ozdravme podcast

Exminister Zajac o poplatkovej divočine a správe verejného ochrancu práv „168 druhov poplatkov, nikto nevie odkiaľ, prečo, začo. Nemá to kto kontrolovať ani sankcionovať." Exminister zdravotníctva Rudolf Zajac na podcaste Ozdravme drsne komentuje správu verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského o poplatkoch v zdravotníctve, audit štátnych nemocníc, ktorý ležal v šuplíku rok a pol, aj 42 vládnych opatrení na ľudské zdroje. „Mladý človek, ktorý sa volá Kamil Šaško, naberie tú odvahu, že ide robiť ministra zdravotníctva," reaguje na šéfa rezortu. 168 druhov poplatkov a žiadne jasné pravidlá Zajac sa s ombudsmanom stotožňuje v hlavnom posolstve: súčasný stav je právne neudržateľný. „Poplatková divočina, tak to znamená, že každý si vyberá za čo chce, čo chce bez opory v zákone," opisuje. Dodáva, že problém je v rozsahu aj absencii kontroly. Fico, Ústavný súd a 15 rokov bez riešenia Bývalý minister pripomína, že ombudsmanova pozícia stojí na bazálnej požiadavke právnej istoty. „To, že hovorí je v naprosto poriadku a treba ho podporiť," potvrdzuje Zajac. Politickú zodpovednosť adresuje Robertovi Ficovi: „Od roku 2006 obsluhuje tri štvrtiny, toho času rovných 15 rokov z dvadsiatich a poplatky sú tu také, že sa veľa ľudí môže dostať aj pod hranicu chudoby." Ústavný súd pritom dávno potvrdil, že spoluúčasť pacienta je s článkom 40 ústavy v súlade. {{odporucane} Cenník „na vedomie" a vykastrovaný úrad pre dohľad Systém je podľa Zajaca prakticky nekontrolovateľný. „Lekár, ktorý chce vybrať peniaze, pošle cenník na VÚC na vedomie, ale nie na schválenie," vysvetľuje. Žiadosť je takmer všade považovaná za schválenú a sankcie reálne neexistujú: „Nemá to kto kontrolovať a nemá to kto sankcionovať." O Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pridal v drsnejších výrazoch,. ÚDZS je v súčasnej podobe „tak zmenšený a tak je vykastrovaný", že akýkoľvek pokus o reálnu kontrolu poplatkov potenicálne realizovanú ÚDZS by uňho vyvolal „epileptický záchvat". KDH, Hainburg a vatikánske doláre Návrh Kresťanskodemokratického hnutia, podľa ktorého by lekári mohli pacientov ošetrovať za poplatky v doplnkových ordinačných hodinách, Zajac zhodil jednou vetou: „Keď už to mám platiť po ordinačných hodinách, tak to môžem ísť rovno platiť do Rakúska, do Hainburgu." Pripomína, že Tomáš Drucker zboku zakázal poplatky v nemocnici, no „nikto to nerešpektuje". Politické riešenia sú podľa neho väčšinou naivné: „Žiadne riešenie nie je komplexné a reálne." {{suvisiace}} V podcaste hovoríme aj o týchto témach: •       📜 Ombudsman Róbert Dobrovodský predložil parlamentu správu o poplatkoch v zdravotníctve, ktorú zákonodarcovia odmietličo i len prerokovať •       💸 V slovenských ambulanciách a nemocniciach existuje 168 druhov poplatkov bez jednotných pravidiel — Zajac to nazývapoplatkovou divočinou •       📈 Z desiatich miliárd eur tečúcich do zdravotníctva ide podľa odhadov dve miliardy na doplatky, poplatky a príplatky •       🏛️ Ústavný súd dávno potvrdil, že spoluúčasť pacienta je v súlade s článkom 40 ústavy — bezplatnosť teda nie je absolútna •       ⚖️ Lekári posielajú cenníky na vyššie územné celky len na vedomie, nie na schválenie. Reálne sankcie neexistujú •       🛑 Tomáš Drucker zboku zakázal poplatky v nemocniciach, ale podľa Zajaca to už dnes nikto nerešpektuje •       💉 Národná transfúzna služba má dlh 20 miliónov eur na sociálnej poisťovni — rovnakú sumu jej dlžia štátne nemocnice •       📋 Vláda schválila 42 opatrení pre ľudské zdroje v zdravotníctve. Zajacov verdikt: papier znesie všetko, ministerstvo netuší,ako to realizovať •       🇦🇱 „Aby Albánsko vstúpilo do EÚ a 2týždne po ich vstupe už nebudeme poslední," uzatvára Zajac stav slovenského zdravotníctvaKamil

Odporový predák v médiách narozprával toľko konšpirácií, že by aj Machala bledol závisťou. V najnovšom podcaste na ne reaguje exminister zdravotníctva Rudolf Zajac V posledných dňoch sa Visolajský objavil v dvoch veľkých podcastoch — u Dobšinského v Aktualitách a u Kovačič Hanzelovej v SME. Dobšinský sa naňho pozerá s takou láskou a nehynúcim obdivom, akú by si aspoň raz zaslúžil každý. V oboch sa riadil heslom nekazme si výsledky auditov pravdou a konšpiroval tak, že aj Machala, Kotlár či Šimkovičová blednú závisťou. S Rudolfom Zajacom sme sa na oba pozreli. Dáta vs. demagógia Čísla ÚDZS sa s Visolajského verziou rozchádzajú: štátne nemocnice dostávajú o 18 % viac peňazí nad referenčnú sadzbu, Penta iba 8 %. Zajac upozorňuje: problém nie je vo vstupoch, ale vo výstupoch — vyťaženosť najväčších štátnych nemocníc je 51 percent. „To nie je zajacovo číslo vypustené z prsta. Je to fakt zo štatistík," zdôrazňuje. Platový automat ako jadro problému „Platový automat doviedol Slovensko tam, kde vôbec sme nemali byť," zdôrazňuje Zajac. Odmeňovanie je naviazané na vek a prax, nie na kvalitu či produktivitu. Priemerná mzda lekára dosahuje 3,2-násobok priemernej mzdy, v Česku a Nemecku iba 2,5-násobok. K vládnemu elaborátu o stabilizácii personálu dodáva: „Keď nebude napísané, že zrušia platový automat, nemuseli písať ani jednu z tých 450 strán." Prázdne postele, plné stavy Slovensko má 79 nemocníc s priemernou obsadenosťou okolo 51 percent. „49 percent postelí je prázdnych, ale vykurujú celé budovy," zhŕňa Zajac. Reformu siete prirovnáva k absurdite: „Urobili tú optimalizáciu ako keby som ja robil optimalizáciu v dopravnom podniku. Nechal by som tie električky jazdiť, akurát by som vytrhol sedadlá." Spiknutie finančných skupín a „recept" 1948 Tvrdenia Visolajského, šéfa NKÚ Andrassyho a exšéfky Blahovej, že VšZP a systém sú v područí finančných skupín, Zajac odmieta ako paranoidné bludy. „Keď je Všeobecná v rukách finančných skupín, tak je v nich aj štát," reaguje ironicky. Argument dovádza ad absurdum: „Zoštátnime poisťovňu, ambulancie, nemocnice. Otočíme kalendár na december 1948. Všetko štátne, nič nefungovalo." Audit, dlhy a otázka veriteľov Audit si nemocnice objednali a zaplatili, hoci dlhujú stovky miliónov. Zajac odmieta tézu o uprednostňovaní veriteľa: „To by neurobil ani Moskovský inštitút miniatúrneho auditu." Vážnejší problém vidí v stave účtovníctva: „Je tam taký neporiadok, že tam netreba audítora, ale urobiť riadny poriadok. A ten poriadok si má urobiť vlastník." Uzatvára trpko: „Nemáme koho voliť." V podcaste hovoríme aj o týchto témach: 🎙️ Nová epizóda podcastu ozdravme — Rudolf Zajac reaguje na Visolajského výroky z podcastov Braňa Dobšinského a Zuzany Kovačič Hanzelovej 📊 Úrad pre dohľad zverejnil dáta: štátne nemocnice dostávajú o 18 % viac nad referenčnú sadzbu, Penta o 8 % 🏥 Vyťaženosť najväčších štátnych nemocníc je len 51 %, personál je pritom dimenzovaný na plnú kapacitu 💸 Platový automat podľa Zajaca odmeňuje vek a odpracované roky, nie kvalitu, produktivitu či efektivitu 👨‍⚕️ Priemerný plat lekára je na Slovensku3,2-násobok priemernej mzdy — v Česku a Nemecku okolo 2,5-násobku 🚋 Rušenie postelí bez zatvárania nemocníc Zajac prirovnáva k „električkám, ktorým vytrhli sedadlá" 🏦 Tvrdenie, že VšZP je v područí finančných skupín, označuje za „paranoidný blud" 🧾 Platba za audit podľa Zajaca nie je uprednostňovaním veriteľa — skutočný problém je stav účtovníctva 📉 Slovensko trpí absolútnym nedostatkom vierohodných dát o zdravotníctve, tvrdí Zajac 🗳️ „Nemáme koho voliť," uzatvára Zajac diskusiu o stave opozície aj koalície

Jana Bittó Cigániková patrí medzi najvýraznejšie tváre slovenského zdravotníctva. Počas konferencie na Bôriku zverejnila výsledky auditu, ktoré sa podľa nej snažil deň pred konaním konferencie potopiť najvplyvnejší lobista Peter Visolajský. Poslankyňa SaS Jana Bittó Cigániková priamočiaro, tak ako je na to u nej verejnosť zvyknutá, hovorí v najnovšom podcaste o tom, ako Peter Visolajský podľa jej informácií zablokoval prezentáciu auditu na konferencii v hoteli Bôrik. Vysvetľuje, prečo audit zverejnila na sociálnych sieťach, čo by urobila s platovým automatom a prečo je podľa nej akciová spoločnosť jediná cesta, ako rozseknúť gordický uzol tvorby dlhov štátnych nemocníc. Otvorila aj vlastnú budúcnosť v SaS, vzťah s predsedom Gröhlingom — a v rýchlom výbere medzi potenciálnymi ministrami zdravotníctva ohodnotila aj kvality svojich poslaneckých kolegov zo zdravotníckeho výboru. Visolajský nabehol na ministerstvo a audit sa nezverejnil Konferencia Zdravé nemocnice v hoteli Bôrik mala byť momentom pravdy. Premiér Fico mal podľa Cigánikovej jeden z najlepších príhovorov. Výsledky auditu boli pripravené. No potom sa nestalo nič. Podľa informácií Cigánikovej deň pred konferenciou Visolajský nabehol na ministerstvo a plán sa zmenil. „Pri každom jednom pokuse niečo systémovo zmeniť — či už ide o zverejňovanie platov, zverejňovanie úväzkov, optimalizáciu alebo akciovky — vždy tam nabehne Visolajský. Ale že vždy,“ hovorí Cigániková. Audit zverejnila na sociálnych sieťach sama. Urobila to prvýkrát v živote a dúfa, že aj naposledy. „Pri každom jednom pokuse niečo systémovo zmeniť — či už ide o zverejňovanie platov, zverejňovanie úväzkov, optimalizáciu alebo akciovky — vždy tam nabehne Visolajský. Ale že vždy.“ Lekári nech majú aj 20-tisíc. Ale za výkon, nie za to, že existujú Cigániková opakovane zdôrazňuje, že nekritizuje platy lekárov. Problémom je podľa nej systém, v ktorom sa odmeňuje za existenciu, nie za prácu. Operačné sály sú v niektorých nemocniciach obsadené na necelých 30 percent. Lekárov je nadstav, sestier podstav — a peniaze, ktoré idú na lekárov, chýbajú práve sestrám. „Kto iný má mať peniaze, ak nie človek, čo zachraňuje životy? Nech majú aj 20-tisíc. Len nie za to, že existujú, ale za výkon,“ hovorí poslankyňa. Osobitne kritizuje podpredsedu LOZ Mendela, ktorý podľa jej informácií za 6-tisíc mesačne odrobil minimum hodín. Platový automat: Nechajme základ, ale navyšovanie výhradne za výkon Postoj SaS k platovému automatu je jasnejší, ako by sa dalo čakať. Cigániková nehovorí o plošnom rušení platov. Hovorí o tom, že základný plat môže zostať — ale každé ďalšie navýšenie musí byť naviazané na merateľný výkon. „Pokojne ten balík peňazí nechajme, ale to navyšovanie už treba naviazať výhradne na výkon. Treba ten výkon pomenovať — počet operácií, bodovanie v DRG a určite aj spokojnosť pacienta,“ vysvetľuje. Rozdeľovať by mali riaditelia nemocníc, nie centrálna tabuľka. A to nielen lekárom, ale aj sestrám, sanitárom či komukoľvek, kto podáva výkon. Akciovky sú zárukou toho, že štátne podniky konečne budú fungovať Cigániková je v otázke akciových spoločností jednoznačná — a ide ďalej ako väčšina opozície. Privatizáciu nepovažuje za hrozbu, ale za príležitosť. Do ústavy by zákaz privatizácie nedávala, hoci pragmaticky chápe, že to môže byť politická cena za upokojenie verejnosti. „Akciové spoločnosti sú zárukou toho, že štátne podniky konečne budú môcť byť reálnym konkurentom tým „zlým“ súkromníkom. Nastavia sa jasné pravidlá, dlhová brzda, zverejňovanie účtovných závierok,“ argumentuje. Ako príklad uvádza kardioústavy, kde riaditelia pôsobia desaťročia a výsledky sú neporovnateľne lepšie. Krajčí alebo Dvořák? Stachura alebo Cigániková? Na záver podcastu sme Cigánikovej ponúkli rýchly výber — dvojice mien potenciálnych ministrov zdravotníctva, z ktorých si mala vybrať jedno. Krajčí verzus Dvořák? „Ani jeden, obaja sú rovnaká katastrofa.“ Stachura verzus Dolinková? „Stachura, napriek tomu, že bol pravou rukou Krajčího.“ Baláž verzus Cigániková? „Cigániková.“ A Cigániková verzus Szalay? „Obaja — on ako minister, ona ako pravá ruka.“ Jej hodnotenie opozičných kolegov je vecné, ale nemilosrdné: od PS v zdravotníctve čakala viac a Dvořák ju sklamal. KDH má podľa nej lepšie ekonomické myslenie, než by sa od konzervatívcov čakalo. Nikam neodchádzam. Ale čakajú na môj odchod Záver podcastu patril osobným otázkam. Cigániková otvorene hovorí o napätí s predsedom SaS Gröhlingom, no odísť neplánuje. S Matovičom do vlády nepôjde za žiadnych okolností. Z opozičných politikov v zdravotníctve najlepšie hodnotí Stachuru z KDH, naopak, Dvořáka z PS považuje za sklamanie. „Pán Gröhling neznesie kritiku. Som jediná, ktorá sa odváži ozvať. Ale aspoň sa ráno viem pozrieť do zrkadla,“ hovorí. Na otázku, či by chcela byť ministerkou zdravotníctva, odpovedá: „Hrozne by ma tešilo robiť v živote to, čo mi ide. Ale mandát musia dať voliči.“ V podcaste hovoríme aj o týchto témach: 🔇 Audit nemocníc bol pripravený, no podľa Cigánikovej ho Visolajský zablokoval deň pred konferenciou 🏚️ Operačné sály v niektorých nemocniciach sú obsadené na menej ako 30 % — poobede sa neoperuje vôbec 💰 Platy lekárov: nech majú aj 20-tisíc, ale za výkon, nie za existenciu 📉 Platový automat: základ nechať, ale každé navýšenie viazať výhradne na merateľný výkon 🏛️ Akciové spoločnosti: jediná cesta k transparentnosti a finančnej disciplíne nemocníc 🚨 Visolajský podľa Cigánikovej blokuje každú reformu zdravotníctva posledných 10 rokov 👀 Fico na Bôriku prekvapil — hovoril o akciovkách, čo mu podľa Cigánikovej body neprinesie ⚡ SaS interné napätie: Cigániková kritizuje Gröhlinga, ale odísť neplánuje 🚫 S Matovičom do vlády nikdy. Keď Fico nemôže, Matovič pomôže — dlhé roky to platí 🩺 Cigániková by chcela pôsobiť v zdravotníctve aj v budúcej vláde — ako ministerka alebo štátna tajomníčka

