Góly z bufetu ∣ ŠPORT.sk

Peter Cehlárik už dávno nie je len mladík do počtu, ale vyzretý líder. V najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu sa s moderátormi Marekom Marušiakom a Tomášom Prokopom podelil o mimoriadne otvorený a analytický pohľad na hokej.Bez servítky odhaľuje frustrujúcu sezónu vo švédskom Leksande, kde ofenzívu zabrzdilo šetrenie a defenzívna taktika. „Tím sa skladal s malým rozpočtom a manažér išiel trochu taký Moneyball, ak poznáte ten film,“ vysvetľuje elitný slovenský útočník, ako dokáže defenzívny systém zviazať kreatívnym hráčom ruky.Poslucháčom zároveň detailne a odborne rozoberá herný prejav národného tímu. Otvorene hovorí o chýbajúcej kreativite, mimoriadne náročnom bránení útočníkov či o tom, prečo bytostne neznáša zakladanie útokov cez takzvaný „drop pass“.V pútavom rozhovore nevynechá ani tému zdravo drzej generácie okolo Juraja Slafkovského a s blížiacou sa tridsiatkou odkrýva aj vlastné hokejové plány. Koniec kariéry zďaleka neplánuje a má v tomto smere obrovskú inšpiráciu: „Najideálnejší je asi Roman Červenka. Aký prínos mal pre český hokej a ako dominoval v ligách, kde hral... Chcem hrať ešte dlho.“Vypočujte si túto výbornú sondu do hlavy jedného z najinteligentnejších slovenských hokejistov súčasnosti, ktorý o športe dokáže premýšľať rovnako umne, ako ho hrá.

Dekáda za morom, prechod drsným univerzitným systémom a náročný boj o prežitie v nižších zámorských súťažiach. Keď sa pred uplynulou sezónou objavilo na súpiske Michaloviec meno Matúša Spodniaka, mnohí fanúšikovia slovenského hokeja spozorneli. Dnes už však dobre vedia, o koho ide.Dvadsaťosemročný útočník má za sebou mimoriadne vydarený ročník, v ktorom nasúkal úctyhodných 24 gólov. Ako odmenu si vyslúžil svoju vôbec prvú pozvánku do národného tímu. O svojej strastiplnej ceste, špecifikách amerického hokeja, ale aj o tom, prečo sa rozhodol opustiť Zemplín a zamieriť k našim západným susedom, otvorene porozprával v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu.Hoci je na reprezentačnej úrovni vo veku 28 rokov úplným nováčikom, z jeho hlasu cítiť zdravé sebavedomie vybudované ťažkými rokmi v Severnej Amerike. Matúš Spodniak v rozhovore pútavo približuje realitu amerických líg aj drsné prostredie ECHL, kde obliekal dres tímu Indy Fuel. Práve tam sa naučil, že hokejový život nie je pre padavky a človek si musí svoje miesto na ľade doslova vybojovať.Hokej na Slovensku ho preto po návrate v niektorých ohľadoch prekvapil. V podcaste sa s úsmevom pozastavuje nad prísnymi pravidlami našej najvyššej súťaže. Podľa jeho slov sa mu veľmi nepáči, že na Slovensku dostane hráč za bitku automaticky trest do konca zápasu, keďže v Amerike bol zvyknutý na úplne iný a voľnejší štýl riešenia konfliktov na ľade.Neštíti sa tak kedykoľvek zhodiť rukavice, hoci ako sám sebakriticky a vtipne dodáva, nie vždy to dopadne podľa predstáv. Zaspomínal si aj na moment, kedy ho súper nepríjemne zaskočil. „Raz sa mi stalo, že som zhodil rukavice a chalan bol ľavák. To som nečakal. Z ničoho nič to vymenil a dostal som dobrého šalátu. Učíme sa z chýb,“ rozosmial moderátorov otvoreným priznaním.Diskusia s Marekom Marušiakom a Tomášom Prokopom sa však netočí len okolo pästných súbojov. Matúš Spodniak úprimne opisuje svoj príchod do Michaloviec, kam podľa vlastných slov išiel s malou dušičkou a s očakávaním, čo mu slovenský hokej vlastne prinesie. Výsledok prekonal všetky očakávania. Prišla skvelá sezóna z individuálneho hľadiska, drsná sedemzápasová semifinálová séria proti Nitre a napokon aj životný posun vpred.Poslucháči sa dozvedia exkluzívne detaily o tom, prečo jeho kroky teraz smerujú do českej extraligy a aké méty má pred sebou vo svojej sľubne rozbehnutej kariére. Pustite si najnovšiu epizódu podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk a spoznajte silný príbeh hráča, ktorý si svoju cestu na výslnie musel tvrdo oddrieť. Okrem iného zistite aj to, ako sa rodák zo stredného Slovenska popasoval s typickým zemplínskym nárečím.

Z hokejového pekla až na prah extraligového sna. Skalický hokej prežil v nedávnom období mimoriadne náročné časy, no dnes je v kráľovskom meste všetko inak. Klub zo Záhoria po náročnom lete, keď reálne hrozil jeho koniec, opanoval základnú časť druhej najvyššej slovenskej súťaže a po dlhých desiatich rokoch zabojuje o návrat medzi extraligovú elitu.O tejto tŕnistej ceste nahor, ale aj o špecifikách a problémoch súčasného slovenského hokeja, sa v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu rozprávali moderátori Marek Marušiak a Tomáš Prokop s výnimočnou dvojicou hostí. Pozvanie do štúdia prijali otec a syn, hlavný tréner HK Skalica Juraj Jurík st. a jeden z ofenzívnych lídrov tímu Juraj Jurík ml.Úvod rozhovoru patril práve mimoriadne turbulentnému letu v Skalici. Klub sa podľa slov hostí skladal doslova na poslednú chvíľu a prvotným cieľom bolo vôbec stabilizovať situáciu a byť konkurencieschopný.Postupom času sa však mužstvo, postavené na skúsenom jadre a vhodne doplnené, začalo výsledkovo dvíhať a ambície sa prirodzene menili. Zo snahy o záchranu sa stala snaha o play-off, neskôr o najlepšiu štvorku a napokon víťazstvo v základnej časti.Veľká časť diskusie sa venovala aj tomu, čo stálo za nečakaným úspechom Skalice. Hlavný kouč Juraj Jurík st. zdôraznil najmä hernú identitu tímu a psychologické nastavenie kabíny: „Dnes pracujeme s tým, že mužstvo sa naučilo vyhrávať. Má vieru a to si myslím, že pre vstup do baráže je veľmi dôležité. Veríme si, máme rešpekt, ale nemáme strach.“Mimoriadne zaujímavý pohľad ponúkla aj téma skladby kádra. Skalica podľa trénera ťažila zo skúseností, no zároveň potrebovala do tímu doplniť rýchlosť a energiu mladších hráčov. Dôležitú úlohu zohrali aj hokejisti, ktorí inde nedostali dostatočný priestor, no v Skalici sa dokázali presadiť a vytvoriť funkčný celok.Okrem detailného mapovania skalickej cesty za úspechom a rozoberania unikátnej dynamiky vzťahu otca na striedačke a syna na ľade, podcast prináša aj mimoriadne otvorenú a kritickú diskusiu o samotnom formáte baráže. Juraj Jurík ml. otvorene pomenoval jej najväčší problém z pohľadu prvoligového klubu. „Vnímam to tak, že je to proste ochrana extraligových klubov. To je realita,“ zdôraznil. Zároveň však zaznelo, že aktuálny formát je v niektorých aspektoch spravodlivejší než v minulosti.Skúsený útočník, ktorý si pamätá aj iné hokejové časy, sa zároveň hlbšie zamýšľa nad nedostatkom priestoru pre mladých hráčov strednej generácie v slovenskom hokeji.Upozorňuje na meniacu sa dobu, v ktorej hokejisti dozrievajú oveľa neskôr: „Dnes je to možno tak, že tí hráči dozrievajú neskôr, až v 24 alebo 25 rokoch. Už to nie je tak, že v osemnástich. Ak máte kvalitného hráča v 18 alebo 19 rokoch, tak si myslím, že má na to ísť niekde do zámoria a ide preč.“Pokiaľ chcete zistiť, ako naozaj funguje chémia v kabíne Skalice, prečo je podľa hostí náročné etablovať mladíkov do A-tímu v súčasnom tlaku na výsledky či z akého dôvodu chýbajú kvalitní slovenskí hráči strednej generácie, najnovšiu epizódu podcastu Góly z bufetu by ste si nemali nechať ujsť.

Do najnovšej epizódy podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk prijal pozvanie prezident HK Nitra Miroslav Kováčik. V diskusii s Marekom Marušiakom a Tomášom Prokopom sa venoval dominantnej základnej časti Nitry, tlaku favorita pred play-off, ale aj širším témam slovenského hokeja.Úvod rozhovoru patril práve dominantnému víťazstvu Nitry v základnej časti Tipsport ligy. „Corgoni” ju ovládli s 10-bodovým náskokom, no Miroslav Kováčik zdôrazňuje, že skutočná sezóna sa začína až vo vyraďovacej fáze. „Nerád hodnotím sezónu v jej strede alebo aj po konci základnej časti, aj keď vnímam to, že úspech to je. My sa z neho tešíme, ale na konci zvíťazí len jeden,” pripomenul.Veľká časť diskusie sa venovala aj hernej filozofii Nitry. Tá dlhodobo stavia na ofenzívnom a divácky atraktívnom hokeji, no zároveň na vyrovnanosti všetkých formácií. Aj preto sa v individuálnych štatistikách neobjavujú nitrianski hráči na úplnom vrchole, hoci tím patril k najproduktívnejším v súťaži. Miroslav Kováčik v tom vidí výhodu najmä smerom k play-off.V podcaste otvorili aj tému skladby kádra a práce s hráčmi. Podľa šéfa klubu je čoraz náročnejšie udržať široký káder, keďže moderní hokejisti očakávajú výrazný čas na ľade. „Dnes už nie je doba taká, že hráči sú spokojní s tým, keď sa ocitnú v piatej pätke a nehrajú pár zápasov. Začnú vyvolávať oni alebo ich agenti, že sú nespokojní a chcú odísť,” priblížil realitu.Diskusia sa dotkla aj postavenia Nitry ako favorita. Prezident HK Nitra priznáva, že tím sa tejto nálepke nebráni, no zároveň upozorňuje na nevyspytateľnosť play-off. Podľa neho je dôležité, aby si hráči tlak nepripúšťali viac, než je nevyhnutné, a sústredili sa na vlastný výkon.Výraznou témou bola aj infraštruktúra slovenského hokeja. Miroslav Kováčik otvorene kritizoval stav zimných štadiónov a zdôraznil potrebu výstavby nových arén. „Tie štadióny sa nedajú donekonečna len opravovať, musíme stavať nové. Za 30 rokov sme postavili dva veľké zimné štadióny, čo je prabieda,” uviedol s tým, že Slovensko v tomto smere zaostáva najmä za Českom.V rozhovore zazneli aj aktuálne informácie o projekte novej haly v Nitre, ktorá by mala vyrásť v blízkosti futbalového štadióna. Klub si od nej sľubuje moderné zázemie nielen pre prvý tím, ale aj pre mládež.Reč prišla aj na vývoj moderného hokeja. Miroslav Kováčik upozornil, že výhoda domáceho prostredia už nie je taká výrazná ako v minulosti a zmenila sa aj mentalita hráčov. Zároveň však verí v talent slovenských hokejistov a potrebu rozvíjať ich kreativitu.„Určite je to v nás v Slovákoch, že ten hokej hrať vieme. Musíme podporovať tú kreativitu, byť trocha iní,” podotýka Miroslav Kováčik v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk, ktorá ponúka komplexný pohľad na aktuálnu situáciu v nitrianskom aj slovenskom hokeji.

