Podcast Pražská kaviareň

„Po streľbe na Zámockej som bol sklamaný. Prešiel som niekoľko európskych krajín, aby som podporil svoju komunitu – a na námestí v Bratislave stálo niečo cez 1 500 ľudí. Kde sú ostatní? Prečo tu nestoja so mnou?“ spomína Milan Kovačič na momenty po útoku na Zámockej ulici – v jednom z mála kedysi bezpečných priestorov pre LGBTQ+ komunitu na Slovensku.V rozhovore s Norbertom Hofericom sme sa s Milanom rozprávali predovšetkým o tom: • ako vláda vytláča z mediálneho priestoru reálne problémy Slovenska útokmi na menšiny• ako sa pod jeho vedením dostala dating aplikácia na špičku medzinárodných trhov• čomu sa venuje v súčanosti a ako mu k tomu dopomohol Oxford • na aké zručnosti vsádza v ére umelej inteligencieTo všetko (a oveľa viac) sa dozviete v najnovšej epizóde nášho podcastu Pražská kaviareň.Ďakujeme Magenta Experience Center za poskytnutie štúdia.

Šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy a bývalý diplomat a minister Rastislav Káčer cestujú so šou ich vlastného podcastu po rôznych mestách a podarilo sa im prísť už po niekoľkýkrát aj do Prahy. Na pozvanie našej kolegyne Andrey Domin zavítali aj do nášho podcastu Pražská kaviareň. Prinášame vám preto vydanie mimoriadne – náš prvý špeciál. Budeme ich občasne nahrávať aj s hosťami, ktorí nežijú v Prahe, ale sú v nej známi, prípadne s neSlovákmi, ktorí s nami zdieľajú rovnaké hodnoty a majú Slovensko radi. Andrea sa s Petrom a Rastislavom v štúdiu rozprávala vážne aj veselo, čo ďalej s naším Slovenskom. Pozývame vás na tento zaujímavý rozhovor. 

Samuel Zubo žije už viac ako šestnásť rokov v Prahe, pracuje ako IT analytik a popri tom sa stal tvárou iniciatívy Srdcom doma. Tá už niekoľko rokov mobilizuje Slovákov žijúcich v zahraničí, aby využili svoje volebné právo a volili poštou. Hoci táto možnosť existovala aj predtým, Samuel a jeho tím ju dokázali priblížiť tisícom ľudí a ukázať, že aj zo zahraničia možno ovplyvniť dianie doma.V rozhovore sa rozprávame o tom, ako sa z malej skupiny dobrovoľníkov stala aktívna komunita, ako sa menila legislatíva a odkiaľ dnes prichádza najviac hlasov zo sveta. Moderuje Tatiana Čabáková.

“To, čo sa snažíme tvoriť, sú nové arény férovej výmeny názorov, slušnej a vecnej konfrontácie bez nenávistných emócií a nevraživosti, pretože to je to, čo nás posúva vpred,” hovorí Michal Horský, líder združenia DEMDIS v našom podcaste. Pomocou neho sa pokúša spájať polarizovanú spoločnosť cez demokratickú diskusiu (od nej vznikol aj názov združenia). Spolu s Fedorom Gálom a Pavlom Fričom napísal knihu Chvála rebélie, ktorá vyšla za podpory Pražskej kaviarne. Oboch sme už v podcaste mali, Michalom teda uzatvárame trojicu rozhovorov s autormi. V rozhovore s Norbertom Hofericom hovorí Michal okrem iného o tom🔘či má zmysel diskutovať s ľuďmi, ktorých názory považujeme za nonsens🔘ako prebieha demokratická diskusia v praxi a aký dopad môže mať na konkrétne politiky🔘čo Michala priviedlo k projektu knihy Chvála rebélie po boku Fedora Gála a Pavla Friča.To všetko sa dozviete v najnovšom diele podcastu Pražská kaviareň.Ďakujeme @magentaexperiencecenter za poskytnutie štúdia a Tomášovi Muntágovi za úpravu zvuku.

