Storočnica: Príbehy z histórie rozhlasového vysielania

Vysielanie o ženách, pre ženy bolo vždy pevnou súčasťou Slovenského rozhlasu. Toto vysielanie prešlo za sto rokov veľkými premenami, a vlastne kopíruje pohľad na ženské hnutie a práva za posledných sto rokov. Dnes je delenie na mužské a ženské témy už prekonané. Toto vydanie Storočnice sa bude na vysielanie o ženách pozerať skôr z historického pohľadu.

Gabriela Horečná bola oceňovanou a tvorivou rozhlasovou autorkou viac ako 640 rozhlasových relácií a rozhlasových dokumentov. Prichádzala s témami, ktoré v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch minulého storočia ešte neboli také rozvinuté. Zároveň mala veľmi citlivý a ľudský prístup ku svojim respondentom. O jej bohatej tvorbe je ďalšie vydanie seriálu Storočnica.

Vysielanie pre deti patrí k dejinám rozhlasu na našom území od jeho začiatkov. Dnes majú rozprávky a programy pre deti nielen baviť, ale aj rozširovať ich poznávacie schopnosti. Aj preto je úloha verejnoprávneho média poskytovať stály priestor aj pre deti. Ako sa táto úloha vyvíjala za uplynulých 100 rokov, dozviete sa v ďalšom vydaní podcastu Storočnica.

Moderátor, publicista a redaktor Michal Tvarožek pracoval v rozhlase takmer päťdesiat rokov. V ďalšom vydaní rubriky Storočnica si predstavíme jeho prácu, a spomenieme si na neho s jeho blízkou spolupracovníčkou Mirkou Ábelovou.

Ota Plávková / Ota Plávková bola hlasom banskobystrického vysielača po okupácii sovietskych vojsk v roku 1968. Obľúbená rozhlasová redaktora bola kvôli tomu tvrdo postihovaná štátnou mocou, ale svoj morálny kompas nikdy neopustila. O nej bude ďalšie vydanie seriálu Storočnica.

Národnostné vysielanie Slovenského rozhlasu má históriu siahajúcu do roku 1929. Vysielanie v jazykoch národnostných menšín je dôležitou funkciou verejnoprávneho média, akým je STVR. O vysielaní v jazykoch menšín bude ďalšie vydanie rubriky Storočnica.

V roku 2026 si okrem rozhlasovej Storočnice pripomíname aj deväťdesiat rokov od začiatku zahraničného vysielania Rozhlasu. To od vzniku samostatného Slovenska zabezpečuje Radio Slovakia International. O jeho minulosti a prítomnosti sa dozviete v ďalšom vydaní rubriky Storočnica.

Medzi najznámejšie relácie Slovenského Rozhlasu patrila aj relácia pre mladých ľudí Na modrej vlne“, ktorá sa začala vysielať dňa 15.9.1961 a zanikla až v roku 1990. Modrá vlna patrila medzi popularizátorov a inovátorov rozhlasového vysielania na našom území. Jej a jej tvorcom bude venovaný ďalší diel rozhlasového seriálu Storočnica.

Rodinný seriál Čo nového Bielikovci? sa vysielal šestnásť rokov a deväť mesiacov a mal 880 častí, pri rádiách ho počúvalo neraz až dva a pol milióna poslucháčov. Patrí medzi rozhlasové legendy, najpamätnejšie, a najznámejšie útvary, ktoré vznikli v Slovenskom Rozhlase. Práve Bielikovcom bude venovaný ďalší diel rozhlasového seriálu Storočnica.

Relácia Pozor, Zákruta je stálou súčasťou nielen rozhlasového života. 14. apríla 1962 sa začala systematicky venovať motoristom, a vydržali pri tom dodnes. Aj keď sa menili sa ľudia, technika, stanice aj vysielacie časy. Motoristický magazín Pozor, Zákruta patrí medzi najznámejšie rozhlasové značky STVR s najdlhšou tradíciou.

Najviac ľudí podľa prieskumov zvykne počúvať rádio ráno a popoludní. V tejto epizóde Storočnice si vypočujeme, ako sa vyvíjalo popoludňajšie vysielanie Slovenského rozhlasu až do jeho dnešnej podoby.

Ranné vysielanie je v každom rádiu tradične najpočúvanejší čas, čas kedy podľa dlhodobých prieskumov počúva najviac ľudí. Ako vzniklo a vyvíjalo sa ranné vysielanie vo svete aj u nás? Vypočujte si v ďalšom diely Storočnice.

Jednou z úloh Rozhlasu je výchova poslucháčov. Populárna hudba sa s rozhlasom spája už od jeho počiatkov pred 100 rokmi. Ako sa dostala populárna hudba do Rozhlasu, a ako sme sa dostali s Rádiom_FM až do týchto čias? O tom sa bude rozprávať v ďalšom dieli seriálu Storočnica.

Keď sa povie Slovenský Rozhlas, hneď sa nám vybaví naša Pyramída. Ako sa v nej pracuje, čo sa skrýva vnútri budovy, aj ako vznikala táto dominanta nášho hlavného mesta, aj symbol rozhlasového vysielania na Slovensku?

Keď sa povie budovy slovenského Rozhlasu, hneď sa nám vybaví naša Pyramída. Ale Slovenský rozhlas má svoje stále vysielacie pracoviská aj v Banskej Bystrici a v Košiciach. Tie sa budovali, aby dokázali pokryť informácie aj kultúru z regiónov, aby boli bližšie k ľuďom, aby Rozhlas nebol taký centralizovaný. Dnes sa pozrieme na ich históriu, a spomenieme si prostredníctvom nich aj na významné udalosti našich dejín, keď sme boli súčasťou Česko-Slovenska.

V šiestom vydaní rubriky Storočnica sa budeme venovať vývoju rozhlasovej techniky: vysielacej, záznamovej, pripomenieme si niektoré zaniknuté technológie, a prenesieme sa do čias, kedy sa muselo vysielať všetko naživo.

V piatom vydaní rubriky Storočnica sa budeme venovať tomu, aké komplikované bolo technické zabezpečenie začiatkov rozhlasového vysielania. Dozviete sa, aké nákladné bolo počúvať rádio pred sto rokmi, aj o rôznych nezvyčajných situáciách, ktoré so sebou prinášalo rozhlasové vysielanie v začiatkoch.

Rozhlas prináša dianie a priame prenosy z Olympiád už dlhé desaťročia, odkedy to technické podmienky dovolili. Kedysi bol Rozhlas najrýchlejším zdrojom aktuálnych informácii z centra diania.

Dnešný druhý diel bude o technických špecifikáciách začiatkov rozhlasového vysielania na našom území, o prvenstvách v slovenskom rozhlasovom vysielaní, aj o tom, aké to bolo v časoch, keď sa všetko vysielalo naživo.

Dnes je rozhlas pre väčšinu ľudí doplnkovým médiom. Ale rozhlas má stále svoju dôležitosť a nesporné výhody pre inými médiami. Prvý diel preto bude o súčasnosti. Načo je nám dnes rozhlas a aká je jeho úloha?

Storočnica tematicky pokrýva každú oblasť života, ktorej súčasťou bol ROZHLAS. S prvou časťou štartujeme už v pondelok 2. februára 2026. Nový diel každý pondelok v popoludňajšom primetime :Popo_FM a v podcastoch Rádia_FM.