Do najnovšej epizódy podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk prijal pozvanie bývalý slovenský reprezentant Andrej Šťastný. V diskusii s Marekom Marušiakom a Tomášom Prokopom sa venoval najmä olympijskému hokejovému turnaju, jeho kvalite, tempu moderného hokeja, ale aj detailom, ktoré rozhodujú veľké zápasy.Úvod rozhovoru patril samotnému finále medzi Kanadou a Spojenými štátmi americkými, ktoré spoločne označujú za jeden z najlepších hokejových zápasov posledného desaťročia.Andrej Šťastný priznal, že duel ho mimoriadne bavil, no zároveň ho mrzelo, akým spôsobom sa rozhodol. „Ešte teraz mi chlpy stoja z toho, ako je možné, že takýto zápas sa môže rozhodnúť formátom troch na troch. To je pre mňa úplne mimo,“ priznal frustrovane bývalý útočník.Veľká pozornosť v diskusii sa venovala aj tempu moderného hokeja. Andrej Šťastný s uznaním zdôraznil, že keď človek sleduje najlepších hráčov sveta naživo, rozdiel oproti bežným ligovým zápasom je výrazný.Bývalý reprezentant sa počas podcastu vyjadril aj k téme veľkosti klzísk. Dlhodobo patrí medzi zástancov menších ihrísk, ktoré podľa neho robia hokej dynamickejším a atraktívnejším pre divákov. „Prezentujem sa ako bojovník za malé klziská všade, kde sa dá. Chalanom dohováram, aby si zúžili ihriská,“ vyhlásil.Ako príklad spomenul aj slovenskú najvyššiu súťaž, kde je podľa neho rozdiel medzi jednotlivými halami veľmi citeľný. Podľa neho by moderný hokej mal smerovať k rýchlosti, intenzite a väčšiemu tlaku na hráčov.Diskusia sa posunula aj k bezpečnosti hráčov. Pri prípadnom zmenšovaní klzísk by podľa neho mali byť samozrejmosťou moderné flexibilné mantinely, ktoré dokážu zmierniť nárazy.Reč prišla aj na výkony slovenskej reprezentácie, ktorá na olympijskom turnaji obsadila štvrté miesto. Podľa Andreja Šťastného predviedol tím viacero kvalitných zápasov a ukázal, že dokáže držať krok s najlepšími.V najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk Andrej Šťastný ponúkol aj zaujímavý pohľad na MS v roku 2026. V podcaste naznačil, že formát turnaja nemusí slovenskému tímu vždy vyhovovať. Dlhá skupinová fáza so siedmimi zápasmi podľa neho zvyšuje pravdepodobnosť zaváhania proti papierovo slabším súperom, čo môže rozhodnúť o postupe.

Do najnovšej epizódy podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk prijal pozvanie mládežnícky reprezentant Tomáš Královič, ktorý si vybudoval pevné miesto v zostave HC Slovan Bratislava. V rozhovore s Marekom Marušiakom a Tomášom Prokopom hovoril obranca o svojom vývoji, skúsenostiach z mládežníckej reprezentácie, tlaku fanúšikov, ale aj o ambíciách do budúcnosti.Úvod podcastu sa niesol v znamení aktuálnej situácie Slovana i samotného Tomáša Královiča, ktorý má s klubom zmluvu aj na ďalšiu sezónu. Mladý pravák sa snaží zostať nohami pevne na zemi, hoci jeho výkony neunikajú pozornosti skautov a odborníkov. Ako sám priznal, najdôležitejšie je sústrediť sa na každodennú prácu a tímový úspech.„Každý je rád, že o sebe počuje v tom dobrom svetle, ale ja sa na to úprimne nejako nezameriavam. Chcem stále tvrdo pracovať a snáď sa mi to vyplatí,” priznáva mladý Slovák.V diskusii sa viackrát preberala téma jeho herného štýlu. Tomáš Královič sa označuje za obojsmerného obrancu, ktorý si uvedomuje, že ofenzíva môže prísť až vtedy, keď má splnené defenzívne povinnosti. Priznal, že mu vyhovuje dôvera trénera, ktorý dokáže hráča podržať aj po chybe, a zároveň podporuje kreativitu zo zadných radov.Výrazná časť rozhovoru patrila aj fanúšikom a atmosfére na domácom štadióne. Dvadsaťročný obranca podotkol, že pískanie z tribún hráč vníma, no berie ho ako súčasť profesionálneho hokeja. Nezabudol však oceniť, že vyššie návštevy ženú tím dopredu a vytvárajú prostredie hodné veľkého klubu.„Myslím si, že návštevnosť oproti minulému roku stúpla. Je super takto hrať. Ľudia nás ženú dopredu, ale niekedy sa proste stane, že sa prehráva a ľudia pískajú. Počujeme to na tom ľade. Chodia sa na nás pozerať a chcú vidieť víťazstvá, my im to chceme všetko dopriať,” vysvetlil.Rodák z Bratislavy sa vrátil aj k mládežníckym majstrovstvám sveta, ktoré absolvoval v kategóriách do 18 a do 20 rokov. Skúsenosti z medzinárodnej konfrontácie považuje za kľúčové pre svoj ďalší rast, rovnako ako pôsobenie v seniorskom hokeji, ktorý je podľa neho viac o rozume než o bezhlavom tempe.V najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk sa Tomáš Královič rozrozprával aj o svojich snoch. Túži po úspechu so Slovanom, po reprezentácii a raz aj po šanci v zámorí. Zároveň však zdôraznil, že na všetko pôjde postupne, bez skratiek a s maximálnym rešpektom k práci, ktorú má pred sebou. „Chcem podávať čo najlepšie výkony teraz v Slovane a odohrať túto sezónu čo najlepšie. Potom sa uvidí, čo bude ďalej,” uzavrel.

Hlavnou témou najnovšej epizódy podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk boli blížiace sa zimné olympijské hry v Taliansku. Pozvanie Mareka Marušiaka a Tomáša Prokopa prijal bývalý slovenský reprezentačný obranca a majster sveta z Göteborgu Ľubomír Višňovský. V rozhovore otvorene porozprával o vlastných olympijských skúsenostiach, sile súčasného slovenského tímu aj o tom, prečo netreba mať prehnané očakávania.Úvod podcastu patril spomienkam na olympijské hry, ktoré 49-ročný Slovak absolvoval počas svojej bohatej kariéry. V diskusii zaznelo, že hoci ide o výnimočné podujatie, z pohľadu hokejistu je olympiáda špecifická aj tým, že športovci fungujú v uzavretom režime a často ani nemajú možnosť spoznať dejisko hier tak, ako by si želali.„Dá sa povedať, že počas celej tej olympiády športovci žijú v takej bubline. Hlavné táto zimná je strašne rozťahaná. Ideš len autobusom medzi dedinou, štadiónom a naspäť, v podstate si tam takto žiješ dva týždne,” zaspomínala si niekdajšia hviezda zámorskej NHL.Časť rozhovoru sa prirodzene venovala aj pamätnému turnaju vo Vancouveri, kde slovenskí reprezentanti prišli o medailu doslova na poslednú chvíľu. Podľa Ľubomíra Višňovského išlo o bolestivý moment pre celú generáciu, ktorá mala reálnu šancu zapísať sa do histórie ešte výraznejšie. V podcaste uviedol, že rozhodujúce faktory boli kombináciou tlaku, emócií a nezvládnutých detailov.Diskusia sa následne presunula k súčasnej reprezentácii a blížiacej sa olympiáde v Taliansku. Rodák z Topoľčian sa na zostavu pozerá realisticky. Ocenil jej vyváženosť, no zároveň otvorene hovoril o rozdieloch oproti ére, keď Slovensko disponovalo väčším počtom lídrov zo zámorskej NHL. Podľa jeho slov môže tím uspieť najmä vďaka disciplíne, fyzickej hre a dobrému načasovaniu formy.„Máme veľmi dobre vyskladaný tím, ale nemáme toľko kvalitných hráčov z NHL, aby sme mohli konkurovať tým najlepším. Ale ak si podržíme oslabenia, presilovky a bude to podporené aj výkonom brankára, tak si myslím, že budeme hrať veľmi vyrovnaný hokej,” zdôraznil bývalý obranca Los Angeles Kings, Anaheimu Ducks, Edmontonu Oilers či New Yorku Islanders.Reč bola aj o jednotlivých hviezdnych menách v tíme, najmä o Jurajovi Slafkovskom, Šimonovi Nemcovi či Martinovi Fehérvárym. Ľubomír Višňovský vyzdvihol ich potenciál, no pripomenul, že olympijský turnaj na menšom klzisku je mimoriadne náročný a rozhodujú často detaily, ktoré sa nedajú natrénovať. Čo tým myslel, sa dozviete v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk.

Nový rok 2026 prináša do éteru nielen očakávania spojené s blížiacou sa olympiádou, ale aj ostrú sondu do aktuálneho diania v Tipos extralige. Do horúceho kresla podcastu Góly z bufetu tentoraz zasadol bývalý obranca, tréner a dnes už aj etablovaný televízny expert TV JOJ Šport Martin Chovan. V rozhovore s Marekom Marušiakom a Tomášom Prokopom sa nezdržal len pri zdvorilostných frázach.Práve naopak, s chirurgickou presnosťou pomenoval bolesti našich hokejových bášt, pričom nešetril ani tie najväčšie značky, vrátane bratislavského Slovana či trápiacej sa Dukly Trenčín.Hoci „belasí” trónia na čele tabuľky, Martin Chovan upozorňuje na paradox, ktorý v Bratislave vládne. Slovan totiž dominuje vonku, no na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu sa pod tlakom náročného publika často trápi. „Ak sa ti nepodarí prvých pár zápasov, diváci začnú pískať, sú nespokojní a to všetko hráči vnímajú. Je to extrémny tlak z domáceho ihriska,” analyzuje Martin Chovan psychiku kabíny, ktorá sa podľa neho uvoľní až v momente, keď autobus opustí hranice hlavného mesta.V podcaste sa dozviete aj to, prečo porovnáva situáciu v Slovane s atmosférou v slávnej Madison Square Garden a prečo si myslí, že práve angažovanie kanadského trénera bolo kľúčovým krokom pre mentalitu mužstva.Diskusia sa však neobmedzila len na súčasnú tabuľku. Bývalý extraligista sa vášnivo rozhovoril o výchove mládeže a chybách, ktorých sa dopúšťajú tréneri, keď nútia mladé talenty zbavovať sa puku. Jeho filozofia je jasná – kreativita a odvaha musia mať prednosť pred alibizmom. Ešte tvrdšie slová však volil pri pohľade na kariérne trajektórie niektorých hviezdnych talentov, ktoré nenaplnili svoj potenciál.Najsilnejší moment rozhovoru prichádza pri téme Martina Réwaya a jeho pôsobenia v lige. Martin Chovan ho dáva do priameho kontrastu s profesionálnym prístupom a slúži mu ako memento pre nastupujúcu generáciu. „Tam si myslím, že sa tápa. Tak, ako to robí Réway, tak to je krásny príklad pre našich mladých hráčov, ako to nerobiť a ako si pokaziť kariéru,” hovorí Martin Chovan otvorene o premrhanom talente.V najnovšej epizóde sa však dozviete aj to, prečo Zvolen napriek obrovským investíciám nenapĺňa očakávania a prečo tamojší finančný potenciál zostáva podľa Martina Chovana už roky nevyužitý. Rozoberie sa aj prekvapujúca kríza v Trenčíne, kde panika viedla k neustálym zmenám v bránkovisku, či fenomén Spišskej Novej Vsi.A keďže sa blíži olympiáda, reč nemohla obísť ani nomináciu Vlada Országha. Kto by mal byť v bránke a prečo je podľa Martina Chovana Adam Líška v životnej forme?

