Triezva mama

Mám niečo s krížami. Boli dni, keď som sa nezvládla postaviť z gauča. Položilo ma to, a to nielen fyzicky, ale najmä psychicky. Do toho prišli výsledky z kontroly školskej zrelosti.

Na chvíľu sme sa ešte vrátili k epizódam s chlapcami. A prešli sme si vnímanie ženy ako matky aj to, ako sa doba zmenila – a to nielen pre nás, ale aj pre otcov.

Druhá časť úprimnej debaty troch chlapov je tu. Ale pozor! Je uvoľnenejšia, menej filozofická a aj vtipnejšia. Janči, Tomáš a Radko odpovedajú na otázky, ktoré ste im poslali cez sociálne siete.

Vybudovať fungujúci biznis je niekedy jednoduchšie ako pochopiť vlastný vzťah. Táničkin týždeň dovolenky priniesol prvú časť úprimnej debaty troch chlapov o partnerstve, otcovstve, tlaku v podnikaní a živote po tridsiatke. V rozhovore o tom, prečo v biznise robíme dopredu premyslené kroky a doma je to čistá improvizácia, Jankovi pomohli jeho dvaja kamaráti – Radko Hankovský a Tomáš Andel.

Víla prišla, peniažky nechala, ale zub si nezobrala. Veď si ho chcem nechať na pamiatku. Prešli sme si aj lozenie po stromoch a hlasovanie v ankete Podcast roka – súťažíme v kategórii Miláčik.

Aktuálne doma žijeme celkom významné míľniky. Aničke sa kývajú prvé spodné zuby, dva trvalé už majú nachystané miesto za nimi. A prišla nám aj správa z elektronického prihlasovania detí do škôl. Čo Kika? Žije si svoj (alebo môj) herecký sen?

Tak, máme to za sebou! A používam partnerský plurál, lebo sa to naozaj týkalo všetkých. O tom, čo všetko chceli na zápise, vám porozpráva Anička.

Videli sme film. Volal sa Yes Day. A našli sme sa v ňom. Ja úplne. Počas sledovania som si kládla presne tú otázku: ‚Kde je tá pohodová žena, ktorú si Janko bral za ženu?‘ Prešli sme si aj spoločným spaním a rozhodnutiami, ktoré niekedy ako rodič musíš robiť, ale vlastne nevieš ako.

Kika cez veľkú noc oslávila 4. narodeniny. Oslavu sme chystali dva a upratovali tri dni. Ale stálo to za to! V akom duchu sa niesla a koľko ľudí sa zmestí do trojizbáku? Aj to si môžete vypočuť v tejto časti podcastu.

Do tejto časti podcastu sme si po roku opäť prizvali moju bývalú šéfku Zuzku Tatalovú a prebrali sme takmer všetko. Najmä vekový rozdiel – Zuzka má medzi svojimi synmi 6 rokov. Ako ho hodnotí s odstupom času? Prešli sme aj témy ako posun času, spánok či obsluhovanie toalety... Hovorím, naozaj všetko. Je to veľmi veselé počúvanie.

Aj vaše deti na seba žalujú? Prečo to robia a ako na žalovačky reagovať som si prešla s psychologičkou Romankou Mrázovou. No a keďže Janko je pracovne vyťažený, na chvíľku sa ku mne pridal môj rádiový kolega Lukáš Pinček. 

Aj keď to tak mohlo po poslednej časti vyzerať. V tejto aktuálnej sme sa pozreli na to, ako funguje mozog – ako nás dokáže klamať a presviedčať. Tentoraz sme sa viac bavili o nás ako o deťoch...

Pri nahrávaní tejto epizódy som si uvedomila, ako som z tohto procesu vyradila Janka. Toto uvedomenie bolo sprevádzané silnými emóciami. Zoberte si vreckovky a vypočujte si epizódu o nástupe do školy.