Slovenské zdravotníctvo sa v posledných rokoch dočkalo výrazného nárastu zdrojov. Zvýšenie sadzby odvodov prinieslo do systému približne miliardu eur ročne navyše. V percentách HDP sa Slovensko dostalo na úroveň 8,4 percenta, čím sa takmer vyrovnalo Českej republike. Otázku, čo sme si za to kúpili, si v podcaste ozdravme kladú Henrieta Tulejová z Advance Healthcare Management Institute a Dajana Petríková z Asociácie zdravotných poisťovní. Ich diskusia vychádza z publikácie Zdroje pre budúce zdravie, ktorú Tulejová napísala spolu s Dominikou Šebovou, a zo záverov konferencie Zdravie ako investícia, organizovanej Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení v marci 2026. Stabilita personálu áno, lepšia starostlivosť nie Podľa Tulejovej sme si kúpili predovšetkým stabilizáciu personálu. Značnú časť rastu však pohltila inflácia. Zlepšenie kvality alebo dostupnosti starostlivosti sa zatiaľ nekoná. „Sme veľmi pravdepodobne na maxime toho, čo dokážeme tým súčasným systémom vygenerovať,“ upozorňuje Tulejová. Problém je v štruktúre – takmer všetko ide z verejných zdrojov a veľmi málo zo súkromných. „Aj ten štát má peniaze len z daní od pracujúcich. Takže v podstate je to stále jeden verejný zdroj, ale potrebujeme tam dať aj tie súkromné zdroje,“ dopĺňa Petríková. Nožnice sa otvárajú Publikácia Zdroje pre budúce zdravie modeluje vývoj príjmov a výdavkov verejného zdravotného poistenia do roku 2070. Podiel pracujúcich na populácii bude klesať – do roku 2040 odíde do dôchodku okolo 300-tisíc ľudí zo silných ročníkov, pôrodnosť klesla na historické minimum 42-tisíc detí ročne. Tulejová vysvetľuje, že podľa projekcií sa už v roku 2030 otvorí medzera 120 eur na pacienta ročne medzi príjmami a výdavkami. „My sme sa snažili poukázať na to, že nepozeráme sa len na problémy, ktoré máme dnes pod nosom, ale poďme sa pozerať aj trochu viac do budúcna,“ hovorí. Konferencia AZZZ túto naliehavosť potvrdila – zamestnávatelia ako hlavní prispievatelia do systému verejného zdravotného poistenia upozornili, že rastúci nápor pacientov pri hroziacom úbytku personálu považujú za neudržateľný. 500 miliónov v neoficiálnych poplatkoch Medzitým v systéme živelne rastú neoficiálne poplatky v ambulanciách. „Tie poplatky v ambulanciách v posledných troch rokoch výrazne narástli a dneska sú niekde na úrovni 500 miliónov eur a ďalej rastú,“ uvádza Tulejová. Sedemdesiat percent pacientov by podľa prieskumu prijalo jednotné poplatky s ochranným stropom. „Ľudia veľmi volajú po tom, že poďme tie poplatky nastaviť jednotne. A hlavne poďme nastaviť nejakú ochranu, lebo cítia veľmi veľkú neistotu,“ dodáva. Aj konferencia AZZZ odporučila prestať sa tváriť, že zdravotníctvo je zadarmo, a namiesto toho poplatky upratať tak, aby boli transparentné a sociálne únosné. Tri piliere pre zdravotníctvo Petríková navrhuje trojpilierový systém po vzore dôchodkovej reformy. „Tak ako sme si okolo roku 2005 uvedomili, že nebudeme mať na tie dôchodky, niečo veľmi podobné potrebujeme urobiť aj v zdravotníctve,“ vysvetľuje. Prvý pilier by zostal solidárny a povinný. Druhý by bol povinne voliteľný s prvkami zásluhovosti. Tretí dobrovoľný, teda pripoistenie. Nominálne poistné: zdravotníctvo nie je zadarmo Tulejová presadzuje koncept nominálneho poistného po vzore Holandska, kde si každý platí fixnú sumu s dotáciami pre sociálne slabších. „Veľká výhoda toho princípu je, že každý jeden človek si začne uvedomovať, že zdravotníctvo nie je zadarmo,“ argumentuje. Zároveň uznáva, že takáto reforma si vyžaduje silnú spoluprácu ministra zdravotníctva a ministra financií a v Holandsku na to potrebovali dvadsať rokov. 80 nemocníc je príliš veľa Obidve diskutujúce zdôrazňujú aj potrebu efektívnejšieho využívania zdrojov. Slovensko má 80 nemocníc, porovnateľné Dánsko len 20. Pacienti po cievnej mozgovej príhode sú po akútnej liečbe odovzdaní rodinám bez dostatočnej rehabilitácie. Petríková pripomína, že poisťovne sú pripravené aktívne spoluvytvárať riešenia: „Tie dopady tej demografickej krízy ich vypnú už v nasledujúcom volebnom období. Preto si tých politikov pripravujeme, aby keď jedného dňa budú konfrontovaní s tou realitou, vedeli, že riešenia existujú.“ V podcaste hovoríme aj o týchto témach: •       💰 Slovensko sa v objeme zdrojov v zdravotníctve vyrovnalo Česku – dávame 8,4 percenta HDP, Česko 8,5 percenta •       📉 Za navýšené miliardy sme si kúpili stabilitu personálu, nie lepšiu starostlivosť – čakacie doby sa neskrátili •       👴 Do roku 2040 nám odíde do dôchodku 300-tisícľudí zo silných ročníkov, pôrodnosť klesla na historické minimum •       🏥 Máme 80 nemocníc, porovnateľné Dánsko len 20– päť pôrodníc funguje s jedným pôrodom denne •       💊 Nové technológie, robotická chirurgia aj inovatívne lieky tlačia na rast nákladov, ktoré nedokážeme pokryť •       🧾 Neoficiálne poplatky v ambulanciách narástli na 500 miliónov eur ročne a pacienti nevedia, koľko zaplatí •       ✅ 70 percent pacientov by prijalo jednotné transparentné poplatky s ochranným ročným stropom •       🏗️ Petríková navrhuje trojpilierový systém zdravotného poistenia po vzore dôchodkovej reformy •       🇳🇱 Tulejová presadzuje nominálne poistné po holandskom vzore – fixná suma pre každého s dotáciami pre slabších •       🧠 Pacienti po mŕtvici sú po akútnej liečbe odovzdaní rodinám bez rehabilitácie – chýba nám následná starostlivosť ‍

Exminister zdravotníctva Rudolf Zajac reaguje na výsledky auditu PwC a konferenciu v hoteli Bôrik, kde sa stretli prezident, premiér aj minister Šaško. V podcaste hodnotí osem opatrení ministra, vysvetľuje, prečo štátne nemocnice tvoria miliardové dlhy, a hovorí o platovom automate, transformácii nemocníc aj o úlohe Lekárskeho odborového združenia. V hoteli Bôrik sa 9. apríla 2026 stretli najvyšší ústavní činitelia, aby diskutovali o výsledkoch auditu piatich štátnych nemocníc. Zajac celú udalosť hodnotí jemu vlastným úrpimným štýlom : „Nič nového pod slnkom. Najdôležitejšie nie je to, čo hovorí Pellegrini, nedajbože Raši alebo Šaško, ale to, čo hovorí premiér.“ A premiér podľa Zajaca len zopakoval to, čo už povedal v Spišskej Novej Vsi — že si dal dole ideologické okuliare. „Ešte som len čakal, kedy povie, že zisk (poisťovní) je v poriadku, a tým by poprel sám seba.“ Zajac pripomína, že Smer ovládal rezort zdravotníctva 75 percent času za posledných dvadsať rokov. Výsledok? „Už sa nevieme dočkať, kedy vstúpi Albánsko do Európskej únie, aby sme konečne neboli na poslednom mieste.“ Za ten čas prešli štátne nemocnice šiestimi vlnami oddlženia za celkovo dve miliardy eur. Dlh je opäť nad miliardou. „Dlh robí ten, kto dlh robiť môže a nič mu za to nehrozí,“ konštatuje Zajac. Jadrom problému je podľa Zajaca platový automat a memorandum s LOZ. „Pridali sme lekárom na výplatách a ubrali sme im pracovný čas. To nemôže fungovať,“ hovorí. Nadčasy v UNB narástli o 82 percent, výkony klesli. Nadstav 341 lekárov, podstav 425 sestier. Na otázku, čo by sa stalo, keby protestujúci lekári naozaj odišli, odpovedal: „Keby tých 3 000 lekárov odišlo, to by bola najväčšia úľava pre slovenské zdravotníctvo.“ Riešenie vidí v transformácii nemocníc na akciové spoločnosti. Päť nemocníc, ktoré v roku 2004 transformoval, dodnes netvoria dlhy. „Jednoducho netvoria. Bodka. Dovidenia, dopočutia," komentuje Zajac. Ostatné generujú miliardové straty. „Treba nákup zdravotnej starostlivosti vrátiť do normálnych koľají — tam, kam patrí," dodáva — teda do zdravotných poisťovní. Práve poisťovne sú podľa Zajaca jediné, kto má dáta, vie ktorá nemocnica je efektívna a kde objednať starostlivosť pre svojich poistencov. Namiesto toho o nákupe a cenách rozhoduje ministerská komisia cez programovú vyhlášku, ktorú Zajac označil za „honosný názov pre úplnú stupiditu." Fico podľa neho poisťovne „prakticky postavil mimo zákon" — zakazoval zisk, chcel ich vykupovať, až kým Ústavný súd nerozhodol, že porušil ústavu. {{odporucane}} Minister Šaško medzi ôsmimi opatreniami avizoval ozdravné plány pre nemocnice v strate a nútenú správu pre tie, ktoré aj v roku 2027 skončia v mínuse. Zajac na to reaguje sarkasticky: „To bude veľmi zaujímavé, ako mŕtvolu chcú ozdraviť.“ K nútenej správe sa pýta: „Kto ju vykoná? Tí byrokrati z ministerstva, ktorí sa tam každé dva týždne točia?“ Keď 95 percent zdrojov ide na mzdy a platový automat sa každý rok automaticky zvyšuje, podľa Zajaca je akýkoľvek ozdravný plán len ilúzia: „Čo? Vytlačí si vlastnú menu alebo čo? Dlhopisy bude dávať zamestnancom.“ {{suvisiace}} V podcaste sme so Zajacom prešli všetkých osem opatrení ministra Šaška bod po bode — od centrálneho nákupu liekov cez elektronickú dochádzku až po nútenú správu. Keď sme sa dostali k siedmemu bodu, Zajac už „nevedel ďalej": „Prisahám na všetko, čo mi je sväté. Ja tieto voloviny už nemôžem ani počúvať.“ Verdikt k celej osmičke? „Všetkých osem bodov podporujem. Našťastie nikomu neuškodia. Chcú sa dožiť volieb. To je tak všetko.“ Na záver Zajac konštatuje, že bez zrušenia platového automatu, transformácie nemocníc a odvahy politikov sa nič nezmení. „Musí sa nájsť niekto odvážny, ktorému nejde o percentá. Garantujem — na najbližších desať rokov takého neuvidíme.“ V podcaste hovoríme aj o týchto témach: 1.    🏥 PwC identifikovalo v piatich nemocniciach úspory 91 miliónov eur — v prepočte na celú sieť až 255 miliónov, čo takmer pokrýva celú stratu 2.    💸 Dlh štátnych nemocníc opäť presiahol miliardu eur — po šiestich vlnách oddlženia za celkovo dve miliardy 3.    ⚙️ Nadčasy v UNB narástli o 82 %, výkony klesli o 7 % —viac lekárov, menej vyriešených prípadov 4.    👨‍⚕️ Nadstav 341 lekárov a podstav 425 sestier— problém nie je v počte ľudí, ale v štruktúre 5.    🛋️ Operačné sály využívané na 40 %, po tretej popoludní sa takmer neoperuje 6.    📋 UNB eviduje dochádzku na papieri —zamestnanci si záznamy vypĺňajú aj spätne a vopred 7.    📊 Platový automat zaručuje rast miezd bez väzby na výkon — 95 % zdrojov nemocníc ide na mzdy 8.    ⚖️ Päť nemocníc transformovaných na akciovky v roku2004 dodnes netvorí dlhy 9.    🎯 Šaško predstavil 8 opatrení — Zajac: „Nikomu neuškodia, ale ani nepomôžu“ 10.  🇪🇺Zajac o pozícii SR v EÚ: „Čakáme na Albánsko, aby sme neboli na poslednom mieste“

Lekár a právnik Peter Kováč o prelomovom rozsudku v prípade najdrahšieho lieku, zlyhaní v kategorizácii liekov, práci súdnych lekárov aj o tom, prečo vznikli Lekári nahlas. Lekár, právnik a spoluzakladateľ iniciatívy Lekári nahlas Peter Kováč v podcaste Ozdravme o prelomovom rozsudku správneho súdu v prípade Zolgensmy, o tom, prečo minister Šaško toleruje Kotlára, a o absurdnej kritike súdnych lekárov za používanie majákov. Peter Kováč je človek, ktorý slovenské zdravotníctvo vidí z oboch strán — ako lekár aj ako právnik. Je spoluzakladateľom iniciatívy Lekári nahlas a súdnym lekárom, ktorý denne rieši to, čo väčšina z nás radšej nevidí. V podcaste Ozdravme sme s ním rozobrali tri témy, ktoré ukazujú, v akom stave sa nachádza slovenské zdravotníctvo — od tolerovania medicínskych bludov až po otázku, či si môžeme dovoliť platiť najdrahší liek na svete z verejného poistenia. {{odporucane}} Kováč vysvetlil, prečo iniciatíva Lekári nahlas vznikla — „miera frustrácie niektorých lekárov z toho, čo sa tu deje, presiahla určitú hranicu, ktorá sa dala tolerovať.“ Dianie okolo vládneho splnomocnenca Kotlára označil za čistú katastrofu. Na otázku, čo si myslí o tom, že minister Šaško sa na jednej strane hlási k vede a dá sa zaočkovať proti chrípke, ale zároveň toleruje Kotlára, odpovedal priamo: „Neviem, či je to rešpektovanie vedy, alebo robenie politiky. Keď v politickom záujme tolerujeme medicínske bludy, treba sa ozvať.“ Hlavná téma podcastu sa točila okolo prelomového rozsudku správneho súdu, ktorý zrušil kategorizáciu lieku Zolgensma. Kováč pripomenul prípad Editky z roku 2023, keď rodičia dosiahli úhradu lieku cestou neodkladného opatrenia — nápad, ktorý označil za „z právneho hľadiska doslova geniálny.“ Lenže krajský súd neodkladné opatrenie zrušil, nemocnica zostala s neuplatenou faktúrou a nakoniec rodičia zo zbierky zaplatili 700-tisíc eur. Teraz Dôvera a Union žalovali ministerstvo a správny súd im dal za pravdu. Kováč vysvetlil, čo to znamená v praxi — ak sa rozsudok potvrdí, kategorizácia padne a poisťovne budú musieť od ministerstva vymáhať škodu. A ak to neurobí, „mohlo by dôjsť až k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku.“ Pikantná je situácia Všeobecnej zdravotnej poisťovne — tá by musela žalovať vlastného majiteľa. Podľa našich informácií sa k žalobe nepridala. Kováč otvoril aj zásadnú otázku nákladovej efektivity: „Otázka je, či ten efekt, ktorý to má, stojí za tie peniaze. Tie zdroje sú obmedzené a je otázka, či tie dva milióny nie je možné vynaložiť efektívnejšie na liečbu iných ochorení.“ Upozornil, že lieky na zriedkavé ochorenia sú tak drahé práve preto, že pacientov je málo a náklady na vývoj sa rozložia na malý počet. Ale to neznamená, že otázku efektivity nemáme klásť. {{suvisiace}} V záverečnej časti podcastu Kováč reagoval na kritiku poslanca KDH, ktorý natočil video proti používaniu majákov súdnymi lekármi. To, čo ho podľa vlastných slov „vrcholne dotklo,“ bolo prirovnanie k zneužívaniu majákov tajnou službou. Kováč vysvetlil realitu — v celom Bratislavskom kraji má všetky úmrtia mimo nemocníc na starosti jeden lekár. Štatisticky mimo nemocnice môže denne umierať 10 až 30 ľudí. Keď zosnulý leží na chodníku alebo na diaľnici vznikne kolóna, lekár bez majákov sa tam jednoducho nedostane. A v niektorých lokalitách Slovenska prehliadajúci lekári chodia dokonca s pištoľou — kvôli vlastnej bezpečnosti vo vylúčených komunitách. •       📢 Iniciatíva Lekári nahlas vznikla, pretožefrustrácia lekárov z medicínskych bludov presiahla únosnú hranicu •       ⚠️ Minister Šaško sa hlási k vede, ale zároveň tolerujevládneho splnomocnenca Kotlára, ktorý šíri medicínske bludy •       ⚖️ Správny súd zrušil kategorizáciu Zolgensmy —ministerstvo podľa súdu porušilo zákon pri zaradení lieku medzi hradené •       💰 Ak kategorizácia padne, poisťovne by mali odministerstva vymáhať škodu — inak ich manažment riskuje trestný čin •       🏥 Všeobecná zdravotná poisťovňa by muselažalovať vlastného majiteľa — a podľa našich informácií sa k žalobe nepridala •       ❓ Stojí efekt Zolgensmy za dva milióny eur? Kováčhovorí, že otázka nákladovej efektivity je legitímna a nemôžeme ju ignorovať •       🚑 V celom Bratislavskom kraji má všetky úmrtiamimo nemocníc na starosti jeden súdny lekár •       🚨 Majáky súdnych lekárov nie sú privilégium,ale nutnosť — bez nich by sa na miesto úmrtia nedostali •       🔫 V niektorých lokalitách Slovenska chodiaprehliadajúci lekári s pištoľou kvôli vlastnej bezpečnosti •       🧠 Kováč upozorňuje: štát má už druhý prípad,keď súd zrušil kategorizáciu drahého lieku — systém má problém

