Poľnocast.sk

S Andrejom Gajdošom, predsedom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, sme sa v rámci nášho podcastu rozprávali o návrhu budúcej poľnohospodárskej politiky po roku 2028. Dotkli sme sa tém stropovania priamych platieb, objemu prostriedkov vyčlenených pre Slovensko, ako aj návrhu superfondu, o ktorého zdroje by mali poľnohospodári súperiť s ostatnými rezortmi. Hovorili sme aj o dohode so štátmi Mercosur, z ktorej majú poľnohospodári obavy. V závere rozhovoru prišla na rad aj téma celoeurópskeho protestu farmárov, ktorý sa uskutoční 18. decembra 2025 v Bruseli a na ktorom sa zúčastnia aj slovenskí zástupcovia.

O slovenskom poľnohospodárstve, jeho výkonoch, ľuďoch, ktorí ho formovali, aj o príčinách jeho zaostávania. Prečo Poliaci čas nestratili a my áno, aké následky má minulosť, ktorá dlhé desaťročia ovplyvňovala náš vidiek, a čo s tým má prekliatie Svätoplukových prútov. Medzi traktormi sme sa na Celoslovenských dňoch poľa v Seliciach rozprávali s poľnohospodárskym novinárom Jozefom Sedlákom aj o zahraničných príkladoch. Vypočujte si ďalšiu časť nášho podcastu.

V rozhovore s Tomášom Ševčíkom, manažérom hurbanovskej sladovne, sme sa rozprávali o perspektívach pestovania sladovníckeho jačmeňa na Slovensku. Dotkli sme sa slovenskej produkcie jačmeňa, výziev spojených s klimatickými zmenami a vzťahu poľnohospodárov k jeho pestovaniu. Nechýba ani téma speňažovania produkcie, investičného dlhu sektora a rizík, ktoré z toho vyplývajú pre konkurencieschopnosť. Vypočujte si ďalší diel nášho pravidelného podcastu.

Ťažkosti s odbytom v dôsledku slintačky a krívačky, ochrana domáceho trhu pred dovozom mäsa, poistenie chovov v čase šírenia aktuálnych vírusových ochorení či možnosti, ako zvýšiť ochranu hospodárskych zvierat – aj o týchto témach sme hovorili s Martinom Nevolným, riaditeľom Slovenskej asociácie chovateľov ošípaných. Rozhovor vznikol krátko po pondelkovom potvrdení vírusu afrického moru ošípaných v ďalšom veľkochove. Vypočujte si náš podcast.

S Lukášom Hríbikom, odborníkom na poľnohospodárske podpory, sme sa rozprávali o priamych platbách a všetkom, čo s nimi aktuálne súvisí. Venovali sme sa prebiehajúcemu podávaniu žiadostí, fungovaniu systému GSAA, ale aj tomu, aké zmeny priniesla tohtoročná kampaň v porovnaní s minulým rokom – pozitívne aj negatívne. Dotkli sme sa pojmu ostrovy biodiverzity, podmienky aktívneho poľnohospodára, a nechýbala ani téma pôdy. Hovorili sme o evidencii, nájomných zmluvách aj o tom, ako dlho môže trvať vysporiadanie vzťahov k pôde v rámci jedného poľnohospodárskeho subjektu. Vypočujte si ďalšiu časť nášho podcastu.

Mladí poľnohospodári sú podporovaní cez viaceré spôsoby. Od známej jednorazovej výzvy určenej na rozbeh, cez podporu príjmu vo výške do 100 eur na hektár, po zvýšenú intenzitu pomoci v rámci projektových podpôr. Napriek lákavej predstave výnimočných dotačných stimulov, je situácia aj v tomto prípade zložitejšia, ako sa zdá. V rozhovore s Mariánom Glovaťákom, predsedom ASYF - Združenia mladých farmárov hovoríme o požiadavke platobnej agentúry vrátiť peniaze vyplatené mladým farmárom, zrušenej výzve 74, ich postoji k finančným nástrojom, príprave registra užívacích vzťahov, ale aj o budúcich výzvach, ktoré podporia začínajúcich poľnohospodárov. Nevynechávame ani tému jeho fungovania v poradnom zbore ministra a otázky, či takýto zbor plní svoj účel. V závere nášho podcastu hovoríme aj o záujme mladých ľudí hospodáriť na pôde či o podujatí, ktorým združenie popularizuje poľnohospodárstvo.

Marian Nagy začínal ako zootechnik na konci 90-tych rokov minulého storočia v okrese Levice. Potom sedem rokov viedol farmu AgroContract mliečna farma Jasová a neskôr bol riaditeľom živočíšnej výroby v skupine EXATA. Dnes pôsobí ako poradca v chove dojníc v rámci celého Slovenska. V ďalšej časti nášho podcastu sa budeme rozprávať o slintačke a krívačke. Najmä o tom, aké opatrenia môžu poľnohospodári realizovať, aby čo najlepšie uchránili svoje chovy.