“Oni nevedia tvoriť a vytvárať niečo nové. Vedia ničiť, zakazovať, ale nevedia čo má vznikať, pretože na to nemajú kapacitu,” hovorí režisér Peter Bebjak o súčasnom vedení ministerstva kultúry, ktoré dosadilo viacero svojich nominantov do Fondu na podporu umenia a Audiovizuálneho fondu.Podľa jeho slov je najväčším problémom autocenzúra, keď študenti sami upravujú projekty tak, aby boli priechodné cez komisiu a radu, ktorá schvaľuje finančné prostriedky. V rozhovore s režisérom Petrom Bebjakom sme okrem aktuálnej situácie v kultúre rozoberali aj filmovú a seriálovú tvorbu.Prečo sa rozhodol natočiť film o Karolovi Duchoňovi?Aký je rozdiel medzi slovenským a českým divákom?A aký je jeho vysnívaný fantasy sci-fi projekt, ktorý by prekračoval všetky žánre?Dozviete sa v najnovšej epizóde podcastu Pražská kaviareň s moderátorom Norbertom Hofericom.zvuk: Tomáš Muntág štúdio: Magenta Experience Center

„Vyjadrovať sa a byť občiansky aktívny v umení, a zároveň pritom mlčať a nezaujať jasný občiansky postoj či názor na vec, ktorú považujeme za jednoznačnú, by bolo pokrytecké,“ hovorí Michal Somoš, riaditeľ divadla v Ústí nad Labem a bývalý prodekan Divadelnej fakulty Akadémie múzických umení (DAMU) v Prahe.Podľa neho majú herci, ako aj ktokoľvek iný z divadla, právo vyjadriť svoj občiansky postoj aj po predstavení – obzvlášť v takej vážnej a bezprecedentnej situácii, v akej sa momentálne slovenská kultúra nachádza.Rozhovor prináša aj zamyslenie nad tým, aké miesto má divadlo v dnešnom svete – akú úlohu zohráva, čo môže meniť a kam by malo smerovať.

Andrej a Nicol Probstovci rozprávajú o svojom spločnom živote, o tom, aké to je žiť s človekom (Andrej), ktorý je občiansky aktívny.

„Ja si už ani nespomeniem, kedy som videl naposledy v lesemedveďa. Možno by som ich mal hľadať niekde v blízkosti napríklad poľovníckych vnadísk,” hovorí Rastislav Dobrovodský, ktorý v rozhovore pre Pražskú kaviareň uvádza hlavne dôvody posledných stretov medveďa s človekom. V podcaste Pražská kaviareň sa ďalej dozviete, ako predchádzať nežiadanému stretu s medveďom, akým miestam sa v lesoch vyhýbať a ako sa správať v prípade, že k stretnutiu dôjde.

"Nepomôže to, že vyjdeme na námestia a začneme kričať: "odstúpiť", je potrebné, aby bol nastolený nový systém financovania politických strán, ktorý vyváži moc peňazí malého množstva bohatých s mocou veľkého množstva menej majetných," vysvetľuje docent sociológie Pavol Frič. Ten v rozhovore kritizuje súčasný systém financovania politických strán, vďaka ktorému majú mať na Slovensku aj v Česku vysoké preferencie práve populistické strany. Problémom má byť to, že občania rozhodujú len raz za 4 roky, ktoré strany dostanú balík peňazí na celé obdobie, zatiaľ čo bohaté záujmové skupiny môžu kedykoľvek prestať financovať politickú kampaň, vykonať tzv. "exit rebéliu" a ovplyvňovať tak reálne politické dianie. Pán docent navrhuje nový systém financovania politických strán, v rámci ktorého majú mať občania možnosť na mesačnej báze posielať finančné prostriedky a ovplyvňovať tak konanie politikov celé 4 roky. "Musíme dať bežnému občanovi možnosť exit rebélie vo financovaní politických strán, aby jeho hlas nebol len počuť, ale aby politická strana mala aj materiálne dôsledky, keď s ňou prestane súhlasiť," dodáva pán docent Frič.

"Mali sme veľké množstvo cestujúcich, ktorí prestali jazdiť autami a presunuli sa do verejnej dopravy," spomína Martin Žarnovický, bývalý koordinátor PR a komunikácie RegioJetu, podľa ktorého žlté vlaky priniesli revolúciu v železničnej doprave.