NAHLAS |aktuality.sk

Prístup štátu v Česku a Slovensku v čase krízy sa výrazne líšil. My sme sa snažili ochrániť spotrebu, Česi znížili spotrebu. Za našimi najbližšími susedmi dlhodobo zaostávame v investíciách. Do tých najviac produktívnych oblastí investujeme najmenej v Európe, upozorňuje v podcaste Aktuality Nahlas ekonóm Martin Hudcovský z Katedry hospodárskej politiky na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity.Spolu s kolegom Karolom Morvayom publikovali provokatívnu analýzu, kde ukazujú, že na jedno investované euro na Slovensku pripadajú až štyri eurá spotreby. Aj toto je zdroj investičného dlhu.„Máme asi tisícku firiem, ktoré sú superhviezdami v produktivite. Menšie a stredne veľké podniky sú však menej produktívne. V Česku tento problém nie je taký vypuklý,“ hovorí Hudcovský. Dodáva, že tento trend sa za ostatných 20 rokov ešte zhoršil.Hudcovský s kolegami z univerzity pomáhal aj pri príprave niektorých prorastových opatrení, ktorými sa vláda bude pokúšať oživiť ekonomiku. „Tieto opatrenia nie sú zázračný liek,“ upozorňuje.Pripravil Vladimír Amrich a na podcaste spolupracovali aj Sára Smatanová a Štefan Kurilla.

Deti v lokálnych krojoch so spevníkom piesní z danej oblasti Slovenska, pasportizácia všetkých umeleckých diel vo vlastníctve štátu a piesne v rádiu len také, aby ich slovám všetci rozumeli. To je plán ministerky Martiny Šimkovičovej na nasledujúce roky.Plán obnovy a odolnosti kultúry, nie z dielne rezortu kultúry, pripravuje aj viac než stovka odborníkov, vrátane odvolaných riaditeľov kultúrnych inštitúcií. Chcú, aby sa za prvých sto po odchode vlády Roberta Fica zaviedol krízový manažment v kultúrnom sektore, prestal obchádzať legislatívny proces a aby sa za prvý rok zvýšila ochrana pamiatok, obnovil dialóg medzi ministerstvom a podriadenými inštitúciami a otvorila debata aj valorizovaní miezd v kultúre, ktoré sú dlhodobo nízke.V Bratislave chystá Otvorená kultúra 19. mája konferenciu, kde chce svoj plán predstaviť. „Niektoré politické strany chcú spojiť ministerstvo kultúry s iným rezortom," hovorí v rozhovore bývalý šéf Slovenského národného divadla Matej Drlička.Kľúčovou témou odborníkov zostáva aj personálna stabilita inštitúcií. „Odvolanie politických nominantov navrhla takmer každá naša pracovná skupina. Je to problém, ktorý trápi veľkú časť kultúrnej obce," zdôrazňuje Július Barczi.Podcast pripravila Kristína Braxatorová.

Minister spravodlivosti Boris Susko predložil novelu ústavy do medzirezortného pripomienkového konania. Chce ňou zaviesť nový inštitút - ľudové hlasovanie o predčasných voľbách. O vyvolaní predčasných volieb by tak mohol rozhodnúť nižší počet ľudí, než aký by bol potrebný na úspech prípadného referenda.Ľudové hlasovanie je inštitút, ktorým je už aj dnes v slovenskom právnom systéme možné odvolať prezidenta. V prípade neúspešného hlasovania by však prišiel o mandát parlament. Aj preto ho doteraz poslanci voči prezidentovi nepoužili. Obdobný vyvažovací mechanizmus však v novom návrhu Borisa Suska chýba.„Ľudové hlasovanie o odvolaní parlamentu má svoje výhody aj nevýhody. (...) Nie v každej demokracii podobný nástroj funguje. Keď ho ale chceme, musíme ho nastaviť tak, aby bol prítomný prvok zodpovednosti a zabránilo sa jeho nadmernému využívaniu. Míňať 12 miliónov eur v každom volebnom období je napokon nevýhodné,“ hovorí Bujňák v rozhovore.Návrh však počíta s niekoľkými inými obmedzeniami. Hlasovanie o vyvolaní predčasných volieb by sa nemohlo konať prvých, ani posledných šesť mesiacov volebného obdobia parlamentu, rovnako ani posledných šesť mesiacov mandátu prezidenta. Zavedenie ľudového hlasovania by však muselo odhlasovať 90 poslancov.Ostane tak zmena bez podpory opozície len na papieri? A prečo Boris Susko návrh predkladá spolu so zmenou, ktorá by znemožnila odvolávanie členov Súdnej rady bez udania dôvodu? Viac v Aktuality Nahlas.

Súd s obžalovanými prominentnými nominantmi Smeru a ich hlavným oligarchom sa rozbehol aj nerozbehol. Špecializovaný trestný súd otvoril prípad Očistec, kde sa na lavici obžalovaných ocitli Tibor Gašpar, Norbert Bödor, Dušan Kováčik, Peter Hraško, Norbert Krajmer, Bernard Slobodník, Ladislav Makó, František Imrecze a ďalší.Niektorí sa priznávajú, iní sa bránia. Ku skupine, ktorá odmieta vinu, patrí aj Dušan Kováčik. Jeho obhajca navrhol, aby sa prípad spojil s kauzou policajta Romana Stahla, známeho aj z Kočnerovej Threemy, ktorému mal Bernard Slobodník dávať úplatky za to, že pomôže pozametať veľké kauzy.Dáva takýto postup logiku, ak činnosťou zločineckej skupiny v prípade Očistec boli práve takéto úplatky? Čo na to povedal prokurátor? Ako to vyzeralo na súde, prečo súd obmedzil činnosť novinárov, a čo sa bude teraz diať, sme sa pýtali Ivany Zigovej, reportérky Aktualít, ktorá sledovala dianie na súde.Nahrával Peter Hanák.Podstatu kauzy Očistec sme v minulosti do detailov rozobrali v podcaste Mafiánsky štát, konkrétne v štvrtej a piatej epizóde prvej série. Obe nájdete zadarmo prístupné v podcastových aplikáciách.

Podnikateľom na Slovensku pomaly dochádza trpezlivosť. Od prvého mája majú novú povinnosť — každý z nich musí umožniť zákazníkom platiť kartou alebo QR kódom.Štát chce takto bojovať proti šedej ekonomike, no obchodníci to vidia inak – skôr ako ďalšiu pascu, ktorá ich má vyžmýkať z peňazí. Preto vymýšľajú kreatívne spôsoby, aby obišli novú povinnosť umožniť zákazníkom platiť bezhotovostne. Je legálne pýtať si extra príplatok za to, že chce zákazník platiť kartou? A prečo sa niektoré kaviarne rozhodli po nových pravidlách zdvojnásobiť ceny?Aj o týchto otázkach sa dnes budeme rozprávať s ekonomickou reportérkou Aktualít Katarínou Runnovou.