Tomáš Antal pôsobí na Roľníckom družstve Cífer (okres Trnava) desať rokov. Jeho pozícia nie je presne pomenovaná. Je mechanizátor, ktorý udáva technologický smer družstva, no aj agronóm využívajúci informácie z pôdy, aj zo vzduchu. V aktuálnom rozhovore hovoríme o dôvodoch širokej štruktúry ich rastlinnej výroby, vlahe – ktorá sa stáva čoraz častejším problémom, zmene prístupu k hnojeniu či prečo práve v tomto roku začínajú s pestovaním cukrovej repy. Najväčšiu časť rozhovoru ale venujeme ich riešeniu situácie s hrabošmi a využitiu dronov v poľnohospodárstve.

Predsedníčka Odborového zväzu pracovníkov poľnohospodárstva na Slovensku hovorí, v ďalšom diele podcastu portálu poľnoinfo.sk, o situácii zamestnancov poľnohospodárskych podnikov, ale aj verejných a štátnych inštitúcií. Číta z listu, kde sa priamo zamestnanci farmy dojníc obrátili na odborový zväz a popisujú podmienky v ktorých pracujú. V rozhovore s predsedníčkou zväzu Janou Žitňákovou sme hovorili o možnostiach založenia odborov v poľnohospodárskych subjektoch, o tom, že takáto organizácia nemá byť výkričníkom, ale partnerom zamestnávateľa, no nevynechali sme ani situáciu v Regionálnych veterinárnych a potravinových správach, ktorá rezonovala v závere roka.

Peter Matejovič je prezidentom AGRION - Združenia dodávateľov pôdohospodárskej techniky v SR od roku 2017. Hovorili sme s ním o zrušenej investičnej výzve 74/PRV/2024, cenách poľnohospodárskej techniky, situácii v západnej Európe, ale aj o domácej obnove poľnohospodárskej techniky. Nevynechali sme ani tému vzdelávania, keďže tretí rok pôsobí ako predseda správnej rady Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Vypočujte si ďalší diel podcastu portálu poľnoinfo.sk.

Súčasný grantový systém podpory investícií prostredníctvom II. piliera spoločnej poľnohospodárskej politiky funguje od vstupu do Európskej únie. Dokonca, využívali ho aj predvstupové fondy SAPARD. Cieľom bolo znížiť investičný dlh v nových členských štátoch. Po vyše dvadsiatich rokoch členstva v EÚ slovenské poľnohospodárstvo výkonovo zaostáva aj za našimi susedmi v Českej republike či v Poľsku. Pomôcť naštartovať investície by mohli finančné nástroje, ako nový spôsob distribúcie investičných zdrojov z II. piliera. Finančné nástroje vedia podporiť agropotravinárov grantmi či zárukami. Podľa bankára Martina Hubinského sú rýchlejšie, efektívnejšie a poľnohospodárovi ponúkajú väčšiu flexibilitu v rozhodnutí kedy a do čoho investovať. Vypočujte si náš prvý tohtoročný rozhovor.

Andrej Gajdoš sa stal po riadnom valnom zhromaždení (30.5.2024) Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory jej novým predsedom. V rozhovore pre portál poľnoinfo.sk hovorí o väčšom zapojení SPPK do administratívnych činností, ktoré súvisia s podávaním žiadostí. Neobišli sme ani tému povinného členstva v SPPK, najnovších informácií k modifikácii strategického plánu, komunikácie s rezortným ministerstvom, ale hovorili sme aj o jeho pohľade na oslovenie menších a mladších hospodárov. Pri podávaní jednotných žiadostí v kampani 2024 nový predseda SPPK upozorňuje, že poľnohospodári počítajú s vyplatením preddavkov v októbri 2024 čo najširšiemu počtu žiadateľov bez ohľadu na to, či týmto poľnohospodárom boli alebo neboli ukončené kontroly.