Boli to síce len dva dni, ale aj tak to bolo dlho. Skúsili sme si chystanie do škôlky aj poškôlkové ihriskovanie. Nebolo sa kam ponáhľať, keďže nás doma nikto nečakal. Ako nám bolo bez tata a ako bolo Jankovi bez nás?

Anička si otvorila potraviny U zlatej hviezdičky, no už ho stihla aj zatvoriť. Pri prvých komplikáciách sa poriadne dramaticky rozhodla ukončiť svoje pôsobenie na trhu. Aj pri tejto hre bolo krásne vidieť, ako rozdielne vnímajú život naše dve dievčatá.

Ja viem, že to môže znieť hrozne, ale naozaj bolo obdobie, keď by som radšej robila čokoľvek iné, než bola so svojimi deťmi. Bolo pre mňa veľmi náročné tráviť s nimi čas. Zdá sa však, že po troch rokoch sa to mení k lepšiemu.

Ako dlho dokážete počúvať dookola to isté? Ste rodič, takže by ste mali byť trénovaný...Trpezlivosť ale dostáva zabrať na všetkých frontoch aj u nás doma.

Plány máte veľké, ale ste rodič. A tak úplne nerozhodujete o svojom čase sami. Nám napríklad teraz prekopala plány zatvorená škôlka. Karneval sme však stihli. V podcaste sme sa bavili aj o najväčších frustráciách rodičovstva.

Kto by to nepoznal? Jeden člen domácnosti dostane teploty a ostatní už len vyčkávajú. Zdalo sa, že nás sa to tento rok týkať nebude, ale aj my sme skončili doma na gauči. A objavili sme Huntrix.

Dievčatám hovoríme, že maminka má nové prská a musia na ňu dávať pozor, lebo by sa jej mohli roztrhnúť. Absolvovala som mastopexiu, teda remodeláciu poklesnutých prsníkov. Ako to aktuálne vplýva na našu rodinu, ako celý zákrok prebiehal a koľko stál? To všetko sa dozviete v aktuálnom podcaste.

Máme za sebou dva týždne prázdnin, počas ktorých nás dievčatá poriadne vyšťavili, ale aby sme neboli iba negatívni, párkrát nás aj veľmi príjemne prekvapili. Anka nám urobila raňajky, Kika rozložila šachovnicu a tak celkovo máme za sebou krajšie dni.

Vrátili sme sa v tejto časti trošku aj k tej minulej. Bolo to treba. Toľko reakcií sme už dávno nedostali…A venovali sme sa aj sviatkom. V našom prípade boli rozlietané, ale celkom zábavné.

Časť o tom, ako som s jedným darčekom pod stromčekom vybabrala sama so sebou. Sľúbili sme, že opíšeme, ako sme si užili vianočné trhy. Tak sme opísali. S gučou v krku a slzami v očiach. Taká tá klasická vianočná atmoška.

Nepočúvajte v prítomnosti detí, ktoré už vnímajú a stále veria na Mikuláša a Ježiška! Čoraz častejšie sa ozývajú hlasy, ktoré vystupujú proti čertom — alebo skôr proti strašeniu čertom. Ako to vnímame my? A bude Ježiško magický?

Keď mi poviete „Deň pre seba“, predstavím si, ako sedím niekde sama. Alebo behám po lese, sedím v kaviarni – čokoľvek. Keď povie „Deň pre seba“ Janko, myslí tým, že bude s dievčatami. Má teraz také obdobie, keď s nimi dobrovoľne trávi prekvapivo veľa času. Teda podľa mňa je to „prekvapivo“, ale áno – býva s nimi menej často ako ja, tak je mu to také vzácnejšie.

Naša Aňa je jednoducho taká. Ani Kika sa ľudí nebojí, ale Anka – to je už úplný extrém. Objíma úplne cudzích ľudí, čašníkov aj čašníčky. Naposledy tak vystískala Strýka Baltazára, že ten si ani od vlastných detí nepamätal také silné objatie. Po dlhom čase sme sa počas nahrávania naozaj poriadne nasmiali.

