VUNU Podcasts

Podcast Mapa Outsiderie objavuje súčasnú slovenskú literatúru v jej rozličných podobách a tematických prierezoch. Názov podcastu odkazuje na ikonické dielo slovenskej porevolučnej literatúry - prozaickú knihu s názvom Outsideria, ktorej autorom je spisovateľ BALLA. V tejto epizóde podcastu sme sa rozhodli zamerať na tému domova a jeho hraníc v súčasnej slovenskej poézii, skrz ukážky z tvorby autoriek Juliany Sokolovej, Jany Bodnárovej a Veroniky Dianiškovej. Podcast Mapa Outsiderie pripravili pre New Translation Magazine Dominika Moravčíková a Nikolas Bernáth.  Hudbu vytvoril Dead Janitor. Text podcastu nahovorila Jana Wernerová. Foto: Dorota Jedináková Viac na www.newtranslation.net Vznik podcastu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Na konci 50tych rokov minulého storočia si čoraz viac umelcov a teoretikov uvedomovalo, že idealistický charakter prvých výtvarných avantgárd je do nového společenského poriadku po druhej svetovej vojne neprenosný. Napriek tomu, že zhromažďovanie sa umelcov pod rovnakou ideovou vlajkou, bolo tiež istýcm predvojnovým anachronizmom, presvedčil francúzsky teoretik Pierre Restany v parížskom byte umelca Yvesa Kleina, aby vytvorili nové avantgardné hnutie. Dokonca spísali aj manifest, ale dokázali sa zhodnúť iba na jednej vete: Noví realisti sú si vedomí svojej kolektívnej identity; nový  realizmus = nové vnímanie reality. Eseje načítala Jana Wernerová z Divadla NA PERÓNE hudba: MOSAYQRA produkcia: Inka Karčáková dramaturgia: Nikolas Bernáth mix: Viktor Jenčuš Projekt podporil náš hlavný partner, Fond na podporu umenia.

Po poslednom podcaste venovanom ruskej avantgarde sa v novom diele presunieme značne v čase i priestore. Z rannej moderny do 50. až 80. rokov 20. storočia a z východu na západ, najmä do Veľkej Británie a Spojených štátov. Peter Tajkov sa v piatom podcaste seriálu Od moderny po koncept venuje jednému z posledných “izmov”, ktorému sa však už táto prípona neušla. Jeho názov je naopak skratkou, ktorá pochádza z anglického popular a všetci ho poznáme ako POP Art. Vypočujte si podcast, ktorý odkrýva pozadie a príčiny vzniku tohto hnutia a nanovo kontextualizuje vtedajšie snahy umelcov a umelkýň o zblíženie masovej kultúry a vysokého umenia. Eseje načítala Jana Wernerová z Divadla NA PERÓNE hudba: MOSAYQRA produkcia: Inka Karčáková dramaturgia: Nikolas Bernáth mix: Viktor Jenčuš Projekt podporil náš hlavný partner, Fond na podporu umenia. image: Andy Warhol - Self Portrait with Skulls, 1977 © 2015 The Andy Warhol Foundation for the Visual Arts

V nasledujúcom diele sa presunieme na východ Európy- do kultúrneho priestoru Ruska a niekdajšieho Sovietskeho zväzu. Peter Tajkov sa vo svojom texte zaoberá fenoménom tzv. ruskej avantgardy. V čom moderné umenie z východu nadviazalo na západné prúdy a čím novým naopak prispelo do svetového umenia? Kandinskij, Malevič či Tatlin sú najznámejšie osobnosti reprezentujúce moderné ruské umenie. Zaoberalo sa ním ale i množstvo Ukrajincov, Bielorusov, ale aj Židov či príslušníkov a príslušníčok iných národností. Po Leninovej smrti v roku 1924 a neskorších udalostiach, počas ktorých sa dostal k moci Stalin však postupne dochádzalo k tomu, že sa revolučné rusko-sovietske umenie stalo vo vlastnej krajine terčom opovrhnutia a doslova oficiálne zmizlo. Napriek tomu sa mnohé z diel ruskej avantgardy stali piliermi modernizmu, na ktoré sa odvoláva množstvo tvorcov neoavantgardy či neskoršej postmoderny, ba aj dnešnej hypermoderny. Eseje načítala Jana Wernerová z Divadla NA PERÓNE hudba: MOSAYQRA produkcia: Inka Karčáková dramaturgia: Nikolas Bernáth mix: Viktor Jenčuš Projekt podporil náš hlavný partner, Fond na podporu umenia. image: Kazimir Malevich - Suprematist Figure (1931-1932)