Jaroslav Jánoš pred rokmi demonštroval pred Pôdohospodárskou platobnou agentúrou. Po voľbách v roku 2020 sa stal jej generálnym riaditeľom. Jeho funkčné obdobie nebolo dlhé, no v tom čase rozhodujúce. Eurokomisia krátila Slovensku refundáciu projektových podpôr, PPA začínala plniť akreditačné kritéria a naplno prebiehalo vyšetrovanie v najväčšej slovenskej korupčnej kauze, ktorú verejnosť vníma pod názvom Dobytkár. S Jaroslavom Jánošom sme sa rozprávali o informačných systémoch, ktoré dnes na PPA zlyhávajú, pričom varovný prst, že situácia nie je dobrá bol zdvihnutý už v roku 2020. Prácu s dátami považuje Jánoš za úplne zásadnú a spomína, že pri jeho nástupe do funkcie mala mať agentúra zásadný problém s bezpečnosťou údajov a ich únikom k nepovolaným osobám. Počas rozhovoru je kritický k systému kontrol, ktoré PPA realizuje u poľnohospodárov, hovorí o vytvorení registra užívacích vzťahov či audite PwC, ktorý odhalil výrazné zlyhania, no napriek tomu je dnes zabudnutý. Rozhovor s Jaroslavom Jánošom vznikol v pondelok 13. mája 2024.

Aktuálne nám hrozí nevyčerpanie približne sto miliónov eur, ktoré sú určené na podporu miestnych akčných skupín. Finančné prostriedky pomáhajú rozvoju obcí, ale aj podnikateľom, ktorí v nich pôsobia. Často sú to práve poľnohospodári. Celé obdobie možného čerpania podpôr pre rozvoj vidieka charakterizuje kumulácia chýb, ktoré v súčasnosti vrcholia čakaním na administráciu žiadostí o platbu. Štefan Škultéty, predseda Národnej siete miestnych akčných skupín hovorí, že celému procesu by pomohla decentralizácia. Prečo máme stále pocit, že najlepšie rozhodovanie je v Bratislave, čo navrhuje organizácia na zrýchlenie finančných tokov a aké bude aktuálne programové obdobie? Pýtali sme sa Štefana Škultétyho a nevyhli sa ani téme úspešných projektov či prínosov pre poľnohospodárov.

Portál poľnoinfo.sk mal záujem pripraviť rozhovor so slovenským ministrom pôdohospodárstva Richardom Takáčom. Keďže naša požiadavka ešte zo záveru marca zostala doteraz bez odpovede, oslovili sme českého ministra Mareka Výborného. Potvrdenie od českého ministerstva s termínom rozhovoru prišla ani nie 24 hodín od zaslania požiadavky. Promptne český agrorezort vypláca aj priame platby. Pri základných schémam sú vyplatení na takmer 100 percent a ekoschémy začali administrovať v závere marca, pričom o tomto termíne boli poľnohospodári za riekou Moravou informovaní od jesene. Českého ministra sme sa pýtali na otázky s presahom na Slovensko. Hovorili sme napríklad o vyhlásení už druhej investičnej výzvy v ČR z aktuálneho programového obdobia, pričom slovenskí poľnohospodári zatiaľ nemajú k dispozícii ani len detaily čerpania týchto zdrojov. Český minister Marek Výborný hovorí aj o téme personálnych nominácií, systéme vyplácania priamych platieb, riešení nezrovnalostí, objeme zahraničného obchodu s agromoditami či o spolupráci so slovenským agroministerstvom.

Ján Jelen, predseda Združenia vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska od polovice januára jasne pomenúva situáciu, ktorá nastala vo vyplácaní priamych platieb. Neschopnosť slovenských úradov nikdy nezakrýval Bruselom a keď členovia organizácie, ktorú vedie protestovali, prišli tam, kde sa rozhoduje – pred ministerstvo pôdohospodárstva. V druhej polovici marca rokovali s najužším vedením agrorezortu štyri hodiny. No múdrejší nie sú. Stále majú obavy, že Slovensko bude vracať stovky miliónov eur nevyplatených podpôr do Bruselu a štát v lepšom prípade vyplatí dotácie zo svojho. V rozhovore sa nevyhýbame ani téme pôdy. Ján Jelen má jasný názor – vlastníctvo pôdy by malo byť nad užívacím vzťahom.

Margita Štefániková je prvá a dosiaľ jediná riaditeľka v dvadsaťročnej histórii Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka. Po rokoch prudkého poklesu počtu chovateľov dojníc sa zdá, že sa v minulom roku situácia upokojila. Mohla tomu pomôcť nepriaznivá situácia v rastlinnej výrobe, ale aj sľúbené podpory v novom programovom období, ktoré si chovatelia dojníc vyargumentovali. Dlhodobým problémom je však investičný dlh. V tretine aktuálneho programového obdobia stále nie sú zrejmé detaily o finančných nástrojoch. Margita Štefániková v rozhovore upozorňuje, že potrebných by bolo až 500 miliónov eur, aby sa súčasných 329 prvovýrobcov mlieka dobudovalo do určitej technologickej úrovne.