Dôvera v lekárov klesá, choroby sa vracajú a väčšina odborníkov mlčí. Piati členovia iniciatívy Lekári nahlas v diskusii Ozdravme o dezinformáciách, autocenzúre a boji, ktorý nemôžu vyhrať sami. Piati lekári z iniciatívy Lekári nahlas diskutovali v bratislavskom Kafe Scherz o klesajúcej dôvere v medicínu, návrate chorôb a o tom, prečo sa väčšina ich kolegov bojí ozvať. Hostami štvrtej verejnej diskusie Ozdravme boli epidemiologička Alexandra Bražinová, radiológ Maroš Rudnay, imunologička a prezidentka ZAP Jaroslava Orosová, lekár a právnik Peter Kováč a pneumologička Katarína Dostálová. Klesajúca dôvera v lekárov a odborníkov Profesorka Bražinová hneď v úvode diskusie poukázala na alarmujúci trend — dôvera verejnosti v odborníkov dlhodobo klesá a pandémia tento proces výrazne urýchlila. Odvolala sa na veľké medzinárodné štúdie, ktoré preukázali priamu súvislosť medzi mierou dôvery v odborníkov a úmrtnosťou počas pandémie. Krajiny s nízkou dôverou vo vládu a vedcov mali merateľne vyššiu úmrtnosť. Slovensko podľa nej patrí práve medzi tie krajiny, kde je dôvera v autority nízka. Ako sama zhrnula: „Tá dôvera je naštrbená a je to dôsledok aj pandémie, ale je to taký pretrvávajúci jav, ktorý začal ešte oveľa skôr." ‍ Nedávny prieskum psychológov zo Slovenskej akadémie vied jej slová len potvrdil. Pacienti s „doktorátom z Googlu" a autocenzúra lekárov Katarína Dostálová opísala realitu, s ktorou sa stretáva denne v ambulancii — pacienti prichádzajú s diagnózami z internetu a priamo kontrolujú lekárove postupy. „Niektorí mi potom povedia už na konci, keď im dávam nález, že išli ste podľa toho, čo mi ChatGPT povedal," povedala Dostálová s tým, že niekedy to paradoxne pomôže pri dodržiavaní liečebného režimu, no častejšie to vedie k frustrácii na oboch stranách. Diskusia sa preniesla aj k autocenzúre medzi lekármi. Dostálová vysvetlila svoju výhodu oproti kolegom zamestnaným vo veľkých zariadeniach: „Mňa nemá kto zháňať v práci za to, čo som povedala." Práve strach z reakcie okolia podľa nej brzdí mnohých kolegov od verejného vystupovania. {{odporucane}} Maroš Rudnay a zlomová skúsenosť s Lekárskym odborovým združením Osobitný priestor v diskusii dostal príbeh Maroša Rudnaya a jeho skúsenosti s Lekárskym odborovým združením (LOZ). Rudnay, ktorý sa boju s dezinformáciami v medicíne venuje už viac ako trinásť rokov, opísal situáciu, keď boli lekári verejne pranierovaní za vykonávanie štandardných medicínskych výkonov. Obrátil sa na LOZ s očakávaním, že organizácia, ktorá sa prezentuje ako zástupca lekárov, sa za nich postaví. ‍„Z môjho pohľadu k žiadnej reakcii nedošlo. A to bola pre mňa odporná reakcia," povedal Rudnay otvorene. Tento moment označil za zlomový: „V tom momente u mňa klesla akákoľvek dôvera voči nim v čokoľvek." Vzápätí zrušil svoje členstvo a odvtedy sa k organizácii stavia kriticky. Podľa neho nie je možné zastupovať lekárov a zároveň sa na problémy pozerať „skrz nejakú ideologickú optiku." Tento príbeh ilustroval širší problém — keď stavovské organizácie zlyhávajú, lekári strácajú posledný inštitucionálny štít a zostávajú sami. {{suvisiace}} Slovenská lekárska komora pod paľbou kritiky Jednou z najostrejších častí diskusie bola kritika Slovenskej lekárskej komory. Všetci piati hostia sa zhodli, že komora neplní svoju úlohu — nezastáva sa lekárov, nereaguje na šírenie medicínskych bludov vládnym splnomocnencom a jej vedenie vzbudzuje viac otáznikov než dôvery. Jaroslava Orosová to pomenovala priamo: „Tá lekárska komora, ktorá by mala hájiť medicínu založenú na dôkazoch, sa niekoľko rokov díva na to, ako vládny splnomocnenec absolútne popiera vedu a medicínu, a je ticho." ‍Katarína Dostálová aj Orosová zrušili svoje dobrovoľné členstvo po tom, čo bol podľa nich nekorektným spôsobom odvolaný doktor Oravec. Peter Kováč ako právnik porovnal komoru so Slovenskou advokátskou komorou a kontrast bol priepastný — v advokátskej komore podľa neho „človek vie, za čo platí," zatiaľ čo aktivita lekárskej komory sa „cieli najmä na vyberanie členského." Návrat chorôb a ohrozená kolektívna imunita Alexandra Bražinová priniesla tvrdé dáta o klesajúcej zaočkovanosti na Slovensku. Hoci celoslovenský priemer sa ešte drží okolo 95 %, niektoré okresy už klesli na 91 – 93 %. Dôsledky sú viditeľné: „Objavujú sa opakovane prípady osýpok. Osýpky pred dvadsiatimi rokmi sa nevyskytovali na Slovensku," upozornila Bražinová. Za posledné dva roky Slovensko zaznamenalo tisíce prípadov čierneho kašľa, jednotlivé prípady záškrtu a dokonca dve úmrtia. Jaroslava Orosová doplnila varovanie z praxe — v ambulancii vidí neočkované deti očkovaných rodičov, ktoré cestujú do rizikových oblastí. „Je otázka, kedy to dieťa stúpi na hrdzavý klinec a nebude mu tam kto podať tetanické antisérum," varovala s tým, že rodičia jej obavy často bagatelizujú. Politika v medicíne a rozklad inštitúcií Peter Kováč ako právnik ponúkol pohľad na systémové zlyhania — od nezákonného dovozu vakcíny Sputnik, cez dehonestáciu riaditeľky Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv premiérom, až po súčasného vládneho splnomocnenca, ktorý podľa diskutujúcich verejne popiera vedu. Kováč bol pri hodnotení ministra zdravotníctva priamy: „Osobne považujem ministra zdravotníctva za zbabelca, lebo ako minister zdravotníctva musím pomenovať veci tak, ako sa majú." Maroš Rudnay doplnil kľúčový postreh o asymetrii boja s dezinformáciami: „Tie nezmysly je možné vytvoriť za päť minút, ale na to, aby si ich vyvrátil a podložil niečím relevantným, potrebuješ celý deň." Práve táto nerovnováha podľa neho vysvetľuje, prečo konšpirácie v informačnom priestore vyhrávajú. Čo robiť? Vzdelávanie, odvaha a lekári nahlas V záverečnej časti sa hostia zhodli na troch pilieroch riešenia. Prvým je vzdelávanie — od základných škôl, kde Katarína Dostálová už robí besedy o zdraví, až po lekárske fakulty. Práve Bražinová priniesla najdesivejšiu anekdotu večera: študent piateho ročníka medicíny jej povedal, že je prvou pedagogičkou, ktorá mu jednoznačne odporučila očkovanie proti chrípke. „Vy ste prvý pedagóg na tejto fakulte, ktorý mi takto jednoznačne odporučil očkovanie," citovala jeho slová. ‍Druhým pilierom je odvaha odborníkov verejne sa ozvať. Orosová to zhrnula jasne: „Netreba mlčať vtedy, keď sa dejú zlé veci, pretože to, čo nás čaká za to mlčanie, je ešte horšie." A tretím je zrozumiteľná komunikácia — dezinformácie vždy vyhrávajú v jednoduchosti, a preto podľa Bražinovej „sa musíme naučiť tie medicínske informácie podávať jednoducho a zrozumiteľne." V podcaste hovoríme aj o týchto témach: 🔬 Dôvera v lekárov a vedcov na Slovensku dlhodobo klesá — a prieskumy SAV to potvrdzujú aj v roku 2026 🤖 Pacienti prichádzajú do ambulancií s diagnózami z ChatGPT a kontrolujú postupy svojich lekárov 🤐 Mnohí lekári sa boja verejne vyjadriť — nie kvôli zamestnávateľom, ale kvôli vlne nenávisti na sociálnych sieťach 🏥 Slovenská lekárska komora podľa všetkých piatich hostí neplní svoju základnú úlohu — hájiť medicínu založenú na dôkazoch 💉 Zaočkovanosť na Slovensku klesá — v niektorých okresoch je už pod 93 %, čo ohrozuje kolektívnu imunitu ⚠️ Vracajú sa choroby, ktoré tu desaťročia neboli — osýpky, čierny kašeľ aj záškrt, vrátane dvoch úmrtí 🧠 Rastie výskyt úzkostných a depresívnych porúch aj počet samovrážd, najmä u mladých žien a starších mužov 🎯 Vytvorenie hoaxu trvá 5 minút, jeho seriózne vyvrátenie celý deň — táto asymetria hrá v prospech dezinformácií 📚 Kľúčom k zmene je vzdelávanie kritického myslenia od základných škôl až po lekárske fakulty 📢 Iniciatíva Lekári nahlas vznikla preto, aby odborný hlas nezanikol — a jej členovia vyzývajú kolegov, aby sa nebáli ozvať

Docent Patrik Palacka vysvetľuje, ako sa diagnostikuje a lieči rakovina obličky, prečo Slovensko zaostáva v dostupnosti moderných liekov a čo znamená nová imunoterapia pre pacientov. Hosťom podcastu Ozdravme je docent Patrik Palacka, onkológ a docent Lekárskej fakulty Univerzity Komenského pre odbor onkológia. Patrí medzi popredných slovenských odborníkov na liečbu nádorových ochorení, vrátane rakoviny obličky. V rozhovore otvorene hovorí o tom, kde sa slovenská onkológia nachádza, čo sa v posledných rokoch zmenilo a kde nás ešte čakajú výzvy. Diagnostika a príznaky Rakovina obličky je zákerná predovšetkým preto, že dlho neprezrádza svoju prítomnosť. Viac ako polovica pacientov sa o nádore dozvie úplne náhodne — napríklad pri ultrazvuku brucha, ktorý lekár indikoval z celkom iného dôvodu. Najčastejším príznakom, ak sa vôbec objaví, je krv v moči. Tá však môže súvisieť aj s infekciami či močovými kameňmi, preto sa na rakovinu nepomyslí hneď. Hmatateľný nádor v brušnej oblasti sa vyskytuje už len pri lokálne pokročilej chorobe, čo sa týka približne 15 percent pacientov. Medián veku pri diagnóze je 64 rokov a muži sú postihnutí dvakrát častejšie ako ženy. {{odporucane}} Prevencia a preventívne prehliadky Hoci cielený skríning na rakovinu obličky neexistuje, rizikové faktory sú dobre známe — fajčenie, obezita, hypertenzia a profesionálna expozícia škodlivým látkam. Docent Palacka zdôrazňuje obrovský význam preventívnych prehliadok u všeobecného lekára. Práve bežný rozbor moču dokáže odhaliť mikroskopickú krv, ktorá vedie k ďalším vyšetreniam a včasnému záchytu. Uvádza konkrétny prípad 39-ročného muža, ktorému preventívna prehliadka odhalila rakovinu močového mechúra v úplne včasnom štádiu — bez akýchkoľvek príznakov. Prevencia zachraňuje životy. {{suvisiace}} Revolúcia v liečbe Za posledných 25 rokov sa liečba metastatickej rakoviny obličky zmenila dramaticky. Okolo roku 2000 pacienti s pokročilou chorobou prežívali v mediáne jeden rok. S príchodom tyrozínkinázových inhibítorov v rokoch 2005–2006 sa prežívanie zdvojnásobilo. Skutočný zlom priniesla kombinovaná imunoterapia, vďaka ktorej sa medián prežívania posunul na takmer päť rokov. Ešte pôsobivejšie je, že kombinácia imunoterapie s novými tyrozínkinázovými inhibítormi dokáže úplne vyliečiť až 17 percent pacientov s metastatickým ochorením. Nejde teda už len o predlžovanie života, ale o reálnu šancu na kompletné uzdravenie — čo bolo ešte pred dvoma desaťročiami nepredstaviteľné. Dostupnosť liekov na Slovensku Napriek pokrokom vo svete Slovensko v dostupnosti moderných liekov na rakovinu obličky výrazne zaostáva. Do konca marca 2025 sme podľa docenta Palacku patrili „takmer na chvost Európskej únie." Od 1. apríla sa situácia čiastočne zlepšuje kategorizáciou kombinovanej imunoterapie, no stále chýba kombinácia imunoterapie s novými tyrozínkinázovými inhibítormi, ktorá je v Česku štandardom. Problematická je aj druhá línia liečby — keď prvá línia prestane fungovať, lekári sa musia vracať k dvadsať rokov starým liekom. Hlavnou prekážkou podľa Palacku nie je medicína, ale financie a zdĺhavý kategorizačný proces. 🔬 Ako vzniká rakovina obličky a prečo je jej diagnostika taká náročná 🩸 Krv v moči ako najčastejší príznak, ktorý by ste nemali ignorovať 📊 Incidencia na Slovensku — sme nad priemerom EÚ, ale dáta sú zastaralé 🚭 Prevencia: fajčenie, obezita a hypertenzia ako hlavné rizikové faktory 🏥 Prečo sú preventívne prehliadky u všeobecného lekára také dôležité 💊 Revolúcia v liečbe — od jedného roka prežívania k piatim za 25 rokov ✅ Imunoterapia dokáže úplne vyliečiť až 17 % pacientov s metastázami 🇸🇰 Dostupnosť liekov na Slovensku a porovnanie s Českou republikou ⏳ Prečo nám v kategorizácii liekov trvá tak dlho a čo bráni pokroku 🔮 Budúcnosť liečby — vyliečime viac pacientov, ale univerzálny liek zatiaľ neexistuje

Nová publikácia Petra Pažitného a kolektívu (doc. Ing. Peter Pažitný, MSc., PhD. Ing. Daniela Kandilaki, PhD. Mgr. Noemi Macko-Forgáčová Ing. Mgr. Petronella Mihálová MUDr. Rudolf Zajac) sa sústreďuje na udržateľnosť slovenských nemocníc. Analyzuje rastúce dlhy, vplyv platového automatu, regulačné prekážky a možnosti transformácie právnej formy nemocníc smerom k väčšej transparentnosti a tvrdým rozpočtovým obmedzeniam. Kniha kombinuje historický prehľad s konkrétnymi odporúčaniami pre manažérov, zriaďovateľov a tvorcov zdravotnej politiky. Diagnóza dlhu a jeho príčiny Pažitný v publikácii zdôrazňuje, že dlh štátnych nemocníc nie je jednorazový problém, ale systémový jav: „Dlh nemocníc je tzv. Locus minoris resistentiae systému,“ teda miesto najmenšieho odporu, kam sa prenáša tlak na náklady a výnosy. Autori ukazujú, že napriek opakovaným oddlženiam (vyše dvoch miliárd eur) zostáva problém aktuálny a že dlh súvisí s kombináciou rastúcich mzdových nákladov, regulácií, ktoré obmedzujú manažérsku flexibilitu, a nedostatočnej transparentnosti hospodárenia nemocníc. Platový automat a jeho dôsledky Pažitný upozorňuje, že platový automat výrazne zvyšuje cenu práce a obmedzuje riaditeľov nemocníc v manažérskych rozhodnutiach: „Ten platový automat vnímam ako jeden z kľúčových faktorov, prečo je súčasný stav neudržateľný.“ Zvýšené osobné náklady (v niektorých prípadoch až 90 % príjmov) znižujú priestor na iné investície alebo len úhradu bazálnych nemocničných nákladov. Publikácia analyzuje, ako centrálne nastavené mzdy a regulačné zásahy oslabujú incentívy na produktivitu a vedú k rastu dlhov. Transparentnosť cez zmenu právnej formy Autori navrhujú transformáciu veľkých nemocníc na akciové spoločnosti ako nutný predpoklad pre transparentné hospodárenie: „Akciová spoločnosť je základ toho, že budem mať štandardné dáta, budem mať auditované dáta, budem vedieť, čo sa v tej nemocnici deje.“ Transformácia by priniesla povinnosť zverejňovať účtovné závierky, jasnejšie rozdelenie aktív a pasív a tvrdé rozpočtové obmedzenia, ktoré by znížili motiváciu k dlhodobému zadlžovaniu. Platobné mechanizmy, poisťovne a inovácia Kolektív kriticky hodnotí súčasné regulačné nastavenie, ktoré obmedzuje zmluvnú voľnosť medzi poisťovňami a poskytovateľmi. Pažitný pripomína, že pôvodný dizajn mal umožniť poisťovniam vyjednávať platobné mechanizmy a podporovať inovácie: „Tie regulácie... nás vlastne veľmi limitujú v tejto inovatívnej činnosti.“ Pažitný navrhuje návrat k mechanizmom, ktoré odmeňujú kvalitu a výsledok, nielen objem výkonov. 🏥 Dlh nemocníc — prečo vzniká a prečo pretrváva. ⚖️ Platový automat — vplyv na náklady a manažérsku flexibilitu. 📊 Transparentnosť — prečo transformovať nemocnice na akciovky. 🔁 Mäkké vs. tvrdé rozpočtové obmedzenia — ekonomické dôsledky. 💸 Oddlženia — prečo opakované oddlženia problém neriešia. 🧾 Audit a dáta — očakávania od auditu prvých nemocníc. 🩺 Platobné mechanizmy — DRG, programová vyhláška a ich limity. 🤝 Role poisťovní — zmluvná voľnosť a možnosti inovácií. 🚑 Tendry a záchranka — návrhy na zlepšenie súťaže a infraštruktúry. 🛠️ Praktické odporúčania — kroky pre riaditeľov, zriaďovateľov a ministerstvo.