Chorvátsky Sukošan sa stal letnou základňou ľudí blízkych prezidentovi Petrovi Pellegrinimu. V tom istom luxusnom dome, kde vlastní apartmán prezidentova sestra či poslanec Peter Náhlik, si nehnuteľnosť kúpil aj Martin Gračka. Podnikateľ v IT a výrobca známych syrov dnes kandiduje za stranu Zoroslava Kollára a tvrdí, že vplyvných susedov pozná len z novín. Martin Gračka z Práva na pravdu tvrdí, že apartmán kúpil cez firmu Andreja Hrnčiara a susedov nestretáva. Dokumenty a minulé obchody však naznačujú, že s ľuďmi okolo Petra Pellegriniho ho spája viac než len slané more.„Ide o relatívne luxusnú trojposchodovú budovu, v ktorej je šesť apartmánov, pričom väčšina vlastníkov má blízko k Hlasu,“ hovorí reportér investigatívneho oddelenia portálu Aktuality.sk Martin Turček.Podcast pripravila Kristína Braxatorová.

Nástup Pétra Magyara k moci v Maďarsku otvára otázku nového geopolitického usporiadania strednej Európy. Jeho ambícia posilniť väzby s Viedňou vyvoláva v zahraničí diskusie o projekte nového „Rakúsko-Uhorska“, postavenom na silnej ekonomike a spoločnej histórii. Pre Slovensko však táto zmena môže znamenať oslabenie formátu V4 a postupný odsun na vedľajšiu koľaj. V podcaste rozoberáme, či je Magyar pragmatickým európskym lídrom, alebo skôr hrozbou pre naše národné záujmy. So šéfom zahraničného oddelenia portálu Aktuality.sk Pavlom Štrbom sme rozoberali aj to, či je Robert Fico po prehre Orbána bez spojencov a ako sa to snaží napraviť. Nahrával Marek Biró

Mala to byť najmodernejšia nemocnica na východe krajiny. Megaprojekt za stovky miliónov eur, ktorý mal pod taktovkou ministra obrany Roberta Kaliňáka ukázať, že štát vie stavať rýchlo a efektívne.Strategický projekt novej vojenskej nemocnice v Prešove, ktorý patrí medzi kľúčové investície súčasného vedenia ministerstva obrany, však narazil na technické komplikácie. Kaliňákov rezort odstavil od projektu slovensko-maďarské konzorcium s väzbami na vládu Viktora Orbána. O tom, či bude stačiť ich odborná sanácia, alebo sa pristúpi k finančne i časovo náročnejšiemu búraniu, rozhodne expertný posudok.

Už štyri roky svieti vo verejných financiách červená kontrolka. Z pohľadu udržateľnosti verejných financií, a teda služieb, ktoré nám štát poskyskytuje, sa situácia nezlepšuje.Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť v podcaste vysvetľuje, čo to znamená, keď máme neudržateľné verejné financie a dokedy to budú veritelia tolerovať.„Už počas kovidovej krízy malo Slovensko problém s financovaním,“ pripomína Tóth, hoci vtedy bol problém len krátkodobý.Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti je na tretej najhoršej úrovni od roku 2011. „Lenže v roku 2011 tu bola finančná kríza, v roku 2020 pandémia a v roku 2022 energetická kríza. Dnes tu až také problémy nie sú, o to je to horšie,“ hovorí Tóth.Vláda si v najnovších rozpočtových plánoch v povedala, že deficit už nezníži pod tri percentá HDP, ale budú jej stačiť schodky nad štyrmi percentami. To je zníženie ambícií o 1,8 miliardy eur, prepočítava Tóth. Ani tento cieľ sa však nemusí podariť dosiahnuť bez ďalších konsolidačných opatrení.Podcast pripravil Vladimír Amrich

„Prípad Róberta Remiáša je živou výčitkou do dnešných dní“, hovorí novinárka Ľuba Lesná. „Je to presné zrkadlo toho, čo sa dialo vtedy, a tým, že sme si to zrkadlo nevyčistili, tak sa to znovu vracia“, dodáva.Aj tohtoročný 29. apríl je dňom, keď si pripomíname doteraz nepotrestanú vraždu Roberta Remiáša. Bývalého policajta, ktorý bol spojkou na svedka únosu syna prezidenta Michala Kováča. Za nástražným systémom pod jeho autom je od začiatku podozrivá vtedajšia SIS pod vedením Ivana Lexu. Prípad je aj po tridsiatich rokoch bez trestu. Zostáva stále najväčšou škvrnou Mečiarovej garnitúry a jeho tajnej služby.Jej tridsiate výročie si pripomíname v atmosfére, keď si šéfka Nadácie zastavme korupciu našla pod oknami rozbité auto a mimovládne organizácie sú na pranieri premiéra a koaličných poslancov.Remiášov prípad si pripomenieme s novinárkou Ľubou Lesnou, ktorá systematicky odkrývala prešľapy vtedajšieho režimu.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Participatívny rozpočet. Nástroj, ktorý mal vrátiť moc do rúk ľuďom, aby sami rozhodli, či chcú nové ihrisko, opraviť chodník alebo oživiť komunitnú záhradu. Skrátka, demokracia v praxi za verejné peniaze. Jeho využívanie v Prešovskom kraji však vzbudzuje otázky.Z 57 projektov, ktoré prešli do finále o župných 390-tisíc eur, je ich celých 51 priamo naviazaných na cirkevné subjekty. Teda takmer 90 percent. Zvyšok? Šesť projektov pre všetkých ostatných.Ako je možné, že v obci so 650 obyvateľmi pribudne za dva dni 1200 hlasov? A je zateplenie fasády farskej budovy skutočne tou verejnou službou a inováciou, ktorú má participatívny rozpočet podporovať?Podcast pripravila Kristína Braxatorová

Ruže pre dámy, guláš zadarmo, prvotriedne ozvučenie a kolóny autobusov, ktoré zvážajú voličov z celého Slovenska. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ide o úprimnú oslavu Medzinárodného dňa žien. Lenže v politike nič nie je zadarmo – a pri strane Smer to platí doslova.Zatiaľ čo iné strany po voľbách šetria alebo sa sústredia na parlamentné debaty, Robert Fico neponecháva nič na náhodu. Aj v nevolebnom roku 2025 roztočil Smer miliónový kolotoč marketingu. A keď hovoríme miliónový, myslíme to vážne. Účtovná uzávierka vládnej strany totiž odhalila cifru, ktorá vyráža dych: takmer 1,7 milióna eur investovaných do pódií, hudby a dopravy.Pre porovnanie – je to šesťdesiatkrát viac, než do kontaktu s voličmi investovala koaličná SNS, a sumy, ktoré na kampaň vynakladá opozícia, vyzerajú pri Smere ako drobné na kávu. Ide o politické umenie, alebo si Smer svoju dominanciu jednoducho kupuje cez pompézne akcie, ktoré si nikto iný nemôže dovoliť?