Ošípané v Boľkovciach skŕmia viac obilnín, ako dokáže tamojšie družstvo vypestovať. V posledných rokoch sa situácia s ich domácim odbytom zhoršuje a zvieratá končia najmä na zahraničných bitúnkoch. Pred dvoma rokmi ich postihla katastrofa v podobe afrického moru ošípaných. Následne zažili obrovské vábenie, aby zlikvidovaný chov ošípaných už neobnovili. Nepodľahli mu. Dnes postupne obnovujú výrobu a púšťajú sa do veľkej rekonštrukcie objektov živočíšnej výroby. Aj oni však narážajú na nepružné fungovanie Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Dnes sa dokonca obávajú, či stihnú svoje investičné zámery dokončiť včas. V ďalšom z pravidelných rozhovorov sme sa rozprávali s Rastislavom Slocíkom, predsedom družstva Agrospol Boľkovce.

Alojz Hlina v posledných týždňoch pravidelne otvára tému priamych platieb. Vypočujte si náš pravidelný podcast, kde sme sa s poslancom Národnej rady SR za opozičnú stranu Sloboda a Solidarita okrem chýbajúcich podpôr rozprávali aj o tom, či jeho farma čerpá priame platby, prečo sa uchyľuje k vizuálnym pomôckam, ako je napríklad snežné delo pred budovou platobnej agentúry, alebo, aká je parlamentná matematika. Neobišli sme ani jeho pohľad na poľnohospodárstvo a možnú legislatívnu aktivitu.

PD Sokolce sú jedným z najväčších poľnohospodárskych podnikov na Slovensku. Ich dlhoročný predseda Peter Lelkes dokázal udržať v komárňanskom okrese symbiózu rastlinnej a živočíšnej výroby. Ako sa im hospodári v čase, keď sa ceny rastlinných komodít prepadli na 40 až 60 percent ich nedávnej úrovne? Ako vníma, že v rámci strategického plánu sa na Slovensko pozerá ako na jeden unifikovaný celok? A prečo by v rámci ekoschém uprednostnil, aby si každý poľnohospodársky subjekt vypracoval svoj vlastný ekoschémový plán? Nevynechali sme ani tému súčasného postavenia živočíšnej výroby, investícií, zamestnanosti alebo generačnej obmeny.

So Stanislavom Becíkom sme sa rozprávali o slovenskom poľnohospodárstve. Neobišli sme dôvody jeho predčasného konca na pozícii ministra, zaujímalo nás, či nečakal, že po voľbách bude novým šéfom agrorezortu jeho syn, súčasný predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja a či je ako bývalý tieňový minister strany SMER-SD spokojný s aktuálnym vedením agrosektora. Stanislav Becík sa rozhovoril aj o tom, že si želá, aby politické strany nevideli v rezorte pôdohospodárstva mešec, ktorý im musí prispievať na iné ciele, ako rozvoj odvetvia. Nevynechali sme ani tému Celoslovenských dní poľa, ktoré deväť rokov spoluorganizoval, strategického plánu alebo billboardu so sloganom „Slovensko 1 v pestovaní buriny“, ktorým vítal predošlého ministra.

Július Medveď je jedným z posledných ľudí v republike, ktorí môžu podať komplexný obraz o stave poľnohospodárstva z pohľadu posledných desaťročí. Patrí k postkolektivizačnej generácii, ktorá nastúpila do agrorezortu v polovici šesťdesiatych rokov. Vtedajšie poľnohospodárstvo bolo stále tvrdo zasiahnuté kolektivizáciou a chýbal mu výkon. V rozhovore pre portál poľnoinfo.sk Július Medveď spomína, aké reformy boli potrebné pre jeho naštartovanie. Objasňuje napríklad, čo stálo za myšlienkou pridruženej výroby, ktorej je spoluautor, hovorí o diferenciálnych príplatkoch či neskoršej transformácii družstiev. Počas rozhovoru neobchádzame ani strategický plán a v závere sa Július Medveď rozhovorí o jeho pohľade na to, akým spôsobom naštartovať rezort v súčasnosti.

Jozef Bíreš, nový minister pôdohospodárstva, bol do funkcie vymenovaný presne pred týždňom. Portálu poľnoinfo.sk poskytol dnes (22.5.2023) rozsiahly rozhovor o tom, ako sa dajú z pozície šéfa rezortu riešiť vysoké ceny potravín, ako bude postupovať pri ukrajinských agrokomoditách a či chystá v rezorte personálne zmeny. Neobišli sme ani tému vyhodnotenia investičnej poľnohospodárskej výzvy, prípravu čerpania prostriedkov zo strategického plánu, vyplatenia odškodnenia za dovoz ukrajinských komodít na Slovensko a nevynechali sme ani situáciu v pozemkovom fonde. Nakoniec sme sa nového ministra pýtali, či vymenovanie za šéfa rezortu vníma ako satisfakciu po snahe exministra Jána Mičovského nahradiť ho vo funkcii šéfa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy.

