KULT knihy

Písaním „do šuflíka“ a trpezlivým brúsením vlastného štýlu strávil desať rokov. Až potom sa prihlásil o slovo knihou Satori v Trenčíne. Lukáš Cabala dnes patrí k najvýraznejším hlasom súčasnej slovenskej prózy. A práve v Trenčíne - na Opatovskej ceste, ktorá je jeho domácim územím - ho v novej epizóde formátu Druhý život navštívil Pavel Sibyla. Spisovateľ nás pozval do svojej izby, ktorá je zároveň jeho pracovňou. Miestom, kde tvorí, premýšľa nad textami a kde má zázemie aj pre rodinný antikvariát Čierne na bielom. Nájdeme tam aj jeho vlastnú stovu najobľúbenejších titulov či Lego domček z filmu Sám doma. Cabala s moderátorom sa spoločne vyberú aj do centra Trenčína. Dozviete sa, prečo najradšej píše večer a za zamknutými dverami, ako sa prepracoval k svojej prvej vydanej knihe, čo má práve rozpozerané a akú knihu by si vzal na opustený ostrov. Prezradil tiež mnohé o jeho novej knihe Terpentín, na ktorej spolupracoval s ďalším Trenčanom, výtvarníkom Jurajom Tomanom.V podcaste zaznejú aj názvy viacerých diel súčasnej slovenskej literatúry, ktoré podľa Cabalu stoja za pozornosť. Reč príde aj na spomaľovanie, workoholizmus a spaľujúce nadšenie, ktoré vie byť niekedy zrádnejšie než stres.● Ak sa vám podcast KULT knihy páči, podporte ho cez stránku Darujme.Hlavným partnerom podcastu je Nadácia Tatra banky. Partnerom sú kníhkupectvá Martinus a Artforum.

Žijeme v období, kedy sa sloboda nielen na Slovensku opäť ocitá pod tlakom. Ako na narastajúce autoritárske tendencie, politické zásahy, represie a pokusy o prepisovanie kolektívnej pamäti reaguje súčasná svetová próza? Michal Tallo a Anna Siedykh sa v tejto epizóde podcastu KULT knihy zamerali na fenomén tzv. protestnej kultúry a literatúru, ktorá spracúva témy útlaku a vzdoru naprieč rôznymi režimami súčasnosti.Vypočujte si, akým spôsobom sa dnes píše v krajinách, ktoré majú priamu skúsenosť s obmedzovaním slobody prejavu a tvorby. Dozviete sa, ako sa regionálne traumy a túžba po slobode pretavujú do silných literárnych textov a ako si nezávislá literárna scéna (napríklad v Hongkongu či Bielorusku) zachováva svoju tvár v prostredí neistoty a vynútenej autocenzúry.Od surreálnych obrazov v tvorbe hongkonskej autorky Dorothy Tse, cez skúmanie stratenej pamäti a identity v románoch ukrajinských autoriek Sofie Andruchovyč a Oksany Zabuško, až po otvorenú kritiku autoritarizmu a dehumanizácie v diele portugalského nositeľa Nobelovej ceny Josého Saramaga či poetický protest proti šedi systému v knihe srbského spisovateľa Gorana Petroviča. Rôzne autorské poetiky, ktoré však spája spoločná snaha pomenovať útlak aj tam, kde priama výpoveď prestáva byť možná. V kontexte represívnej moci sa moderátorská dvojica dotkne aj toho, čo sa deje na Slovensku a v Česku. A ako vždy vo formáte Siedykh&Tallo zaznejú aj pozvánky na zaujímavé literárne podujatia a tipy na nové knihy, ktoré vyčnievajú. ● Ak sa vám podcast KULT knihy páči, podporte ho cez stránku Darujme. Zoznam kníh spomenutých v epizóde:~ László Krasznahorkai: Satanské tango. Prel. Tímea Beck, BRAK, 2023.~ László Krasznahorkai: Melanchólia vzdoru. Prel. Gabriela Magová, BRAK, 2026.~ Mircea Cartarescu: Theodoros. Prel. Eva Kenderessy, BRAK, 2026.~ Eiko Kadono: Kiki, čarodejnícka doručovateľka. Prel. Eva Luka, Literárna bašta, 2026.Hlavným partnerom podcastu je Nadácia Tatra banky. Partnermi podcastu sú kníhkupectvá Martinus a Artforum.

