchola a neurovedec Peter Jedlička. ----more---- + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI   + + v diskusii sme spomenuli alebo odporúčame:  J. Jaeger, J. Vervaeke et al., Naturalizing relevance realization: why agency and cognition are fundamentally not computational (Frontiers, 2024) Tom Holland, Panství kříže: Jak se formovala duše Západu (Dokořán, 2022) Thomas Suddendorf, The Gap: The Science of What Separates Us from Other Animals (Basic Books, 2013) Robert Epstein, The empty brain (Aeon, 2016) Tom Holland o nadvláde kresťanstva (Pravidelná dávka, 2024)

117. EPIZÓDA / Na akej teórii pracoval Stephen Hawking posledné roky svojho života? Jeho dlhoročný spolupracovník, Thomas Hertog, o tom napísal knihu s názvom Počiatok času (The Origin of Time). Hawking sa snažil vysvetliť ako začal náš vesmír, ktorý sa zdá byť dokonalo vhodný na vznik vedomého života, bez toho aby sa odvolával na antropický princíp. Thomas Hertog mu však pripomenul, že o niečo podobné sa pokúšal pred takmer sto rokmi Georges Lemaitre - v časoch, keď ešte nikto ani neveril, že vesmír vznikol veľkým treskom a neustále sa rozpína. O tom ako vysvetliť začiatok našej reality sa rozprávali fyzik Jaro Varchola a neurovedec Peter Jedlička. ----more---- + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI   + + prihláste sa na Filozofický víkend s Jakubom Betinským 👉 https://www.filozofickyvikend.com/ + + v diskusii sme spomenuli alebo odporúčame:  Thomas Hertog, On the Origin of Time (Transworld, 2023) prednášky Leonarda Susskinda (Stanford, 2012) .pod lampou o zázrakoch fyziky: Čo je základ vesmíru? Prečo nemáme teóriu všetkého? (.týždeň, 2024)

116. EPIZÓDA / Súčasná česká filozofka Tereza Matějčková vo svojej knihe: Bůh je mrtvev, nic není dovoleno, reflektuje vo svojich úvahách a v rozhovoroch s inými filozofmi na aktuálnu postmodernú dobu. Na podcastovú diskusiu sme si vybrali jej zamyslenie o tom, prečo sú humanitné vedy v kríze a či sa z nej vôbec môžu dostať. Ľudia majú priemerne viac vysokoškolských titulov, ale menej čítajú, navyše globálne IQ posledné desaťročia vytrvalo klesá. Súvisí aj to s úpadkom filozofie a literatúry? Alebo si vystačíme s exaktnými vedami? V epizóde Kvanta ideí sa o tom rozprávali vedec Jaro a filozof Jakub. ----more---- + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI   + + v diskusii sme spomenuli alebo odporúčame:  Tereza Matějčková, Bůh je mrtev, nic není dovoleno (Echo Media, 2023)

115. EPIZÓDA / Ľudské zmysly dodávajú do nášho mozgu vždy len nedokonalú informáciu o realite naokolo. Aby sme dokázali navigovať v tme alebo urobiť dôležité rozhodnutie na základe veľmi málo poznania, prípadne nebezpečnej situácie, musí náš mozog rátať pravdepodobnosti. Ozaj to robí? A ako? O tom, čo je to bayesovská pravdepodobnosť, ako to súvisí s tohtoročnou Nobelovou cenou za fyziku, a nakoľko mozog narába s neistotou podobne ako počítač, diskutovali neurovedec Peter Jedlička a filozof vedy a fyzik Jaro Varchola. ----more---- + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI   + + v diskusii sme spomenuli alebo odporúčame:  Stephen D. Unwin, The Probability of God: A Simple Calculation That Proves the Ultimate Truth (Random House, 2004) Jennifer Michalowski, How the brain deals with uncertainty (MIT News, 2021) víťazi Nobelovej ceny za fyziku 2024, John J. Hopfield a Geoffrey E. Hinton