Investičná výzva zameraná na poľnohospodárske podniky mala byť zo strany Pôdohospodárskej platobnej agentúry vyhodnotená do konca marca 2023. Podarilo sa? A čo podávanie žiadostí o priame platby? Ekoschémy, spôsoby uplatňovania stropovania alebo súpis nájomných a užívacích vzťahov. Situácia na Slovenskom pozemkovom fonde dokonca môže našich poľnohospodárov odstrihnúť od priamych platieb. V systéme je stále mnoho nejasností a denne dochádza k zmenám. V pondelok nám na otázky odpovedal Jozef Kiss, generálny riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Ak ešte počas rozhovoru sa zdalo, že súpis nájomných a užívacích vzťahov bude musieť predkladať poľnohospodár už k podaniu žiadosti, tak podľa utorkových informácií to bude stačiť urobiť k 31. júlu.

Od dojenia do kanvy alebo skleného potrubia, až po dojacie roboty, kde prácu ľudských rúk nahrádzajú sofistikované zariadenia. Skok, ktorý urobilo naše poľnohospodárstvo za päťdesiat rokov priniesol rozvoj technológií, ale aj nezáujem pracovať v živočíšnej výrobe. Družstvo, kde v minulosti robilo tisíc ľudí, dnes zachraňujú pri produkcii mlieka utečenci z Ukrajiny. Ján Paciga, predseda predstavenstva akciovej spoločnosti AGRIA Liptovský Ondrej hovorí o tom, ako sa za 50 rokov jeho pôsobenia v poľnohospodárstve premenil náš chlebový rezort a ako sme sa zmenili my.

Slovenská poľnohospodárska univerzita pripravuje už viac ako sedemdesiat rokov odborníkov pre agrárnu prax. Vzhľadom na to, že ide o jedinú univerzitu agrárneho zamerania u nás, rozsah výučby a skladba študijných odborov priamo ovplyvňujú kvalitu a počet agronómov, zootechnikov či mechanizátorov, ktorí prichádzajú do praxe. O potrebách agrárnej praxe, počtoch absolventov poľnohospodárskych odborov a napríklad aj o tom, či je univerzita stále celoslovenskou sme sa rozprávali s Klaudiou Halászovou, rektorkou SPU v Nitre.

Poľnohospodári siahajú stále vo výraznejšej miere vo svojich osevných plánoch po tvrdej pšenici. Ak v roku 2020 dosahovali výmery ozimnej a jarnej tvrdej pšenice spolu 36 tisíc hektárov, v roku 2021 to bolo už takmer 50 tisíc hektárov a vlani cez 60 tisíc hektárov. O perspektívach pestovania a spracovania tvrdej pšenice sa uskutočnila v stredu 22. februára 2023 v Trnave aj konferencia. O cenových rozdieloch medzi tvrdou a mäkkou pšenicou, o dôvodoch prečo sa Slovensko stalo v regióne strednej Európy lídrom v jej produkcii, ale aj tom, či sme sa s rozvojom jej pestovania opäť nestali len surovinou základňou bez tvorby pridanej hodnoty sme sa rozprávali s organizátorom konferencie Ondrejom Fačkovcom. Vypočujte sa ďalší diel podcastu portálu poľnoinfo.sk.

Škody, ktoré každoročne spôsobuje premnožená poľovná zver dosahujú v rastlinnej výrobe približne 20 miliónov eur ročne. Pomôcť vyriešiť tento problém má aj nový zákon o poľovníctve, ktorý pripravilo ministerstvo pôdohospodárstva. Do Národnej rady SR bude predložený v najbližších týždňoch. Existuje šanca schváliť takýto zákon v čase prebiehajúcej volebnej kampane? Ponúka riešenie zodpovednosti užívateľa poľovného revíru za škody spôsobené zverou? A prečo bolo nutné navrhnúť zrušenie povinného členstva v Slovenskej poľovníckej komore? Pýtali sme sa Tibora Jančoka, generálneho riaditeľa Sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

Štát by mal podporiť tvorbu potravinárskych odbytových združení sumou 9 miliónov eur. Robí to bez súčinnosti so samotnými výrobcami potravín, ktorí poukazujú na množstvo úskalí, ktoré návrh prináša. Nedostatočná transparentnosť či diskriminácia sú len niektorými z nich. Cieľom opatrenia je viac slovenských potravín v našich školách či inštitúciách. Posledný takýto pokus v podobe Národného potravinového katalógu, ktorý vznikal tiež bez komunikácie s potravinármi, skončil podaním viacerých trestných oznámení. Nielen o odbytových organizáciách, ale aj o ďalších perspektívach potravinárstva hovoríme s Janou Venhartovou, riaditeľkou Potravinárskej komory Slovenska.