V prvom rade si však musíte uvedomiť a pripustiť, že chybu ste urobili vy. A to je celkom ťažké. V tejto časti sa rozprávame aj o Teleráne, Dunaji, dosť dobrých rodičoch a aj o ospravedlnení.

Ako docieliť, aby deti rešpektovali to, čo im povieme? Na základe posledného podcastu som dostala niekoľko hlasových správ od Janky, psychologičky na materskej. Som jej za to nesmierne vďačná. Veľa vecí mi objasnila a verím, že pomôže aj vám ostatným.

Rodičovstvo je plné pochybností. Teda, aspoň ja – ako mama – sa veľmi často cítim úplne neschopne. Zdá sa mi, že všetci ostatní to zvládajú lepšie ako ja. Každého moje deti poslúchajú viac a vytáčajú menej než mňa. A práve tento pohľad, toto presvedčenie – hoci možno nie úplne správne – ma dosť výrazne ovplyvňuje.

Koľkokrát ste si toto počas rodičovstva povedali? Cez víkend sme boli v Srbsku a opäť tam padla aj táto veta. Nová časť podcastu je plná osobných priznaní, vyznaní, sĺz, ale aj smiechu... Taká emočná hojdačka.

Pýtate sa, či sa naše dievčatá hádajú. Ja mám pocit, že sa há­dajú stále, a tak Janko vymyslel spôsob, ako im v tom pomôcť. Akurát — tak ako vždy, keď máte pocit, že ste niečo vyriešili — vám deti ukážu, že nie. A navyše malé vysvetlenie, prečo ste nás minulý týždeň nepočuli.

Túto časť začína Janko, pretože mal na srdci jednu veľmi dôležitú vec. A myslím, že sme sa dohodli. Zima so sebou prináša aj viac dôvodov na škriepky – zrazu potrebujeme viac oblečenia a aj viac vecí, na ktoré treba myslieť. No a s tým mám ja trochu problém.

Taká malá filozofická úvaha – možno vás prekvapí, že sme sa k nej dostali pri sledovaní rozprávky v kine. Zobrali sme dievčatá na film Gabby a jej kúzelný domček. Janko odchádzal z kina značne rozrušený. Prekvapivo za to tentokrát nemohli dievčatá, ale priamo tvorcovia rozprávky.

Zažili sme les, samotu, drevenicu a latrínu. A deň na to ulice plné ľudí, kolotoče a burčiak. Ako sme túto radikálnu zmenu zvládli my a ako deti, to si môžete vypočuť v tejto časti podcastu. 

Boli sme celá rodina v Poľsku. A hoci sme mali každý trošku iné predstavy o tom, ako tam budeme fungovať, nakoniec bol z toho pekný rodinný výlet. Ďalší 😃

Od začiatku septembra máme obe dievčatá v škôlke. V jednej škôlke. A to je veľká pomoc. Ako to vnímajú dievčatá a ako zvládla Kika prestup z jasličiek do škôlky, to si povieme v najnovšej časti podcastu.

Boli sme s mojou mamou a s dievčatami v Tatrách. Aj som sa toho bála, ale nakoniec to nebolo vôbec zlé. Pred výletom som si totiž bola „vyhodiť z kopýtka“ a to mi pomohlo. Ako vyzeral náš predĺžený víkend? O tom sme nahrávali tentokrát u nás doma v obývačke.

Na toto samozrejme nemám odpoveď a preto sme sa spojili s detskou psychologičkou Romankou Mrázovou. Prešli sme si, kedy zasiahnuť do konfliktu a ako ho vyriešiť. Veríme, že bude táto časť užitočná aj pre nás 😃

Od Tatier k Dunaju bez detí. Jeden ročník sme tento beh absolvovali aj s našou Kristínou. Mala vtedy 4 mesiace a bolo to veľmi náročné. To sa nedá ani porovnať. Opäť patrí jedno veľké ďakujem našej babine, ktorá bola celý víkend s dievčatami a ešte nás aj prišla počkať do ciela na Tyršáku. 