V pilotnej epizóde formátu Trefa sa ponárame do jednej z najzaujímavejších kníh súčasnej slovenskej prózy – románu Plachý dom od Barbory Hrínovej (vyd. Artforum, 2025). Moderátori Daniel Domorák a Martin Makara si do diskusie prizvali literárnu kritičku Ninu Podmanickú, aby spoločne rozobrali príbeh, ktorý je rovnako vtipný ako melancholický.Hlavným hrdinom príbehu je Ambróz, starnúci Bratislavčan a učiteľ hudby, ktorý sa ocitá v hraničnej životnej situácii: odchádza do dôchodku a vymieňa stiesnenú Bratislavu za vidiecky dom na Spiši. Ambróz je typický „Kopcsayovský hrdina“ – nepraktický snílek a rojko, ktorý radšej nechá ujsť štyri preplnené trolejbusy, než by sa tlačil v dave. Ústredným motívom je odhalenie, že príbeh o nepraktickom dôchodcovi je vlastne literárnou projekciou a fabuláciou jeho dospelej dcéry Nade, čo do textu vnáša témy rodinnej izolácie, psychologického zrkadlenia, ale aj rafinovanú hru s rozprávačskými perspektívam.V epizóde rozoberáme:~ Prečo je Spiš miestom, kde sa stárnucí muž môže konečne nadýchnuť? Kontrast medzi stiesnenou Bratislavou a vidieckym sídlom, kde sa čas vlečie „medovou konzistenciou“.~ Kto je skutočným rozprávačom príbehu? Diskutujeme o tom, či je kniha o Ambrózovi, alebo skôr o jeho dcére Nadi, ktorá si otca fabuluje a projektuje doňho vlastnú inakosť a neistotu. ~ Je plachosť rodinnou diagnózou? Hľadáme odpoveď na to, ako funguje dynamika medzi nepraktickým otcom, dcérou, ktorá stojí bokom z vlastnej vôle, a praktickou matkou Silviou, ktorá drží rodinu nad vodou. ~ Humor verzus melanchólia: Prečo nás Ambrózove telesné trapasy nútia smiať sa nahlas, hoci pod povrchom cítime mrazivý pocit izolácie?Podcast KULT knihy vzniká vďaka podpore Nadácie Tatra banky. Partnermi podcastu sú kníhkupectvá Martinus a Artforum. ● Podporiť nás môžete aj vy, naši poslucháči a poslucháčky, cez stránku darujme.sk.

Čo má spoločné antický mýtus, červené monštrum s krídlami a autobusová stanica v Novom Mexiku? V tretej epizóde podcastu KULT knihy sa Anna Siedykh a Michal Tallo vracajú k tvorbe kanadskej autorky Anne Carson a jej zásadnému dielu Autobiografia červeného, ktoré po takmer tridsiatich rokoch vychádza v slovenskom preklade Márie Modrovich vo vydavateľstve Vlna.Carson svoj veršovaný román rámcuje antickým mýtom o Gerionovi a Heraklovi, no príbeh si ide vlastnou cestou – a práve v tomto posune sa z mýtu stáva niečo prekvapivo súčasné. Z červeného monštra sa stáva dospievajúci queer umelec s krídlami, ktorý prežíva prvú lásku, odmietnutie aj zlomené srdce. Mýtus tu nie je len predlohou, ale stáva sa živým materiálom, cez ktorý Carson premýšľa o identite a vzťahoch v modernom svete. Vďaka tomu kniha nestráca na aktuálnosti a oslovuje čitateľov i mimo poézie – aj po takmer tridsiatich rokoch od svojho vzniku. V epizóde sa dozviete, ako funguje text Anne Carson v novom preklade a kontexte, prečo jej písanie dokáže spájať intelekt s citlivosťou, aj to, ako na autorku spomína Michal Tallo po osobnom stretnutí v Bratislave. Nechýba ani pohľad na aktuálne literárne dianie a knižné tipy z domácej aj zahraničnej scény. Ak sa vám táto epizóda podcastu KULT knihy páčila, prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašich aplikáciách. Zoznam kníh odporúčaných v epizóde:~ Anne Carson: Autobiografia červeného. Prel. Mária Modrovich. Vlna, 2026.~ Anne Carson. Krása manžela. Prel. Lucia Duero. Vlna, 2020.~ Andrij Semiankiv: Tanec s kosťami. Prel. Kristína Karabová, Literárna bašta, 2026.~ Ludvika Włodek: Štyri vlajky, jedna adresa. Prel. Ján Půček, Absynt, 2026.~ Ivan Štrpka: Posunky, fakty, prví korčuliari. Modrý Peter, 2025. ~ Magdaléna Dušková, Pavel Šplíchal: Neříkejte tomu Ezo. Alarm, 2026. Hlavným partnerom podcastu je Nadácia Tatra banky. Partnermi podcastu sú kníhkupectvá Martinus a Artforum. ● Podporiť nás môžete aj vy, naši poslucháči a poslucháčky, cez stránku darujme.sk.