Prístup roľníkov k hospodáreniu na pôde sa postupne, aj pod tlakom európskych politík mení. V záujme znižovania použitia herbicídov dochádza k renesancii mechanickej ochrany rastlín. Reagujú na to aj európski výrobcovia techniky. Róbert Pecko, dlhoročný zástupca nemeckého producenta, je asi najlepším príkladom týchto zmien. Firma, v ktorej pôsobí, v minulosti vyrábala a predávala postrekovače. Dnes ich poľnohospodárom neponúkajú, no naopak produkujú plečky, ktoré ešte pred rokmi nevyvíjali.

Pôdohospodárska platobná agentúra ukončila vyplácanie priamych platieb pre aktuálny kalendárny rok 9. decembra 2022. Rozhodnutia k priamym platbám pritom stále vydáva. Koľko prostriedkov stihli vyplatiť, ako riešia problémy so svahovitosťou alebo kedy budú vyhodnotené projektové podpory sme sa rozprávali s Jozefom Kissom, generálnym riaditeľom PPA.

Základný výrobný prostriedok poľnohospodárov je pôda. Ako v nej udržať vlahu a ako ju chrániť? Môžu nahradiť súčasné technológie napríklad závlahy? Napriek tomu, že Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre má jedinečné postavenie medzi našimi vysokými školami, počet absolventov, ktorí z jej lavíc prúdia do praxe je nedostatočný. Aj o tom sme hovorili s Pavlom Findurom prorektorom SPU v Nitre.

Neoficiálne vraj Európska komisia náš Strategický plán na roky 2023 - 2027 uzavrela. Narastie v budúcich rokoch naša produkcia ovocia, zeleniny či živočíšnych komodít? Ako sa zmenia priame platby? Budú úspešné ekoschémy? Akým spôsobom budú podporené investície? Je možné vytvárať v strategickom pláne zmeny, ktoré budú reflektovať na novú situáciu? A ako sme na tom v porovnaní s ostatnými štátmi? Na všetky tieto otázky odpovedal Ján Pokrivčák, riaditeľ Inštitútu pôdohospodárskej politiky na ministerstve pôdohospodárstva.

Česká republika je najväčším dovozcom potravín na Slovensko. S Danou Večeřovou, prezidentkou Potravinárskej komory ČR sa v podcaste portálu poľnoinfo.sk rozpráva Juraj Huba aj o tom, čo je za úspešným príbehom tamojších potravinárov. Nevynechali sme ani tému aktuálneho nárastu cien energií a ohrození, ktoré to pre výrobu potravín prináša. Zaujímalo nás aj to, či existujú slovenské potravinárske výrobky, ktoré môžu obohatiť ponuku na pultoch českých obchodov.

V dnešnom podcaste hovoríme o problematike pestovania zemiakov v prvých štyroch desaťročiach po druhej svetovej vojne. Ešte predtým boli zemiaky všade. V kuchyni, v krmovinárskom priemysle ale aj pri spracovaní napríklad na škrob. Od začiatku kolektivizácie sa výmery pestovania zemiakov začali znižovať.

Samuel Vlčan, minister pôdohospodárstva hovorí v rozhovore pre portál poľnoinfo.sk o projektových podporách, aj o aktuálnom počte podaných žiadosti v prebiehajúcej výzve s alokáciou 110 miliónov eur. Téma priamo nadväzuje na situáciu v Pôdohospodárskej platobnej agentúre a dôvere Európskej komisie k našim rezortným inštitúciám. V rozhovore s Jurajom Hubom minister neobchádza ani tému pripomienok Bruselu k nášmu strategickému plánu, opisuje situáciu v Slovenskom pozemkovom fonde, ktorá sa priamo dotýka poľnohospodárov či predstavuje novelu zákona o pozemkových úpravách. Schválenie nových štátnych pomocí v Bruseli alebo spájanie nitrianskych rezortných inštitúcií sú ďalšími témami podcastu.

Pravidelná aktualizácia Registra poľnohospodárskych produkčných blokov (LPIS) vyradila podľa prvotných informácií 25 tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy z možnosti čerpať podporu. Dôvodom boli údajné nedopasky pasienkov a zárasty stromov a kríkov. Čo sú napríklad nedopasky si vysvetľovali poľnohospodári s Pôdohospodárskou platobnou agentúrou na minulotýždňovom webinári či v teréne. Na čo si majú dať žiadatelia pozor napríklad aj po aktuálnom podaní žiadostí o priame platby sme sa rozprávali s Martinom Rovašom z Odboru poľnohospodárstva a služieb na Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore.