114. EPIZÓDA / Čo sa deje v mozgu počas extatických či náboženských zážitkov? Dokážu vedci vidieť v mozgu rozdielne správanie, keď človek požije psychadelickú drogu a keď medituje? V posledných rokoch sa týmto otázkam venuje čoraz viac kvalitného výskumu, ktorý odhaľuje prečo si vieme vyvolať alebo sa aj poctivo dopracovať k stavom rozšíreného vedomia. Čo sa deje počas týchto stavov s našimi zmyslami, neurónovými spojeniami a vnímaním seba samého? Našťastie máme v Kvante ideí neurovedca Petra Jedličku, ktorý v tejto epizóde odpovedal na tieto a aj na ďalšie otázky fyzika Jara Varcholu. ----more---- + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI   + + v diskusii sme spomenuli alebo odporúčame:  How God Works Classic Psychedelics: An Integrative Review of epidemiology, therapeutics, mystical experience, and brain network function Geschwind Syndrome Default Mode Network AWE: The New Science of Everyday Wonder and How it Can Transform Your Life Psilocybin desynchronizes your brain

113. EPIZÓDA / Čo s toľkými vecami, ktoré nevieme vysvetliť? Považovať ich hneď za nadprirodzené? Alebo máme čakať, že ich raz vysvetlí veda? Mohlo by v realite byť niečo, čo sa vymyká vedeckému opisu, ale predsa to nie je nič nadprirodzené? Filozofická teória liberálneho naturalizmu sa snaží vytvoriť práve takýto ideový priestor medzi atómami a anjelmi. O tom či je niečo také možné sa rozprávali fyzik Jaro, filozof Jakub a neurovedec Peter Jedlička. ----more---- + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI   + + prihláste sa do jesenných kurzov KAN, ktoré budú učiť Jakub a Jaro 👉 https://www.online.kolegium.org + + v diskusii sme spomenuli alebo odporúčame:  Mario De Caro a Alberto Voltolini: Is Liberal Naturalism possible? Prof. Lynne R. Baker: Naturalism and the Idea of Nature Mario De Caro: Free Will from a Liberal Naturalist Perspective The Routledge Handbook of Liberal Naturalism

112. EPIZÓDA / Čas limituje naše životy a riadime sa podľa neho každý deň? Vieme ho ale vnímať objektívne? Akú úlohu v plynutí času pre nás hrajú fyzikálne zákony a ako k tomu prispieva náš mozog, či dokonca naša pamäť? O stále nevyriešenom fenoméne času sa rozprával neurovedec Peter Jedlička a fyzik Jaro Varchola. ----more---- + + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI   + + prihláste sa do jesenných kurzov KAN, ktoré budú učiť Jakub a Jaro 👉 https://www.online.kolegium.org + + v diskusii sme spomenuli alebo odporúčame:  Rozhovor s Carlom Rovellim o čase Kniha Carla Rovelliho o čase Článok George Ellisa, v ktorom kritizuje fyzikálne chápanie času u Rovelliho a neurovedecké chápanie u Buonomana Článok Rovelliho a Buonomana o fyzikálnom a neurálnom čase Rozhovor s Buonomanom

111. EPIZÓDA / Známy fyzik Martin Rees napísal na začiatku 21. storočia, že je to podľa neho pre ľudstvo posledné storočie. Po globálnej pandémii vo svete stále zúria viaceré vojenské konflikty, spoločnosť je silno polarizovaná, ohrozovaná populizmom a konšpiračnými teóriami. Dokáže takto nezjednotené ľudstvo čeliť prípadným katastrofám? Alebo dokážeme prekonať problémy a mať sa ešte lepšie ako doteraz? O tom, či existujú nejaké dôvody pre globálny optimizmus sa rozprávali filozof Jakub a vedec Jaro. ----more---- + + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI   + + v diskusii sme spomenuli alebo odporúčame:  Martin Rees, Naše poslední hodina (Argo, 2005)

110. EPIZÓDA / Sú čas a priestor jedno a to isté? Prečo potom my, ľudia, vnímame čas a priestor rozdielne? Váži niečo priestor samotný? Môže byť priestor úplne prázdny? Do epizódy prijal pozvanie fyzik Samuel Kováčik, známy aj pod menom Vedátor. ----more---- + + + vypočujte si extra časť aj k tejto letnej epizóde a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI  