Podcast vychádza v rámci digitálnej série výstupov festivalu DAAVS // Dni aktuálnych audiovizuálnych stretnutí, ktorý organizuje každoročne košický kolektív VUNU. Poviedka Bistro u slepačej nôžky je text, ktorý vznikal pozvoľna počas celého pandemického roka 2020. Príbehom nás prevádza poskakovanie v čase. Presuny po plochách reálnych zážitkov, predstáv, túžob i sprítomnenie fiktívnych spomienok. Hlavnými indíciami k čítaniu deja sú čierno-šedé chlpaté mušky, rodičovstvo, vietnamské vnútrozemie, mažiar, alebo Cerová Vrchovina. Táto asambláž miest a nálad tvorí kulisu pre trúchlenie za detstvom a prijatie role otca. Je to dopis hlbokej lásky i smútočný prejav nasiaknutý pátosom a neistotou z budúcnosti. Dávid Koronczi tento text zhudobnili s maliarom, performerom a zvukovým experimentátorom Erikom Pánčim v predvianočnom čase roku 2020. Tomuto záznamu predchádzalo živé zhudobnené čítanie poviedky v brnenskej galérii TIC koncom septembra.  Koncept, text, čítanie: Dávid Koronczi Hudba, mix a mastering: Erik Pánči Špeciálne poďakovanie: Zuzana Janečková, Katarína Hládeková, Martina Szabóová, Zoja Koronczi, kolektív Galérie TIC v Brne a VUNU Partneri: Mesto Košice, Creative Industry Košice, Fond na podporu umenia

V treťom diele podcastovej série Od moderny po koncept sa Eva Skopalová zameriava na príbeh moderného a súčasného umenia v prostredí Spojených štátov amerických. Európa, ktorá bola centrom západného umenia prvej polovice 20. storočia, totiž s rastúcim vplyvom nacismu priniesla medzivojnové avantgardy do vážnych existenčných podmienok. Diela Paula Klee, Jeana Metzingera, Pabla Picassa, Pieta Mondriana a mnohých dalších boli označené za výtvory chorých myslí. Emigrácia umelcov a umelkýň na seba nedala dlho čakať. A to jednak vnútorná emigrácia z umeleckých centier Európy na periférie a rovnako i emigrácia do iných štátov, najmä USA. Eseje načítala Jana Wernerová z Divadla NA PERÓNE hudba: MOSAYQRA produkcia: Inka Karčáková dramaturgia: Nikolas Bernáth mix: Viktor Jenčuš Projekt podporil náš hlavný partner, Fond na podporu umenia. image: copyright the Gordon Parks Foundation

Druhý diel šesťdielneho seriálu Od moderny po koncept sa venuje jednej z najzásadnejších postáv umenia 20. storočia, Marcelovi Duchampovi, ktorý je označovaný za ikonoklastu, provokatéra či vraha tradičného obrazu. Eva Skopalová sa okrem vyzdvihnutia dôležitých bodov života a kariéry tohto umelca pýta zásadnú otázku: kto vlastne bol Duchamp? Dodáva však, že koľko tvárí Duchampa poznáš, toľko krát si kunsthistorikom či kunsthistoričkou. Eseje načítala Jana Wernerová z Divadla NA PERÓNE hudba: MOSAYQRA produkcia: Inka Karčáková dramaturgia: Nikolas Bernáth mix: Viktor Jenčuš Projekt podporil náš hlavný partner, Fond na podporu umenia. image: © The Irving Penn Foundation

V prvom diele podcastovej série Od moderny po koncept sa v eseji teoretičky a kurátorky Evy Skopalovej pozrieme na umenie v špecifickom čase konca starej a začiatku novej doby, ktorú priniesol prelom 19. a 20. storočia. Zrod moderny, v ktorom Eva Skopalová nachádza počiatočný bod akcelerácie antropocénu, epochy ľudstva bol zároveň zrodom nových a postupne i posledných izmov. Eseje načítala Jana Wernerová z Divadla NA PERÓNE hudba: MOSAYQRA produkcia: Inka Karčáková dramaturgia: Nikolas Bernáth mix: Viktor Jenčuš Projekt podporil náš hlavný partner, Fond na podporu umenia.