Hlavným dôvodom, prečo sa majú poľnohospodári združovať je zlepšenie vyjednávacej schopnosti a tým získanie čo najlepšej ceny za svoju produkciu. Uviedol to Anton Pecár, predseda Odbytového družstva západ v podcaste portálu poľnoinfo.sk. V rozhovore s Jurajom Hubom sa dozviete aj to, ako dokázala ich odbytovka strojnásobiť predávanú produkciu, či do budúcnosti pôjdu napríklad cestou výstavby vlastnej kafilérie alebo do akej miery využijú sektorové intervencie, ktoré od budúceho roka podporia z európskych zdrojov spoločný predaj produkcie poľnohospodármi.

Prečo slovenský strakatý dobytok nenazývame jednoducho simentál? Na základe čoho došlo k prehodnoteniu prístupu, že dojniciam už nestaviame uzavreté teplé maštale, no obrovské vzdušné haly? Nemôže dôjsť k tomu, že tak ako za pomoci vedy dnes vyberáme najhodnotnejšie zvieratá, budeme to aplikovať aj na ľudí? Napríklad pri výbere vhodného partnera? Jozefa Bullu, celoživotného výskumníka zameraného na genetiku sa pýtal aj tieto otázky Juraj Huba. V podcaste portálu poľnoinfo.sk však odznie oveľa viac. O histórii našej živočíšnej výroby, či našom prístupe k vedeckým poznatkom a vzťahu štátu k vede a výskumu.

Ceny energií sú niekoľkonásobne vyššie, ako vlani a ceny krmív či hnojív dosahujú historické maximá. Premiér Eduard Heger spolu s ministrom pôdohospodárstva Samuelom Vlčanom naďalej tvrdia, že im na agropotravinárstve záleží a vláda preto prijíma aj opatrenia. Predstavitelia sektora z praxe to až tak ružovo nevidia, keďže mnohé teraz deklarované kroky s vojnou na Ukrajine nesúvisia, hoci vítané sú. Vypočujte si podcast portálu poľnoinfo.sk.

Bývalý minister pôdohospodárstva Zsolt Simon spomína v rozhovore s Jurajom Hubom na obdobie vstupu Slovenska do Európskej únie. Vysvetľuje, čo natrvalo ovplyvnilo výšku priamych platieb na Slovensku a kto za ich úroveň nesie zodpovednosť. Za jeho pôsobenia na pozícii ministra došlo aj k založeniu Pôdohospodárskej platobnej agentúry. V rozhovore spomína, že vďaka ich nastaveniu podpôr sa poľnohospodári mohli prvým pokusom o vypaľovanie vysmiať. Zmena v PPA nastala podľa Simona neskôr a opisuje, ako sa z obdobia, keď boli žiadatelia zverejnení prehľadne na internete, prešlo k subjektívnym hodnotiteľom alebo sa enormne zvýšila výška samotných oprávnených výdavkov projektov. To malo, podľa bývalého ministra, vniesť do systému prvky korupcie, ktoré vyvrcholili akciou Dobytkár.

Prečo Spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie nedotuje produkciu, ale podporený je každý hektár obrábanej poľnohospodárskej pôdy? Ide o častú výčitku, ktorú poľnohospodári adresujú európskemu dotačnému systému. Podporou produkcie by množstvo poľnohospodárov riešilo zvrátenie napríklad negatívnej obchodnej bilancie Slovenska s agrokomoditami. To tu však už raz bolo! História odpovedá na mnohé otázky, ktoré si pravdepodobne so spoločnou agrárnou politikou kladieme.

Jozef Šumichrast je predsedom Zemiakarského a zeleninárskeho zväzu, ale aj členom predstavenstva Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. V rozhovore s Jurajom Hubom pre portál poľnoinfo.sk hovorí o sektorových intervenciách. Do poľnohospodárskych podnikov prinesú nemalé európske zdroje určené na investície a svojim nastavením priamo podporujú produkciu vybraných komodít. O desiatky miliónov eur sa budú môcť uchádzať subjekty, ktoré produkujú ovocie, zeleninu, zemiaky, mlieko a mliečne výrobky alebo bravčové, ovčie či kozie mäso. V rozhovore Jozef Šumichrast hovorí o detailoch, ktoré dokážu poľnohospodárom zabezpečiť dodatočné a pritom pravidelné zdroje v období rokov 2023 - 2027.

Laura Kellöová, investigatívna novinárka portálu aktuality.sk, sleduje korupčnú kauzu Dobytkár od jej začiatku. V rozhovore s Jurajom Hubom hovorí o tom, kedy a na základe čoho začalo odhaľovanie korupcie v pôdohospodárstve, kto podľa obvinení stál na jednotlivých poschodiach korupčnej pyramídy alebo aké sú dôkazy voči obvineným. Rozhovor pripomína celú dvojročnú cestu, ktorá viedla od začiatku vyšetrovania až k súdnemu procesu, ktorý začne už v piatok (25.2.2022) na Špecializovanom trestnom súde.