Bude Robert Fico nasledovať osud Viktora Orbána a kde hľadať slovenského Maďara? Roberta Fica neporazí žiadny bájny Mesiáš, ale iba poctivé politické remeslo a práca. Ak sa to nepodarí, bude to dôsledok amaterizmu a sebectva na opozičnej scéne, tvrdí pre Aktuality publicista Samo Marec. Ale, vie opozičný volič čo vlastne chce? Pád dlhoročnej stálice maďarskej politiky a hviezdy globálnej konzervatívnej politiky – Viktora Orbána, ukázal, že každý politik je nahraditeľný a - ako sa na Slovensku hovorí, “žiadne stromy nerastú až do neba.” Víťazstvo orbánovho vyzývateľa Pétera Maďara tak otvorilo i otázku o ďalšej politickej budúcnosti jeho verného politického spojenca a stálice slovenskej politiky Roberta Fica.Prakticky okamžite sa tak na slovenskej politickej scéne (po koľký krát už) opäť otvorila téma integrácie roztrieštených opozičných síl. Dokáže naša opozícia pretaviť tento vietor možnej zmeny a transformovať nádeje do hmatateľného politického výsledku či sa to všetko zasa utopí v ďalšom nekonečnom hľadaní bĺch v kožuchu? Pôjde Robert za Viktorom a dočkáme sa slovenského “Maďara”? A čo by mohlo byť tým slovenským “vetrom zmeny”? Témy pre publicistu Sama Marca.Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Aké ponaučenia ponúka tragédia po 40 rokoch, vysvetlil odborník na jadrovú energetiku Andrej Žiarovský.Napriek tomu, že sme na konci energetických trás, posledné mesiace ukázali, že aj v strednej Európe dokážeme existovať bez ruských fosílnych palív, hovorí odborník na energetiku a člen opozičného KDH Andrej Žiarovský.Ukázalo sa, že to, čo roky nebolo možné otestovať, napokon nie je až taký problém, hovorí o alternatívnych dodávkach ropy cez ropovod Adria. Slovensko by malo ďalej pracovať na diverzifikácii, kľúčové je v tomto smere Česko.Či by mal štát zohrávať väčšiu úlohu v Slovenských elektrárňach a ako napreduje diverzifikácia paliva do jadrových elektrární?V druhej časti podcastu sa venujeme výročiu tragédie v Černobyle, od ktorej uplynulo 40 rokov. Dnes máme úplne inú „kultúru bezpečnosti,“ zdôrazňuje Žiarovský.

Slovenskou politikou opäť hýbe téma spájania politických strán. Budúci rok čakajú krajinu parlamentné voľby a už teraz sa spomínajú stratégie opozície, ako ich vyhrať.Kým líder najsilnejšej opozičnej strany Michal Šimečka vidí v spájaní záchranné koleso, zvyšok opozície o tom nechce ani počuť.Je spájanie politických strán len ilúziou, ktorá môže naraziť na odpor voličov? A môže sa zopakovať rok 1998, keď spojená opozícia porazila Vladimíra Mečiara?Aj o týchto otázkach sa dnes budeme rozprávať so šéfom politického oddelenia Aktuality.sk Martinom Slizom.

„Pamätáme si, ako Robert Fico kedysi Petra Pellegriniho pokarhal a pripomínal mu, že bez ich podpory prezidentom nebude. A teraz zrazu prichádza s pochvalou“, hovorí politológ Radoslav Štefančík. „Je to úplne jasné. Peter Pellegrini urobil „dobre“, urobil to, čo od neho „kráľ“ vyžadoval. Pellegrini je lokajom Roberta Fica. Je to úplne evidentné a toto rozhodnutie o referende je toho dôkazom. On nie je svojprávny vo svojej funkcii“, hodnotí krok prezidenta Pellegriniho politológ.Štvrtý júl. Ak bude pre Američanov už 250.ty krát oslavou nezávislosti, Slováci budú v referende rozhodovať aj o možnom konci doživotnej renty pre premiéra. Tomu mimochodom pobaltské štáty „zatvárajú nebo“ pred jeho opätovnou májovou cestou do Moskvy. (Poľsko to zatiaľ len zvažuje.)Referendum bude aj o obnovení Národnej kriminálnej agentúry a Úradu špeciálnej prokuratúry. S návrhom prišli mimoparlamentní Demokrati a podložili ho vyše 380-tisíc podpismi. Po ich preskúmaní referendum vyhlásil prezident.Nezahrnul však doňho otázku o navrhovanom skrátení volebného obdobia. Nie je podľa neho „v súlade s ústavou“.A ak opozícia i časť koalície čakali, že sa pre posúdenie obráti na Ústavný súd, Peter Pellegrini uviedol, že to „nepovažoval za potrebné“, vzhľadom na predchádzajúce verdikty ústavného súdu.Opozícia je nespokojná a volá po mobilizácii. Dokáže však presvedčiť ľudí, aby referendum cez dovolenky nepochovali?Na tému sa pozrieme s politológom Radoslavom Štefančíkom.Pripravil Jaroslav Barborák.

Poslanec a primátor Kežmarku Ján Ferenčák čelí novému podozreniu. Týka sa jeho stavieb, ktoré mu povoľoval jeho vlastný úrad, pričom sa objavil aj dokument, ktorý podpísal sám sebe. V stavebnom povolení je aj koterec pre psa, ktorý v skutočnosti vyzerá ako záhradný dom. Ten stojí na pozemku s viacerými spoluvlastníkmi, ktorí sa sťažujú na stavbu bez ich súhlasu. Prípad rieši aj prokuratúra.Aktuality dnes upozornili na nový problém primátora Kežmarku a poslanca NRSR Jána Ferenčáka. Náš reportér v podtatranskom regióne Marek Nemec vyfotil dom, ktorým poslanec Ferenčák argumentuje, že ho dostal od rodičov. Dom totiž vyzerá úplne inak ako väčšina domov po rodičoch. Z dokumentácie vyplýva, že je kompletne prestavaný a výrazne väčší.Rozhovor s Marekom Nemcom nahrával Peter Hanák.

Do istej miery sa dá s Robertom Ficom súhlasiť. Východnú závislosť nahrádzame závislosťou od Západu, pripúšťa odborník na energetiku Andrej Lednár. „Nesmieme však zabúdať, že Rusko opakovane vypínalo plynovod ešte počas roku 2021. Ruskí predstavitelia využívali energetické nosiče na vydieranie Európskej únie. Preto hľadáme zodpovedných partnerov,“ dodáva.O bezpečnosti dodávok a diverzifikácii sme sa rozprávali aj v kontexte žaloby, ktorú plánuje podať premiér Robert Fico na Súdny dvor Európskej únie. Hoci premiér oficiálne Bruselu vyčíta, že si vybral taký spôsob hlasovania, aby mohol obísť nesúhlas Slovenska a Maďarska, motivácia Roberta Fica môže byť aj iná, upozorňuje Lednár.Všetky krajiny súhlasili so zastavením ruského plynu napriek tomu, že viaceré štáty ho stále nakupujú. „Z pohľadu Slovenska ide o čisto politickú vec. Ak sa premiérovi opäť podarí niečo získať, je to pozitívne. No je tu stále aj reputačné riziko,“ zdôrazňuje analytik.Podľa odborníka je však vďaka dlhodobej snahe Európy diverzifikovať energetické zdroje vplyv ruského zemného plynu na ceny energií malý. „Ceny zemného plynu na burze sa stále pohybujú pod 50 eurami za megawatthodinu a nedosahujú úrovne ako pred pár rokmi počas energetickej krízy,“ hovorí.Vývoj na trhu s energiami je v dôsledku vojny na Blízkom východe ešte viac nevyspytateľný, upozorňuje Lednár. Práve v čase nášho nahrávania oznámil Irán uvoľnenie Hormuzského prielivu, na čo trh s ropou reagoval 10-percentným poklesom cien.Slovensko je síce na konci vykurovacej sezóny a zásobníky sú naplnené približne len na pätinu, čo je druhá najnižšia úroveň od roku 2022. Dodávatelia energií však už dnes nakupujú skvapalnený plyn a jeho nedostatok nehrozí, ubezpečuje analytik.„Problém môže byť s niektorými ropnými produktmi,“ uznáva Lednár.Na podcaste spolupracovali Sophia Štefániková a Adam Obšitník.