109. EPIZÓDA / Jakubovi spolu s Andrejom z Pravidelnej dávke sa podarilo vydať knihu, kde je výber z ich podcastových epizód. Jakub, ktorý spolu s Jarom založil aj Kvantum ideí, už podcastuje viac ako šesť rokov a veľmi sa tešíme z jeho prvej knihy. Preto fyzik Jaro a neurovedec Peter diskutujú v tejto epizóde o dvoch vybraných Jakubových kapitolách. V závere podcastu prichádza aj Jakub povedať, na koľko je možné priblížiť veľké myšlienky filozofov a pridať k nim trochu niečo vlastné. Príjemné počúvanie a krásne leto prajeme. ----more---- + + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI   + + novú knihu Parvidelná dávka (Lindeni, 2024) si môžete zakúpiť napríklad tu

108. EPIZÓDA / Franz Kafka zomrel pred sto rokmi. Jeho knihy sú plné absurdna, nezmyselnej byrokracie a iracionálneho diania. Sú ale napísané tak geniálne, že sú aktuálne aj dnes, keď je čoraz ťažšie orientovať sa v komplexnom svete. Jakub a Jaro sa rozprávali o tom, prečo Kafka písal práve takto, aké filozofické myšlienky ho najviac ovplyvnili a čo ho celý život trápilo. Kafku je dôležité nielen čítať, ale aj pochopiť a to sa v tejto epizóde snaží naše vedecko-filozofické duo. Prajeme príjemné počúvanie. ----more---- + + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI   + + v diskusii sme spomenuli alebo odporúčame:  Echo Podcasty, Sto let od úmrtí Franze Kafky: Kašlete na procesy. Jste bez viny. Pravda neexistuje? #25 (YouTube, 2024) Franz Kafka, Premena Franz Kafka, Proces Franz Kafka, Zámok Jordi Sierra i Fabra, Franz Kafka a panenka cestovatelka (Albatros CZ, 2011)

107. EPIZÓDA / Novoveký filozof G. W. Leibniz netvrdí, že náš svet je dokonalý, ale ponúka argument, ktorý ukazuje, že napriek všetkým nedokonalostiam je tým najlepším z možných svetov. Okrem toho bol Leibniz neuveriteľný génius a polyhistor. Dávno pred Einsteinom tvrdil, že priestor a čas nie sú absolútne. Predpovedal nielen existenciu elementárnych častíc, ale aj podvedomia. Jeho objavy vo fyzike a najmä v matematike sú platné dodnes. O tých najdôležitejších Leibnizových myšlienkach v tejto epizóde diskutovali filozof Jakub a vedec Jaro. ----more---- + + + Kvantum ideí je nominované na najlepší populárno-náučný podcast tohto roka. Viac o našej nominácií ako i o možnosti zahlasovať za nás nájdete tu 👉 https://podcastroka.sk/nominacie/pokrok/ + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI   + + v diskusii sme spomenuli alebo odporúčame:  Leibniz's Philosophy of Physics (Stanford Encyclopedia of Philosophy, 2007) Gottfried Wilhelm Leibniz (Stanford Encyclopedia of Philosophy, 2007)

106. EPIZÓDA / 0 (nula) je nič a práve preto niečo, a nielen niečo, ale niečo tak veľkého významu, až sa jej niektorí snažia ako myšlienkového nepriateľa zbaviť. Ako do nášho rozmýšľania nula prišla, prečo práve z východu, a prečo sa jej západ tak dlho stránil? Ako nad nulou uvažuje filozofia, matematika a fyzika? A akým spôsobom je bytostne, a paradoxne, previazaná s nekonečnom? Do diskusie o ničom vás pozýva fyzik Jaro, filozof Jakub a neurovedec Peter Jedlička. ----more---- + + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI   + + v diskusii sme spomenuli alebo odporúčame:  Charles Seife, Zero: The Biography of a Dangerous Idea (Viking Press, 2000) Closer To Truth, What Is Nothing? (2020) World Science Festival, Nothing: The Science of Emptiness (2014)