Jozef Golonka, jedna z najväčších legiend slovenského hokeja, sa v podcaste Góly z bufetu s Tomášom Prokopom a Marekom Marušiakom rozhovoril o neuveriteľných príbehoch zo svojej kariéry. Od ponúk z NHL cez stretnutia so svetovými lídrami až po takmer smrteľný úraz – rozhovor je plný momentov, o ktorých málokto vie.Jozef Golonka na úvod odhalil svoj vzťah k Nitre, kde strávil detstvo počas vojny a kde neskôr pomáhal budovať hokej. Spomína, ako s krompáčom v ruke stál pri stavbe prvej ľadovej plochy a ako neskôr vybojoval v Prahe 365 miliónov korún na postavenie krytej haly vo Zvolene. „Za to som dostal župan od Zvolena. To je pre mňa väčšia pocta ako niektoré iné veci,” povedal dojato.Najšokujúcejšie sú jeho spomienky na rok 1960, keď dostal ponuku z Toronta Maple Leafs. „Bol som prvý Európan, ktorý sa mal dostať do NHL, keď bolo len 6 klubov,” vysvetlil s tým, že v hokejovej Sieni slávy v Toronte má dodnes dres s číslom 19. Režim ho však nepustil a táto situácia sa opakovala každý rok. Jozef Golonka vtipne spomínal na kanadských „skautov”, ktorí mu dávali podpisovať prázdne papiere len preto, aby mali zaplatený výlet do Československa.Legendárny útočník otvorene hovoril aj o najtemnejšom momente kariéry – v roku 1962 sa po zákroku švédskeho hráča ocitol na pokraji smrti. „Mal som 34 kg, všetci ma odpísali,” spomína na 3,5 mesiaca v nemocnici, kde ho liečili na tuberkulózu, hoci išlo o zápal pohrudnice. Zachránilo ho až radikálne rozhodnutie lekárov. O rok neskôr už hral na olympiáde v Innsbrucku a Rusom dal 2 góly.Zaujímavé sú aj príbehy z medzinárodnej scény. Jozef Golonka rozprával, ako potriasol rukou anglickej kráľovnej, švédskeho kráľa aj prezidenta Richarda Nixona, ktorého musel opraviť, že nie je Slovinec, ale Slovák. „Tieto zážitky mi nikto nezoberie. Ľudia ponúkajú peniaze za tieto memorabílie, ale ja ich nepredám,” skonštatoval s hrdosťou.Kriticky sa vyjadril k aktuálnej situácii v slovenskom športe: „Protekcionizmus v športe neexistuje – buď vyhráš, alebo prehráš. A u nás sme sa naučili niečo iné.” Mrzí ho, že slovenské médiá nedostatočne pripomínajú velikánov hokeja a návštevnosť na zápasoch klesá.Jozef Golonka odhalil aj príbeh o neuznanom góle v Štokholme, ktorý mu neuznal legendárny rozhodca Josef Kompalla. „Ak by mi ten gól uznal, mal by som zlatú medailu,” povedal o stretnutí s Josefom Kompallom po rokoch v Garmisch-Partenkirchene.Dojemné sú spomienky na spoluhráčov – Jardu Holíka, Gusta Havla či Stana Mikitu, ktorý ho priamo na ľade prehovával, aby utiekol do Kanady. „Hovoril mi: ‚Budeme hrať spolu, budeme najlepší.’ Ale ja som mal len pás na pančuchy a niečo k tomu,” spomína so smiechom na ich tajné stretnutie za zatvorenými dverami.„Žiletka”, ako znie prezývka Jozefa Golonka, chystá aj štvrtú knihu, v ktorej by chcel napísať veci, o ktorých doposiaľ mlčal. „Teraz už môžem povedať to, čo som predtým nemohol,” avizuje ďalšie šokujúce odhalenia.

Tomáš Chrenko a Adam Nemec sa v podcaste Góly z bufetu na ŠPORT.sk podelili o svoje začiatky v nabitom kádri Nitry, porozprávali o tlaku z očakávaní a aj o tom, čo im radí Šimon Nemec, Adamov starší brat, z NHL.Keď majú dvaja útočníci spolu menej rokov ako jeden z moderátorov, no pritom patria k najsledovanejším talentom slovenského hokeja, je jasné, že ich príbeh stojí za pozornosť. Tomáš Chrenko a Adam Nemec si v premiérovom dvojrozhovore v Góloch z bufetu sadli k mikrofónu a otvorene porozprávali o svojej ceste k hokeju, súčasnosti aj blízkej budúcnosti, ktorá im môže zmeniť život.Ich hokejový príbeh sa začal na turnaji v Quebecu, kde sa ako 12-roční stretli prvýkrát. Odvtedy ich spája nielen ľad, ale aj školská lavica a nerozlučné priateľstvo. „Spolu sme nastúpili na tú istú školu, sme v rovnakej triede a pohybujeme sa všade spolu,” priznal Adam Nemec, ktorý prišiel do Nitry z Liptovského Mikuláša práve s vedomím, že bude hrať po boku Tomáša Chrenka.V rozhovore prezradili, ako zvládajú obrovskú konkurenciu v jednom z najsilnejších kádrov Tipsport ligy, prečo im nevadí, keď ich súperi podcenia, a ako sa cítia, keď proti nim nastúpia skúsení štyridsiatnici. „Starší hráči nás po zápase ešte potľapkajú a poprajú nám veľa šťastia v kariére,” opísal Tomáš Chrenko atmosféru medzi generáciami.Zatiaľ čo Tomáš Chrenko nesie ťažké bremeno známeho priezviska a už v 15 rokoch sa na sociálnych sieťach stretával so slovíčkom „protekcia”, Adam Nemec vyrastal v tieni staršieho brata Šimona, dvojky draftu NHL. Obaja mladíci však otvorene rozprávali o tom, ako sa s týmito očakávaniami vyrovnávajú a čo pre nich znamená podpora rodiny.Tomáš Chrenko sa priznal, že jeho otec je „megakritik”, zatiaľ čo Adam Nemec so smiechom dodal, že otec si všetku prísnosť vybil na staršom bratovi Šimonovi. Zaujímavé sú aj ich vzory – kým kreatívny center Tomáš Chrenko obdivuje Nathana MacKinnona a Williama Nylandera, Adam Nemec sa inšpiruje Jasonom Robertsonom.Obaja útočníci sa nachádzajú v predraftových rebríčkoch, no ich prístup k celej situácii prezrádza zrelosť. „Nenechávam sa tým tlačiť, snažím sa ďalej pracovať,” vyhlásil Tomáš Chrenko. Adam Nemec dodal, že cieľom nie je konkrétne kolo draftu. „Dostať sa tam je sen každého chlapca.”V najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu sa dozviete aj to, aké rady dostávajú od Šimona Nemca z NHL, prečo vypĺňali už vyše 10 dotazníkov od rôznych klubov, a či sa pri hraní NHL na playstation rozhodujú práve pre tie tímy, ktoré by ich mohli draftovať.Mladí Nitrania otvorene hovorili aj o minuloročnom striedaní medzi seniorským „áčkom”, juniorkou a Levicami v I. lige. Vysvetlili, prečo im každé prostredie dalo niečo iné, a ako im táto skúsenosť pomohla adaptovať sa na extraligu.Pred blížiacim sa MS v hokeji do 20 rokov priznali, že na predchádzajúcich šampionátoch „osemnástky” ich všetci podceňovali ako „slabý ročník”, no práve súdržnosť partie im pomohla dostať sa medzi najlepšie tímy. Teraz idú po tom, čo im doteraz ušlo – po medaile.Najnovšia epizóda podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk je plná úprimných odpovedí, humoru aj momentov, keď mladí hokejisti ukázali, že aj vo veku 18 rokov dokážu zvládať tlak Tipsport ligy a očakávania spojené s draftom NHL.

Do podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk prijal pozvanie Dávid Romaňák, slovenský hokejový reprezentant a opora HK Spišská Nová Ves. Pred štyrmi rokmi pomohol klubu k návratu medzi slovenskú elitu a dnes patrí medzi jeho najspoľahlivejších obrancov. Na MS v hokeji odohral zatiaľ jeden duel, no aj táto skúsenosť mu pomohla posunúť sa ďalej v kariére.Úvod sezóny na Spiši sa však nevyvíjal podľa predstáv. Tím sa po slabšom štarte snažil nájsť správny rytmus a nadviazať na výkony z minulého ročníka. Dávid Romaňák priznáva, že mužstvo prešlo zmenami, no verí, že z reprezentačnej prestávky sa vráti silnejšie: „Úvod sme mali asi najhorší odkedy sme postúpili do extraligy. Prišlo k výmenám hráčov a zmenil sa aj tréner, ale už v posledných zápasoch bolo vidieť progres.”V tíme Spišskej Novej Vsi si vybudoval pevné miesto najmä spoľahlivou a poctivou hrou. Jeho úloha nespočíva v strieľaní gólov, ale v práci, ktorú fanúšik často nevidí – v defenzíve, pri oslabeniach a v detailoch, ktoré taktiež rozhodujú o výsledku zápasu. Aj vďaka tejto zodpovednosti patrí medzi najvyťaženejších hráčov mužstva.Reprezentačný dres si váži o to viac, že jeho cesta medzi najlepších nebola jednoduchá. Ako mladší nepatril medzi najväčšie talenty a dokonca prežil obdobie, keď nedostával príležitosť ani v kategórii o rok mladších hráčov. „Bol som hráč, ktorý nehral v mládeži skoro vôbec, dokonca som bol preradený k o rok mladším chlapcom a ani tam som niekedy nehrával,” spomína. Práve vtedy sa v ňom zlomilo odhodlanie niečo zmeniť a začal hľadať spôsoby, ako sa zlepšiť, trénoval navyše a nastavoval si ciele, ktoré si každý deň plnil.Okrem hokeja sa zaujíma aj o technológie a analytiku. V minulosti študoval informatiku a dodnes ho fascinuje dátová stránka športu. Po kariére by si vedel predstaviť práve prácu pri analýze výkonov a moderných hokejových dát.

Počas prvej reprezentačnej prestávky prijal pozvanie do podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk slovenský hokejista Miloš Roman, hráč HC Oceláři Třinec, trojnásobný účastník majstrovstiev sveta, štvornásobný český šampión a bronzový medailista z olympiády v Pekingu.V rozhovore porozprával o úspešnom vstupe do sezóny, o tom, ako sa mužstvo po menej vydarenej sezóne znovu naštartovalo, a aj o tom, prečo si váži prácu v tieni hviezd.V Třinci patrí medzi útočníkov, ktorí robia poctivú robotu v defenzíve, často v tieni ofenzívnych hviezd. Vie, že práve takíto hokejisti sú pre úspech mužstva kľúčoví: „Tím musí byť dobre poskladaný, je to ako puzzle. Keď tréner žiada odo mňa čiernu robotu, prijmem ju a snažím sa byť užitočný pre tím.”S trénerom Václavom Varaďom ho spája dlhoročná spolupráca. Práve on ho počas pandémie COVID-19 priviedol do Třinca, keď Miloš Roman čakal na rozhodnutie Calgary Flames. Tréner mu dal dôveru a šancu medzi mužmi: „Aj keď som spravil chybu, veril mi ďalej. On ma vlastne vtiahol do mužského hokeja a odštartoval moje kroky k reprezentácii aj olympiáde.”Na medzinárodnej scéne si vybudoval stabilné miesto aj vďaka zodpovednosti. V slovenskej reprezentácii nastupuje najmä v úlohách, kde sa od neho očakáva spoľahlivá defenzíva, dôslednosť v detailoch a aktívne korčuľovanie. Práve to podľa neho často rozhoduje o úspechu tímu.V podcaste hovoril aj o spomienkach na zimné olympijské hry v Pekingu 2022, kde Slovensko získalo bronz. Hoci začínali s Jurajom Slafkovským a Pavlom Regendom ako štvrtá formácia, postupne sa stali dôležitou súčasťou zostavy. „S Paľom a Jurom sme boli najmä vďační za šancu, ktorú sme dostali. Hrali sme naplno, získavali puky, tlačili sa do útoku a Jurovi to tam začalo padať,” opísal slovenský reprezentant.