Peter Pellegrini je v úrade už dva roky a jeho kampaň stále sprevádzajú pochybnosti. Polícia preveruje nelegálne financovanie kampane. Influencer Filip Jovanovič hovorí, že dostal ponuku na podporu za 30-tisíc eur, no generálny prokurátor verejnosti už raz pri Pellegriniho kampani odkázal, že prezidenta chráni nepriestrelná stena – jeho imunita.„Je pri ňom veľa podozrení, že bol porušený zákon. Pán Pellegrini si po voľbách previedol na transparentný účet dosť vysokú čiastku, ktorú zákon zakazuje,“ tvrdí Ľubomír Daňko. Znamená to, že cesta do prezidentského paláca môže byť dláždená nepriznanými peniazmi a nikto za to nenesie zodpovednosť?Téma pre bývalého šéfa NAKA Ľubomíra Daňka. Videopodcast Aktuality Nahlas pripravila Kristína Braxatorová.

Veľmi slabá vyťaženosť operačných sál, to je jeden zo záverov auditu štátnych nemocníc. Koho je to zodpovednosť, zlého manažmentu nemocníc či limitov od Zdravotných nemocníc? O počte operácií nerozhoduje nemocnica, ale limity od Zdravotných poisťovní. Výkony nad zazmluvnený limit generujú finančnú stratu nemocníc a tá je i o odliečených pacientoch, ktorých poisťovne nezaplatili. Presne tie poisťovne, ktoré tvoria miliónové dividendy. Hovorí šéf LOZ Peter Visolajský.Veľmi slabá vyťaženosť operačných sál, príliš štedré odmeňovanie lekárov, ale aj nedostatok sestier či plytvanie liekmi. Takto pomenoval systémové príčiny chronického zadlžovania sa štátnych nemocníc audit piatich vybraných nemocníc. Samotný premiér je vraj z výsledkov v šoku - áno, dobre počujete, premiér, ktorý Slovensku vládne už štvrté volebné obdobie, je prekvapený zo stavu nášho zdravotníctva. Faktom však je, že dlh štátnych nemocníc sa aktuálne šplhá k miliarde eur.Čaká nás ďalšia vlna oddlžovania z našich peňaženiek alebo je v hre zmena právnej formy nemocníc a doprivatizácia starostlivosti o naše zdravie, pred ktorou varujú lekárski odborári? Čo teda spomínaný audit naozaj odhalil a kto je skutočným vinníkom chronických dlhov, neefektivity a kolabujúcej zdravotnej starostlivosti? Téma dnešného podcastu s predsedom Lekárskeho odborového združenia Petrom Visolajským.Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

To čo svojho času rezort obrany predal za 17-tisíc eur, sa dnes ponúka za bezmála stonásobok. Reč je o luxusnej chate v tichu Nízkych Tatier, ktorú posúva bývalý šéf vojenských tajných.Ján Balciar ju pôvodne kúpil ako starú vojenskú ubytovňu. Od človeka s pochybnými kontaktmi. V ochrannom pásme Nízkych Tatier. So zámerom, že pri nej urobí aj turistickú útulňu.Dnes je všetko inak. Luxusná nehnuteľnosť s výhľadom na Ďumbier si hľadá nového majiteľa za vyše milión 600-tisíc eur.Jej príbeh a za ňou príbeh jej majiteľa už roky sleduje investigatívny novinár Aktualít Martin Turček. Už v roku 2019 odhalil, že Ján Balciar ako šéf vojenských tajných v generálskej hodnosti disponuje majetkom v hodnote viac ako tri milióny eur.Svoje majetkové pomery doteraz verejne nevysvetlil a na otázky neodpovedá ani dnes. Vzhľadom na jeho bývalé pozície a citlivé funkcie, ktoré zastával, pretrvávajú pochybnosti o primeranosti a transparentnosti jeho majetku, napriek tomu, že dnes je dôchodca.Na tému sa pozrieme s Martinom Turčekom.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Dlhé roky to bol tandem, ktorý v Bruseli dráždil zvyšok Európy. Robert Fico a Viktor Orbán. Jeden sa schovával za vetá toho druhého a spoločne snívali o suverénnej politike na štyri svetové strany, zatiaľ čo nohami pevne stáli v predsieni Kremľa. Cez víkend Viktora Orbána porazil jeho bývalý žiak Péter Magyar. Robert Fico v prvých reakciách o Viktorovi Orbánovi stále hovorí ako o svojom vzore. „Jeho ťah na bránu, pokiaľ ide o ochranu suverenity a národných záujmov, bol a vždy bude pre mňa veľkým príkladom," napísal predseda vlády. Čo Orbánova porážka znamená pre Roberta Fica a zostane v Európskej rade ako povestný kôl v plote? „Odchádza spojenec Vladimíra Putina a jeho najdôležitejší komunikačný kanál," hovorí riaditeľ Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Tomáš Strážay. Expert na maďarské reálie dodáva, že Robert Fico ho nebude vedieť v očiach Kremľa plnohodnotne zastúpiť. Podcast pripravila Kristína Braxatorová.

Tajné sexuálne videozáznamy, uniknuté rozhovory s ruskými politikmi či videá vytvorené umelou inteligenciou.Aj takto vyzerala maďarská predvolebná kampaň. U našich susedov sa cez víkend konajú kľúčové parlamentné voľby.A po šestnástich rokoch nepretržitej vlády Fideszu a obdobia premiéra Viktora Orbána, má krajina nádej na zmenu. Väčšina prieskumov preferencií totiž naznačuje víťazstvo opozičnej strany Tisza.Chystajú sa voliči a voličky zrátať Viktorovi Orbánovi, to čo v krajine napáchal? A ustojí Orbán najťažšiu skúšku svojej politickej kariéry?Aj o týchto otázkach sa budeme rozprávať so zahraničnou redaktorkou Aktuality.sk Barborou Libayovou.

Bude cestovanie vlakmi a autobusmi lacnejšie? Premiér Robert Fico oprášil zľavy na cestovné. Dvanásť rokov po zavedení lístkov zdarma pre seniorov a študentov chce, aby lacnejšie cestovné mali aj ostatní. Zaplatiť to však majú samosprávy. „My nevieme vyšším územným celkom ani mestám nič prikazovať. Prirodzene očakávam, že by predstavitelia samospráv museli pred voľbami zvažovať, či by takéto návrhy vlády odmietli,“ odôvodnil predseda vlády.Na jeden mesiac navrhuje ceny lístkov znížiť o 30 až 50 percent. Richard Rybníček, prezident Únie miest Slovenska si nemyslí, že mestá premiérovu výzvu splnia. „Možno jedno či dve mestá zavedú na výzvu vlády zľavy na dopravu," hovorí v podcaste Aktuality Nahlas.Podcast pripravila Kristína Braxatorová.

