ART STORY

Kovačica. Malá dedinka na juhu srbskej Vojvodiny, ktorá sa stala synonymom pre insitné umenie, ktoré je od konca roku 2024 na zozname UNESCO. Dom s drevenými okenicami a rozkvitnutou záhradou. Práve tu tvoril Martin Jonáš – umelec, ktorý svojimi obrazmi rozprával príbehy o živote, práci a snoch.Historička umenia Jarmila Ćendićová a bývalá riaditeľka Galérie insitného umenia Mária Raspirová nám pomôžu rozlúštiť tajomstvo jeho jedinečného štýlu a nahliadnuť do hlbín jeho umeleckej duše.V tejto epizóde podcastu boli použité údaje a zrekonštruované úryvky z monografie Martin Jonáš, ktorú vydala Galéria Babka. Hlas postave Martina Jonáša poskytol Branislav Čeman, jazykovú úpravu odviedol  Ivica Grujić Litavský, kým autorkou podcastu, jeho narátorkou a producentkou bola Vladimíra Dorčová-Valtnerová.Zároveň sme použili tieto piesne:Light Shines (Jordan Hatfield/Artlist)Limitless (Steven Beddall and Elysian/Artlist)Projekt Storytellerov multimediálny drobnohľad,ktorý realizuje portál Storyteller, finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí zo Slovenskej republiky. Názory vyjadrené v tomto projekte nemusia nutne vyjadrovať názory uvedeného Úradu.

V novej epizóde podcastového seriálu Art Story sa ponoríme do fascinujúceho sveta Martina Jonáša, jedného z najvýraznejších predstaviteľov kovačického insitného umenia. Spoznáte ho nielen ako talentovaného maliara s originálnym štýlom a hlbokým ľudským rozmerom, ale aj ako mysliteľa, filozofa, vynálezcu a skvelého rozprávača. Dozviete sa o jeho detstve, o živote v Kovačici a o tom, ako sa formoval jeho jedinečný umelecký prejav. Nahliadneme do jeho mysle a duše prostredníctvom spomienok jeho priateľov a kolegov, ktorí nám priblížia jeho vnímavosť k ľuďom, talent pre rozprávanie a láskavosť.V tejto epizóde podcastu boli použité údaje a zrekonštruované úryvky z monografie Martin Jonáš, ktorú vydala Galéria Babka. Hlas postave Martina Jonáša poskytol Branislav Čeman, jazykovú úpravu odviedol  Ivica Grujić Litavský, kým autorkou podcastu, jeho narátorkou a producentkou bola Vladimíra Dorčová-Valtnerová.Zároveň sme použili tieto piesne:Lost & Found (Borrtex/Artlist)Sophisticated Nostalgia (Nobou/Artlist)Stories (Jakub Pietras/Artlist)Go on Journeys (idokay/Artlist)Letters (Jakub Pietras/Artlist)Projekt Storytellerov multimediálny drobnohľad,ktorý realizuje portál Storyteller, finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí zo Slovenskej republiky. Názory vyjadrené v tomto projekte nemusia nutne vyjadrovať názory uvedeného Úradu.

Voľakedy dlhá a úzka miestnosť, ktorá ďakujúc svojim dlhým stenám bola ideálna na výstavu umeleckých diel, predovšetkým obrazov – dnes to už nie je pravidlo- galéria je miesto, kde vládne umenie a ticho, ktoré v symbióze vedia byť príliš hlasné. Taká je aj Galéria Zuzky Medveďovej, ktorá bola založená v Petrovci pred 33 rokmi, i keď idea o jej založení existovala ešte v roku 1984, keď výtvarná umelkyňa, podľa ktorej je táto inštitúcia pomenovaná, vo svojom ateliéri v Bratislave zoskupila vtedajšie významné osobnosti zo spoločensko-politického a kultúrneho kruhu Báčskeho Petrovca a povedala: “Som rada, že ste prišli. Treba nám posúriť s galériou v Petrovci. Urobíme testament. A bude to. Moje dielo končí. Z toho, čo mám v Petrovci, urobte galériu.”

Nekada kao dugačka i uzana prostorija koja je zbog svojih dugih zidova bila idealna za izlaganje umetničkih dela, pre svega slika, - danas to više nije pravilo - galerija je mesto u kojem vlada umetnost i tišina, koje u simbiozi itekako mogu da budu glasne. Takva je i Galerije Zuske Medveđove, koja je u Bačkom Petrovcu osnovana pre 33 godine, iako se sama ideja rodila još 1984. kada je likovna umetnica čije ime ova kulturna institucija nosi, u svom ateljeu u Bratislavi okupila tadašnje važne ličnosti iz društveno-političkog i kulturnog miljea Bačkog Petrovca i rekla: “Drago mi je što ste došli. Treba da požurimo sa galerijom u Petrovcu. Napisaćemo testament. I to je to. Moje delo se tu završava. Od onoga što imam u Petrovcu napravite galeriju.”

Zuska Medveđova, jedna od prvih akademskih slikarki u zajednici vojvođanskih Slovaka i Slovakinja, ipak nije odustajala od likovne umetnosti, iako je bila svesna njene pozicije i marginalizacije u društvu, u životima većine ljudi… Posmatrala je i na svojim slikama beležila propast staroseoskog, ruralnog, seljačkog, zemljoradničkog sveta. Tražila je u sebi unutrašnju snagu koju je imala napretek. To između ostalog potvrđuje njen odlazak na studije u Prag, koje završava 1929. godine Na akademska vrata je pokucala u nošnji, ne odričući se tradicije, a ne bežeći od novog, modernog - prostora, vremena, poretka. Ipak, čitav svoj život ostala je verna realističnom likovnom izrazu i - uverenju.U ovoj podkast epizodi korišćene su informacije i odlomci iz monografije Zuska Medveđova - Likovno delo autora Jana Kišgecija i Vladimira Valenćika. Glas Zuski Medveđovoj pozajmila je Viera Dorčova Babjakova, prevod: Edita Povolni Kmećko, Podkast producentkinja: Alekasndra Bučko, Autorka, novianrka i naratorka: Vladimira Dorčova Valtnerova.