Po desiatich sezónach v českej extralige a troch tituloch s Třincom sa Tomáš Marcinko rozhodol vrátiť domov. Skúsený slovenský útočník sa ihneď stal kapitánom Slovana Bratislava. V podcaste Góly z bufetu na ŠPORT.sk prezradil, čo ho priviedlo späť na Slovensko, ako vníma rolu lídra či prečo je spokojný s tým, ako mužstvo vstúpilo do sezóny.Po dlhom pôsobení za hranicami sa rozhodol pre návrat do rodnej krajiny. Hovorí, že rozhodnutie prísť do Slovana sa formovalo už dlhšie a okrem hokejových ambícií zohrali úlohu najmä rodinné dôvody. Po ôsmich sezónach mimo domova cítil, že potrebuje byť bližšie k rodine a prostrediu, v ktorom vyrastal.Hneď po príchode do Bratislavy sa stal kapitánom, čo vyvolalo rozporuplné reakcie niektorých fanúšikov. Tomáš Marcinko si to uvedomuje, no podľa vlastných slov sa sústredí len na veci, ktoré môže ovplyvniť. „Nie som prvý ani posledný hráč, ktorý to mal takto, ale tu sme doma,” povedal 37-ročný center, ktorý už v minulosti nosil kapitánske „céčko” aj v zámorskej juniorke Barrie Colts.Slovan pod vedením trénera Brada Tappera momentálne patrí medzi najlepšie tímy Tipsport ligy. Klub má 10 výhier v rade a ukazuje atraktívny ofenzívny hokej. Tomáš Marcinko však upozorňuje, že sezóna je dlhá a rozhodujúce obdobie ešte len príde: „Stále máme na čom pracovať. Príjemnejšie sa to hovorí, ak už máte určitý počet bodov, ale stále to vnímam ako úvod sezóny, keď to ešte až tak veľa neznamená.”Niekdajší reprezentant si taktiež váži, že v kabíne Slovana dostávajú priestor mladí obrancovia. Verí, že práve takýto prístup pomáha slovenskému hokeju napredovať. Zároveň si pochvaľuje pestrosť ligy, kde sa v popredí pravidelne striedajú viaceré tímy. Po skúsenostiach z Kanady či Česka berie návrat domov ako uzatvorenie jedného veľkého hokejového kruhu, s cieľom odovzdať skúsenosti a priviesť Slovan opäť na vrchol.

V najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk sa predstavil útočník HK Nitra a slovenský reprezentant Sebastián Čederle. Po dlhej sezóne poznačenej zranením sa dokázal vrátiť vo veľkom štýle a prebojoval sa až do reprezentácie na MS 2025, kde patril medzi najlepších slovenských hráčov.V rozhovore sa vrátil k náročnému úvodu sezóny, keď si v treťom zápase zlomil ruku a musel vynechať dva mesiace. Po návrate sa však rýchlo dostal späť do formy a v druhej polovici ročníka vystrelil. Tvrdá práca sa mu vyplatila pozvánkou do reprezentácie, kde debutoval v parádnom štýle, a to hetrikom v prvom zápase.Reprezentačné skúsenosti mu pomohli aj po návrate do ligy. Vďaka nim získal väčšie sebavedomie a istotu, že dokáže hrať na medzinárodnej úrovni. Po sezóne zvažoval aj zahraničné ponuky, no napokon sa rozhodol zostať v Nitre. „Mal som tam aj nejaké ponuky zo zahraničia. Nakoniec som sa rozhodol, že zostanem ešte jednu sezónu, spravíme titul a potom pôjdem,” vysvetlil.V podcaste otvorene priznal, že jeho slabinou býva sebavedomie, na ktorom sa snaží pracovať aj čítaním psychologických kníh. „Všetci mi hovoria, že to je to, čo mi chýba. Sám sa na sebe učím, ako s tým mám pracovať a čítam knihy,” priznal.V závere rozhovoru hovoril aj o svojich ambíciách a hernom štýle. Patrí medzi bojovných útočníkov, ktorí spájajú poctivú defenzívnu prácu s chuťou útočiť a tvoriť hru. Hoci sa považuje skôr za nahrávača, v uplynulej sezóne potvrdil aj strelecký inštinkt a viackrát rozhodol dôležité zápasy. Mladý útočník sa zároveň netají túžbou predstaviť sa aj na nadchádzajúcom olympijskom turnaji.

V najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk sa v štúdiu predstavil jeden z najspoľahlivejších slovenských brankárov 21. storočia Branislav Konrád. Tridsaťdvanásobný reprezentant so štyrmi účasťami na MS, bronzom z olympiády v Pekingu a titulom so Slovanom Bratislava z roku 2012 porozprával o kariére, ktorá ho zaviedla z rodnej Nitry až do českej extraligy.Branislav Konrád sa v rozhovore obzrel za dlhoročným pôsobením v HC Olomouc, kde si vybudoval výnimočné postavenie. Prezradil, prečo zostával verný jednému klubu napriek ponukám z iných líg a ako mu vyhovoval defenzívny štýl mužstva. Nevyhol sa ani téme hrozivého zranenia z prípravného zápasu, po ktorom mu zostali trvalé následky, no aj tak dokázal v sezóne odchytať 17 duelov s výbornou úspešnosťou.Reprezentačná kapitola zahŕňala aj pamätnú olympiádu v Pekingu, kde Slovensko vybojovalo historický bronz. „Hneď v prvom zápase ma dali do bránky, nevyšlo to podľa predstáv, ale asi to tak malo byť,” povedal s úsmevom. Spomenul aj majstrovstvá sveta, na ktoré sa dostal viackrát, hoci neraz mu v rozlete zabránili zranenia.Na Slovensku sa zapísal najmä majstrovskou sezónou so Slovanom Bratislava, kde ako jasná jednotka výrazne prispel k úspechu tímu. Po tejto sezóne klub pokračoval v KHL a Branislav Konrád sa musel zmieriť s pozíciou dvojky, čo bral realisticky: „Jaro Janus mal fantastickú sezónu. Keby som bol tréner ja, sám seba by som tam nedal.”Otázka ukončenia kariéry v rodnej Nitre zostávala otvorená až do poslednej chvíle. Branislav Konrád priznal, že plán sa neustále odkladal a nakoniec o tom ani neuvažoval. Hoci ho oslovili na pôsobenie vo výcvikovom tábore brankárov, momentálne sa sústredí na iné záležitosti a hokej si necháva ako cennú spomienku po bohatej kariére.

V najnovšej epizóde hokejového podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk privítali moderátori Marek Marušiak a Tomáš Prokop uznávaného hokejového experta televízie JOJ Šport a mládežníckeho trénera Martina Kalináča. Spoločne detailne rozobrali všetky tímy pred štartom 33. ročníka najvyššej slovenskej hokejovej súťaže - Tipsport ligy.Po štyroch mesiacoch čakania sa hokejová sezóna vracia a Martin Kalináč prináša jedinečný pohľad na každý z 12 tímov. Nitra s hviezdnym kádrom podľa experta televízie JOJ Šport nemá v lige konkurenciu, no ako sám priznáva: „Bude to veľmi náročná úloha pre Andreja Kmeča ukočírovať taký nabitý káder.” Problémom môže byť minutáž kľúčových hráčov a spokojnosť všetkých hviezd v tíme.Majstrovské Košice budú čeliť sezóne bez zahraničných hráčov, čo Martin Kalináč vidí skepticky: „Legionári im tam jednoducho určite budú chýbať.” Na priamu otázku, či budú v hornej šestke, odpovedal rezolútne: „Myslím si, že nie.”Martin Kalináč veľmi oceňuje minuloročného bronzového nováčika Žilinu, ale upozorňuje na náročnú úlohu potvrdiť úspech: „Nahradiť Miguela Tourignyho bude extrémne náročné, minulý rok to bol jeden z najlepších hráčov v extralige.”Najnovšia epizóda podcastu Góly z bufetu ponúka aj pohľad na zvyšné tímy - od ambiciózneho Popradu s najvyššími hráčmi v lige, cez Zvolen s najstarším trénerom Petrom Mikulom, až po nováčika z Prešova, ktorý podľa Martina Kalináča čaká zrejme boj o záchranu.Na záver expert predpovedá majstra, odporúča sledovať Jaka Virtanena a prekvapivo tipuje, že najvýraznejším hráčom ligy by mohol byť Ryan Dmowski zo Slovana. Tomáš Prokop zas očakáva výbornú sezónu od dvojice Michal Krištof a Matej Paulovič.

V dnešnej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk sme privítali náš 16-ročný hokejový klenot Olivera Ozogányho, ktorý si hetrikom v zápase proti favorizovaným Američanom nedávno podmanil turnaj Hlinka Gretzky Cup. Tento mladý útočník z HOBA Bratislava rozprával o svojej ceste do zámoria, ambíciách pred draftom NHL 2027 a o každodennom tréningu, ktorý ho odlišuje od rovesníkov.Oliver Ozogány sa netají veľkými ambíciami - jeho prvoradým cieľom je byť draftovaný do NHL, ideálne v 1. kole. Svojím herným štýlom sa inšpiruje hviezdami ako Patrick Kane či Auston Matthews, ktorých streľbu sa snaží napodobňovať. Unikátny je jeho prístup k trénovaniu - doma má vlastnú plochu s bránkou a sieťkou, kde každý deň vystrelí až 300 pukov.V rozhovore sa dozviete, ako sa už ako 15-ročný dostal do reprezentácie do 18 rokov a aké bolo nastúpiť proti výrazne starším protihráčom. Zaujímavý je tiež jeho príbeh, ako sa v 14 rokoch presťahoval do USA, aby rozvíjal svoj talent. Najprv hral v Iowe a Clevelande, teraz ho čaká sezóna v tíme Tri-City v prestížnej USHL, ktorá je často predstupňom pred NCAA.Oliver Ozogány otvorene hovoril o tom, aký to bol pre neho šok, keď prvýkrát trénoval v americkej juniorskej lige: „Bol to veľký skok. Cítil som, že to bolo strašne rýchle, nemal som čas na nič.” Napriek tomu sa na nové pôsobisko teší a cení si profesionálny prístup trénerov a celého realizačného tímu.Mladý útočník označil aj svoje slabiny, na ktorých musí pracovať, aby uspel medzi elitou: „Viem, že v NHL a aj v ostatných ligách, je veľmi dôležitá hra bez puku. Na tom by som asi chcel zapracovať najviac, lebo keď mám puk, tak je to určite lepší pocit než bez neho.”V rozhovore sa dozviete aj o jeho študijných povinnostiach v Amerike, o režime počas sezóny a letných prázdnin či o tom, ako prebieha jeho letná príprava. Oliver Ozogány prezradil, že po sezóne si dáva 3 týždne voľno bez hokeja a venuje sa iným športom, aby si oddýchol mentálne aj fyzicky.Najnovšia epizóda podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk ponúka unikátny pohľad do života vychádzajúcej hviezdy slovenského hokeja, ktorá napriek mladému veku prejavuje neuveriteľnú vyspelosť a odhodlanie. Oliver Ozogány dopĺňa novú generáciu slovenských hokejistov, ktorí majú potenciál výrazne prehovoriť do svetovej špičky.

V najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk zavítal do štúdia jeden z našich najúspešnejších hokejových obrancov - Andrej Meszároš. V otvorenom a miestami úsmevnom rozhovore s moderátormi Marekom Marušiakom a Tomášom Prokopom odkryl zákulisie svojej bohatej kariéry, ktorá ho zaviedla z Dukly Trenčín až do NHL.Andrej Meszároš, ktorý je štatisticky medzi TOP 5 slovenskými obrancami v NHL, spomínal na svoje začiatky v zámorí, keď sa ako 19-ročný dokázal presadiť v Ottawe Senators.Príbeh jeho cesty do NHL je fascinujúci - po drafte totiž nasledoval lockout, počas ktorého sa v juniorskej súťaži stretával s budúcimi hviezdami ako Ryanom Getzlafom, Brentom Seabrookom či Careym Priceom. V podcaste detailne opísal svoj draft do NHL v mimoriadne silnom ročníku (Alexander Ovečkin, Jevgenij Malkin), aj to, ako sa od samotného generálneho manažéra Steva Yzermana dozvedel o svojej výmene z Tampy Bay Lightning do Philadelphie Flyers.Zaujímavé sú spomienky na spoluprácu so Zdenom Chárom a jeho vplyv na hokejový rast Andreja Meszároša, detaily o zraneniach a jedenástich operáciách, ktoré výrazne ovplyvnili jeho kariéru, i spomienky na prehraté finále Stanley Cupu s Ottawou v roku 2007.Andrej Meszároš otvorene porozprával o skúsenostiach z KHL a pôsobenia v Slovane Bratislava, o tom, čo robí dnes a prečo sa venuje výchove mladých hokejistov v Považskej Bystrici. Zaujímavé sú jeho úvahy o tom, či bolo správne hrávať aj so zraneniami, keďže v NHL platí, že „na tvoje miesto čaká ďalších 10 chalanov”.S pokorou porozprával o svojich úspechoch a bez zatrpknutosti okomentoval „smolu” na tímové úspechy, keď tesne nedosiahol na najvýznamnejšie trofeje.Andrej Meszároš v závere pozval fanúšikov na špeciálnu akciu 6. septembra v Považskej Bystrici, kde sa pri príležitosti 30. výročia založenia klubu stretnú jeho odchovanci vrátane bývalých hráčov NHL.

V najnovšej epizóde hokejového podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk sa diváci môžu tešiť na exkluzívny rozhovor s Martinom Dendisom, trénerom slovenskej hokejovej reprezentácie do 18 rokov, ktorá v posledných rokoch pravidelne dosahuje na MS v hokeji pozoruhodné výsledky.Martin Dendis, mladý a ambiciózny tréner, ktorý sa vrátil na Slovensko po 10 rokoch v zahraničí (9 vo Švédsku a rok vo Fínsku), otvorene hovoril o tom, čo sa skrýva za tromi po sebe nasledujúcimi štvrtými miestami našej „osemnástky” na MS v hokeji tento vekovej kategórie. Zmienil sa o dôležitosti vytvárania správneho kolektívu, o disciplíne, ktorú s kolegami od mladých hráčov vyžaduje, ale aj o kvalitách, ktoré vidí v slovenských hokejistoch.V podcaste sa dotkol aj očakávaní pred nadchádzajúcim Hlinka Gretzky Cupom a domácim svetovým šampionátom, ktorý čaká jeho zverencov v nasledujúcej sezóne. Diváci sa dozvedia, prečo Martin Dendis považuje turnaje za „checkpointy” v príprave, nie za konečný cieľ, a prečo je pre neho dôležitejšie, aby hráči odovzdali maximum, než samotný výsledok.„U nás je to veľmi prísne. Nerobíme kompromisy ani žiadne výnimky. A radšej zoberieme trošku slabšieho hokejistu, ale výborného človeka ako naopak,” uviedol Martin Dendis v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk.Zaujímavé sú jeho postrehy o rozdieloch v mentalite medzi slovenskými a švédskymi mladými hokejistami, či o tom, ako vníma nedávny draft NHL a jeho vplyv na mladých hráčov. Martin Dendis vysvetlil, prečo sa nenechá pri skladaní nominácie ovplyvňovať rodičmi, ani agentmi a ako sa snaží vštepovať mladým hokejistom správne hodnoty.Na záver v rýchlych otázkach odhalil, ktorého súčasného hráča NHL by najradšej trénoval vo svojej „osemnástke”, a odhalil svoj najväčší kariérny sen - získať medailu pre Slovensko na majstrovstvách sveta.

Do najnovšej epizódy podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk prijal pozvanie mladý slovenský hokejový talent Michal Prádel, ktorý sa nedávno stal šiestym vybraným brankárom v tohtoročnom drafte do NHL, kde po ňom siahol klub Detroit Red Wings. Mladík z Oravy, ktorý hrával za projekt Slovensko a neskôr pokračoval v USHL, otvorene porozprával o svojej draftovej skúsenosti, brankárskom remesle i plánoch do budúcnosti.Michal Prádel v rozhovore s moderátormi Tomášom Prokopom a Marekom Marušiakom odhalil svoj pohľad na úspešné vystúpenie na MS v hokeji do 18 rokov, kde Slovensko skončilo tesne pod stupňami víťazov na štvrtom mieste. Gólman detailne opísal, ako sa vyrovnáva s tlakom veľkých zápasov i prípadnými neúspechmi, pričom prekvapuje pokojným prístupom.„V tom momente som si určite nepovedal, že ma to posunulo vpred,” hovorí o ťažkých momentoch v kariére, no s odstupom času vidí aj v neúspechoch príležitosť na rast.Diváci sa dozvedia, čo mu v Detroite poradili skúsené legendy ako Steve Yzerman či Nicklas Lidström, ale aj to, aký je jeho brankársky vzor. Na rozdiel od fanúšikov, ktorí milujú efektné zákroky, Michal Prádel obdivuje Connora Hellebuycka pre jeho čítanie hry a vykrývanie priestoru.V príjemnej, miestami vtipnej debate nechýbajú otázky o jeho preddraftových očakávaniach, plánoch študovať na americkej univerzite, ani to, kam by zobral Stanley Cup, ak by sa mu ho podarilo vyhrať. Zistite, ako vníma konkurenciu v organizácii Detroit Red Wings a aká dlhá je podľa neho cesta gólmana do NHL.

Útočník Oliver Okuliar, ktorý zažil najdlhšiu sezónu spomedzi všetkých slovenských hokejistov, zavítal do podcastu Góly z bufetu, kde v rozhovore s Tomášom Prokopom a Marekom Marušiakom otvorene prehovoril o svojich skúsenostiach z AHL.Stále len 25-ročný útočník sa v uplynulej sezóne dostal s tímom Charlotte Checkers (farmou Floridy Panthers) až do finále AHL, kde so spoluhráčmi podľahli Abbotsfordu Canucks 2:4 na zápasy. V rozhovore Oliver Okuliar úprimne priznáva, že prehru vo finále stále nestrávil.„Dvakrát som bol vo finále a dvakrát som mohol siahnuť na pohár. Keď sa človek obzrie späť, tak ho to štve,” hovorí Oliver Okuliar, ktorý zažil finále aj v českej extralige s Hradcom Králové.V podcaste sa dozviete aj detaily o jeho ceste v AHL, kde začínal na pozícii štvrtého centra, hoci prirodzene hráva na krídle, a postupne sa vypracoval až na pozíciu druhého útočníka. Zaujímavé je aj porovnanie AHL s európskymi súťažami, či jeho nečakané prirovnanie k Bradovi Marchandovi.Talentovaný Slovák sa otvorene vyjadril aj k svojmu aktuálnemu prestupu do švédskeho klubu Skelleftea AIK, olympijským ambíciám a tiež prehovoril o drafte NHL v súvislosti s mladými slovenskými hokejistami.V exkluzívnom rozhovore sa dozviete aj to, ako vnímal hokejové „dozrievanie” v Amerike, rozhovoril sa o náročnom cestovaní v AHL, a dokonca prezradil aj to, že by mu vôbec neprekážalo hrať hokej celý rok v štýle futbalovej Premier League.

Slovenský hokejový reprezentant a stabilný obranca Washingtonu Capitals Martin Fehérváry prijal pozvanie do podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk už druhýkrát. V najnovšej epizóde rozprával najmä o zámorskej NHL, ale aj o slovenskom hokeji a osobných cieľoch v blízkej budúcnosti.V rozhovore sa zamyslel nad šancami slovenského tímu na olympiáde a hodnotil zloženie ďalších reprezentačných výberov. Zároveň sa netajil tým, že turnaj berie ako veľkú výzvu, ale zároveň aj ako príležitosť, ktorá nemusí prísť dvakrát. Okrem iného sa dotkol aj diania v NHL a chválil tím Floridy, pričom však priznal, že vo finále fandil skôr Edmontonu. Reč prišla aj na jeho zdravotný stav a naznačil, že by mal byť na štart novej sezóny pripravený.V súvislosti s budúcnosťou v NHL opísal svoje pocity vo Washingtone. „Pre mňa je Washington pomaly ako druhý domov. Mám tam kamarátov mimo hokeja, organizácia je skvelá, majiteľ rovnako. Keby som nemusel, tak určite nejdem z Washingtonu asi ani celú kariéru,” priznal Martin Fehérváry v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu.

MS v hokeji 2025 na Slovensku ešte doznievajú, no popritom sa už začína hovoriť aj o novej sezóne extraligy. Tomáš Surový bol na šampionáte v pozícii televízneho experta, no teraz už naplno pracuje ako asistent trénera v bratislavskom Slovane. V podcaste Góly z bufetu na ŠPORT.sk sa vrátil k majstrovstvám, no rozprával aj o minulej a budúcej sezóne v hlavnom meste.Pri svetovom šampionáte si podľa neho dávame niekedy až nereálne očakávania a stále akoby sme žili v nádeji, že to bude ako za starých čias: „Staviame si trochu nereálne vzdušné zámky. Ťažko sa nám ustúpilo z pozícii, na ktorých sme boli, keď sme mali viacerých top hráčov v NHL.” Zaujímavé je porovnanie Slovákov so Švajčiarmi, ktorí nás momentálne predbehli. Čo za to môže? Podľa Tomáša Surového aj kvalita ich ligy a fakt, že si dokážu udržať domácich hráčov.Obísť nemohol ani Slovan Bratislava. Veď uplynulú sezónu dotrénoval ako jeho hlavný kouč. Nepostúpil s tímom do play-off, ale nepozerá sa na to katastroficky. „Z dlhodobého hľadiska bolo lepšie, že sme vypadli, ako sme vypadli. Keď si vyzlečený do naha a vieš, kde si urobil všetky chyby, môžeš sa odraziť od dna,” vyhlásil Tomáš Surový, podľa ktorého však fanúšikov „belasých” čaká už iná sezóna.V čom bude Slovan iný? „V hráčskej disciplíne, prístupe a v tom, po čom legitímne a správne volali fanúšikovia, v slovanistickom srdci.”