„V Boha veríme, ostatní musia predložiť údaje". Tak znie slávny výrok, ktorý je pripisovaný W. Edwardsovi Demingovi (1900 – 1993), americkému štatistikovi, profesorovi a poradcovi v oblasti manažmentu, ktorý je kľúčovou postavou v modernom riadení kvality. Sociálna poisťovňa kvalitnými dátami disponuje a aj vďaka nim dokázala markantne znížiť počet fiktívnych péeniek. Poznámka (red), v čase nahrávky medzi 23:33-23:59 zaznel nepresný údaj, za ktorý sa ospravedlňujeme. Správy údaj je, že: z približne 220 000 invalidných dôchodcov, pracuje približne 105 000. Práve o téme fiktívnych PN, neoprávnených invalidít, zdieľania dát medzi inštitúciami a legislatívnych bariér, ktoré bránia efektívnemu fungovaniu systému a pripravujú štát o stovky miliónov eur ročne, diskutovali na kongrese Sociálnej poisťovne v Hornom Smokovci: Pavol Martanovič: poradca generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne pre oblasť lekárskej posudkovej činnosti Marek Ciesar: riaditeľ úseku zdravotného manažmentu v zdravotnej poisťovni Dôvera Michal Palkovič: predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Slovensko má problém, ktorý sa roky neriešil Diskusia ukázala, že Slovensko má dlhodobo neprimerane vysoký počet invalidných dôchodcov aj ľudí na dlhodobej PN. Odborníci sa zhodli, že problémom nie je zdravotný stav populácie, ale nastavenie systému – slabé kontroly, nedostatočná koordinácia inštitúcií a priestor na zneužívanie. Pavol Martanovič upozornil na nepomer, ktorý hovorí sám za seba: „Zo štvrť milióna invalidov 200‑tisíc ešte pracuje.“ Takýto stav znamená nielen obrovské finančné straty, ale zároveň spomaľuje pomoc pre ľudí, ktorí sú skutočne chorí a odkázaní na rýchle rozhodnutia. Zdravotné poisťovne chcú pomáhať, ale zákon im zväzuje ruky Zdravotné poisťovne dnes disponujú množstvom dát, ktoré by mohli výrazne pomôcť pri odhaľovaní fiktívnych PN či neoprávnených invalidít. Vidia spotrebu liekov, hospitalizácie aj pohyb pacienta v systéme. Problém je, že nevidia to najdôležitejšie – dôvod PN. Bez diagnózy nedokážu identifikovať nezrovnalosti, hoci by to vedeli robiť rýchlo a vo veľkom. Ako povedal Marek Ciesar: „My vidíme len pacienta a dátum od – do. Ostatné údaje nevidíme.“ Legislatíva tak brzdí proces, ktorý by mohol ušetriť milióny a zároveň zlepšiť starostlivosť o pacientov. ÚDZS: Prvá reálna spolupráca so Sociálnou poisťovňou po 20 rokoch Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zohráva v celom procese kľúčovú úlohu – môže kontrolovať lekárov, preverovať zmeny diagnóz a dohliadať na kvalitu poskytovanej starostlivosti. Napriek tomu až donedávna neexistovala žiadna systematická spolupráca so Sociálnou poisťovňou. To sa mení až teraz. Michal Palkovič to pomenoval otvorene: „Za 20 rokov sme nemali kontakt so Sociálnou poisťovňou. Prvýkrát až teraz.“ Prienik medzi inštitúciami je pritom obrovský a ich koordinácia môže zásadne zlepšiť kontrolu nad celým systémom. Polícia odhalila absurdné prípady: Invalidi so zbrojným preukazom Sociálna poisťovňa už dnes spolupracuje s políciou a výsledky ukazujú, aký veľký priestor na zneužívanie v systéme existuje. Pri porovnávaní databáz sa ukázalo, že viacerí ľudia uznaní za invalidov s nízkym IQ vlastnia vodičský či dokonca zbrojný preukaz. Pavol Martanovič to opísal bez obalu: „Zistili sme, že veľa z nich má vodičský aj zbrojný preukaz.“ Takéto prípady sú nielen finančne náročné, ale môžu predstavovať aj bezpečnostné riziko. Zároveň ukazujú, že prepojenie dát medzi inštitúciami má okamžitý efekt. Riešenie existuje: Profil občana a prepojené dáta Riešenie, na ktorom sa panelisti zhodli, je prekvapivo jednoduché: prepojiť dáta. Nie technicky – to je podľa nich zvládnuteľné – ale legislatívne. Koncept „profilu občana“ by umožnil, aby Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne, ÚDZS či úrady práce videli relevantné informácie o zdravotnom stave, PN či invalidite. Vďaka tomu by sa podvody odhaľovali rýchlejšie a pomoc by sa dostala k tým, ktorí ju skutočne potrebujú. Ako to zhrnul Pavol Martanovič: „Keď niekto chce sociálnu dávku, musí strpieť, že sa zdieľajú jeho dáta o zdravotnom stave.“ Ide o krok, ktorý by mohol zásadne zmeniť fungovanie celého systému. 🧑⚕️ 244-tisíc invalidov, 200-tisíc pracuje – obrovský systémový problém. 📉 Fiktívne PN a neoprávnené invalidity stoja štát stovky miliónov. 🏥 Zdravotné poisťovne nevidia diagnózu PN – brzdí ich zákon. 🔍 ÚDZS začína prvú reálnu spoluprácu so SP po 20 rokoch. 🚓 Polícia odhalila invalidov so zbrojným preukazom. 🧠 Slovensko netrpí horším zdravím, ale slabou kontrolou. 📊 Dáta existujú, no nesmú sa zdieľať – „dátové peklo“. 🩺 Lekári často menia diagnózy pred koncom PN. 🧩 Riešením je profil občana a prepojené registre. 💶 Úspora môže byť 300 miliónov ročne – ak sa zmení legislatíva.

Záchranná zdravotná služba je momentálne jednou z najhorúcejších tém v sektore. V sektore zaznieva hlasná kritika smerom k Operačnému stredisku ZZS, ktoré má už niekoľko týždňov nového riaditeľa. Od volieb na jeseň 2023 má Operačné stredisko ZZS svojho piateho riaditeľa, ktorým sa stal spoluautor reformy záchrannej zdravotnej služby Gaston Ivanov. Počas nedávnej verejnej diskusie ozdravme s názvom Na ceste k (ne)funkčnému systému záchraniek panovala zhoda na tom, že vážnym problémom je práve fungovanie a personálna absencia stability v Operačnom stredisku. Gaston Ivanov poskytol svoj prvý rozhovor redakcii ozdravme Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby prešlo v posledných rokoch extrémnou personálnou nestabilitou, ktorá výrazne zasiahla kontinuitu riadenia aj samotné projekty. Ako zaznelo v podcaste od Ivanova: „Minulý rok sa menil riaditeľ operačného strediska dvakrát,“ a celkovo ide už o štvrtú výmenu vedenia za necelý rok. Takéto turbulencie by boli problémom v akejkoľvek organizácii, no v systéme, ktorý má fungovať ako „vojenský režim“, sú priam paralyzujúce. Reforma, budovanie novej siete či implementácia KPIs sa tak často začínajú odznova, čo spomaľuje celý sektor a zvyšuje tlak na operátorov aj záchranárov v teréne. {{odporucane}} Reforma záchrannej služby a nové typy posádok Reforma záchrannej zdravotnej služby prináša najväčšie zmeny za posledné roky. Zavádzajú sa nové typy posádok vrátane PLS, ktoré majú riešiť menej akútne stavy a plánované prevozy. Ako hovorí Ivanov: „Historicky prvýkrát nám vstupujú do siete tzv. PLS posádky.“ Cieľom je odľahčiť RZP a RLP a zvýšiť dostupnosť v regiónoch, kde doteraz chýbala kapacita. KPIs a meranie kvality, ktoré doteraz chýbalo Systém prvýkrát zavádza indikátory kvality – od rýchlosti zdvihnutia hovoru až po dojazdové časy či stav vozového parku. Ivanov zdôrazňuje, že cieľom nie je sankcionovať, ale „nastaviť zrkadlo, v akom stave sme“. KPIs majú umožniť porovnanie medzi poskytovateľmi aj so zahraničím, čo doteraz nebolo možné. Ide o zásadný krok k transparentnosti. {{suvisiace}} Preťažené urgentné príjmy a kritika operačného strediska Diskusia o dostupnosti záchrannej služby sa často zužuje na kritiku operačného strediska. Ivanov však upozorňuje, že problém je širší: „Dostupnosť nie je ovplyvňovaná len operačným strediskom.“ Nárast hovorov, starnúca populácia, slabá ambulantná sféra a preťažené urgentné príjmy vytvárajú reťazec, ktorý končí kolónami sanitiek pred nemocnicami. Nová linka 116 117 a potreba edukácie pacientov Novinkou je poradenská linka 116 117, ktorá má odľahčiť tiesňovú 155. Podľa Ivanova: „Veľké množstvo hovorov, ktoré prichádzajú na 155, tam nepatrí.“ Linka má pomôcť najmä mimo ordinačných hodín, no jej úspech závisí od edukácie verejnosti. Operačné stredisko plánuje dlhodobú osvetu, aby ľudia vedeli, kam volať a kedy je skutočne potrebná záchranka. 🚑 Reforma záchrannej služby prináša nové typy posádok vrátane PLS. 📊 Zavádzajú sa KPIs na meranie kvality poskytovateľov aj operačného strediska. 📞 Linka 155 je preťažená, vznikla preto poradenská linka 116 117. 🏥 Urgentné príjmy sú zahltené pacientmi, ktorí tam často nepatria. 🧭 Nová sieť záchraniek zahusťuje pokrytie o 23 nových bodov. 🏗️ Výstavba 58 nových staníc mešká, termín je do konca júna. 💶 Operačné stredisko má nedostatočný rozpočet a potrebuje dofinancovanie. 👥 Odbory sú kritické, no komunikácia je zatiaľ korektná. ⚖️ Výber poskytovateľov záchrannej služby je politicky citlivá téma. 🎓 Edukácia pacientov je kľúčová pre zníženie zneužívania linky 155.

Nemocnice, ktoré zriaďuje v Žilinský samosprávny kraj končili dlhodobo v solídnom zisku, ktorý im umožňoval ďalší rozvoj. Tieto nemocnice zároveň nepatria do plejády nemocníc, ktoré notoricky generujú dlhy a je potrebné ich opakované oddlžovanie. Situácia sa však horší aj tu a nemocnice zaknihovali rok 2025 so značnými stratami. Viac o tejto téme ale aj o téme financovanie nemocníc hovoríme v novom podcaste s riaditeľkou zdravotníctva ŽSK Silviou Pekarčíkovou. Nemocnice Žilinského kraja sa podľa Silvie Pekarčíkovej ocitli v najťažšej situácii za posledné roky. Ako hovorí, „nemocnice krvácajú a je veľké riziko krvácania“, pričom hospodársky výsledok sa prepadol z 1,5 milióna eur zisku do straty približne 4,5 milióna. Počet hospitalizácií pritom rastie a personálne navýšenie bolo minimálne. Pekarčíková zdôrazňuje, že nemocnice pracujú naplno, no systém úhrad sa zmenil spôsobom, ktorý ich finančne zrazil. Kľúčovým problémom je nový mechanizmus úhrad, ktorý nahradil paušály. Pekarčíková upozorňuje, že „paušálne platby bola výhoda pre tých, ktorí nerobili“, no súčasný prechod na DRG nie je nastavený férovo. Poisťovne podľa nej nemocnice limitujú, hoci oficiálne tvrdia opak. „Ako môžeme predikovať, keď poisťovňa povie – urobte toľko ako vlani plus maximálne 10 %?“ pýta sa. Bez jasných pravidiel a bez zmlúv do marca je podľa nej plánovanie prakticky nemožné. Výrazným problémom sú aj rastúce mzdové náklady. Pekarčíková hovorí, že „už 80 % disponibilných príjmov zo zdravotných poisťovní dávame na mzdy“, čo je pre nemocnice neudržateľné. Zároveň odmieta tvrdenia, že riaditelia majú priestor na motivačné odmeňovanie: zZ čoho, keď máme 80 percent na mzdy?“ Záväzky nemocníc pritom narástli z 6 na 25 miliónov eur. Podľa nej ide o dôsledok legislatívnych zásahov, ktoré zvýšili platy, ale bez toho, aby nemocnice dostali krytie Najväčšiu kritiku smeruje Pekarčíková na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, ktorá podľa nej „platí výrazne menej, ako by mala“. Tvrdí, že nemocnice ŽSK sú dlhodobo podhodnotené a ich základné sadzby patria medzi najnižšie na Slovensku. Na otázku, prečo nemocnice podpisujú nevýhodné zmluvy, odpovedá: „Podpisujeme ich preto, aby sme zabezpečili zdravotnú starostlivosť pre ľudí v regióne.“ Bez podpisu by totiž pacienti zostali bez akútnej starostlivosti, čo je podľa nej neprijateľné. V podcaste hovoríme aj o týchto témach: 💸 Finančný kolaps nemocníc ŽSK – prepad z miliónového zisku do hlbokej straty. 🏥 Podfinancovanie ústavnej starostlivosti – nemocnice tvrdia, že systém úhrad je nastavený nespravodlivo. 🔄 Chaos v DRG a limity výkonov – poisťovne deklarujú bezlimitné prostredie, no v praxi určujú stropy. 📑 Neskoré zmluvy od poisťovní – nemocnice nemajú dodatky ani v marci, čo znemožňuje plánovanie. 👩‍⚕️👨‍⚕️ Extrémne vysoké mzdové náklady – až 80 % príjmov ide na mzdy, čo blokuje motiváciu a investície. 🧾 Kritika VšZP – podľa Pekarčíkovej platí „výrazne menej, ako by mala“. 🛏️ Stratové oddelenia, ktoré musia fungovať – psychiatria, paliatívna starostlivosť či dlhodobé lôžka. ⚖️ Volanie po harmonizácii sadzieb

Fico si svoju kariéru postavil na antireforme a populistickej až demagogickej kritike reformy Rudolfa Zajaca, ktorá, okrem iného, transformovala, respektíve vytvorila päť akciových spoločností, ktoré sú finančne zdravé. Nuž, a napriek tomu, že Fico opakovane tvrdil, že akciové spoločnosti sú cestou k privatizácii, čas ukázal, že to bolo klamstvo, keďže ani jedna z akciových spoločností z portfólia štátu v súkromných rukách neskončila. Raz boľševik, furt boľševik Ficove pochvaly súkromných nemocníc pôsobia ako obrat o 180 stupňov, najmä keď roky staval kariéru na boji proti nim. Zajac pripomína, že premiér si len hľadá novú tému, ktorá prekryje jeho výroky o Ukrajine a energetike. „Robert Fico vždy bol, je aj bude boľševikom,“ pripomína v podcaste Rudolf Zajac, podľa ktorého sú ostatné Ficove výroky skôr snahou o rýchlu zmenu rétoriky podľa potreby. Keď príde reč na zadlžené nemocnice, Zajac hovorí úplne priamo — problém nie je v akciovkách, ale v štátnom chaose. Nemocnica Poprad podľa neho funguje preto, že má tvrdé rozpočtové obmedzenia, zatiaľ čo štátne nemocnice žijú v systéme, kde sa dlhy vždy nejako odpustia. Kritizuje aj nízku produktivitu a právnu formu príspevkových organizácií, ktorá ekonomicky nedáva žiadny zmysel. Ako to zhrnul: „To je Kocúrkovo.“ Zajac pripomína, že stačí jedna veta o akciovkách a lekárske odbory spustia výpovede či tlak na platy. Tvrdí, že Slovensko si samo vyrába krízy, ktoré potom draho hasí. Podľa neho by zdravotníctvu paradoxne pomohlo, keby časť nemocničných lekárov prešla do ambulancií, kde chýbajú najviac. Jeho pohľad je nekompromisný: „To by bol najlepší liek.“ Politicky je to však podľa neho nepredstaviteľné, najmä pred voľbami. Debata sa nakoniec točí okolo toho, prečo politici hľadajú nové právne formy, keď akciové spoločnosti už roky fungujú. Zajac upozorňuje, že verejnoprávny model by len preniesol dlhy na štát a nič by nevyriešil. Podľa neho chýba odvaha urobiť skutočné zmeny, nie nové názvy. Jeho záver je triezvy a presný: „Neviem si predstaviť nikoho z tejto garnitúry, kto by 15 mesiacov pred voľbami robil radikálne opatrenia.“

Andrea Škripeková patrí k najvýraznejším osobnostiam slovenskej paliatívnej medicíny. Po viac než dvoch dekádach v Národnom onkologickom ústave prešla do siete AGEL, kde dnes nastavuje systém paliatívnej starostlivosti naprieč nemocnicami. V otvorenom rozhovore hovorí o reforme z roku 2022, o tom, prečo je identifikácia pacienta kľúčová, aj o tom, že Slovensko stále nie je pripravené na starnutie populácie. Odchod zo štátnej nemocnice a nový začiatok Andrea Škripeková po viac ako dvadsiatich rokoch v Národnom onkologickom ústave prešla do siete AGEL. Hovorí, že potrebovala zažiť paliatívnu medicínu mimo onkológie a v širšom kontexte. Nové pôsobisko jej umožňuje nastavovať systém naprieč nemocnicami a budovať dostupnosť paliatívnej starostlivosti pre všetkých pacientov, ktorí ju potrebujú. „Onkológia bola moja prvá láska, ale vedela som, že potrebujem zažiť paliatívnu aj mimo nej,“ hovorí Škripeková. Škripeková zdôrazňuje, že nie každá nemocnica musí poskytovať paliatívnu starostlivosť, ale každá musí vedieť identifikovať pacienta, ktorý ju potrebuje. Nesprávne alebo neskoré rozpoznanie vedie k zbytočným hospitalizáciám, urgentným príjmom a utrpeniu pacienta. Paliatívna starostlivosť podľa nej dokáže zlepšiť kvalitu života a v onkológii dokonca aj predĺžiť prežívanie. „Ak pacienta neidentifikujeme, prepadáva systémom a nedostane pomoc, ktorú by mohol mať," uviedla počas rozhovoru Andrea Škripeková. Dôležitý miľník v roku 2022 Rok 2022 priniesol zásadnú legislatívnu zmenu – definovanie paliatívnej starostlivosti, mobilných hospicov aj preferencií liečby. Reforma zároveň zvýšila financovanie a umožnila čerpať prostriedky z plánu obnovy. Výsledkom je rast počtu špecialistov aj mobilných hospicov, hoci kvalita starostlivosti je podľa Škripekovej stále nerovnomerná. „Každý dnes vie, čo je paliatívna medicína. To bolo pred pár rokmi nepredstaviteľné,“ práve to považuje hlavná odborníčka Slovenska pre paliatívnu starostlivosť. Škripeková upozorňuje, že paliatívna medicína sa nedá hodnotiť cez výkony, pretože mnohé správne rozhodnutia nevedú k žiadnemu „výkonu“ v zmysle kódu. Preto vznikla metodika indikátorov kvality, ktorá sleduje napríklad počet volaní RZP, miesto úmrtia či použitie opioidov. Takéto dáta podľa nej ukazujú skutočnú hodnotu starostlivosti. Demografické trendy sú jasné – populácia starne a bude potrebovať viac dlhodobej aj paliatívnej starostlivosti. Škripeková tvrdí, že Slovensko nie je pripravené, najmä pre slabé prepojenie zdravotného a sociálneho systému. Vidí však nádej v projektoch, ktoré smerujú paliatívnu starostlivosť aj do zariadení sociálnych služieb. „Nie, nepripravujeme sa dostatočne. A pritom vieme, že táto vlna príde,“ otvorene priznáva Škripeková.