Zuzka Medveďová, jedna z prvých akademických maliarok v komunite vojvodinských Slovákov a Sloveniek, sa výtvarného umenia nikdy nevzdala, aj keď si uvedomovala jeho postavenie a marginalizáciu v spoločnosti, v živote väčšiny ľudí... Pozorovala a na svojich obrazoch zaznamenávala úpadok vidieckeho, roľníckeho, poľnohospodárskeho sveta. Hľadala v sebe vnútornú silu, ktorej mala naozaj veľa. Potvrdzuje to okrem iného aj jej odchod na štúdium do Prahy, ktoré absolvovala v roku 1929. Na akademickú bránu zaklopala v kroji, nevzdávajúc sa tradície, avšak neutekajúc ani pred novým, moderným - priestorom, časom, poriadkom. Napriek tomu po celý život zostala verná realistickému výtvarnému prejavu a presvedčeniu.V tejto epizóde podcastu boli použité informácie a úryvky z monografie Zuzka Medveďová ‒ Výtvarné dielo autora Jána Kišgeciho a Vladimíra Valentíka. Hlas Zuzke Medveďovej vypožičala Viera Dorčová-Babiaková, preklad: Edita Povolná-Kmeťková, producentka podcastu: Alexandra Bučková, autorka, novinárka a narátorka: Vladimíra Dorčová- Valtnerová.

Rođena  5. oktobra 1987 u Bačkom Petrovcu, – u vreme, kada je u vojvođanskim selima gde su živeli Slovaci i Slovakinje, narodna jednostavnost i rustikalnost pripadala opusu identitetskih obeležja i svakodnevnih vrednosti, pa čak i normi,  a odlazak jedne devojke na studije likovne umetnosti bilo nepojmljivo – Zuska Medveđova, jedna od prvih slovačkih vojvođanskih slikarki, stasala je u porodici, koja je pre svega bila seljačka. To se u znatnoj meri odrazilo i na njenom stvaralaštvu: u tematskom smislu, ali i likovnom shvatanju. Zuska je bila skromna seoska devojčica, koje je postala drugačija i posebna. Zuskinu “posebnost” koja nije mogla, i nije ni trebala da ostane skrivena, možemo posmatrati u kontekstu modernizacije društva krajem 19. i početkom 20. veka, kada dolazi do postepenog modifikovanja društvenih obrazaca karakterističnih za ovo područije u kojem još uvek dominiraju patrijarhalna shvatanja o podređenosti žena. Tada je to, zasigurno, bilo još izraženije, i Zuskin iskorak ka ostvarenju svojih želja da studira likovnu umetnost i da se njome bavi do kraja života nikako nije bio lak poduhvat, već na neki način i borba, jer svedočimo tome da emancipacija žena je i dan danas samo delimično ostvarena.*U ovoj epizodi podkasta korišćene su informacije i odlomci iz monografije Zuska Medveđova - Likovno delo autora Jana Kišgecija i Vladimira Valenćika, i knjige Pozvana iz sećanja autora Pavela Mučajija. Glas Zuski Medveđovoj pozajmila je Viera Dorčova Babjakova, prevod: Edita Povolni Kmećko, podkast producentkinja: Aleksandra Bučko, autorka, novinarka i naratorka: Vladimira Dorčova Valtnerova.https://www.storyteller.rs/sr/zuska-medvedjova-skromna-seoska-devojcica-koja-je-postala-drugacija-i-posebna/

Narodená 5.októbra 1987 v Báčskom Petrovci - v čase, keď národná jednoduchosť a rustika vo vojvodinských dedinách, kde žili Slováci a Slovenky, patrila k znakom identity a každodenným hodnotám, ba aj normám, - Zuzka Medveďová, jedna z prvých slovenských vojvodinských maliarok, vyrastala v rodine, ktorá v prvom rade  bola sedliacka.  V značnej miere sa to prejavuje v jej tvorbe, v tematickom a výtvarnom výraze.Zuzka Medveďová bola skromné ​​sedliacke dievča, ktoré sa stalo nevšednou a výnimočnou. Na Zuzkinu nevšednosť, ktorá nemala byť a ani skrytá nebola, sa môžeme pozerať v kontexte modernizácie spoločnosti koncom 19. a začiatkom 20. storočia, keď prichádza k určitej modifikácii spoločenských vzorcov priznačných pre túto oblasť, v ktorej stále pretrvávajú patriarchálne predstavy o podriadenosti žien. V tom období to určite bolo ešte výraznejšie a Zuzkina túžba splniť si svoje sny o štúdiu výtvarného umenia a venovať sa mu do konca života, nebolo jednoduché. Bol to vlastne boj, veď dodnes sme svedkami toho, že emancipáciu žien sa podarilo dosiahnuť iba čiastočne.*V tejto epizóde podcastu boli použité informácie a úryvky z monografie Zuzka Medveďová ‒ Výtvarné dielo autora Jána Kišgeciho a Vladimíra Valentíka, a knihy Povolaná zo spomienok autora Pavla Mučajiho. Hlas Zuzke Medveďovej vypožičala Viera Dorčová-Babiaková, preklad: Edita Povolná-Kmeťková, producentka podcastu: Aleksandra Bučková, autorka, novinárka a narátorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová.https://www.storyteller.rs/zuzka-medvedova-skromne-dedinske-dievca-ktore-sa-stalo-inou-a-vynimocnou/