Slovenskí hokejoví reprezentanti obsadili na MS v hokeji 2025 až 11. miesto, čo bol ich najhorší výsledok od roku 2017. S len deviatimi strelenými gólmi sme si pripísali nelichotivý rekord v ére samostatnosti. Šampionát však priniesol viac než len nepriaznivé štatistiky. Hráči bojovali so sebadôverou, absenciou skúsených lídrov aj očakávaniami fanúšikov, ktoré nedokázali naplniť.V podcaste Góly z bufetu na ŠPORT.sk sa o celkovom priebehu turnaja, výkonoch Slovákov, ale aj o širších súvislostiach rozprávali moderátori s bývalým hokejistom a reprezentantom Slovenska, dnes odborníkom JOJ Šport Michalom Hudecom. Vysvetlil, prečo podľa neho nestačí len mladý tím, ak chýba sebavedomie a skúsenosť, prečo sa Slováci trápili v zakončení, ale aj čím si ho získali Američania, ktorí vo finále porazili Švajčiarov. Okrem iného sa pozrel aj na stav slovenského hokeja, vývoj v zahraničí a otázky smerovania reprezentácie.Poukázal aj na to, že Slovákom často chýbala vnútorná istota v rozhodujúcich momentoch „To je podľa mňa ten rozdiel. Na veľa zápasoch to bolo veľakrát o tom, že chalani mali strach, taký ten náš slovenský, že sa nevedeli presadiť. Keď mali šancu, tak zlyhali,” skonštatoval Michal Hudec v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu.

Bývalý slovenský hokejový reprezentant Andrej Sekera prijal pozvanie do podcastu Góly z bufetu, kde bilancoval svoju bohatú kariéru. Skúsený obranca, ktorý odohral v NHL vyše 840 zápasov a so Slovenskom získal striebro na MS 2012, zaspomínal na svoje najlepšie hokejové časy a rozobral aj svoj vzťah k reprezentácii.V rozhovore okrem iného porozprával o zlomových momentoch v zámorskej NHL, keď po výmene do Caroliny dostal šancu naplno ukázať svoj potenciál. Vrátil sa aj k ťažkým zraneniam, ktoré takmer ukončili jeho kariéru, no dokázal sa po nich vrátiť. Priblížil aj, aký je to pocit byť na ľade so superhviezdami ako Connor McDavid, Alexander Ovečkin či Sidney Crosby.„Pamätám si, keď sme mali prvý kemp a on (McDavid) tam prišiel. Robili sme jeden test a vtedy som si povedal: ‚Myslel som si, že som rýchly.’ Vidíte 18-ročného chalana, vy tam šliapete, zuby zaťaté, a on okolo vás preletí s úsmevom na tvári, úplne s ľahkosťou. Prefrčal okolo všetkých. Vtedy sme si hovorili, že asi sme niekde urobili chybu my, keď sme sa učili korčuľovať, lebo toto nie je možné,” prezradil s humorom Andrej Sekera v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu.

Už o niekoľko hodín sa začína hokejový sviatok, na ktorý čakajú slovenskí fanúšikovia celý rok. MS v hokeji 2025 budú opäť na obrazovkách TV JOJ, ktorá má práva na tento turnaj až do roku 2034. Roman Neuschl, šéf televízie JOJ Šport, v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu priblížil, na aké novinky sa diváci môžu tešiť a aká je dlhodobá vízia televízie v oblasti športového vysielania.Minulý rok sa podarilo „JOJ-ke” zabezpečiť rekordnú sledovanosť MS v hokeji, keď napríklad zápas proti USA dosiahol sledovanosť až 1,5 milióna divákov. Unikátom bolo tiež to, že televízia zachytila aj ženskú cieľovú skupinu.JOJ Šport tento rok opäť odvysiela všetkých 64 zápasov šampionátu, so štúdiami pred, počas a po zápasoch. V porovnaní s minulým rokom dôjde aj k niektorým personálnym zmenám - v štúdiu napr. nebude sedieť Vladimír Országh, namiesto neho prichádza Rastislav Pavlikovský, ktorý má bohaté skúsenosti zo švédskej ligy. Opäť sa diváci môžu tešiť aj na Jozefa Stümpela.V Góloch z bufetu sa hovorilo aj o problémoch pri organizácii šampionátu, najmä o nahustenom programe 64 zápasov do 15 dní, čo často vedie k situácii, keď si diváci musia vyberať medzi atraktívnymi zápasmi. JOJ Šport na kongresoch opakovane navrhuje rozšírenie času medzi zápasmi a predĺženie šampionátu na 3 týždne.K otázke vysielania NHL sa Roman Neuschl vyjadril, že momentálne to nie je ich prioritou, najmä kvôli problémom s vysielacími časmi a ťažkej monetizácii takéhoto obsahu. „Budeme stále tlačiť to, s čím sme začali a s čím sme vstúpili na trh, že sme slovenská športová televízia. Všetko to, kde cítime možnosť odprezentovať slovenských športovcov, slovenské ligy, slovenské akadémie, to je jedno, či to je hokej, basketball alebo akýkoľvek iný šport, tak do toho pôjdeme, aby sme prezentovali športovú komunitu, ktorá je na Slovensku silná, ale bohužiaľ v ostatných rokoch nedostávala priestor, aby mohla byť komunikovaná,” povedal Roman Neuschl o vízii televízie JOJ Šport.

Slovenský hokejista Marek Hrivík bol hosťom najnovšej epizódy podcastu Góly z bufetu, kde porozprával o skúsenostiach z reprezentácie aj klubového hokeja. Po pôsobení vo Švédsku mieri do českej extraligy, kde si oblečie dres Vítkovíc.Vysvetlil rozhodnutie vynechať najbližší svetový šampionát po operácii členka a náročnom závere sezóny. Okrem iného hovoril aj o výzvach moderného hokeja, najmä v súvislosti s rýchlosťou a agresivitou korčuľovania. Prezradil, čo plánuje zmeniť v tréningu a regenerácii pred príchodom do českej extraligy. Taktiež načrtol aj psychickú stránku posledných sezón a to, čo si z nich odnáša do budúcnosti.Svoj nový angažmán vo Vítkoviciach vníma ako logický posun. „Česko bola moja preferencia. Chcel som ísť bližšie k domovu. Od osemnástich rokov som bol stále preč a začínam to na sebe cítiť. Potrebujem sa posunúť aj v živote, nielen v hokeji. Dlho som nad tým rozhodnutím premýšľal,” priznal Marek Hrivík v podcaste Góly z bufetu na ŠPORT.sk.

Slovenský hokejista a hráč Liberca Martin Faško-Rudáš sa v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu podelil o svoje hokejové skúsenosti a ambície. Po troch sezónach v zámorskej WHL sa vrátil do Európy a zakotvil v českej extralige. Hoci má stále len 24 rokov, už teraz patrí medzi skúsených reprezentantov.Reč bola o vyrovnanosti českej Tipsport extraligy, ale aj o tom, ako hodnotí svoju poslednú sezónu v Liberci. Priznal, že sa stále borí s problémom pribrať váhu, čo je jeho dlhodobá výzva. Porozprával aj o svojich reprezentačných skúsenostiach, o tom, ako vníma šance dostať sa na blížiace sa MS a ako prebieha aktuálna príprava pod novým trénerom.Dotkol sa aj svojej úlohy v reprezentácii, ktorú nevníma cez konkrétnu pozíciu, ale skôr ako ochotu pomôcť kdekoľvek. „Som univerzál. Vedel by som doplniť útočníkov aj v prvých dvoch lajnách a myslím si, že viem to odmakať aj v tretej a štvrtej. Nemám nejakú konkrétnu rolu, moja najväčšia úloha je robiť dobrú náladu v kabíne a byť stále usmiaty,” priznal Martin Faško-Rudáš v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk.

Zdeno Cíger patrí medzi najvýraznejšie osobnosti slovenského hokeja. Bývalý hráč a tréner Slovana Bratislava i slovenskej reprezentácie sa v podcaste Góly z bufetu vyjadril k neuspokojivej sezóne „belasých”, ich skorému vypadnutiu a problémom, ktoré klub podľa neho dlhodobo trápia.Skúsený odborník okrem iného rozprával o nedostatku lídrov v kabíne, správneho nastavenia hráčov aj o tom, prečo bratislavský Slovan v posledných rokoch nenapĺňa očakávania fanúšikov. Priblížil tiež svoj pohľad na to, čo chýba tímu, aby sa vrátil na výslnie, a aké kroky by mohli situáciu zlepšiť. Venoval sa aj svojim skúsenostiam v pozícii reprezentačného trénera, konkrétne z majstrovstiev sveta v Kolíne, ktoré neboli pre slovenský tím vôbec jednoduché.Neobišiel ani tému práce s mládežou, kde vidí veľké rezervy. „Najviac ma mrzí, že veľa talentovaných mladých hráčov odchádza do zahraničia. Stále hovorím, že musíme vytvoriť podmienky, aby nám títo hráči neodchádzali. Chýba mi to, že naši juniori len zriedka dostanú šancu v extralige,” vyhlásil Zdeno Cíger v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk.

Keď hokejistom Spišskej Novej Vsi odovzdávali Pohár Dušana Pašeka, zahraničným spoluhráčom ukazoval, aby sa cennej trofeje nedotýkali. Chcú totiž vyhrať tú ešte prestížnejšiu. Obranca Adam Žiak v novej epizóde podcastu ŠPORT.sk Góly z bufetu s moderátormi Marekom Marušiakom a Tomášom Prokopom hovoril nielen o aktuálnej, zatiaľ veľmi úspešnej sezóne Spišiakov v Tipos extralige.Aktuálnu jazdu Spišiakov vníma aj ako zadosťučinenie pre bratov Rapáčovcov, ktorí pozdvihli hokej v Spišskej Novej Vsi na úroveň, na ktorej dosiaľ nikdy nebol. Extraligu v metropole Spiša si však pamätá ako malý chlapec. „Vtedy som sa snažil dostať na každý zápas, tí hráči boli pre nás ako vzory, hoci na tie najvyššie priečky v extralige klub nesiahal,” povedal.V podcaste sa dotkol aj svojej minulosti, veľmi mu v kariére pomohlo pôsobenie v Škandinávii. „Najväčší rozdiel som videl v tom, že vo Fínsku učia mladých hokejistov hrať s pukom, vymyslieť niečo konštruktívne pre spoluhráčov. U nás to bolo o tom, aby hlavne neurobili chybu, pokojne to pošli preč o mantinel,” spomínal na svoje časy medzi mládežníkmi vo fínskom meste Turku obranca Adam Žiak.Okrem toho sa vrátil aj k juniorským šampionátom do 18 či 20 rokov, na vypadnutie vo štvrťfinále s Rusmi, ktorým vtedy kvalitná generácia Slovákov na MS 2019 chcela vrátiť smoliarske vyradenie na domácom šampionáte tímov do 18 rokov. Prehovoril aj o zraneniach, ktoré ho trápili počas kariéry a pre ktoré až teraz zažíva úspešné sezóny.

Slovenský hokej prešiel za posledné desaťročia veľkými zmenami. Kým v minulosti sme mali stabilné zastúpenie v NHL a patrili medzi svetovú elitu, dnes je situácia iná. V najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk o tom otvorene prehovoril bývalý reprezentant a skúsený hokejový analytik Rastislav Pavlikovský.Rastislav Pavlikovský, ktorý v minulosti hrával v elitných európskych ligách a absolvoval aj niekoľko kempov v NHL, sa podelil o svoj pohľad na aktuálny stav slovenského hokeja. Kriticky sa vyjadril o pracovnej morálke mladých hráčov, ktorí podľa neho nemajú rovnaký prístup k tréningu ako jeho generácia.V rozhovore sa dotkol aj rozdielov medzi Slovenskom a Švédskom, kde dlhé roky pôsobil. Práve severania podľa neho uspeli vďaka disciplíne, systematickej práci a dôrazu na tímovosť. „Švédi robia všetko svedomito. Slováci? Urobia päť opakovaní namiesto desiatich,” hovorí bez servítky Rastislav Pavlikovský v podcaste Góly z bufetu na ŠPORT.sk.Nezabudol ani na generáciu súčasných mladých hráčov, ktorí síce majú talent, no často im chýba cieľavedomosť. Aké riešenia vidí pre slovenský hokej? Čo podľa neho rozhodlo o poklese počtu slovenských hráčov v NHL? A prečo bol počas svojej kariéry tak blízko NHL, no nikdy tam neodohral žiadny zápas?