Začiatkom februára 2026 do parlamentu nastúpila Monika Kolejáková (KDH). O jej prioritách, ale aj o tom, či majú vo vnútri KDH na zdravotníctvo dva názorové svety sme sa rozprávali v najnovšom podcaste. Parlamentná stolička sa jej neušla len tesne. Po voľnách sa stala poslaneckou náhradníčkou a do parlamentu sa dostala až po tom, čo sa svojho mandátu vzdal poslanec Šmilňák. Viac o tom, prečo Kolejáková vstúpila do politiky a KDH, a aké sú jej priority a plány v parlamente, sa dozviete v novom podcaste. O vstupe do parlamentu a rozdelení síl v KDH Monika Kolejáková prichádza do parlamentu s jasným plánom a realistickým časovým rámcom. „Za tých 1,5 roka chcem niečo malé dosiahnuť,“ hovorí o svojom nastavení. V KDH sa zdravotníctvo rozdelilo na štyri veľké oblasti a Kolejáková má pod palcom tému personálu a vzdelávania. Zdôrazňuje, že tím KDH je široký a odborný a ich spoločným menovateľom je evidence-based prístup: „Zhodujeme sa v tom, že pokiaľ niečo dáme na papier, musíme to aj prepočítať.“ Čerstvá poslankyňa však hovorí i o tom, v čom sa nezhodne so svojím straníckym a teraz už i poslaneckým kolegom Stachurom. O poplatkoch, objednávaní a realite ambulancií KDH nedávno vyvinulo iniciatívu a chcelo zakázať vyberanie poplatkov za objednanie na presný čas. Kolejáková však nie je fanúšičkou takéhoto riešenia, ktoré navyše nič nevyrieši, odmieta jednoduché riešenia typu „zakázať zakázané“. Podľa nej je problém hlbší: „Sme umelci v obchádzaní zákazov a ďalší zákaz sa takisto obíde.“ Kritizuje najmä poplatky vyberané tretími stranami, no zároveň priznáva, že objednávanie na čas je pre ľudí kľúčové. Zároveň upozorňuje na kolaps primárnej siete: „Máme 41 % všeobecných lekárov v dôchodkovom veku. Oni môžu zajtra odísť a nemáme náhradu.“ O riešeniach: lietajúci lekár, limity a regulácia trhu Kolejáková odmieta čistý trh v zdravotníctve: „Čistý trh nemôže tvoriť základ systému.“ Navrhuje model „lietajúceho lekára“, ktorý by pokryl výpadky ambulancií, a zároveň limity na počet pacientov tak, aby sa zachovala kvalita starostlivosti. Otvorene hovorí aj o potrebe regulácie: „Musíte predvídať, koľko personálu potrebujeme. Ak to necháme len na trh, budú sa rozvíjať plastiky, nie neonatológia.“ Jej cieľom je systém, ktorý je férový, udržateľný a finančne prepočítaný. V podcaste hovoríme aj o týchto témach: 🏛️ Nástup Moniky Kolejákovej do parlamentu a jej agenda v KDH 🩺 Kolaps primárnej ambulantnej siete a generačná výmena lekárov 💶 Poplatky, objednávanie a prečo zákaz nič nevyrieši 📉 Preťaženie všeobecných lekárov a limity na počet pacientov 🧮 Prepočty, financovanie a realita zdravotných poisťovní 👩‍⚕️ Model „lietajúceho lekára“ ako riešenie výpadkov ⚖️ Trh vs. regulácia v zdravotníctve a kde má hranice 🧬 Intersex, ústava a hodnotové dilemy v KDH 🗳️ Budúcnosť KDH, stredový volič a vnútorné napätia v klube?

Tretia verejná diskusia ozdravme je za nami. Doteraz najostrejšia debata priniesla dva diametrálne odlišné názory na predkladaný zámer ministerstva zdravotníctva, ktorým sa zásadne mení výber budúcich prevádzkovateľov. Súčasný zámer ministerstva zatiaľ nie je premyslený do detailov a je otázne, či bude minister Šaško schopný tento zámer presadiť. Hosťami diskusie boli: Ernest Caban (Riaditeľ AGEL Merea) Marián Petko (Prezident ANS) Dušan Zachar (Riaditeľ INEKO) Michal Bahelka (Riaditeľ RZP) Vladimír Baláž (Predseda Výboru NR SR pre zdravotníctvo) František Majerský (Poslanec NR SR za KDH) Matej Bobovník (šéf zboru poradcov ministra zdravotníctva Kamila Šaška) Nový model prideľovania bodov a tri alternatívy Diskusia sa výrazne točila okolo návrhu ministerstva zmeniť spôsob prideľovania bodov záchrannej zdravotnej služby. Matej Bobovník predstavil koncept, ktorý spája prednemocničnú a nemocničnú starostlivosť cez „kotviace body“ – urgentné príjmy nemocníc. Okolo nich sa majú vytvoriť prirodzené spády, definované dátami o dojazdových časoch, počte výjazdov a logistických trasách. V rámci týchto spádov majú podľa ministerského zámeru nemocnice rozhodovať o tom, ako zabezpečia prevádzku záchraniek. Existujú tri alternatívy: prevádzka pod vlastným IČO nemocnice, cez dcérsku spoločnosť alebo formou verejného obstarávania tretej osoby. Mimo týchto spádov má fungovať „štátny univerzálny poskytovateľ“ – Bratislavská a Košická záchranná služba spolu s koordinátorom IZS. Tento model však vyvolal množstvo otázok, najmä pre jeho nejasnosť, riziká fragmentácie a absenciu dát, ktoré by potvrdili jeho funkčnosť. Úloha štátu a efektivita štátnych vs. súkromných poskytovateľov Vladimír Baláž otvoril tému, ktorá sa v diskusii vracala opakovane – akú úlohu má mať štát v systéme záchrannej služby. Tvrdil, že záchranky sú kritická infraštruktúra a štát musí garantovať ich dostupnosť, najmä v regiónoch, kde podľa neho súkromníci nemajú motiváciu pôsobiť. Navrhol vytvoriť regionálne klastre okolo krajských miest, ktoré by obsluhovali štátne záchranky. Zároveň priznal, že tento problém existuje roky, no riešiť sa začal až teraz. Na druhej strane zazneli argumenty, že súkromní poskytovatelia fungujú 20 rokov, systém je stabilný a štátne riešenia nie sú automaticky efektívnejšie. Diskusia tak odhalila zásadný spor: či je cieľom vertikálna integrácia pod štát, alebo zachovanie pluralitného modelu, ktorý sa doteraz osvedčil. Obavy z prelievania financií a potreba regulácie Jednou z najvýraznejších obáv bolo riziko, že ak budú záchranky pod nemocnicami, peniaze určené na prednemocničnú starostlivosť sa „stratia“ v nemocničných rozpočtoch. Matej Bobovník preto avizoval reguláciu – definovanie nákladových skupín, podielov výdavkov a jednotného MTZ, aby sa zabránilo prelievaniu zdrojov a znižovaniu kvality. Ernest Caban upozornil, že už samotná komunikácia zámeru vyvolala paniku medzi záchranármi, ktorí sa obávajú, že budú „záplatovať“ personálne diery nemocníc. Podľa neho je kľúčové jasne oddeliť financovanie a garantovať, že paušál pre záchranky zostane nedotknutý. Diskusia ukázala, že bez precíznej regulácie by nový model mohol spôsobiť viac škody než úžitku. Reflexia zlyhaného tendra a potreba kultivovanej debaty Téma zrušeného tendra bola jednou z najcitlivejších. Hoci oficiálne výsledky neboli zverejnené, v médiách sa objavili informácie, že by mohli vypadnúť aj veľkí a dlhoroční poskytovatelia. To vyvolalo pochybnosti o férovosti procesu. Caban zdôraznil, že tender prebiehal podľa rovnakých pravidiel ako predchádzajúcich 20 rokov, a preto nerozumie, prečo sa zrazu spochybňuje jeho legitimita. Zároveň kritizoval, že ministerstvo predstavilo nový model bez odbornej diskusie so záchranármi, čo viedlo k eskalácii napätia. Viacerí hostia sa zhodli, že systém potrebuje zmeny, ale tie musia byť založené na dátach, odbornosti a dialógu – nie na politickej improvizácii. V podcaste hovoríme aj o týchto témach: 🏥 Nový model záchraniek – prepojenie s urgentmi a tvorba prirodzených spádov 🧭 Tri alternatívy prevádzky – nemocnica, dcérska spoločnosť alebo verejné obstarávanie 🏛️ Úloha štátu – spor o to, či má byť dominantný poskytovateľ 🏗️ Regionálne klastre – návrh na štátne záchranky okolo krajských miest 💸 Obavy z prelievania peňazí – riziko, že nemocnice „pohltia“ financie záchraniek 📊 Regulácia nákladov – plán na definovanie nákladových skupín a MTZ 🚑 Stabilita systému – argument, že súčasný model funguje 20 rokov ⚠️ Zrušený tender – pochybnosti o férovosti a dopadoch na poskytovateľov 🗣️ Chýbajúca komunikácia – kritika, že ministerstvo neotvorilo odbornú debatu 🤝 Potrebná kultivovaná diskusia – výzva na dialóg, dáta a odborné riešenia

Martin Vlachynský patrí k publikačne najplodnejším zdravotnícky analytikom na Slovensku. Vo svojej najnovšej analýze sa pozrel na dostupnosť lekární na Slovensku ale i na to, čo dnes lekárne nemôžu robiť, no mohli a aké dôsledky by to prinieslo. Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším priemerným počtom návštev u lekára. All you can eat bufet je totiž otvorený a obyvateľstvo má tendenciu konzumovať zdravotnícke služby bez rozmyslu a v prvom rade bez reálnej potreby alebo nutnosti navštíviť ambulanciu alebo rovno nemocnicu. Snahy o to, aby sa all you can eat bufet transformoval, sú marginálne. Dôsledkom je značný nápor na ambulancie, pričom stúpajú unmet medical needs, keďže zohnať termín u nedostatkových špecialistov býva fuška, čo potvrdzuje aj najnovšia analýza INESS s názvom Lekáreň za rohom? Prieskum dostupnosti lekárenských služieb. Práve lekárne sú entitou, ku ktorej majú pacienti najbližšie, a to doslova. Trvalo niekoľko rokov, kým sa schválila všetka potrebná legislatíva na to, aby mohli konečne aj slovenské lekárne očkovať proti chrípke. Tým však možnosti lekárne nekončia, naopak očkovanie proti chrípke by mal byť len začiatkom postupného posilňovania kompetencií lekární. Dostupnosť lekární a realita pacientov Prieskum INESS ukázal, že väčšina ľudí považuje lekárne za dobre dostupné, no problémom sú otváracie hodiny. Až pätina respondentov potrebovala lekáreň mimo prevádzkových hodín. Nonstop lekárne sú však na Slovensku len raritou. Ako hovorí Martin Vlachynský: „len 4 % ľudí musia za lekárňou cestovať a je to pre nich problém.“ Lekárne tak ostávajú najdostupnejším bodom zdravotnej starostlivosti, no ich potenciál nie je využitý naplno. Preťažené ambulancie a nevyužitý potenciál lekární Ambulancie sú zahltené pacientmi, ktorí tam vôbec nemusia byť. Prieskum ukázal, že 43% respondentov malo problém získať termín u lekára behom jedného roka a 11 % ľudí nedokázalo získať termín u lekára vôbec. Vlachynský upozorňuje, že sú to práve lekárne, ktoré by mohli s týmto vážnym problémom pomôcť, „pointa je odsať ambulanciám časť ľudí, ktorí tam idú s nakazeným palcom.“ Model Pharmacy First, ktorý funguje v Británii, by mohol odľahčiť systém aj na Slovensku. Vo verejnej diskusii často zaznieva, že lekárne sú síce dostupné, no existujú aj „lekárnické púšte“. Avšak dáta z prieskumu INESS ukazujú oveľa miernejší obraz. Aj v najroztrúsenejších regiónoch, ako je Banskobystrický kraj, dochádza len k minimálnemu úbytku lekární. Martin Vlachynský to pomenúva presne: „zatiaľ neprichádza k masovému úbytku lekární na vidieku.“ Riziko však existuje – najmä pre starnúcich lekárnikov a malé obce, kde je prevádzka ekonomicky náročná. Preto je dôležité sledovať trendy a pripraviť systém, ktorý udrží dostupnosť aj mimo miest. Lekárne ako stabilný pilier zdravotníctva Na rozdiel od nemocníc lekárne fungujú stabilne, efektívne a s vysokou dostupnosťou. Sú pripravené poskytovať viac služieb, no legislatíva ich brzdí. Ako hovorí Vlachynský: „treba využívať infraštruktúru, ktorú máme – lekárnikov a siete lekární.“ Rozšírenie kompetencií by mohlo byť najrýchlejším a najlacnejším spôsobom, ako zlepšiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Zadlžovanie nemocníc ako systémová vlastnosť Na našich stránkach sme včera uverejnili článok, v ktorom hovoríme o pokračujúcom sa fenoméne zadĺženosti štátnych nemocníc. Ako sme informovali, záväzky po lehote splatnosti už prekročili magickú hranicu jednej miliardy €. Nestalo sa tak prvý a s vysokou pravdepodobnosťou ani poslednýkrát. Slovenské nemocnice sa zadlžujú kontinuálne a bez následkov. Dlh po lehote splatnosti presiahol 1,1 miliardy eur. Vlachynský spoločne s moderátorom kladie rečnícku otázku: „prečo by sa nemali zadlžovať? Z hľadiska manažéra to nedáva zmysel.“ Bez hrozby bankrotu a reálneho dozoru sa motivácie nemenia a systém zostáva neudržateľný. V podcaste hovoríme aj o týchto témach: 🏥 Prečo sa slovenské nemocnice neustále zadlžujú 💊 Dostupnosť lekární a výsledky prieskumu INESS 🕒 Problém s otváracími hodinami lekární 📉 Nedostupnosť termínov u lekárov 🧪 Pharmacy First a britský model 🧑‍⚕️ Preťažené ambulancie a možné riešenia 🏬 Konsolidácia lekární a situácia na vidieku 📊 Ako sa mení verejná debata o zdravotníctve 💸 Ekonomické motivácie nemocníc a manažérov 🔮 Budúcnosť lekární a ich rozšírené kompetencie