Odchádza z Národnej rady, lebo KDH podľa neho rezignovalo na riešenie každodenných problémov ľudí. Hovorí o mori populizmu, gréckom scenári aj tom, kto má viesť hnutie.Kresťanskodemokratické hnutie čaká v parlamentných laviciach personálna zmena. Ekonomický expert a muž, ktorý do volieb kandidoval z druhého miesta hneď za predsedom, sa rozhodol pre radikálny krok. Poslanec KDH Jozef Hajko sa k 15. aprílu vzdá poslaneckého mandátu. Dôvodom je jeho presvedčenie, že sa hnutie dostatočne nevenuje reálnym problémom ľudí a jeho súčasná línia mu nevyhovuje.Podcast pripravil Marek Biró

„Návrh vzniká v čase, keď je politický diskurz silno naklonený proti prieskumným agentúram. Vyvoláva to obavy, či je zámerom skutočne len transparentnosť, alebo vytvorenie „biča“ na agentúry“, hovorí Jakub Hankovský z agentúry Ipsos. „Hrozí tu riziko zvýšenej autocenzúry médií aj agentúr pod rizikom sankcií alebo kontrol zo strany Štatistického úradu, čo nie je nezávislý orgán, ale orgán štátnej moci“, dodáva.Bič na prieskumné agentúry. Prichádza s ním SNS Andreja Danka v podobe návrhu zákona, ktorým chce prísnejšie regulovať prípravu i zverejňovanie prieskumov verejnej mienky. Tých o preferenciách strán. Ak pred časom Andrej Danko volal po odvolaní šéfa Štatistického úradu a neúspšne – pri nízkych číslach pre jeho stranu – teraz chce meniť rovno zákon. Pri zlej interpretácii prieskumov počíta aj s pokutami do stotisíc. A novou komisiou, ktorá má kontrolovať prieskumné agentúry.Tie reagujú, že návrh je v rozpore s pravidlami Únie.Na problém sa pozrieme s Jakubom Hankovským zo Slovenskej asociácie výskumných agentúr (SAVA).Pripravil Jaroslav Barborák.

Marcové merania agentúr priniesli ochladenie pre opozičný tábor. Progresívne Slovensko sa v prieskumoch Focusu prepadlo o štyri percentuálne body oproti jeseni a klesajú aj menšie subjekty.Kým Michal Šimečka ohlasuje návrat k protestom a nové sociálne témy, Robert Fico sa snaží upevniť pozíciu cez národnú rétoriku a diskusiu o spájaní síl. Napriek miernemu nárastu Smeru však koalícia čelí prepadu Hlasu a vypadnutiu SNS z parlamentných priečok.Pokles preferencií Progresívneho Slovenska pod hranicu 20 percent v takmer všetkých agentúrach naznačuje možnú demobilizáciu voličov. Strana na tento trend reaguje predstavením ambicióznych sľubov, akým je výstavba 30-tisíc bytov. Klesajúci trend zasahuje aj SaS či KDH, ktoré sa v niektorých meraniach ocitá na hrane zvoliteľnosti. Opozícia sa pokúsi zvrátiť tento stav návratom na námestia, no riskantným faktorom zostáva účasť, ktorá bude testom ich reálnej sily.Na druhej strane barikády rieši dilemu strana Hlas. Pri prepade preferencií a strate koaličného partnera v podobe SNS sa čoraz reálnejšie javí spolupráca s Republikou. Hoci predstavitelia Hlasu túto možnosť verbálne odmietajú, model tichej podpory menšinovej vlády zostáva v hre ako cesta k udržaniu moci.O tom dnes diskutujeme s vedúcim politického oddelenia portálu Aktuality.sk Martinom Slizom.

Pokrok si vyžaduje obete. Tak nám to aspoň desaťročia opakovali pri výstavbe priehrad, ktoré dnes považujeme za samozrejmosť. Lenže čo ak je tou obeťou váš vlastný dvor, vaše súkromné právo a možno aj európska legislatíva?V lokalite Málinec a Látky to dnes vrie. Štát tam chce postaviť prečerpávaciu vodnú elektráreň – projekt, ktorý má byť slovami Tomáša Tarabu pilierom našej energetiky. Štátny podnik hovorí o ,významnej investícii‘ a o ‚verejnom záujme‘, no miestni aktivisti z občianskeho združenia Čechánky hovoria o niečom inom: o arogancii moci, nelegálnych meraniach na cudzích pozemkoch a obchádzaní Bruselu.Čo sa v Málinci deje, si povieme s Renátou Endrodyovou z Občianskeho Združenie Čechánky.Podcast pripravila Kristína Braxatorová.

Štát ako regulátor verejného zdravia zlyhal. V oblasti liekovej politiky či laboratórnej diagnostiky rezignoval na verejný záujem i záujmy pacientov a hru o naše zdravie i životy prenechal súkromným lobistom a ich záujmom. Vyplýva to zo záverov kontroly NKÚ, o ktorých sme vás už v Aktualitách exkluzívne informovali. Protokoly o kontrole preto kontrolóri odstupujú Generálnej prokuratúre.Pre Roberta Fica to pritom stále nie je premiérska téma, bude to teda top téma aspoň pre lídra opozície? A ako upratať tento miliardový biznis a jeho záujmy v liekovej politike tak, aby víťazil pacient a nie lobisti a ich miliardové biznisové záujmy?Bude sa vďaka zlyhaniu štátu ako regulátora verejného zdravia i naďalej zhoršovať starostlivosť o naše zdravie a namiesto silného, efektívneho a transparentného štátu budeme v kritických životných situáciách hľadať útechu v charite a milodaroch od spoluobčanov tak, ako je to dnes?Počúvate Aktuality Nahlas, dnes s poslancom PS Oskarom Dvořákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Najväčšia opozičná strana na víkendovom sneme ukázala, ako si predstavuje svoju najbližšiu budúcnosť. Chce sa zamerať na ekonomiku, chudobu a dostupnosť bývania. Práve byty vyhrali voľby progresívcom v Holandsku. Na Slovensku už s touto témou v minulosti narazil Boris Kollár. Politológ Pavol Hardoš tvrdí, že táto téma je skôr symbolická. Snemy demokratických strán sú často zlomové momenty. Čo nám o PS hovorí ten víkendový? Má význam sledovať, kto sa stal a kto sa nestal podpredsedom? Ako sa strana vysporiadala s podozrením voči majetku svojho člena a sponzora? Je PS ľavica alebo pravica a mení sa na tom niečo, keď hovoria, že budú riešiť ekonomiku a chudobu? Na tieto aj ďalšie otázky odpovedá vo videopodcaste Aktuality Nahlas politológ Pavol Hardoš. Moderuje Peter Hanák.