Hovorí sa, že muži sa v určitom veku dostanú do fázy druhej puberty. U nás mám druhú pubertu ja. Janko ju so mnou (zatiaľ ochotne) zdieľa. A ako to vyzerá? Chodíme na diskotéky. A na party. O tom čo sa to deje sme sa rozprávali aj s psychologičkou Romankou Mrázovou.

Lebo naše dievčatá sú. Mám podozrenie, že nemajú v poriadku sluch 😊Hovorí sa, že deti odkukávajú od dospelých, ale od nás tento hluk nemôžu mať. My totiž máme radi ticho.

Opäť sa nám potvrdilo, že keď sú naše dievčatá od seba, sú to úplne iné osobnosti. Aj náš prístup k nim je odlišný. Dá sa byť oveľa pokojnejším rodičom, pokiaľ na vás prichádzajú požiadavky len z jednej strany – a hlavne oveľa rešpektujúcejším, keď máte vnímať len jeden nápor emócií.*Túto epizódu vám prináša CeVitko.

Zdá sa, že poriadok v hračkách našich dievčat som mala urobiť ja, a nie Anička s Kikou. K triediacemu mechu zasadol Janko a emócie išli bokom. V tejto časti viac aj o malých čiernych chrobáčikoch. Ak ich máte doma, skontrolujte piškóty.

Túto časť som pôvodne chcela venovať nespravodlivosti plynutia času v rodičovstve. Nakoniec sa nám to však preklopilo do upratovania. Ale tak – áno, čas a poriadok sú v rodičovstve dve veľmi abstraktné veličiny. A človek vždy chce to, čo nemá.

Milujeme svoje deti nadovšetko, prijímame ich také, aké sú. Ale občas... občas by sa nám zišiel čarovný gombík, ktorým by sme vypli to, čo nám prekáža. A čo to je? To má každý rodič inak, ale väčšinou sa zhodneme. Ja by som mala gombík na uspávanie, Janko by potreboval taký, ktorým dievčatá stíši.

Za päť rokov rodičovstva sme nadobudli pomerne dobré skúsenosti. Už vieme, čo radšej nerobiť a nehovoriť, ak sa chceme vyhnúť plaču a kriku. Občas však zlyháme. V tejto časti si prejdeme pár situácií, pri ktorých sme si „capli po čele“.

Zážitok z vlaku ma donútil zamyslieť sa nad tým, ako sa k sebe správame. A pôvodne som chcela moralizovať tom, akí sme my, ľudia, na seba zlí, ale v priebehu nahrávania som sa zamotala sama do seba a zistila, že vlastne robím to isté - akurát pri deťoch. Keď ma vytočia do nepríčetnosti, tiež kričím a som odporná.

Tak a je to. Tento víkend nám ukázal, že ísť s deťmi do zahraničia nie je dobrý nápad. Minimálne pre moju nervovú sústavu. Niekto to možno dokáže zvládať, nevadí mu neustály plač a mrnčanie, ale ja to nie som. Mne to jednoducho vadí. A na miestach, ktoré milujem o to viac.

Sme stále takí neistí. Aj by sme chceli, aj vieme ako to dopadne. Rodičovská schizofrénia sa najviac prejavuje pri výbere letnej dovolenky. V tejto časti dostanete aj pár tipov, kam sa s deťmi vybrať. 

Anička začala veľmi silno prejavovať nespokojnosť, keď sa musí rozlúčiť so svojimi kamoškami. Je to dokonca také nepríjemné, že sa kontaktu s nimi niekedy až vyhýbam...Opäť raz časť o tom, ako ne/zvládame detské emócie.