V ozdravme v spolupráci s občianskym združením Život po porážke sme pripravili minisériu rozhovorov o cievnej mozgovej príhode.   Cievna mozgová príhoda (CMP) je závažný stav, pri ktorom dochádza k poškodeniu nervového tkaniva. Pri cievnej mozgovej príhode časť mozgu stráca prívod krvi, táto strata mozog poškodí. Vďaka spolupráci s občianskym združením Život po porážke nájdete na webe ozdravme.sk rozhovory, ktoré sa venujú cievnej mozgovej príhode. Postupne sme sa v nich venovali jednotlivým častiam starostlivosti, ktorú pacient absolvuje po prekonaní cievnej mozgovej príhody. Pôvodne plánované 4 rozhovory sme pre zvýšený záujem o tému rozšírili ešte o jeden rozhovor, v ktorom sme diskutovali o ďalšej dôležitej súčasti komplexnej starostlivosti o pacienta po CMP. A ňou je logopedická terapia.  V nasledovných rozhovoroch sa venujeme: Čo sa deje s pacientom po prekonaní cievnej mozgovej príhody Spasticita po cievnej mozgovej príhode. Prečo vzniká a ako ju zvládať? ‍Inovácie v rehabilitácii po cievnej mozgovej príhode. Kedy začať? ‍Ako fyzioterapia zlepšuje život po cievnej mozgovej príhode Ako logopédia pomáha vrátiť pacientov po cievnej mozgovej príhode naspäť do života Logopédia je náuka o slove, ako vedný odbor sa zaoberá narušenou komunikačnou schopnosťou. Môže ísť o poruchy artikulácie, o narušenie jazykových schopností, o poruchy hlasu alebo o poruchy prehĺtania. S týmito ťažkosťami trpia i pacienti po cievnej mozgovej príhode. O logopedickej terapii sme sa rozprávali s Mgr. Magdalénou Melišovou a Mgr. Biankou Rausovou, obe pôsobia na Neurologickej klinike vo Fakultnej nemocnici Trnava. Melišová v rozhovore vysvetľuje rozdiel v starostlivosti o pacienta počas hospitalizácie a v ambulantnej starostlivosti. „Počas hospitalizácie sa snažíme zabezpečiť bezpečnú a dostatočnú výživu pri dysfágiách (poruchy prehĺtania), ktoré sú pomerne časté, a zároveň sa snažíme už vtedy stimulovať jazykové schopnosti, ak sú narušené,“ hovorí. V ambulanciách sa najčastejšie stretávajú s poruchami komunikácie. Najväčšiu časť tvoria pacienti s narušením jazykových schopností (afázia). Pre pacientov je problémom porozumenie alebo hľadanie slov – pacient si nevie spomenúť na slovo. Medzi najčastejšie vyskytujúce sa komplikácie patrí i dysartria, čo je motorická porucha reči, kedy je narušená je zrozumiteľnosť reči. Využitie telemedicíny v logopédii Obe odborníčky sa zhodli, že najlepšou pomôckou logopéda je pero a papier. Sú však i rôzne iné formy, ktoré vedia využívať. Melišová uviedla ako príklad aplikáciu AfaSlovník, ide o prvú slovenskú a českú logopedickú aplikáciu určenú špeciálne na terapiu afázie. Pacientom po CMP pomáha znovu budovať slovnú zásobu a porozumenie. Obsahuje tisíce slov, obrázkov, zvukových nahrávok a videí, ktoré ukazujú správnu artikuláciu pier a jazyka. Dostupnosť logopédie Logopédia na Slovensku nie je dobrá, nie je taká, aká by mala byť. „Je to určite lepšie, ako to bolo, ale stále nie sme tam, kde by sme chceli byť. Logopédov pre deti je veľmi málo, pre dospelých ešte menej,“ podotýka Rausová a dodáva. Pozitívnou správou je, že logopéd začína byť súčasťou starostlivosti o pacienta po cievnej mozgovej príhode od začiatku liečby, už na neurologickom oddelení. „Nebolo to úplne štandardom, pred štyrmi rokmi bolo miest pre logopédov na klinikách menej. Ale musím povedať, že sa to rozbieha a (logopéd) začína byť súčasťou balíčka starostlivosti o pacienta po cievnej mozgovej príhode,“ konštatuje Rausová.   V rozhovore hovoríme aj o týchto témach: 🎯 Na čo sa zameriava logopéd pri pacientoch po prekonaní cievnej mozgovej príhody 🧭 Čo je cieľom logopédie pri pacientoch po CMP ⏰ Kedy je dôležité navštíviť logopéda 🔧 Do akej miery je možné pacienta zbaviť ťažkostí, ktoré sa týkajú narušenej reči a komunikačných schopností 🔄 Dá sa docieliť pri pacientovi úplné obnovenie, resp. odstránenie rečových problémov 🗺️ Aká je dostupnosť logopédov 💻 Využitie telemedicíny  

V ozdravme v spolupráci s občianskym združením Život po porážke sme pripravili minisériu rozhovorov o cievnej mozgovej príhode. Cievna mozgová príhoda (CMP) je závažný stav, pri ktorom dochádza k poškodeniu nervového tkaniva. Pri cievnej mozgovej príhode časť mozgu stráca prívod krvi, táto strata mozog poškodí. Na Slovensku každý rok približne 13 000 pacientov dostane cievnu mozgovú príhodu, pri ktorej je dôležitým faktorom – čas. Ak je pacient správne diagnostikovaný a liečený, je možné zlepšiť jeho prognózu a minimalizovať aj jeho trvalé následky. Vďaka spolupráci s občianskym združením Život po porážke nájdete na webe ozdravme.sk rozhovory, ktoré sa venujú cievnej mozgovej príhode. Postupne sa v nich budeme venovať témam, ktoré sú späté s prekonaním cievnej mozgovej príhody. V nasledovných rozhovoroch sa venujeme: Čo sa deje s pacientom po prekonaní cievnej mozgovej príhody Spasticita po cievnej mozgovej príhode. Prečo vzniká a ako ju zvládať? Inovácie v rehabilitácii po cievnej mozgovej príhode. Kedy začať? Ako fyzioterapia zlepšuje život po cievnej mozgovej príhode Rehabilitácia je komplexný proces, ktorým pacient po prekonaní cievnej mozgovej príhody prechádza. Jednou z častí celkovej rehabilitácie, ktorú pacient absolvuje, je fyzioterapia. O tom, ako fyzioterapia zlepšuje život po cievnej mozgovej príhode, sme sa rozprávali s PhDr. Martinom Gáborom z Univerzitnej nemocnice Bratislava. Nástup fyzioterapie Gábor vysvetľuje, že fyzioterapeut prichádza s pacientom po cievnej mozgovej príhode do kontaktu deň dva po cievnej mozgovej príhode. „Vtedy nie je veľká intervencia, ale musíme začať s pacientom pracovať. Základné vstupy musia byť už na jednotke intenzívnej starostlivosti, čo sa týka polohovania, riešenia motoriky, respiračnej fyzioterapie, lebo akonáhle pacienti začnú dlhšie ležať, hrozí riziko bronchopneumónie, polohovanie v rámci otáčania, naučiť pacienta ako sa otočiť v posteli. Ak to pacient zvládne, prichádza prvá vertikalizácia, to znamená posadenie, postavenie. Sú to náročné úlohy pre pacienta,“ konštatuje. Nakoľko terapia pacientov po cievnej mozgovej príhode predstavuje dlhotrvajúci proces, pacienti by podľa Gábora mali cvičiť každý deň. „Ideme krôčik po krôčiku. Efekt terapie nebude obrovský za týždeň, presun motorických sekcií z jednej hemisféry do druhej určitú dobu trvá,“ hovorí fyzioterapeut. Odklad terapie prináša riziko nezvratných zmien Gábor upozorňuje na riziká, ktoré sú spojené s odkladaním fyzioterapie. „Ak máme veľké zanedbanie, zmeny sú ireverzibilné, to znamená nezvratné. Často sa nám to stáva u pacientov, ktorí majú výraznú spastickú párezu. Pokiaľ sa s tým nič nerobí, tak daný sval mení svoju štruktúru, elasticitu a zo zvýšeného napätia v svale a potom neskôr skrátenia nám vzniká tzv. kontraktúra, ktorá už je tkanivová prestavba v svale, ktorá sa už nedá úplne rozcvičiť a jediná možnosť liečby je chirurgické riešenie, aby sa dané svaly povolili,“ opisuje. Vyzdvihuje tiež podporu rodiny, „ak je podpora v rámci rodinného zázemia dobrá až vynikajúca, vidíte obrovský posun pacientov. Pokiaľ majú kvalitné zázemie, tak pri kontrole pacienta zrazu zistíte, že to je skoro iný človek, ako ste videli pred mesiacom“. Dobré rodinné zázemie má významnú úlohu v rekonvalescencii a znovunavrátenia pacienta po CMP do spoločnosti.   V rozhovore hovoríme aj o týchto témach: aké najčastejšie ťažkosti majú pacienti po cievnej mozgovej príhode v čom pomáha fyzioterapia v prípade pacientov, ktorí prekonali cievu mozgovú príhodu ako často by mal pacient absolvovať fyzioterapiu očakávajú pacienti, že sa vďaka fyzioterapii vrátia do svojho „normálneho“ života aké riziká hrozia z odkladania fyzioterapie ako môže fyzioterapia znižovať riziko komplikácií akú úlohu zohrávajú nové prístupy, ako napríklad robotická rehabilitácia, virtuálna realita alebo telemedicína aká je rola pacientov a rodiny  

„Ešte raz a naposledy" tak sa volá kniha našich dvoch vzácnych priateľov, Fedora Gála a Karola Sudora. Tí, ktorí však poznajú Fedora, vedia, že jeho posledná kniha zvyčajne a našťastie nebýva posledná. Je teda dosť možné, že ani tento podcast s Rudolfom Zajacom nebude tento rok tým posledným. Každopádne, po týždni sme pre našich poslucháčov pripravili nový podcast, ktorý sa venuje o.i. poplatkom v ambulanciách, ktoré existujú a sú symptómom širšieho problému.  V podcaste hovoríme aj o o audite ministerstva zdravotníctva, o tom, prečo chýba jasne definovaný nárok poistenca, a o tom, ako sa v praxi vyberajú peniaze mimo zákonného rámca. Zajac pripomína, že bez finančnej spoluúčasti občanov systém neudržíme, a zároveň varuje pred chaotickými riešeniami, ktoré len prehlbujú šedú ekonomiku. V podcaste Rudolf Zajac otvorene konštatuje: „Bez finančnej spoluúčasti občanov to nepôjde." V podcaste vysvetľuje, že štát nemá vlastné peniaze a financovanie zdravotníctva je otázkou rozumného rozdelenia verejných a súkromných zdrojov. Poukazuje na to, že bez jasne definovaného nároku poistenca vzniká chaos: poisťovne nevedia presne, čo majú hradiť, a pacienti nevedia, za čo majú platiť. Zajac kritizuje súčasnú prax, kde sa poplatky vyberajú mimo zákona, bez daňových dokladov, čo vedie k strate verejných príjmov a k šedej ekonomike. Varuje, že nekontrolované zvyšovanie daní a odvodov nie je riešením, lebo znižuje konkurencieschopnosť a rast HDP. Zajac pripomína historický kontext: „Fico v roku 2006 vyhlásil, že nikto nič platiť nebude," a následne sa systém rozbehol do chaosu. Hovorí o tom, ako legislatíva z roku 2000 definovala pravidlá, ktoré dnes nie sú naplnené nariadením vlády, a preto nie je jasné, čo presne hradí verejné zdravotné poistenie. Popisuje, že existuje množstvo titulov a cenníkov — „poplatková divočina" — ktoré poskytovatelia používajú, často bez zaslania cenníka na vedomie príslušným orgánom tak, ako to zákon predpokladá. Zajac kritizuje aj nedostatočnú kontrolu a kapacity vyšších územných celkov, ktoré nemajú kompetencie ani kapacity tieto praktiky dohliadať. O audite ministerstva hovorí s uznaním, ale aj s výhradami: „Ten audit robil tím okolo Henriety Tulejovej" a priniesol čísla, ktoré potvrdzujú, že poplatky a doplatky tvoria významnú časť výdavkov pacientov. Zajac uvádza, že odhady hovoria o stovkách miliónoch až miliardách eur, pričom presné čísla sú ťažko overiteľné, lebo chýbajú daňové doklady. Zdôrazňuje, že riešenie musí byť sociálne únosné — nastaviť limity a doplatky tak, aby nikto nebol vylúčený z prístupu k starostlivosti. Kritizuje populistické návrhy, ktoré sľubujú zákaz poplatkov bez náhrady, pretože takéto kroky len presunú náklady na iné formy zdanenia. 🏥 Poplatky v ambulanciách — rozsah, prax a dôsledky pre pacientov. 📊 Audit ministerstva — čo odhalil tím Henriety Tulejovej a aké sú čísla. ⚖️ Právne spory a precedensy — súdne rozhodnutia a ich význam pre prax. 🧾 Daňové doklady a šedá ekonomika — prečo chýbajú a čo to spôsobuje. 🏛️ Legislatíva a nárok poistenca — potreba jasného nariadenia vlády. 💸 Financovanie zdravotníctva — verejné vs. súkromné zdroje a ich limity. 🛡️ Sociálna únosnosť poplatkov — limity a ochrana zraniteľných skupín. 🎄 Osobný rozmer — Zajacove postrehy o rodine, tradíciách a verejnom diskurze.