Smerujeme k systému dvojtriednej medicíny. Chudobní budú chorejší a budú zbytočne zomierať zatiaľ čo tí bohatí si to zaplatia lebo na to majú. Žiaľ, ideme k dvojtriednemu zdravotníctvu. Tvrdí Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský. Zmení liekovú politiku? Diskriminačná, nepredvídateľná a najmä zlyhávajúca lieková politika sa bude meniť. Nohu do dverí vládnej moci dal svojim podnetom na Ústavný sud ombudsman. Ako sa mu podarilo presvedčiť premiéra? A máme dnes na Slovensku dve zdravotníctva - jedno pre tých, čo si môžu zdravie finančne dovoliť a to druhé, pre nás ostatných? Sú ľudské práva v tomto štáte závislé na majetku a sociálnom statuse? Aktuality Nahlas, dnes s ombudsmanom Róbertom Dobrovodským. Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunesalebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

Opozičné strany prestali organizovať protivládne protesty. V minulosti plánovali generálny štrajk, zvolávali protestný beh k haciendam, no v súčasnosti prebrali ich úlohu študenti a mimovládne organizácie. O témy však stále nie je núdza — vláda chce zrušiť voľbu poštou, rastú ceny ropy a vo verejnoprávnej STVR prebieha hromadné prepúšťanie.Na protesty však už prichádzajú len stovky či desiatky Slovákov a Sloveniek. V minulosti sa napríklad v uliciach Bratislavy zišlo aj 50-tisíc ľudí.Čo sa vlastne stalo s opozičným odhodlaním protestovať? Sú občania vyčerpaní alebo chýbali protivládnym zhromaždenia jasne splniteľné ciele?Aj o týchto otázkach sa budeme rozprávať so šéfredaktorom Aktuality.sk Petrom Bárdym. Podcast moderuje Frederika Lodová.

„Ak zázračným spôsobom konflikt na Blízkom východe rýchlo neskončí a situácia neodeskaluje, Slovensko určite čaká ďalší výrazný nárast cien pohonných hmôt“, hovorí Radovan Potočár z Energie-portálu. „Nie je dlhodobo udržateľné, aby u nás cena zostávala hlboko pod regionálnym priemerom“, dodáva. Od vlády by očakával úpravu spotrebnej dane.Svet čelí najvážnejšiemu ropnému šoku za posledných 50 rokov, ktorý podľa expertov kombinuje krízy zo 70. rokov aj obdobia po roku 2022. Na rozdiel od minulosti však nejde len o ceny palív, ale o celkovú stabilitu globálneho energetického systému. Súčasný konflikt medzi Iránom a koalíciou vedenou Izraelom a USA spôsobil narušenie kľúčových dodávateľských trás vrátane Hormuzského prielivu. Podľa šéfa Medzinárodnej agentúry pre energetiku Fatiha Birola ide o bezprecedentnú kombináciu ropnej a plynovej krízy. Dôsledky už pociťujú domácnosti aj firmy po celom svete vrátane Slovenska. Slovensko už pre ňu čelí aj kritike Bruselu za dvojaké ceny nafty.Čo máme čakať od tejto kombinácie ropnej a plynovej krízy? Téma pre Radovana Potočára z Energie-portálu.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Progresívne Slovensko rieši nečakaný vnútorný konflikt. Hnutie v piatok večer pozastavilo členstvo Martinovi Pekárovi – svojmu expertovi na dopravu a tretiemu najväčšiemu sponzorovi, ktorý mu v minulosti požičal a daroval takmer pol milióna eur.Dôvody? Vedenie PS hovorí o nejasnom pôvode jeho majetku, pokusoch o korumpovanie vlastných poslancov aj o nevhodnom správaní k ženám. Martin Pekár však obvinenia odmieta a hovorí o účelovej politickej likvidácii, ktorej cieľom bolo odstaviť ho z kandidatúry na post podpredsedu strany.O tom, či ide o úprimnú snahu hnutia o očistu, alebo o boj o moc pred voľbou nového vedenia, sme sa rozprávali v najnovšom podcaste Aktuality Nahlas so šéfom politického oddelenia portálu Aktuality.sk Martinom Slizom.V podcaste sa dozviete: Kto je Martin Pekár a prečo bol pre PS roky nedotknuteľný. Čo odhalil uniknutý e-mail a prečo hnutie začalo konať až po tlaku Petra Pčolinského. Ako sa Pekár bráni obvineniam z nevhodného správania a odkiaľ vzal státisíce na pôžičky pre stranu. Či táto kauza môže v očiach voličov prekryť rastúce preferencie hnutia v najnovších prieskumoch

Opoziční Demokrati vyzbierali podpisy pod referendum s tromi otázkami. jedna z nich je ale ústavnoprávne sporná, a tak je možné, že prezident Peter Pellegrini pošle referendum na Ústavný súd SR. Demokrati sú presvedčení, že otázky napísali tak, že by prezident mal referendum rovno vyhlásiť. Podpredseda tejto mimoparlamentnej strany Michal Kiča tvrdí, že Peter Pellegrini v minulosti vyhlasoval, že by sa na Ústavný súd SR neobrátil. Ústavný právnik Vincent Bujňák je presvedčený, že jedna z otázok by narazila na ústavných sudcov. To by ale znamenalo, že referendum sa bude konať, ale iba s dvomi otázkami. Prezident ho ale môže vypísať aj so všetkými tromi. Zároveň je jasné, že referendum nebude v termíne komunálnych a župných volieb. Nahrával Peter Hanák.

Táto vojna sa pre USA vôbec nevyvíja dobre. Irán nemusí prehrať a jeho režim sa môže udržať. Navyše, strategický Hormúzsky prieliv môže byť zablokovaný aj celé mesiace. Pre povesť USA - ako svetovej veľmoci, to môže mať zničujúce následky. Pre Aktuality Nahlas to povedal Andrej Žiarovsky.Plánovaný iránsky Blitzkrieg sa Donaldovi Trumpovi evidentne rozsýpa pod rukami. Napriek sérií masívnych raketových a leteckých úderov sa Irán vzdať odmieta a konflikt tak čoraz viac eskaluje. Úzkym hrdlom sa stáva Hormúzsky prieliv, ktorého dlhodobá blokáda je schopná poslať svetovú ekonomiku do globálnej recesie. Zatiaľčo Izrael si plní svoje dávne bezpečnostné sny, americký prezident vyžaruje čoraz väčšiu zmätenosť i bezradnosť. Kam sa vlastne uberá vojna o Irán, o čo ide Spojeným štátom a ako ju pocítime my - tu v Európe? Téma dnešného denného podcastu s Andrejom Žiarovským.Sledujete Aktuality Nahlas, dnes s Andrejom Žiarovským, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Rebel z Hlasu Ján Ferenčák je definitívne z kola von. Okrem podozrení z neprimeraného majetku má najnovšie na krku aj vyhadzov z Hlasu. Prokuratúra jeho firme nedávno zaistila pozemky v Kežmarku.Kým strana hovorí o znepokojení z jeho pôsobenia, Ferenčák vyťahuje ťažký kaliber. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok proti nemu vraj spustil politické hry a chce poslanca kriminalizovať.Čo to ale znamená pre parlament? Postarala sa strana o to, že v národnej rade bude koalícii chýbať ďalší Hlas? A budú vôbec teraz vedieť schvaľovať zákony?Viac o parlamentných počtoch, ale aj o Ferenčákovej osobe nám vysvetlí vedúci politického oddelenia v Aktualitách Martin Sliz.