Daniel Nádaský, riaditeľ PD Krupá v Dolnej Krupej hovorí v rozhovore pre portál poľnoinfo.sk o biopásoch, ktoré založili pred takmer dvoma rokmi. Biopásy sú pre splnenie podmienok na čerpanie ekoschém v programovom období 2023 – 2027 povinné. Na celofarmovú ekoschému je v strategickom pláne vyčlenená suma 513 miliónov eur ročne, čo predstavuje 25 percent celkovej alokácie I. piliera. Poľnohospodári môžu využiť biopásy aj na rozčlenenie parciel, ktoré majú viac ako 50 hektárov a v prípade chránených území viac ako 20 hektárov. V rozhovore s Jurajom Hubom hovorí riaditeľ družstva o skúsenostiach so založením biopásov, starostlivosťou o ne, ale aj o tom, aké ďalšie efekty môžu pre poľnohospodárov priniesť.

Alexander Pastorek, predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka hovorí v rozhovore pre portál poľnoinfo.sk o Strategickom pláne, v ktorom sa náhle stratilo sedem miliónov eur určených pre prvovýrobu mlieka, aby sa následne objavili v podpore kráv bez trhovej produkcie mlieka. SZPM sa uvedených prostriedkov pre svojich členov vzdať nechce, pretože peniaze mali už raz sľúbené. V rozhovore s Jurajom Hubom predseda SZPM hovorí aj požiadavke získať mimoriadnu podporu zo štátneho rozpočtu alebo o navýšení normatívov na Zelenú naftu. Rozhovor sa zameriava aj na avizovanú výzvu určenú na investície, či to, kde sa slovenská prvovýroba mlieka nachádza v porovnaní so štátmi Európskej únie.

Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory hovorí v rozhovore pre portál poľnoinfo.sk o pripomienkach k novému strategickému plánu, ktorého medzirezortné pripomienkové konanie skončilo v utorok (11. januára 2022). Šéf SPPK v rozhovore s Jurajom Hubom neobchádza ani otázku, prečo nebolo schválené zaradenie strategického plánu do programu pondelkovej tripartity a naplnenie ktorej pripomienky, v návrhu strategického plánu, považuje SPPK za kľúčové. Vypočujte si náš podcast, ktorý sme nahrávali v utorok.

Dnes si viac povieme o zvyšovaní úrodnosti, ktoré v dejinách nášho poľnohospodárstva bolo na programe najmä v 70. rokoch. Pripomeňme, že napríklad úrody dosiahnuté v pšenici v 70. rokoch zaradili Slovensko v svetovom rebríčku na 8. – 10. miesto.

Jozef Kiss, generálny riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry hovorí v rozhovore pre portál poľnoinfo.sk o pripravovanej výzve 4.1 pre poľnohospodárov a o novinkách, ktoré prinesie. K najzásadnejším patrí posudzovanie bonity agrosubjektov a najmä využitie normatívov na jednotlivé podporované položky, čo má zjednodušiť celý systém podávania a vyhodnocovania žiadostí. V rozhovore s Jurajom Hubom šéf PPA neobchádza ani otázku vyhodnotenia takzvanej šesťdesiattisícovej výzvy. Jozef Kiss prvý raz verejne priznáva, že výzva v ktorej evidujú 1200 žiadostí môže byť zrušená. V podcaste portálu poľnoinfo.sk vysvetľuje, prečo je to jednou z alternatív. Rozhovor sa zameriava aj na krátenie priamych platieb z II. piliera zo strany Európskej komisie, vyplácanie pozdržaných platieb vo výške 60 miliónov eur či postavením šéfa PPA vo vzťahu k ministrovi pôdohospodárstva.

Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia Európskej komisie (EK) na Slovensku hovorí v rozhovore pre portál poľnoinfo.sk o kauze Dobytkár, či o udelení akreditácie Pôdohospodárskej platobnej agentúry ministrom pôdohospodárstva. Pripomína, že odporúčanie EK bolo iné. V rozhovore s Jurajom Hubom sa venuje aj kráteniu platieb z druhého piliera, ktoré EK realizuje voči Slovensku v dôsledku kauzy Dobytkár. Odpovedá aj na otázku, prečo nová európska spoločná poľnohospodárska politika bola schválená až 3,5 roka po zverejnení legislatívneho návrhu a či je hlas poľnohospodárov v Európskom parlamentne počuť dostatočne hlasno. Rozhovor vznikol tesne predtým, ako rezortné ministerstvo oznámilo, že zasiela návrh Strategického plánu do Bruselu.