V ozdravme v spolupráci s občianskym združením Život po porážke sme pripravili minisériu rozhovorov o cievnej mozgovej príhode.   Cievna mozgová príhoda (CMP) je závažný stav, pri ktorom dochádza k poškodeniu nervového tkaniva. Pri cievnej mozgovej príhode časť mozgu stráca prívod krvi, táto strata mozog poškodí. Na Slovensku každý rok približne 13 000 pacientov dostane cievnu mozgovú príhodu, pri ktorej je dôležitým faktorom – čas. Ak je pacient správne diagnostikovaný a liečený, je možné zlepšiť jeho prognózu a minimalizovať aj jeho trvalé následky. Vďaka spolupráci s občianskym združením Život po porážke nájdete na webe ozdravme.sk rozhovory, ktoré sa venujú cievnej mozgovej príhode. Postupne sa v nich budeme venovať témam, ktoré sú späté s prekonaním cievnej mozgovej príhody.   V nasledovných rozhovoroch sa budeme venovať: Čo sa deje s pacientom po prekonaní cievnej mozgovej príhody Spasticita po cievnej mozgovej príhode. Prečo vzniká a ako ju zvládať? Inovácie v rehabilitácii po cievnej mozgovej príhode. Kedy začať? Ako fyzioterapia zlepšuje život po cievnej mozgovej príhode   V treťom rozhovore sme sa rozprávali o rehabilitácii a inováciách v rehabilitácii po cievnej mozgovej príhode s MUDr. Marekom Tkáčom, MBA, primárom rehabilitačného oddelenia Nemocnice AGEL Bratislava. Z pohľadu rehabilitácie pacientov po prekonaní cievnej mozgovej príhody je najdôležitejšia strata funkčnosti a hybnosti. Pacienti najčastejšie trpia ochrnutím časti tela – hornej alebo dolnej končatiny. Toto ochrnutie môže byť čiastočné alebo úplné, kedy pacient nedokáže hýbať, využívať či už hornú alebo dolnú končatinu. Tiež má problémy sedieť, postaviť sa a chodiť. Podľa MUDr. Tkáča ide o najčastejšie problémy pacientov po cievnej mozgovej príhody. Ako ďalšie môžu byť nestabilita, ťahanie do strany, rôzne poruchy komunikácie, porucha prehĺtania. Načasovanie rehabilitácie MUDr. Tkáč zdôrazňuje, že načasovanie rehabilitácie po cievnej mozgovej príhode je dôležité.  „Prvé týždne po prekonaní cievnej mozgovej príhody akútneho štádia dochádza k regeneračným alebo reorganizačným procesom organizmu, pokiaľ hovoríme o mozgovom tkanive alebo nervovom tkanive, kde dochádza k reorganizácii štruktúr prepojení. Toto obdobie je obdobie, kedy pacienti majú najväčšiu šancu sa zlepšovať,“ uvádza primár rehabilitačného oddelenia. Zdôraznil, že cvičenie je kľúčové, pretože prináša stimuly, ktoré pacientom umožňujú zlepšiť regeneračný alebo obnovovací proces funkčnosti organizmu. „Prvé týždne, prvé mesiace sú kľúčové,“ hovorí. MUDr. Tkáč v rozhovore vysvetlil, že terapia pacientov po cievnej mozgovej príhode má niekoľko štádií. Prvé štádium absolvuje pacient na neurologickom lôžku, kedy zvláda akútne príznaky cievnej mozgovej príhody a je zatiaľ v rukách neurológov. Akonáhle je pacient zastabilizovaný, nemá zhoršené ďalšie parametre alebo prítomné infekcie, nasleduje fáza rehabilitácie. „Samozrejme, rehabilitácia sa dá vykonávať aj na akútnom lôžku, ale hovoríme o pasívnej, poloaktívnej rehabilitácii, kde sa snažíme zachovávať hybnosti, ktoré ostali zachované,“ uviedol. Druhé štádium je teda včasná rehabilitácia, kedy pacient môže byť preložený z neurologického lôžka na rehabilitačné lôžko. Pacient môže začať cvičiť, pričom cvičenie musí byť odstupňované od typu a závažnosti postihnutia. „Prvé štádium je neurologické lôžko, potom včasná rehabilitácia a tretia štádium je následná rehabilitácia, kde pacient je naučený vykonávať základné funkčnosti pre život, aktivity denného života. Potom sa snažíme zlepšovať funkčné poruchy, ktoré tam ešte ostali,“ zhrnul MUDr. Tkáč. To znamená, že v treťom štádiu je pacient do určitej miery zrehabilitovaný a samostatný, čiže pokračuje v terapii ambulantne. Spolupráca s viacerými odborníkmi MUDr. Tkáč poukázal na význam spolupráce s mnohými odborníkmi. „Spolupráca s neurológmi je kľúčová, aby sme vedeli správne odchytiť moment, kedy je pacient pripravený na intenzívnu rehabilitáciu,“ dodal. V komplexnej terapii pacientov po cievnej mozgovej príhode je dôležitá i spolupráca s logopédmi, ktorí pomáhajú pacientom s poruchou vyjadrovania. Taktiež sú významní psychológovia. Cievna mozgová príhoda predstavuje veľký zásah do života a pacienti majú často depresívne stavy. MUDr. Tkáč spomenul i spoluprácu s protetickými technikmi v prípadoch, kedy potrebujú rôzne polohovacie ortézy, aby zabránili napríklad tomu, že pacient bude mať necitlivú končatinu pohodenú pri strane tela. Potrebné je teda, aby nedochádzalo k preťažovaniu kĺbov a svalov. Svoju rolu zohrávajú aj internisti, pretože pacienti môžu trpieť arteriálnou hypertenziou, cukrovkou, často sa u nich môžu rozvíjať infekcie horných dýchacích ciest alebo močových ciest. „Najväčšiu prácu majú, samozrejme, sestry a zdravotnícky personál, ktorý učí pacientov aktivity denného života. To znamená, ako sa najesť, chytiť príbor, napiť sa alebo si umyť zuby,“ doplnil. Následne ocenil prácu fyzioterapeutov. „Najväčšia miera práce je na pleciach fyzioterapeutov, ktorí s pacientami cvičia“. Neuroplasticita a spasticita V rozhovore tiež vysvetlil termín, ktorý rezonuje v rehabilitácii, a to je neuroplasticita. „Nervové tkanivo sa nedokáže regenerovať, ale má určitú mieru plasticity, ktorú označujeme ako neuroplasticita. To znamená, že niektoré spojenia, ktoré boli porušené, zničené, je možné znova inými mechanizmami a štruktúrami pozapájať. Je možné ich stimulovať, aby vznikali,“ vysvetlil. Neuroplasticita je teda proces, kedy sa zapájajú ďalšie štruktúry, vytvárajú sa nové spojenia. Proces neuroplasticity prvé týždne, prvé mesiace po cievnej mozgovej príhode klesá. „Do prvého polroka je najintenzívnejší, vtedy by sme sa mali najviac snažiť. Do roka a po roku sú zlepšenia minimálne. Neuroplasticita potom stráca schopnosť, ktorú mala na začiatku, a preto je rehabilitácia dôležitá, pretože dokážeme cvičením, pohybmi, stimuláciou vysielať signály do mozgu a podporovať tento proces,“ objasnil. Ďalší jav, ktorý vzniká u pacientov po cievnej mozgovej príhode, je reakcia svalov na postihnutie – spasticita. „Svaly sú najprv akoby opadnuté, hovorí sa o chabej spasticite, ktorá časom prechádza do hypertonickej spasticity, svaly sú stuhnuté a dochádza k ich skracovaniu,“ uviedol MUDr. Tkáč. Napríklad niekedy sú stiahnuté prsty, vykrútená ruka. Dôležité je podľa neho odpozorovať nástup spasticity a zaliečiť ju, „pretože preťažené svaly, skrátené, hyperbolické nám bránia vykonávať nejaký pohyb. A keď ich vyradíme, ten pohyb dokážeme robiť efektívnejšie“. Pri spasticite vyzdvihol opäť spoluprácu s neurológmi, ktorí aplikujú v prípade liečby spasticity botulotoxín. Zároveň MUDr. Tkáč podotkol, že na západe alebo aj v Čechách môžu botulotoxín aplikovať aj rehabilitační lekári. „U nás je to ešte momentálne obmedzené, ale máme veľkú snahu do tohto procesu prispieť aj my,“ povedal. Moderné technológie v rehabilitácii Rehabilitácia podľa slov MUDr. Tkáča prekonáva veľkými skokmi svoj rozvoj aj vďaka moderným technológiám. Momentálne je v popredí robotická rehabilitácia, ktorá síce existuje desaťročie, ale keďže na Slovensku prichádza postupne, zažívame obdobie, kedy u nás rezonuje robotická rehabilitácia. „V našej Nemocnici AGEL Bratislava sú stroje, ktoré dokážu efektívne cvičiť s pacientami, ktoré dokážu mechanickým spôsobom hýbať hore, dole končatinou,“ uviedol. Roboty sa od nich odlišujú tým, že majú množstvo senzorov, receptorov, ktoré dokážu v okamihu pohybu vyhodnocovať veľa faktorov, dokážu vyhodnotiť svalovú silu, hybnosť, antigravitačné odľahčenie a dokážu spätnou väzbou v tom momente pacientovi aj dopomáhať a dopĺňať veci, ktoré mu chýbajú pri pohybe a vykonávať pohyb efektívnejšie. „Roboty často pracujú s rôznymi softvérmi, hovoríme o semi-imerznej virtuálnej realite, kedy to vyzerá, akoby pacient hral počítačovú hru s robotom, ale hra má vždy rehabilitačný zámer. To znamená, musí napríklad na robotickej ruke na monitore obkreslovať nejaké objekty. Samozrejme, ruka je slabá, ochrnutá, ale robot mu pomáha viac zamerať pohyb, aby mohol čo najlepšie napríklad obkresliť daný predmet. Alebo pacienti musia prenášať váhu, musia prenášať svalovú silu a zbierať body, vykonávať pohyby s postavičkami alebo zbierať objekty,“ opísal. Robotická rehabilitácia prináša aj senzomotorickú stimuláciu, kedy pacient vidí predmety alebo hru. Jeho pohybové akcie v tom momente, ako ich vykonáva, vie spätnou väzbou aj ovplyvňovať. Prináša teda mnoho výhod oproti konvenčnej fyzioterapie s fyzioterapeutom na lôžku. Zároveň aj šetrí zdravotnícky personál, pretože postaviť pacienta, udržať mu ruku by museli zvládať možno i dvaja fyzioterapeuti naraz, robot to zvládne samostatne. Ako MUDr. Tkáč upresnil, fyzioterapeut skôr dohliada na proces.   Následne upozornil, že robotická rehabilitácia má aj kontraindikácie. „Často je mylná predstava o tom, že pacient, ktorý nedokáže úplne komunikovať, je nedostatočne zotavený, že sa dá do robota a robot s ním bude všetko cvičiť a všetko zvládne. To nie je tak. Dôležité je, aby pacient mal kapacitu, schopnosť s robotom spolupracovať, aby mal schopnosť vykonávať úlohy, ktoré robot od neho požaduje, aby mal schopnosť vydržať ten proces,“ podotkol. Existujú aj roboty, ktoré je možné používať na lôžku, keď pacient ešte nie je schopný chôdze, ale ide o stimulačné procesy, ktoré majú pacientovi dopomôcť prinášať signály do mozgu. „Pokiaľ chceme začať intenzívnu rehabilitáciu, tak pacient musí spĺňať určité kritériá,“ dodal MUDr. Tkáč. Zároveň konvenčná fyzioterapia veľmi dobre dopĺňa tú robotickú hlavne v skorých fázach, kedy roboty nie sú ešte indikované. Terapia je teda súbežná, to znamená, že pacient absolvuje aj cvičenie s fyzioterapeutom aj s robotom. Podľa MUDr. Tkáča má v rehabilitácii priestor i telemedicína. „Je to ďalší segment, v ktorom má rehabilitácia ďalší posun. Sú rôzne aplikácie, ktoré pomáhajú cvičiť alebo správne rehabilitovať. Fyzioterapeut dokáže na diaľku vyhodnocovať, dokáže vidieť, koľko pacient cvičil, dokáže vidieť, ako to šlo,“ povedal. Následne však dodal, že ide o projekty, ktoré sú v procese a rozbiehajú sa.   V rozhovore hovoríme aj o týchto témach: aké následky prináša cievna mozgová príhoda prečo je načasovanie rehabilitácie po cievnej mozgovej príhode dôležité ako skoro po cievnej mozgovej príhode je možné bezpečne začať s rehabilitáciou aké sú rozdiely medzi včasnou a následnou rehabilitáciou čo znamená pojem neuroplasticita a aký je jej význam ako prebieha diagnostika a liečba spasticity ako spolupracuje neurológ s FBRL lekárom s akými odborníkmi je dôležitá spolupráca v rehabilitácii aké moderné technológie sa dnes využívajú v rehabilitácii aký je rozdiel medzi konvenčnou a robotickou rehabilitáciou. Kedy sa používajú? akú úlohu zohráva telemedicína a digitálne aplikácie pri udržiavaní kontinuity terapie? Je to realita pre slovenského pacienta? aká je rola pacienta a jeho príbuzných aká je budúcnosť rehabilitácie po cievnej mozgovej príhode. Kde je priestor na zlepšenie?

Marek Krajčí sa opäť pustil do dobrodružstva, v ktorom neexceluje: myslenia. Renomované štúdie, publikácie a monografie, v ktorých Pažitný, Zajac & spol skúmali príčiny nadúmrtnosti na COVID-19 nazval brakom, financovaným Pentou. Práve Penta, AGEL alebo samotný Zajac sú obľúbenými pseudoargumentami pseudoodborníkov na zdravotníctvo, ktorých Rudolf Zajac nezriedka nazýva aj karpatskými géniami. V najnovšom podcaste sa s Rudolfom Zajacom k „múdrostiam ducha" z úst Krajčího ale aj Igora Matoviča vraciame. Kritika riadenia pandémie Rudolf Zajac to hovorí priamo: „tri vety, tri nezmysly“ — tak zhodnotil výroky Mareka Krajčího. Podľa Zajaca bol jedným z problémov pri manažmente covidu-19 „chaotické riadenie pandémie“, kde sa rozhodovalo bez logiky a často „v rozpore s bežnými pravidlami pri prenosných ochoreniach“. Pripomína, že výsledky Slovenska sú medzi najhoršími v Európe, a že za to nesú zodpovednosť nielen manažérske chyby, ale aj politické zásahy a dezinformácie. Obrana Zelenej knihy a dôkazy Zajac jasne bráni svoje štúdie: „Zelená kniha“ nie je paškvil, vznikla z práce s dátami a spolupráce s poisťovňami a inštitúciami. Priznáva, že dáta sa získavali ťažko, no výsledkom je monografia v Q1 časopise — ergo jasný dôkaz, že to nie sú povrchné výkriky, ale seriózna analýza. „Tie čísla boli ešte horšie, ako vyšli v roku 2021,“ hovorí a zdôrazňuje, že cieľom bolo nájsť príčiny, nie robiť politiku. Stav žurnalistiky a výzva na odbornú diskusiu Zajac je k novinárom kritický a hovorí to bez obalu: „Slovenskí novinári sú naprosto nevzdelaní“. Vyčíta im miešanie tém, senzáciechtivosť a nedostatok odbornej diskusie. Varuje, že bez serióznych odborných debát a transparentných dát sa chyby budú opakovať, a že namiesto riešení sa často objavujú populistické návrhy, ktoré problém neriešia. V podcaste hovoríme aj o týchto témach: 🩺 Kritika riadenia pandémie covidu-19 🗣️ Výroky politikov: „Tri vety, tri nezmysly“ 📊 Odborné štúdie: Obrana Zelenej knihy; publikácia v Q1 časopise potvrdzuje kvalitu analýz. 🔍 Problémy s dátami 📰 Kritika médií ⚖️ Výzva na diskusiu

V ozdravme v spolupráci s občianskym združením Život po porážke vznikla miniséria rozhovorov o cievnej mozgovej príhode (CMP). CMP je závažný stav, pri ktorom dochádza k nedokrveniu mozgu a poškodeniu nervového tkaniva. Na Slovensku ju ročne dostane približne 13 000 pacientov. O prognóze rozhoduje čas – správna diagnostika a liečba môžu minimalizovať následky. Na webe ozdravme.sk nájdete rozhovory venované témam: Čo sa deje s pacientom po CMP Spasticita – prečo vzniká a ako ju zvládať Inovácie v rehabilitácii – kedy začať Úloha fyzioterapie v živote po CMP V druhom rozhovore MUDr. Jana Martinková, PhD., MPH (CINRE Bratislava) vysvetľuje, čo je spasticita. Ide o zvýšené svalové napätie, ktoré sa zhoršuje pri rýchlom pohybe končatiny. Vzniká narušením tlmiaceho vplyvu vyšších centier nervovej sústavy. Pravdepodobnosť jej vývoja závisí od rozsahu poškodenia mozgu, ale aj od faktorov ako včasná rehabilitácia, neuroplasticita či vonkajšie podnety (stres, bolesť, chlad, vône). Spasticita sa neobjaví hneď – po CMP býva najprv končatina ochabnutá. V priebehu 2–6 týždňov napätie stúpa, do 3 mesiacov je viditeľná a do pol roka väčšinou ustálená. Liečba je možná aj neskôr, no často býva spasticita nerozpoznaná. Prevencii sa nedá úplne predísť, ale správnou rehabilitáciou a liečbou ju možno zmierniť. MUDr. Martinková zdôrazňuje význam edukácie – pacient, rodina aj lekári musia spasticitu včas sledovať. Častým problémom je, že pacient odíde z nemocnice s ochrnutím, ale bez informácie o potrebe kontroly po niekoľkých mesiacoch. Rehabilitácia sa zanedbáva a spasticita sa zachytí neskoro. Kľúčovou liečbou je aplikácia botulotoxínu. Podáva sa injekčne raz za 3–4 mesiace, účinok nastupuje po dvoch týždňoch. Pacienti liečbu vítajú, pretože uvoľňuje napätie a umožňuje rehabilitáciu. Spasticita totiž narúša jemnú motoriku – pacienti nevedia uchopiť pohár či pero, často majú problémy s rečou. To vedie k sociálnej izolácii, depresii či strate zamestnania. Podpora rodiny je preto nevyhnutná. Spasticitu úplne vyliečiť nemožno, poškodené nervové tkanivo sa neobnoví. Dá sa však zmierniť správnou terapiou. Ak sa príznaky ignorujú, spasticita sa prehlbuje, svaly sa skracujú a vznikajú kontraktúry – fixované držanie tela obmedzujúce pohyb. Na Slovensku je záchyt pacientov so spasticitou nízky, hoci celkovo je liečených vyše 400-tisíc ľudí. MUDr. Martinková preto apeluje na lepšiu spoluprácu neurológov, rehabilitačných lekárov a fyzioterapeutov. Edukovať treba nielen pacientov, ale aj lekárov, aby spasticitu rozpoznali a včas odporučili liečbu. Občianske združenia ako Život po porážke zohrávajú dôležitú úlohu – prinášajú informácie verejnosti a podporujú pacientov. Rozhovor sa venuje aj týmto otázkam: aké sú najčastejšie následky CMP čo je spasticita a od čoho závisí jej vznik či je prítomná bolesť kedy sa objavujú prvé príznaky možnosti liečby a rehabilitácie úloha botulotoxínu ako spasticita ovplyvňuje každodenný život spolupráca pacienta a rodiny prognóza a možnosti zlepšenia či sa spasticita môže vracať priestor pre telemedicínu a inovácie