Viaceré vlny konsolidácie vidia ľudia na výplatných páskach. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť na to doplácajú pracujúce rodiny s deťmi a nízkopríjmoví živnostníci, ktorí môžu prísť aj o viac než tisíc eur ročne. Niektorých však takáto suma šokuje naraz - napríklad po ročnom zúčtovaní dane alebo pri podávaní daňového priznania. Takýmto prípadom je aj pani Zdena, zdravotná sestra z Trnavy.Na príbeh pani Zdeny z Trnavy, ktorá sama živí tri deti, dnes upozornili Aktuality. Aby zvládla zaplatiť nájomné, musí chodiť aj do druhej práce, kde sa stará o ležiacich seniorov. Vďaka druhému príjmu presiahla hranicu tzv. milionárskej dane a Ficova konsolidácia ju obrala aj o daňový bonus na deti. V jej prípade sa síce stretlo viacero negatívnych faktorov, ale fakticky dokazuje zaujímavý paradox - čím viac pracuje, aby uživila rodinu, tým viac musí zaplatiť štátu na daniach. Nikto pritom nezohľadňuje, že z jej príjmov musia žiť štyria členovia domácnosti.V dnešnom videopodcaste uvidíte pani Zdenu a ekonóma z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martina Šustra. Nahrával Peter Hanák. Na tejto téme sa podieľali aj Michaela Paulovič, Katarína Runnová, Marek Orihel a Michaela Jónová.

„Ideme rušiť to, čo sme zrušili. Vyzerá to trápne a absolútne nepripravené“ – Andrej Danko, šéf jednej z koaličných strán. Ak ešte cez víkend chrlil kritiku na premiéra svojej koalície; ak ho vyzýval na vyvodenie politickej zodpovednosti za „chaos“ pri rušení úradu na ochranu oznamovateľov, aktuálne hovorí, že sám zvažuje, či ostane na poste podpredsedu parlamentu. Po víkende, keď ho jeho SNS opäť potvrdila v pozícii svojho lídra.A premiér pokračuje v načrtnutom – zhodiť zo stola „legislatívnu mŕtvolu“ v podobe zákona o rušení úradu na ochranu oznamovateľov korupcie. Slovensku totiž hrozí, že by prišlo o stovky miliónov z Plánu obnovy.Po roku opäť avizuje návštevu Moskvy, s ktorou chce oslavovať víťazstvo nad nacizmom.A ak sa opozícii podarilo vyzbierať podpisy pod mimoriadnu schôdzu o odvolávaní obžalovaného podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara, skúškou odolnosti pre Smer a jeho podporovateľov bude až 37 pojednávacích dní, maratón, ktorý sa roztočí v máji.Čím žije Slovensko a čím jeho politická reprezentácia? Pozrieme sa na to s Petrom Bárdym.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slovenská televízia a rozhlas (STVR) spúšťa vlnu prepúšťania, ktorá zasiahne 60 zamestnancov naprieč celou inštitúciou. Podľa zistení Aktuality.sk sa na finálnom zozname „nadbytočných“ ocitli aj kľúčoví kritici súčasného manažmentu a členovia štrajkového výboru. Vedenie využilo neštandardne skrátenú lehotu Úradu práce a výpovede môže začať doručovať už tento piatok.RTVS sa v júli 2024 premenila na STVR. Vedenie Martiny Flašíkovej odvtedy čelí kritike za rušenie relácií, stopnuté reportáže a údajný vplyv politických nominantov v Rade STVR. Aktuálne inštitúcia prepúšťa 60 ľudí, primárne kritikov a lídrov štrajkového výboru. Viac o „čistkách” povie redaktorka Frederika Lodová, ktorá tému dlhodobo sleduje a dnes prinesie informácie o finálnom zozname prepustených.

„Zelenského si (Orbán) vybral ako tvár, ktorá má mobilizovať práve strachom alebo nízkymi emóciami“, tvrdí Stanislava Harkotová, reportérka Aktualít na Ukrajine. Kampaň pred aprílovými parlamentnými voľbami ide do finále. „Ukrajina sa opäť stáva predmetom, ktorý má zabezpečovať hlasy práve v situácii, keď vidíme, že Viktor Orbán má súpera, ktorý ho môže reálne ohroziť“, dopĺňa.Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ako strašiak Maďarov. Do tejto pozície ho stavia Viktor Orbán pred aprílovými parlamentnými voľbami. Jeho tvárou zaplavil na bilbordoch celú Budapešť. A verejnú debatu aj slovami, že on a jeho rodina sú na muške Zelenského mužov. Je vládny Fidesz mesiac pred voľbami v pozícii, že mu pomôže už len mobilizácia strachom? Prečo sa práve Zelenskyj stal jednou z nosných tém maďarskej politiky a čo to hovorí o stave kampane krátko pred voľbami?Téma pre Stanislavu Harkotovú.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Medzi Robertom Ficom a finančnou skupinou Penta sa rozhostil oficiálny zmier. Premiér tvrdí, že zložil ideologické okuliare a vyhlásil, že sa v Pente a jej pôsobení v našom zdravotníctve, mýlil. Je to definitívna bodka za kauzou Gorila a ako to ide dokopy s vážnymi tvrdeniami šéfa NKÚ o podľahnutí rezortu zdravotníctva súkromným lobistom práve z finančných skupín? Čo spája Pentu a SMER a aké následky to môže mať pre slovenských pacientov? Témy pre šéfku Nadácie Zastavme Korupciu Zuzanu Petkovú.Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Prísne bezpečnostné opatrenia a dav fanúšikov Daniela Bombica vytvorili na včerajšom pojednávaní zvláštnu atmosféru, približuje v rozhovore redaktor Aktuality.sk Marek Biró. Na svojich podporovateľov žmurkal, no pred sudkyňou vystupoval racionálne, dokresľuje okolnosti procesu Biró.Súd uznal Daniela Bombica vinným vo všetkých bodoch obžaloby. Obvinenia sa týkali viacerých extrémistických trestných činov ako prejav sympatií k hnutiam potláčajúcim ľudské práva, rozširovanie extrémistického materiálu, podnecovanie nenávisti a nebezpečné elektronické obťažovanie. Ako reagoval Bombic na svoje obvinenia a aké argumenty mala obhajoba?Sudkyňa však Bombica za mreže neposlala, čo vzbudilo nevôľu prokurátora. Pôjde Daniel Bombic na slobodu?Aké sú v súčasnosti vzťahy medzi neprávoplatne odsúdeným extrémistom Bombicom a predstaviteľmi vlády? Dozviete sa v podcaste Aktuality Nahlas.Na príprave podcastu spolupracovali Anna Kurucová a Adam Obšitník.

