NONSENSE & vlny

o tom ako niektoré príbehy končia, niektoré lepidlá prestanú lepiť, a niektoré, ktoré sa rozhodli prestať lepiť.

no ahoj, čo si robil celé leto? hej? no ja som bola doma a idem ti o tom poyapovať.

o tom ako je život ľahší keď jednoducho neriešiš a iba žiješ, tvoríš, ľúbiš.

poď sa posťažovať, lebo toto už je naozaj príliš aj na mňa. a čo je obsahom mojej šálky? i guess we'll never know.

Here we go again? Rok neskôr sa zas bavíme o živote. Neboj sa, na budúce si aj mikrofón nabijem.

hej hej, nepravidelnosť je moje druhé meno, zato rekapitulovať viem celkom dobre. ak chceš (aj aj keď nechceš) vedieť aký bol môj rok tak si ma pusti.

ja viem, že už si si myslel/a, že ma nikdy nebudeš takto počuť ale guess what? som späť s life updates a veľa yappovaním.

čo sa deje posledné dni v mojom živote a čo aktuálne prežívam? this is just me yapping tbh.

asi na každého z nás prídu z času na čas úzkosti, no niekedy sa nám začnú vymykať z pod kontroly. čo vtedy robiť? poviem ti, čo robím ja a možno ti to pomôže.

po dvoch týždňoch ti neprinášam nič hlboké, skôr iba ako tragi-komický môj život posledné dva týždne bol. každopádne, vždy sa treba nad životom, aj keď je na nič, zasmiať.

niekedy som úplne confident a cítim sa ako queen a inoky ležím v posteli s plačom a myslím si, že celý svet je proti mne. a je to okay. niekedy len musíš fake it till you make it, and you will.

hovorím veľa? hovorím málo? mám byť ticho? asi by som sa mala ozvať, či? Well, nie si ani veľa ani málo, si celé spektrum, ktoré by som raz chcela vidieť v plnej kráse.

toto je otázka, ktorá nás prenasleduje celý život. toto je otázka, ktorá nám ničí sny a nedovoľuje nám byť skutočne samými sebou. a preto som sa rozhodla na túto otázku totálne vykašľať.

svet kedy máme všetko na dosah, či? alebo to je na dosah len tým, ktorí si to môžu dovoliť? naučme sa premieňať príležitosti a nezávidieť tým, ktorí to robia.

vylievam si srdiečko, ako sa bojím, ako som stratená a ako aj tak stále verím.

keď sa cítim, že asi nie som worth it alebo keď rada spomínam a potom mi je smutno. ale to je okay, lebo sa tak cítime všetci.

často som sa stresovala s budúcnosťou a naučila sa, že niekedy sa veci jednoducho nedajú naplánovať. preto so sa naučila nechať veciam voľný priebeh.

stresovanie, pocit bezmocnosti, nevedenie, nemám veci pod kontrolou... a to je v poriadku, lebo pracujem v svojom vlastnom tempe. nádych, výdych, bude dobre.

Ahoj kamoš, poďme sa spolu zamyslieť a pokecať o tých našich vlajočkách. Ja ti poviem o svojich a možno zamyslíš aj ty. No nič, počúvaj a hĺbaj so mnou. Love u.