105. EPIZÓDA / Nástroje umelej inteligencie sa postupne dostávajú do čoraz viac častí spoločnosti a našich životov. Je ešte možné rozoznať čo napísal človek a čo chatGPT? Môže AI vytvoriť aj niečo originálne? Ako ďaleko sme od univerzálnej umelej inteligencie, ktorá by vedela, tak ako človek, riešiť diametrálne odlišné problémy? Aj o tom, či stále existujú principiálne rozdiely medzi mozgom a počítačovou neurónovou sieťou, sa v tomto Kvante ideí rozprávali fyzik Jaro, študentka filozofie a literatúry Zuna Hochelová a neurovedec Peter Jedlička. ----more---- + + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI   + + v diskusii sme spomenuli alebo odporúčame:  článok Petra a Cliffa Abrahama o katastrofickom zabúdaní (In Trends in Neurosciences, 2022) článok Johannesa Jaegera o tom, prečo je náročné umelo dosiahnuť ľudskú inteligenciu predošlá epizóda Kvanta ideí o AI - Vie chatGPT, že nič nevie? 297. Pravidelná dávka, v ktorej sa Jakub a Peter rozprávali o AI  krátky dokumentárny film Beyond Binary Minds (2024), ktorí vytvorili študenti FMK UCM v Trnave a nájdete v ňom aj Petra

104. EPIZÓDA / Najlepšie vysvetlenia materiálnych vecí sú niekedy úplne abstraktné. Zmyslami, ktoré fungujú fyzikálne pozorujeme skutočnosti, ktoré však dávajú zmysel len ak ich opíšeme číslami alebo slovami, ktoré už materiálne nie sú. Geniálny fyzik súčasnosti David Deutsch z Oxfordu sa vo svoje knihe The beginning of infinity zaoberá tým ako je to možné. A tiež tým, či je morálka objektívna a či čísla niekde existujú. O Deutschových riešeniach, a hlavne o tom, či môžeme aj abstraktné objekty považovať za reálne diskutuje kvantové trio- fyzik Jaro, filozof Jakub a neurovedec Peter Jedlička.----more---- + + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI   + + v diskusii sme spomenuli alebo odporúčame:  David Deutsch, The Beginning of Infinity (2011, Penguin Books Ltd.)

103. EPIZÓDA / Je vesmír nekonečný? Je čas nekonečný? Ako ľudia premýšľali o nekonečne v dejinách? Ako s vecami bez konca narába matematika, fyzika, teológia a filozofia? Oxfordský filozof Adrian Moore napísal knihu s krásnym paradoxným názvom - História nekonečna, ktorá inšpirovala túto epizódu, kde diskutujú fyzik Jaro Varchola, filozof Jakub Betinský a neurovedec Peter Jedlička.----more---- + + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI   + + v diskusii sme spomenuli alebo odporúčame:  BBC podcast Adriana Moora o filozofickom a vedeckom myslení o nekonečne za posledných dva a pol tisíc rokov prednáška Adriana Moora o matematike nekonečna kniha Petra Vopěnku o Bolzanovi kniha Martina Mojžiša, v ktorej má kapitolu o nekonečných číslach

102. EPIZÓDA / Jednou z najväčších záhad dnešnej vedy je stále otázka ako sa z neživej chaotickej hmoty môžu vyvinúť organizmy, ktoré sa snažia zachovaváť. Geniálny mysliteľ dneška, evolučný biológ a neurovedec Terrence Deacon, napísal knihu Incomplete Nature, v ktorej načrtáva odpoveď. Podľa Deacona hrá dôležitú úlohu v procese vzniku života, okrem toku energie, aj nič. Áno, nič, absencia niečoho je kľúčová. Neurovedec Peter Jedlička a fyzik Jaro si pre vás naštudovali Deaconovu knihu a v tejto epizóde vysvetľujú ako sa od entropie môžeme dostať až k organizmom, ktoré stavajú samy seba.----more---- + + + všetky EXTRA ČASTI za 2 odrieknuté kávy mesačne 👉 https://bit.ly/patreonKI   + + v diskusii sme spomenuli alebo odporúčame:  Terrence Deacon, Incomplete Nature (2011, W. W. Norton & Co.) súhrn Deaconovej knihy na Wikipédii The Deactionary rozhovor s Deaconom o jeho knihe Incomplete Nature zhrnutie Deaconových myšlienok na stránke The Information Philosopher škola neurovedy na lodi