„Vláda priznala porážku, legislatívnu mŕtvolu pochoval strach o eurofondy“, tvrdí Katarína Batková z Via Iuris. „Snaha o zrušenie nezávislého úradu narúša fungovanie právneho štátu. Potrebujeme inštitúcie, ktoré konajú nezávisle od aktuálnej politickej moci“, dodáva.Legislatívna mŕtvola, ktorej sa treba zbaviť – premiér Robert Fico dal povel na ústup. Pôvodný zámer zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov korupcie vládnej koalícii prerušil až Brusel. Poukazom na fakt, že na jeho existenciu sú naviazané stovky miliónov z Plánu obnovy. Ak vládna väčšina pôvodne robila všetko pre to, aby úrad zanikol, pod tlakom zvonku sa teraz sťahuje. Zákon skončil na Ústavnom súde a nateraz má pozastavenú účinnosť. Už budúci týždeň ho má „pochovať“ vládna väčšina. Pochová však aj svoj pôvodný zámer zbaviť sa úradníkov, ktorí chránili policajtov čurillovcov so statusom „chránených oznamovateľov“?Naviac prípad zapadá do širšieho pohonu vládnej väčšiny proti inštitúciám, ktoré kontrolujú štát. Ministerstvá na žiadosť premiéra pripravujú prehľad dotácií a grantov, ktoré štát poskytol mimovládkam. Keď to opozičný líder označil za „škandál“, od premiéra si vyslúžil status, že „by mal dostať kazajku“.Na tému sa pozrieme s Katarínou Batkovou z mimovládnej organizácie Via Iuris.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Marián Kočner v opakovanom konaní vo veci vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej začal vypovedať na svoju obhajobu. Oproti minulosti nevypovedá identicky, ale mení detaily, napríklad o svojom vzťahu s Petrom Tóthom alebo o lustrovaní novinárov. Bude sa mu dať dokázať, že klame? V dnešnom videopodcaste Aktuality Nahlas nám o obsahu Kočnerovej výpovede z prvej polovice dňa viac povie Laura Kelloo Kalinská, ktorá proces sleduje na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku. Moderuje Peter Hanák.

„Od začiatku tejto vládnej koalície je toto pre nich téma číslo jeden. Nie je ňou konsolidácia, dane či životná úroveň“, hovorí politológ Radoslav Štefančík, keď komentuje akciu Kajúcnik. „Im prioritne ide o to, aby sa vysporiadali s ľuďmi, ktorí im pozerali na prsty“, dopĺňaPo vojne na Ukrajine sa začala ďalšia – tá v Iráne. A ak pre ňu uviazli tisíce Slovákov v neistote síce dovolenkových destinácií, no nebezpečne blízko konfliktu; ak rozkolísala cenovú istotu ropy či plynu, či naháňa strach útokmi na spojencov z Európskej únie či Nato, Slovensko a jeho premiér má iné starosti. Len deň od jej začiatku sa na špeciálnej tlačovej konferencii – v nedeľu ráno - zaoberá kajúcnikmi či prokurátorom Šúrekom. O dva dni na to si toho istého Šúreka odviedla armáda kukláčov najatých policajnou inšpekciou. Podobne to urobili s časťou čurillovcov. Neskôr sa ukázalo, že aj pre údajné „lámanie“ kajúcnikov vo väzbe. Kajúcnikov, ktorí nedávajú spávať obžalovanému policajnému exprezidentovi Tiborovi Gašparovi.Odchádza týždeň, keď na policajnom prezídiu odhalili bustu inému exprezidentovi policajtov Milanovi Lúčanskému, obvinenému zo závažnej trestnej činnosti.Či týždeň, keď prezident rozhodol o osude šéfa SIS Pavla Gašpara za dopravnú nehodu na nepriznanom aute. Obišiel s mesačnou zrážkou platu.A vláda tiež rozhodla, že zruší pôvodne rušenie Úradu na ochranu oznamovateľov korupcie. Stálo by ju to stovky miliónov z Plánu obnovy.A aby to nebolo len o koaličných vodách, pozrieme sa aj na Michala Šimečku, ktorý obchádza slovenské krčmy.S politológom Radoslavom Štefančíkom.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Iránsky režim aj po takmer týždni od vypuknutia vojny vzdoruje americko-izraelskému útoku. To ukazuje, že americký prezident Donald Trump a jeho vláda podcenili stratégiu.„Moderné dejiny nám ukazujú, že bez nasadenia pozemných jednotiek sa zmena režimu nedá dosiahnuť. K tomu však zrejme nedôjde.“ Doterajší vývoj ofenzívy v Iráne hodnotí odborník na bezpečnostné otázky a Blízky východ Josef Kraus z Masarykovej univerzity.Pred desiatimi rokmi panoval v otázke iránskeho jadrového programu veľký optimizmus. Vtedajšiemu prezidentovi Barackovi Obamovi sa podarilo dosiahnuť funkčnú dohodu, ktorú sa darilo vymáhať. Tú však zrušil jeho nástupca a súčasný šéf Bieleho domu Trump.Má teraz Teherán vôbec dôvod sadnúť si za rokovací stôl a dosiahnuť novú dohodu? Kto krajinu teraz vedie? Ako sa krajina môže vyvíjať po skončení vojny?Kraus si myslí, že intenzita konfliktu bude v najbližšom čase pravdepodobne klesať s tým, ako sa budú bojujúcim stranám míňať zásoby munície a vojenského materiálu. Odborník tiež dodáva, že Európa by mohla zohrať dôležitú úlohu pri ukončovaní konfliktu.Na podcaste spolupracovali Anna Kurucová, Adam Obšitník, Štefan Kurrila a Norbert Marci.

„Nedá sa vylúčiť, že sa vrátime aj ku „covidovým“ cenám palív, ktoré atakovali dve eura“, hovorí o možných dopadoch vojny v Iráne Radovan Potočár z energie-portálu. „Úroveň 1,50 eura za liter sa už zdá neudržateľná a budeme sa hýbať vyššie. Podstatné je, že pohonné hmoty sú významný cenotvorný prvok vstupujúci do cien takmer všetkých tovarov a služieb cez dopravu či poľnohospodárstvo. Zdraženie pocítia Slováci v peňaženkách celkovo cez infláciu“, vysvetľuje.Trumpov vojenský úder na režim v Iráne už stihol zasiahnuť celý svet – nárastom cien plynu a ropy. Zdvihol ich okamžite, pričom cena plynu pre európsky trh vzrástla po útokoch o vyše 40 percent. Zdražela okamžite i ropa. Trhy hovoria o šoku. Obavy obchodníkov vyvoláva aj situácia v neuralgickom Hormuzskom prielive. Námornými tankermi sa cezeň do sveta dostáva pätina celosvetovej produkcie strategických surovín ropy a plynu.Ako sa to dotkne našich končín a Slovenska v nich?Téma pre energo-experta Radovana Potočára.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Blízky východ zachvátili vojnové plamene. Aký plán má prezident Spojených štátov, ktoré spolu s Izraelom udreli na Irán a má Donald Trump vôbec nejaký plán? Masívne údery zatiaľ k pádu brutálneho teokratického režimu nevedú no a Trump už pripúšťa aj nasadenie pozemných síl pričom americká verejnosť sa k opakovaniu scenárov z Iraku či Afganistanu stavia veľmi vlažne až nepriateľsky. Prerastie tento konflikt do dlhotrvajúcej regionálnej vojny a povedú bomby a rakety k zániku islamskej demokracie či skôr k občianskej vojne a destabilizácií celého regiónu? A čo my, tu v Európe? Budeme čeliť ďalšej masovej migračnej vlne a globálnej ekonomickej recesií? Témy pre experta na zbrane a dejiny Andreja Žiarovského. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Izrael spoločne so Spojenými štátmi cez víkend napadol Irán. Spôsobilo to reťazovú reakciu, Irán teraz útočí na Saudskú Arábiu, Katar či metropoly ako je Dubaj alebo Abú Zabí.Izrael medzitým spustil masívne nálety na Libanon a hrozí pozemnou inváziou.Sme na začiatku tretej svetovej vojny? Budeme ešte môcť navštevovať krajiny na Blízkom východe?Situáciu nám priblíži šéf zahraničného oddelenia Aktuality.sk Pavol Štrba.