Marek Slovák patrí medzi skúsených matadorov slovenskej hokejovej scény. V Tipos extralige odohral takmer tisíc zápasov, získal tri majstrovské tituly a momentálne pôsobí v Slovane Bratislava. V podcaste Góly z bufetu porozprával o náročných momentoch z aktuálnej sezóny i o tom, ako sa vyrovnával s nepriaznivým prijatím od fanúšikov.Rodák z Nitry sa dotkol napätej situácie po svojom príchode do bratislavského Slovana, ktorá zasiahla aj jeho rodinu. Zaspomínal si na kariérne úspechy, najťažšie sezóny a prezradil, prečo nikdy neskúsil dlhšie pôsobenie v zahraničí.Priblížil aj svoju povesť provokatéra na ľade, no zdôraznil, že v kabíne je úplne iný človek. „Veľa ľudí, čo nevidí do zákulisia, si povie, že moja tvár je iba tá na ľade. Ale tí, čo ma poznajú, vedia, že som v kabíne úplne iný. Na ľade musíš prepnúť, aby si bol prospešný pre tím,“ priznal Marek Slovák v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk.

Michal Handzuš patrí medzi najvýznamnejšie postavy slovenského hokeja. Počas bohatej kariéry odohral vyše 1 000 zápasov v zámorskej NHL, získal Stanleyho pohár s Chicagom a bol pri najväčších úspechoch reprezentácie. V podcaste Góly z bufetu si zaspomínal na svoju bohatú kariéru.Bývalý slovenský reprezentant vypichol hokejové momenty, ktoré ho najviac formovali, no debata sa dotkla aj mnohých aktuálnych tém v slovenskom hokeji. Dozviete sa viac o jeho pohľade na mládežnícky hokej, trénerov či budúcich šampiónov. Nechýbali ani zaujímavé príhody z NHL a reprezentácie, ktoré ukazujú, aké dôležité sú vytrvalosť a správne načasovanie v hokejovej kariére.Slovenský hokej podľa neho napreduje, no stále zaostáva za najlepšími krajinami. V súčasnosti sa venuje mládežníckemu hokeju v Banskej Bystrici a sleduje vývoj talentov. „Deti nesmú byť ‚prehokejované’, musia mať aj iné športy. Ak nemáte základ, ťažko postavíte strechu,” povedal okrem mnohého iného Michal Handzuš v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk.

Hokejový Slovan len pár dní pred začiatkom novej sezóny zmenil majiteľov aj vedenie klubu. Na post generálneho manažéra prišiel Lukáš Havlíček. Na novej pozícii je štyri mesiace. Ako počas nich navnímal slovenskú extraligu, hokej či Slovan? A aké má vízie či pohľady? Aj o tom hovoril v najnovšej časti podcastu Góly z bufetu.Dozviete sa aj jeho pohľad na Slovákov z KHL a prečo by ich v Slovane uvítal. Hovoril o mladých hráčoch v Slovane či nedostatku Slovákov v celej lige a ako by sa to mohlo riešiť. Prezradil napríklad aj, že bratislavský klub rieši spoluprácu s prvoligovým tímom či prečo v klube skončil brankár Andrej Šutov.

Slovenskí hokejisti do 20 rokov neprekročili svoj tieň z minuloročných MS v hokeji a opäť skončili vo štvrťfinále, čo im stačilo len na 6. miesto. Turnaj v Ottawe však priniesol viaceré pamätné momenty - líderstvo a produktivita Dalibora Dvorského, historické zlyhanie v závere zápasu s Kazachstanom či povstanie z popola vo štvrťfinále proti Fínsku.O turnaji i stave slovenského juniorského hokeja sa moderátori podcastu na ŠPORT.sk Góly z bufetu porozprávali s expertom TV JOJ Šport Michalom Hudecom. Okrem pohľadu na nedávny šampionát sa dozviete, aký je zásadný rozdiel medzi slovenským juniorským projektom tímu do 18 rokov a tým americkým, ktorý z hráčov okrem Dalibora Dvorského na neho urobil najlepší dojem aj prečo sú naši hokejisti z popredných zahraničných klubov často v reprezentácii menej výrazní.Hudec sa pozrel aj na vystúpenie českých mladíkov, ktorí napokon domov zobrali bronzové medaily: „Česi sú iní než my. Hral som v Česku aj u nás, my ako národ sme emocionálnejší, čo nám robí možno niekedy problém. Oni vedia viac rozmýšľať.”

Slovenskí hokejisti do 20 rokov zvládli prípravu na majstrovstvá sveta a sú pripravení na výzvy, ktoré ich čakajú. Prvým súperom bude Švédsko. Hoci niektoré mená v nominácii chýbajú, očakáva sa, že lídrom tímu bude Dalibor Dvorský.Dalibor Dvorský patrí medzi najproduktívnejších hráčov farmárskeho tímu St. Louis Blues, no jeho účasť v nominácii nebola istá. Teraz je však jasné, že bude jednou z najdôležitejších opôr tímu. V najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu hovoril asistent trénera Ivan Švarný o výzvach turnaja aj príprave reprezentácie.Dozviete sa, prečo je na turnaji brankár kľúčom k úspechu a čo všetko musia mladí hráči zvládnuť, aby na majstrovstvách uspeli. Taktiež zistíte, ako sa tréneri snažia vybudovať dôveru medzi sebou a hráčmi a prečo už v dnešnej dobe tréneri nekričia tak, ako kedysi.

Slovenské hokejistky zvládli prvý krok, keď v decembri jednoznačne ovládli predfinálovú skupinu olympijskej kvalifikácie. Teraz ich čaká posledný a oveľa náročnejší krok, vo februári budú bojovať o postup vo finále kvalifikácie proti Nemecku. Kým v Piešťanoch nemala naša brankárka Andrea Rišianová veľa práce, v Nemecku bude mimoriadne dôležitou hráčkou.Na Andreu Rišianovú išlo v Piešťanoch od Kazachstanu, Islandu a Slovinska menej striel ako dali jej spoluhráčky gólov. V Nemecku to tak ale určite nebude. V najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu hovorila o skončenej, no aj prichádzajúcej kvalifikácii.Dozviete sa, aké je to stáť v bránke, keď na vás za celú tretinu nejde ani jedna strela a na čo brankárka v takých momentoch myslí. Taktiež sa dozviete viac zo sveta ženského hokeja a napríklad aj to, či v šatni fungujú rovnako ako muži.

Klub HC Košice momentálne kraľuje najvyššej slovenskej hokejovej súťaži Tipos extralige. Po 25 kolách má na prvom mieste relatívne pohodlný 6-bodový náskok. Pozvanie do podcastu Góly z bufetu tentoraz prijal športový riaditeľ „oceliarov“ Gabriel Spilar.Už je to nejaký rôčik, čo dnes už bývalý hokejista Gabriel Spilar (43) zavesil korčule na klinec a dal sa na manažérsku dráhu. V najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu rozobral nielen výkony súčasného mužstva HC Košice, ale okrem toho zanalyzoval aj doterajší priebeh ročníka 2024/25 v ich podaní.Tiež vysvetlil, ako to je s košickou Steel Arénou, nevynechal tému platov slovenských a zahraničných hráčov, vyjadril sa k morálnej zodpovednosti klubov ako Slovan alebo Košice a nevyhol sa ani otázke na živelné vystupovanie trénera Dana Cemana.„Je workoholik. Je radosť s ním spracovať, má stopercentný prístup a vyžaduje ho aj od ostatných - i od rozhodcov. Je to jeho súčasť. Pred mesiacom som bol chorý, pozeral som tri zápasy doma a manželka mi povedala, že je to katastrofa. Ako štvrtá cenová...” zasmial sa Gabriel Spilar v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu.

Hoci má len 25 rokov, Slovensko reprezentoval už na štyroch majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji. Stabilnou súčasťou nášho národného tímu je posledné štyri roky, počas ktorých si vybudoval u fanúšikov dobré meno. S povesťou zodpovedného obrancu patrí Michal Ivan medzi najvyťažovanejších hráčov aj v českom Liberci. Ani v jednom zápase aktuálnej sezóny nehral menej ako 21 minút, jeho osobným maximom je čas 32:22.Približne rovnaký čas strávil aj v našom „horúcom“ kresle, do ktorého ho posadila naša hokejová úderka Tomáš Prokop a Marek Marušiak v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu.Michal Ivan sa rozhovoril o svojej účasti na svetových šampionátoch, priznal sa k prezývke slovenský Andres Ambühl, neobišiel ani šancu na NHL, hoci nebol draftovaný, porovnal podmienky v extraligovom Zvolene s českým Libercom a okrem iného rozobral aj to, aké je to brániť 50-ročného Jaromíra Jágra.„V juniorke som si hovoril, že je škoda, že už nebudem mať šancu hrať proti Jágrovi. Keď som sa s ním prvýkrát stretol v Pardubiciach, tak musím priznať, že nebolo vôbec ľahké zobrať mu puk. Niekedy až nemožné. Je to hora svalov a keď si puk zakryje tým veľkým zadkom, tak nemám šancu. Rýchlostne už možno nie je taký, ako keď bol mladší, ale ruky a hlavu mu nikto nezobral,“ uviedol Michal Ivan v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu.

Reprezentačný kouč brankárov a jeden z mnohých trénerov gólmanov na Slovensku, ktorí úspešne pomáhajú vychovávať nádejných brankárov. Keď sa s Jánom Lašákom rozprávate, oveľa radšej bude hovoriť o jeho súčasnej práci, ako spomínať na zlato z majstrovstiev sveta z roku 2002. Inak to nebolo, ani keď prišiel do Gólov z bufetu.S Marekom Marušiakom a Tomášom Prokopom prebrali mnoho tém, no všetky sa točili okolo brankárov. V podcaste sa toho dozviete naozaj mnoho o gólmanoch, ktorých mená dobre poznáte, ale aj o takých, o ktorých ste možno ešte vôbec nepočuli. Ján Lašák hovoril aj o brankároch v našej extralige a komunikácii s klubmi.„Čo mi osobne prekáža je, že kluby majú argument, že nikoho nemajú. Viem, že nikoho nemajú, ale na to potrebujeme tak 3 roky a poďme na tom robiť už teraz. Sú kluby, ktoré to počúvajú a niektoré nemajú trpezlivosť. Vo veľa veciach však majú kluby pravdu,“ povedal okrem mnohého iného Ján Lašák v podcaste Góly z bufetu na ŠPORT.sk.

Nové Zámky začali aktuálny ročník hokejovej Tipos extraligy azda najhoršie, ako sa dalo. Z doterajších 15 zápasov vyhrali iba 3-krát, pričom vo zvyšných dueloch nebodovali. Aj to spôsobilo to, že sa momentálne nachádzajú na poslednej 12. priečke s 3-bodovou stratou na predposledný Trenčín a 6-bodovým mankom na baráž o play-off, aj keď do tejto fázy sezóny je ešte pomerne ďaleko.Naša hokejová úderka Tomáš Prokop a Marek Marušiak si tak zavolala do horúceho kresla podcastu Góly z bufetu riaditeľa klubu HC Nové Zámky Imreho Valáška, ktorý okrem iného poodhalil aj zákulisie fungovania klubu, v ktorom musia starostlivo zvažovať každú investíciu, pričom záruku úspechu im negarantuje nikdy nikto.„Môžete mať nasledovaného hokejistu na videách, obtelefonovaných jeho bývalých trénerov a spoluhráčov, ale on priletí a má o 10 kg viac, pretože posledné tri mesiace sedel doma a jedol iba hamburgery. Každý vám povie, že sa pripravuje a neviem čo, ale...,“ poodhalil Imre Valášek riziko zámorských hráčov v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk.