101. EPIZÓDA / Zažiť svet nestačí. Nato aby naše poznanie rástlo a rástlo, potenciálne až do nekonečna, potrebujeme dobré vedecké vysvetlenia. Aspoň tak to tvrdí oxfordský fyzik David Deutsch vo svoje knihe: The Beginning of Infinity, o ktorej diskutujú fyzik Jaro a neurovedec Peter Jedlička. V epizóde sa tiež dozviete, aké vysvetlenia sú zlé a aké dobré, a ako čo ešte je dôležité preto, aby veda a myslenie napredovali.----more---- + + + všetky EXTRA ČASTI za 2 odrieknuté kávy mesačne 👉 https://bit.ly/patreonKI   + + v diskusii sme spomenuli alebo odporúčame:  David Deutsch, The Beginning of Infinity (2011, Penguin Books Ltd.)

100. EPIZÓDA / Čo je najväčšou hnacou silou v živote človeka? Podľa rakúskeho psychiatra a filozofa Viktora Frankla je to túžba po zmysle. Frankl prežil tri roky v koncentračných táboroch, kde tiež pozoroval, že je dôležité a vždy možné nájsť zmysel života aj v ťažkom utrpení. Neskôr po vojne rozvinul tzv. logoterapiu, existenciálnu analýzu, ktorá sa zameriava na hľadanie zmyslu života. V 100. epizóde sa fyzik Jaro, filozof Jakub a neurovedec Peter Jedlička rozprávali o Franklovej najznámejšej knihe a celkovo o tom, či je možné nájsť zmysel našich životov.----more---- + + + všetky EXTRA ČASTI za 2 odrieknuté kávy mesačne 👉 https://bit.ly/patreonKI   + + v diskusii sme spomenuli alebo odporúčame:  Viktor Frankl, Man's Search for Meaning Petrov článok o Viktorovi Franklovi

99. EPIZÓDA / Niccolo Machiavelli pred 500 rokmi napísal knihu Vladár, v ktorej hovorí, že politika nemá s morálkou nič spoločné. Jediným zdrojom autority je moc - kto drží v rukách moc, ten musí vládnuť tak, aby si ju udržal. Áno, dosť to pripomína dnešnú politickú situáciu a možno aj preto stále Machiavelliho meno spomíname. Filozof Jakub a vedec Jaro diskutujú o tom, ako Machiavelliho pohľad na moc rezonuje s pravdou o svete, kde sa mýli a či existujú aj riešenie von z číreho politckého pragmatizmu.----more---- + + + všetky EXTRA ČASTI za 2 odrieknuté kávy mesačne 👉 https://bit.ly/patreonKI   + + v diskusii sme spomenuli alebo odporúčame:  Moshkin Temkin, The Mythos Of Leadership (Aeon, 2024) Niccolo Machiavelli (Stanford Encyclopedia of Philosophy, 2005) Callicles And Thrasymachus (Stanford Encyclopedia of Philosophy, 2004) Quentin Skinner, How Machiavellian Was Machiavelli? (University of York, 2013) Political Theory - Niccolo Machiavelli (The School Of Life, 2015)

98. EPIZÓDA / Môžeme sa rozhodovať slobodne napriek tomu, že naše mozgy sú biologické mechanizmy, ktoré navyše musia dodržiavať ešte aj fyzikálne zákony? V pokračovaní diskusie o novej knihe Free Agents od Kevina Mitchella uvádzame najsilnejšie argumenty pre existenciu slobodnej vôle. Diskutujú filozof Jakub, fyzik Jaro a neurovedec Peter Jedlička.----more---- + + + všetky EXTRA ČASTI za 2 odrieknuté kávy mesačne 👉 https://bit.ly/patreonKI   + + v diskusii sme spomenuli alebo odporúčame:  Mitchell, Kevin, Free Agents: How Evolution Gave Us Free Will (Princeton University Press, 2023) webstránka Kevina Mitchella - Wiring the Brain rozhovor s Kevinom Mitchellom (The Dissenter, YouTube)