Druhý život je rozhovorový formát nášho podcastu, v ktorom vám predstavujeme zaujímavých autorov a autorky v ich autentickom prostredí. Vypočujete si v ňom nielen podnetné myšlienky, ale aj ruch ulice, vŕzgajúcu podlahu či smiech dieťaťa. Na úvod sme vycestovali do obce Báhoň, aby sme v nej vyspovedali poetku Veroniku Dianiškovú. Prečo a s kým sa táto rodenná Bratislavčanka presťahovala na miesto bez kníhkupectva a poriadnej kaviarne? Odpoveď úzko súvisí s domovom, s predošlou Veronikinou prácou s ľuďmi, ktorí ho nemajú, so skutočným významom tohto slova. Pavel Sibyla sa jej pýtal aj na korene jej tvorby, úspešný debut spred dvadsiatich rokov, na vyhorenie, zlyhania v rodičstve aj Agathu Christie. Ak sa vám podcast KULT knihy páči, prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej aplikácii. Hlavným partnerom podcastu je Nadácia Tatra banky. Partnerom je kníhkupectvo Martinus. 

Grónsko sa krátko po novom roku ocito proti svojej vôli v centre svetovej pozornosti v dôsledku expanzívnych ambícií Donalda Trumpa. Krajina, ktorá sa dodnes úplne neoslobodila spod dánskeho vplyvu, odrazu čelí novej koloniálnej hrozbe. V premiérovej epizóde podcastu KULT knihy sa Anna Siedykh a Michal Tallo rozhodli preskúmať grónsku literatúru. O Grónsku sa síce veľa rozpráva, no hlasy samotného obyvateľstva dostávajú priestor málokedy. Moderátorskú dvojicu zaujímalo, ako premýšľa súčasné autorstvo z tejto krajiny. Svoju pozornosť zamerali najmä na knihu Homo sapienne autorky Niviaq Korneliussen, ktorá sa stala novým hlasom v grónskej literatúre. Siedykh s Tallom v podcaste rozoberajú aj následky kolonizácie na miestnu literatúru a jazyk, a nachádzajú paralely s inými národmi, ktorí sa o dekolonizáciu snažia, vrátane Ukrajiny. Pre poslucháčstvo si pripravili aj osobné tipy na zaujímavé knižné novinky, ktoré sa v ostatných mesiacoch objavili na pultoch slovenských kníhkupectiev. Ak sa vám táto epizóda podcastu KULT knihy páčila, prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašich aplikáciách. Hlavným partnerom podcastu je Nadácia Tatra banky. Ak nás chcete podporiť aj vy, môžete tak urobiť na stránke darujme.sk.Zoznam kníh spomenutých v epizóde: ~ Niviaq Korneliussen: Homo sapienne. Prel. Zdeňek Lyčka, Argo, 2019. ~ Ilona Wiśniewska: Ľad. Prel. Slavomír Bachura, Absynt, 2024. ~ Ilona Wiśniewska: Mihotání. Prel. Michala Benešová, Absynt, 2024. ~ Maksym Eristavi: Ruský kolonialismus: průvodce. Prel. Miriam Dostálová, Utopia libri, 2024. ~ Illarion Pavľuk: Vidím, že vás láka tma. Prel. Veronika Goldiňáková, Artforum, 2026. ~ Julia Shaw: Bi. Neviditeľný svet bisexuality. Prel. Nikola Tomaščíková, Literárna Bašta, 2025. ~ Gunnhild Øyehaug: Cítim - Znamenám. Prel. Petra Mikulášová Brak, 2025. ~ Johanna Sebauver: Mizíme. Prel. Michaela Škultéty Prostor, 2025. ~ Thomas Bernhard: Nad priepasťou života. Prel. Juraj Dvorský, Literárna bašta, 2025.