Bývalý hokejový obranca Richard Lintner zažil zlatú éru slovenského hokeja na vlastnej koži. Priamo na ľade sledoval v akcii legendy ako Žigmund Pálffy, Peter Bondra alebo Miroslav Šatan. Dnes pozoruje hokej síce iba z ústrania, ale stále má obrovský prehľad. Čoskoro 47-ročný odchovanec trenčianskeho hokeja prijal pozvanie do najnovšej epizódy podcastu Góly z bufetu.Spoločne s našou hokejovou úderkou Tomášom Prokopom a Marekom Marušiakom postupne prebrali slovenské „mladé pušky“ v zámorí Juraja Slafkovského, Šimona Nemca, Samuela Honzeka, Martina Pospíšila i Filipa Mešára.Spoločne sa krátko ešte vrátili aj k mediálnej prestrelke draftovej jednotky z roku 2022 so Slovenským zväzom ľadového hokeja.A neobišli ani tému slovenskej najvyššej hokejovej súťaže. Podľa Richarda Lintnera síce Tipos extraliga napreduje, ale okolité krajiny sa posúvajú dopredu rýchlejšie.„Naša extraliga už štyri roky nemá zastúpenie v Hockey Europe, čo je medzinárodná organizácia, kde sa každé dva týždne stretávajú riaditelia európskych hokejových líg,“ ozrejmil Richard Lintner v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu.

Kým extraligová sezóna sa už rozbehla viac-menej naplno, začiatok nového ročníka NHL ešte len príde. Keďže hokej je najmä o zábave, naša úderka Tomáš Prokop a Marek Marušiak si do najnovšej epizódy podcastu Góly z bufetu zavolala stand-up komika a zabávača Teodora Firsta, známeho pod umeleckým menom Joe Trendy.V štúdiu ŠPORT.sk sa spoločne zamerali najmä na dianie za oceánom, neobišli Juraja Slafkovského, Šimona Nemca i Dalibora Dvorského, ale spomenuli aj mnohých ďalších slovenských hokejistov zo súčasnosti i minulosti.„Juraj Slafkovský spĺňa všetko, čo je potrebné. Je zábavný, je silný a hrá super. Je mediálne zaujímavý, výborný hokejista. Budúcnosť má pred sebou,“ uviedol v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu Joe Trendy, ktorý neskôr prirovnal slovenskú draftovú jednotku z roku 2022 aj k Petrovi Saganovi.

HK Nitra sa postaral v uplynulom ročníku hokejovej Tipos extraligy o pomerne veľké prekvapenie. Ako tím, ktorý sa v základnej časti umiestnil na 8. mieste a o postup do play-off musel bojovať v predkole, napokon zodvihol nad hlavu Pohár Vladimíra Dzurillu ako víťaz finálovej série.Krátko pred štartom novej sezóny si naša hokejková úderka Tomáš Prokop a Marek Marušiak zavolala do ďalšej epizódy podcastu Góly z bufetu generálneho manažéra úradujúceho majstra Slovenska Tomáša Chrenka, s ktorým to napokon bola poriadne zaujímavá debata.Jeden z čelných funkcionárov Nitranov sa okrem iného rozhovoril aj o novom štadióne, ku ktorému je klub spod Zobora čoraz bližšie. Vysvetlil, prečo to majú u nich brankári ťažšie ako v iných tímoch; porozprával aj o tom, aké platy si pýtajú niektorí slovenskí hokejisti; priznal, že mladí hráči sa sami hlásia, že by chceli ísť hrať do Nitry; zamyslel sa nad tým, prečo sa Samuelovi Bučekovi najviac darí najmä v Nitre a neobišiel ani tému absencie slovenského klubu v hokejovej Lige majstrov.„Samo Buček si vyžaduje špeciálny prístup a ten u nás má. Boli by sme radi, ak by sa v budúcnosti ešte dostal do lepšej súťaže, ale chceme mu pomôcť nájsť tím, aby v novom prostredí s ním vedeli pracovať. Som presvedčený, že klub, ktorý sa ho rozhodne angažovať, nebude banovať,“ uviedol v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu šéf HK Nitra Tomáš Chrenko.

Je rekordér Slovenska v počte štartov za hokejovú reprezentáciu, teraz ale už pôsobí v pozícii experta. Dominik Graňák ukončil kariéru v sezóne 2022/23, počas nej získal mnoho skúseností. V podcaste Góly z bufetu rozprával, ako videl olympijskú kvalifikáciu a pristavil sa viac aj pri trénerovi či gólmanovi Samuelovi Hlavajovi. Dozviete sa aj jeho názor na hráčov z ruskej KHL v tíme. Sám Graňák má z Ruska bohaté skúsenosti, odohral tam štyri sezóny.Čo sa dozviete v podcaste?Čo hovorí na olympijskú kvalifikáciuAké výkony podával Samuel HlavajAko videl presilovkyO pokračovaní Craiga RamsayhoČi sa vidí v Samuelovi KňažkoviAko vidí hráčov KHL v reprezentáciiPrípad Mariána Studeniča

Slovenský hokejový útočník Dalibor Dvorský je súčasťou organizácie St. Louis Blues, ktorá ho draftovala vlani z celkového 10. miesta. Minulý ročník síce začal ešte vo Švédsku, no už po desiatich zápasoch sa presunul za oceán, kde v OHL zaznamenal v 52 dueloch dokopy 88 bodov za 45 gólov a 43 asistencí.Tento, stále len 19-ročný, talent nášho hokeja trávi leto na Slovensku, čo využila naša moderátorská úderka Tomáš Prokop & Marek Marušiak a zavolali si ho do štúdia do najnovšej epizódy relácie Góly z bufetu.Dalibor Dvorský sa okrem mnohého iného rozhovoril aj o vlaňajšom drafte, taktiež o stope, ktorú v St. Louis zanechal Pavol Demitra, vyjadril sa k téme nekonečného čakania na reprezentačný debut a zamyslel sa aj nad tým, aká je šanca, že si v novej sezóne už zahrá v NHL.„Milujem byť na ľade. Nemám problém, keď som tam aj sám a v jednom kuse strieľam. Veľmi ma to baví,” uviedol Dalibor Dvorský v najnovšej epizóde Góly z bufetu na ŠPORT.sk.

Ešte pred niekoľkými rokmi patril medzi najväčšie slovenské hokejové talenty. V roku 2013 ho dokonca draftoval Montreal Canadiens, aj keď v NHL neodohral ani jeden zápas. Dnes má 29 rokov, za sebou viacero zdravotných problémov i ďalších komplikácií, aj kvôli ktorým hrá „len” v Liptovskom Mikuláši. Hosťom v najnovšej epizóde relácie Góly z bufetu bol Martin Réway.Počas diskusie s našou hokejovou úderkou Tomášom Prokopom a Marekom Marušiakom sa hokejový útočník Martin Réway rozhovoril o dcérke, ktorá sa narodila pred niekoľkými týždňami, otvoril aj tému o vlastných emóciách počas zápasu, resp. v šatni a odpovedal aj na otázku, či Liptovský Mikuláš je jeho strop, alebo má ešte ambíciu posunúť sa do iného klubu, resp. vrátiť sa i do reprezentácie.Okrem iného rozobral aj svoje zdravotné problémy, ktoré ho donútili vynechať celú sezónu a priznal, že kvôli komplikáciám so zrakom hral dlhé roky len na jedno oko. „Na operácii som bol minulý mesiac. Nie je to ešte také dobré, ako by som si predstavoval, ale možno to už nikdy ani také nebude,” uviedol Martin Réway v najnovšej epizóde relácie Góly z bufetu!

Niet slovenského brankára, ktorý by v NHL odchytal viac zápasov ako Jaroslav Halák. A rovnaká štatistika platí aj v počte víťazstiev. Od magickej trojstovky ho síce delí už len 5 triumfov, avšak posledný zápas v profilige odchytal ešte 14. apríla 2023. Verí, že zatiaľ... Už 15 mesiacov sa nepostavil medzi tri žrde, avšak dúfa, že v najbližšej sezóne sa to zmení.V najnovšej epizóde relácie Góly z bufetu sa Jaroslav Halák rozhovoril nielen o svojej budúcnosti, ale vysvetlil i to, prečo mu to v minulom ročníku nevyšlo v Caroline Hurricanes, čím je vysnívaná méta 300 víťazstiev v NHL taká významná, zaspomínal si taktiež na svoje úspešné pôsobenie v Montréale Canadiens a zároveň priznal, že Jurajovi Slafkovskému jeho situáciu vôbec nezávidí.Okrem iného sa vrátil v spomienkach aj k svojmu draftu a ako reagoval, keď mu zavolal jeho agent. A v neposlednom rade poodhalil aj to, aké je to byť v bránke, keď bol pred ním na ľade Zdeno Chára.

Slovenský hokejista Marián Studenič má za sebou takmer dokonalú sezónu v AHL. Patrilo mu prvenstvo v produktivite medzi Slovákmi a s Coachellou Valley Firebirds bol krok od vytúženého titulu. Jeho tím dostal stopku až vo finále, keď podľahol Hershey Bears 2:4 na zápasy.Napriek tomu sa po 8 rokoch v zámorí rozhodol rodák z Holíča pre zmenu. Od novej sezóny bude hrať opäť v Európe. Konkrétne vo Švédsku, kde sa dohodol na dvojročnej spolupráci s Färjestadom.Marián Studenič sa väčšinu kariéry pohyboval na hrane NHL a AHL. Zámorskú profiligu si zahral v troch tímoch - New Jersey Devils, Dallas Stars a naposledy pôsobil v drese Seattlu Kraken, za ktorý odohral v minulom ročníku 2 zápasy bez bodového zisku.V najnovšej epizóde relácie Góly z bufetu na ŠPORT.sk porozprával slovenský hokejista o poslednej sezóne v AHL, čo chýbalo k tomu, aby jeho bývalý klub uspel vo finále a prezradil, prečo sa rozhodol odísť do Švédska.Taktiež skonštatoval, akú úlohu bude mať vo Färjestade, čo najviac zavážilo pri jeho odchode zo zámoria a v čom sa najviac líši od ostatných hokejistov.Zaspomínal si aj na svoje začiatky v slovenskej extralige či neľahké obdobie, počas ktorého musel svoju hru konzultovať so špecialistami. Vybral aj najlepšie momenty, ktoré zažil počas svoje kariéry v zámorí.

Slovenský obranca Samuel Kňažko neprežil sezónu podľa predstáv. Zatiaľ čo v tej predchádzajúcej absolvoval debut v NHL, v uplynulej bojoval v AHL o svoje miesto na súpiske, ktoré počas vyraďovacích bojov stratil.Hráč spod Tatier odohral v drese Clevelandu Monsters v základnej časti 44 zápasov, v ktorých zaznamenal dva góly a 10 asistencií. A hoci sa jeho tím v rámci play-off prebojoval až do konferenčného finále, šancu dostal len v dvoch dueloch a pripísal si jednu asistenciu.V najnovšej epizóde relácie Góly z bufetu na ŠPORT.sk zhodnotil priebeh sezóny, vysvetlil v čom boli preňho tréningy frustrujúce, prečo sa cítil ako na dovolenke a ako vníma početnú konkurenciu a za čo jej vďačí.Zároveň priblížil, ako vyzerá život v Clevelande, ktorý šport tam kraľuje a akej obľube sa teší hokej. Pristavil sa aj pri zmluvách, ktoré vyzerajú viac rozprávkovo na papieri než v realite. Zaspomínal si aj na reprezentačné úspechy a začiatky Juraja Slafkovského.Taktiež prezradil s akým obrancom NHL by sa porovnal, s akým slovenským bekom by si chcel zahrať a načrtol aj plány a očakávania do nadchádzajúcej sezóny.