Dušan Zachar je jedným z pravidelných hostí podcastu ozdravme. Už viac ako dekádu realizuje INEKO hodnotenie nemocníc v ankete Nemocnica roka. Aj tento rok by sa dal zhrnúť do titulu knihy Na západe nič nové, Ericha Mari Remarqua. V rebríčku totiž dlhodobo dominuje vojenská nemocnica v Ružomberku a nemocnica Košice Šaca z portfólia skupiny AGEL. Rigidnosť zdravotníctva a politické bariéry Dušan Zachar v rozhovore zdôraznil, že slovenské zdravotníctvo je zo svojej podstaty veľmi rigidné. „Zmeny sa dejú pomaly a politici sa obávajú nepopularity,“ povedal. Podľa neho od čias Rudolfa Zajaca sa nenašiel minister, ktorý by bol ochotný riskovať politické body v prospech skutočnej reformy. Aj tí, ktorí nemali ambíciu byť znovuzvolení, neurobili zásadné kroky. Diskusia ukazuje, že zdravotníctvo je systém, kde krátke volebné obdobia nestačia na viditeľné výsledky, a preto sa reformy odkladajú alebo ohýbajú podľa regionálnych a politických záujmov. Kritériá hodnotenia Nemocnica roka Rebríček Nemocnica roka 2025 bol už jedenástym ročníkom hodnotenia INEKO. Zachar vysvetlil, že nemocnice musia spĺňať minimálne päť zo siedmich odborností, aby mohli byť zaradené. „Nemocnica musí mať interné, chirurgiu, neurológiu, pediatriu, gynekologicko-pôrodnícke oddelenie, novorodenecké alebo ARO,“ uviedol. Okrem toho sa sleduje dostatočná vzorka pacientov pri indikátoroch. Príkladom sú Krompachy či Revúca, ktoré mali nízke počty pacientov pri cievnych mozgových príhodách. Zachar upozornil, že niektoré nemocnice sú v rebríčku „nevinné“, lebo nemajú odbornú kapacitu na špecifické diagnózy, hoci by podľa kategorizácie mali. Pozitívnym príkladom v rebríčku Nemocnica roka je nemocnica v Levoči, ktorá napriek tomu, že patrí do kategórie nemocníc prvého typu, dokázala dosiahnuť excelentné výsledky v neurológii. Dušan Zachar ju vyzdvihol ako ukážku toho, že aj menšie zariadenia môžu poskytovať špičkovú starostlivosť: „Nemocnica v Levoči sa vie postarať o ľudí s mozgovocievnou porážkou, má najlepšie čísla v našom rebríčku a dokonca medzinárodné ocenenia,“ povedal. Podľa neho je neoprávnené myslieť si, že nemocnice prvej úrovne nemôžu robiť vysoko kvalitnú a špecializovanú zdravotnú starostlivosť. Levoča je dôkazom, že aj regionálne zariadenia môžu byť centrami excelentnosti, ak sa zamerajú na konkrétny odbor a dokážu ho rozvíjať. Optimalizácia siete nemocníc Rozhovor sa dotkol aj témy optimalizácie siete nemocníc, ktorú Rudolf Zajac nazval jedným z najväčších paškvilov. Zachar kritizoval formalizmus, ktorý prevláda nad pôvodnou myšlienkou centralizácie výkonov. „Sme majstri sveta v ohýbaní pravidiel ad hoc,“ poznamenal. Podľa neho má zmysel sledovať počty operačných výkonov, pretože vyšší počet znamená lepšiu kvalitu a nižšiu mieru komplikácií. Ako príklad uviedol pôrodnice, kde sa hranica počtu pôrodov neustále mení podľa politických tlakov. Zdôraznil, že podobné kritériá by mali byť aplikované aj na špecializované operácie, kde je väzba medzi počtom výkonov a kvalitou ešte výraznejšia. Výsledky rebríčka a priestor na zlepšenie V kategórii všeobecných nemocníc opäť dominovala Košice-Šaca, ktorá vyhrala siedmykrát v rade. Druhé miesto obsadili Bory a tretie Topoľčany. Zachar komentoval výsledky: „Rozdiel medzi Šacou a Borami bol len 0,08 percenta – štatistická odchýlka.“ Podľa neho Bory, ktoré začali plnú prevádzku až v roku 2024, budú čoskoro favoritom na prvé miesto. Topoľčany sú zas príkladom nemocnice, ktorá sa z dna rebríčka vypracovala medzi najlepšie. Priestor na zlepšenie vidí Zachar v spokojnosti pacientov (Topoľčany), hospodárení (Bory) a transparentnosti (Šaca). Rebríček tak ukazuje, že aj etablované nemocnice musia ďalej inovovať. Dušan Zachar v rozhovore zdôraznil, že fakultné a univerzitné nemocnice majú byť prirodzenými centrami excelentnosti, no často zápasia s kvalitou dát, hospodárením či transparentnosťou. „Rozdeľujeme nemocnice do dvoch kategórií – veľké štátne, univerzitné a fakultné nemocnice na jednej strane a všeobecné nemocnice na strane druhej. Práve univerzitné nemocnice by mali byť lídrami v poskytovaní komplexnej starostlivosti,“ vysvetlil. V kategórii veľkých štátnych nemocníc zvíťazila Ústredná vojenská nemocnica Ružomberok, ktorá dlhodobo dosahuje najvyššiu spokojnosť pacientov a stabilné výsledky. Druhá skončila Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica – najtransparentnejšia nemocnica s najťažším mixom diagnóz, hoci jej chod ovplyvňuje výstavba novej budovy v areáli. Tretia je Univerzitná nemocnica Martin, ktorá si drží kvalitu a profituje z výstavby na novom mieste. Ako povedal Dušan Zachar: „Ružomberok je dlhodobo líder v spokojnosti, Bystrica má najťažších pacientov a Martin ukazuje, že aj počas rozsiahlej výstavby sa dá držať vysoký štandard.“ V rozhovore hovoríme nielen o týchto témach: 🏥 Rebríček Nemocnica roka 2025 a jeho metodika ⚖️ Rigidnosť zdravotníctva a politické bariéry pri reformách 📊 Kritériá hodnotenia nemocníc – odbornosti a indikátory kvality 🧠 Neurológia a povinné programy v regionálnych nemocniciach 🏗️ Optimalizácia siete nemocníc a jej problémy 👶 Pôrodnice ako príklad ohýbania pravidiel podľa politiky 💰 Hospodárenie nemocníc: zisk, dlhy a transparentnosť 🥇 Výsledky rebríčka: Šaca, Bory, Topoľčany a ich priestor na zlepšenie

20.11.2025 sa v Kafe Scherz konala druhá verejná diskusia ozdravme, ktorá sa venovala tzv. spravodlivému financovaniu nemocníc. Memorandum medzi LOZ a štátom totiž nebolo jediným, ktoré sme za posledný rok podpísali. Počas končiaceho roku 2025 mala verejnosť možnosť vypočuť si viacero analýz z dielne Útvaru hodnoty za peniaze, Najvyššieho kontrolného úradu a na kvartálnej báze zverejňuje dáta o platbách od zdravotných poisťovní do nemocníc aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Najaktívnejšie o svojich zisteniach hovorí Ľubomír Andrassy z NKÚ, no samotná analýza a dáta z nej vyplývajúce, majú pramálo spoločné s tým, čo Andrassy vo svojich mediálnych výstupoch prezentuje. Andrassy bol do tejto diskusie pozvaný, no na pozvánku nereflektoval. Pozvánku mali aj zástupcovia Útvaru hodnoty za peniaze, no ani tí sa diskusie nezúčastnili. Na diskusii o stave slovenského zdravotníctva sa stretli zástupcovia štátu, poisťovní aj nemocníc: Michal Štofko – prvý štátny tajomník Ministerstva zdravotníctva SR Jozef Koma – generálny riaditeľ zdravotnej poisťovne Union Peter Lednický – zástupca Penta Hospitals International Beáta Havelková – zástupkyňa spoločnosti AGE Mongi Msolly – riaditeľ Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH) a prezident Asociácie štátnych nemocníc Memorandový paradox Diskusia sa začala otázkou memoránd medzi štátom, odbormi a nemocnicami. „Rozpočty sú kryté, ale úspory musíme generovať,“ upozornil štátny tajomník Michal Štofko. Podľa neho mzdový automat stabilizuje personál, no je neudržateľný. Riaditelia nemocníc dodali, že systém krátkodobo funguje, ale „o dva-tri roky už nebude možné rozpočtovo udržať tak radikálne skoky.“ Memorandá tak vytvárajú tlak na štátny rozpočet aj nemocnice, ktoré sa zadlžujú. Viac lekárov, menej výkonov Paradox slovenského zdravotníctva vystihol Peter Lednický: „za 12 % lepšie platených lekárov robíme o 7 % menej výkonov – to je Kocúrkovo.“ Účastníci porovnali situáciu s Českom, kde neexistuje automatické zvyšovanie miezd, ale lekári sú motivovaní bonusmi. „Na Slovensku prevládol princíp ako nerobiť a zarobiť,“ dodal Lednický. Tento systém odmeňuje prácu bez ohľadu na produktivitu, čo vedie k poklesu hospitalizácií a efektivity. Peter Lednický „…kým v Česku je normálny princíp ako robiť a zarobiť, tak na Slovensku prevládol princíp ako nerobiť a zarobiť…“ Konflikt názorov sa ukázal najmä medzi Petrom Lednickým a Mongim Msollym. Lednický kritizoval platový automat, ktorý podľa neho demotivuje lekárov: „na Slovensku prevládol princíp ako nerobiť a zarobiť. Manažment nemocníc nemá žiadne nástroje, ako lekárov motivovať k výkonu.“ Msolly však reagoval odlišne a zdôraznil, že automat je už súčasťou pracovných zmlúv: „lekári majú tieto koeficienty priamo v zmluvách. Nemocnica ich musí rešpektovať, inak by sme riskovali odchod personálu.“ Zatiaľ čo Lednický volal po väčšej flexibilite a bonusovom systéme, Msolly upozornil, že realita štátnych nemocníc je viazaná na legislatívne dohody a kolektívne zmluvy. {{odporucane}} Súčasný platový mechanizmus je neudržateľný. Celá krajina si uťahuje opasok pod vplyvom daňovej vládnej smršti, platy v zdravotníctve rastú. „Ten mechanizmus je nastavený tak radikálne, že ešte pár rokov vydrží, ale potom nie,“ varoval Štofko. Riaditelia nemocníc dodali, že „osobné náklady rastú v desiatkach percent, zatiaľ čo produkcia len o pár percent.“ Podľa nich je nutné zaviesť motivačné prvky a zefektívniť hospodárenie. Bez transformácie hrozí, že systém skolabuje pod ťarchou dlhov a neefektivity. Michal Štofko: „ten (platový pozn. red.) mechanizmus je nastavený tak radikálne, že ešte pár rokov vydrží, ale potom nie.“ Odbory a ich vplyv Lekárske odborové združenie sa snaží presadiť väčší vplyv, dokonca aj na menovanie riaditeľov nemocníc. „Nemyslím si, že LOZ má akékoľvek právo definovať, kto bude riaditeľ nemocnice,“ zdôraznil Štofko. Podľa neho majú odbory legitímne právo požadovať plnenie memoránd, ale nie zasahovať do riadenia. Diskutujúci upozornili, že „odborári zasahujú do zmluvných vzťahov medzi poisťovňami a poskytovateľmi,“ čo podľa Jozefa Komu z Unionu narúša rovnováhu systému. Jozef Koma (UNION): „Nemám rád, keď odborári zasahujú do zmluvných vzťahov medzi poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. A to sa nejakým spôsobom deje…“ Financovanie a spravodlivosť Veľká časť debaty sa venovala otázke spravodlivého financovania nemocníc. „Nemocnice dávajú 70 až 90 % príjmov na mzdy,“ pripomenula Beáta Havelková. Podľa nej základná sadzba DRG nezohľadňuje všetky náklady, ktoré nemocnice musia pokryť. Diskutujúci sa zhodli, že systém musí prejsť transformáciou, aby odmeňoval výkon a kvalitu, nie len existenciu pracovného pomeru. {{suvisiace}} Beáta Havelková „my dávame okolo 60 % nášho rozpočtu… No vieme, že sú aj nemocnice, ktoré dávajú okolo 92 %. To sú dve čísla. Deväťdesiat percent je správne číslo, ale treba povedať za čo. Deväťdesiat percent z príjmov a je to okolo 75 až 80 percent z nákladov.“ V podcaste hovoríme aj o týchto témach: 💰 Automatické zvyšovanie miezd lekárov a jeho udržateľnosť 📉 Viac lekárov, no menej výkonov v nemocniciach 🏥 Zadlžovanie štátnych nemocníc a potreba auditov 📜 Memorandá medzi štátom, odbormi a poisťovňami 👩‍⚕️ Vplyv Lekárskeho odborového združenia na riadenie nemocníc ⚖️ Spravodlivé financovanie a otázka rovnosti vs. kvality 🇨🇿 Porovnanie Slovenska s Českom a krajinami V4 📊 DRG systém a jeho limity pri hodnotení výkonu 🕰️ Krátkodobá stabilizácia vs. dlhodobá neudržateľnosť 🔄 Potreba transformácie: od odmeňovania existencie k odmeňovaniu výkonu ‍

V ozdravme v spolupráci s občianskym združením Život po porážke sme pripravili minisériu rozhovorov o cievnej mozgovej príhode. Cievna mozgová príhoda (CMP) je závažný stav, pri ktorom dochádza k poškodeniu nervového tkaniva. Pri cievnej mozgovej príhode časť mozgu stráca prívod krvi, táto strata mozog poškodí. Na Slovensku každý rok približne 13 000 pacientov dostane cievnu mozgovú príhodu, pri ktorej je dôležitým faktorom – čas. Ak je pacient správne diagnostikovaný a liečený, je možné zlepšiť jeho prognózu a minimalizovať aj jeho trvalé následky. Vďaka spolupráci s občianskym združením Život po porážke nájdete na webe ozdravme.sk rozhovory, ktoré sa venujú cievnej mozgovej príhode. Postupne sa v nich budeme venovať témam, ktoré sú späté s prekonaním cievnej mozgovej príhody. V nasledovných rozhovoroch sa budeme venovať: Čo sa deje s pacientom po prekonaní cievnej mozgovej príhody Spasticita po cievnej mozgovej príhode. Prečo vzniká a ako ju zvládať? Inovácie v rehabilitácii po cievnej mozgovej príhode. Kedy začať? Ako fyzioterapia zlepšuje život po cievnej mozgovej príhode   O tom, čo sa s pacientom deje po prekonaní cievnej mozgovej príhody, sme sa rozprávali s doc. MUDr. Zuzanou Košutzkou, PhD, ktorá pôsobí v Univerzitnej nemocnici Bratislava. Cievna mozgová príhoda je stav, pri ktorom dochádza z dôvodu buď nedokrvenia alebo krvácania k poškodeniu mozgového tkaniva, vysvetľuje docentka. Od uvedeného sa následne odvíjajú aj klinické príznaky. Príznaky cievnej mozgovej príhody sa môžu podľa docentky veľmi líšiť. Môže ísť najtypickejšie o poruchu reči - artikulácie alebo vyjadrovania, pokles ústneho kútika, prípadne môže ísť o ťažkosti s končatinami, ako sú slabosť alebo tŕpnutie. Docentka Košutzká podotýka, že to, čo sa deje s telom po prekonaní cievnej mozgovej príhody, závisí od lokalizácie mozgovej príhody a od veľkosti postihnutia, teda či bola postihnutá reč alebo motorika, prípadne oba deficity súčasne. Pri cievnej mozgovej príhode sa môžu objaviť porucha reči, motoriky, ťažkosti s videním, s tým môžu hlavne v období po prekonaní cievnej mozgovej príhody súvisieť nemotorické príznaky, porucha koncentrácie, rôzne iné kognitívne problémy, nadmerná únava, apatia alebo aj poruchy emotivity. Zmena trendov Prekonanie cievnej mozgovej príhody môže mať vplyv na fyzický stav pacienta. Jedným z kľúčových prvkov terapie je rehabilitácia. Doc Košutzká podotýka, že rehabilitácia je potrebná v každej fáze rekonvalescencie. „Na našej klinike sa snažíme začať s rehabilitáciou prakticky bezprostredne po prekonaní cievnej mozgovej príhody, ak to dovoľuje stav pacienta. Rehabilitácia následne pokračuje na rehabilitačnom oddelení, a potom podľa rozsahu postihnutia pacient pokračuje (s rehabilitáciou) aj v ambulantnej sfére“. Docentka zároveň spomína na zmeny v trendoch, kedy je potrebné začať s rehabilitáciou pacienta po prekonaní cievnej mozgovej príhody. „Keď som pred 15 rokmi začínala pracovať na neurologickej klinike, bola skôr tendencia počkať pár dní s rehabilitáciou. Teraz je trend, a myslím, že je to správny postup, začať s mobilizáciou pacienta bezprostredne po prekonaní cievnej mozgovej príhody, prakticky na druhý deň, aby pacient stratil čo najmenej z každodenného fungovania rutinných výkonov.“ Následky cievnej mozgovej príhody Očakávateľné následky závisia podľa jej slov od postihnutia. Rekonvalescencia závisí aj od biologických daností a aj od fyzickej kondície, teda či mal pacient pohybovú aktivitu pred cievnou mozgovou príhodou. „U mladších pacientov, ktorí prekonali cievnu mozgovú príhodu, je rekonvalescencia relatívne úspešnejšia, samozrejme všetko závisí od veľkosti postihnutia,“ podotýka. Medzi najčastejšie trvalé následky uvádza problémy s motorikou, čiže hybnosť horných a dolných končatín, s čím súvisí aj chôdza, a spomínané poruchy reči. Úspešnosť obnovenia funkčnosti organizmu závisí od veľkosti a anatomického umiestnenia cievnej mozgovej príhody. „Niektorí pacienti majú to nešťastie, že majú malú cievnu mozgovú príhodu, ale majú ju lokalizovanú v kritických oblastiach, ktoré majú na starosti hybnosť alebo reč,“ hovorí. Samozrejme, úspešnosť závisí aj od toho, ako pacient chce a vládze rehabilitovať, akú má motiváciu a aké má príležitosti na rehabilitáciu. Slovenské dáta k dispozícii nemáme, ale doc. Košutzká hovorí, že na základe zahraničných štúdií je známe, že približne 50 až 60% pacientov sa podarí vrátiť do zamestnania po prekonaní cievnej mozgovej príhody. Liečba botulotoxínom Okrem rehabilitácie je možné podstúpiť aj inú liečbu. Na Slovensku je k dispozícii liečba botulotoxínom. „Ide o kontrolované lokálne podanie botulotoxínu do svalov, a to vo veľmi nízkych koncentráciách. Cieľom botulotoxínu je, aby sa sval uvoľnil, a aby bola fyzioterapia čo najľahšie realizovateľná,“ vysvetľuje doc. Košutzká. A dodáva, že je to liečivo, ktoré znižuje svalové napätie a pomáha pacientovi, aby mohol dobre a efektívne využívať končatiny. Táto liečba je podľa jej slov pre každého pacienta po cievnej mozgovej príhode, ktorý má potenciál na zlepšenie funkcie končatiny. Jedno z kritérií je na Slovensku i časové hľadisko, to znamená, že botulotoxínová liečba musí byť indikovaná do dvoch rokov od prekonania cievnej mozgovej príhody. Na druhej strane ale docentka podotýka, že „nedá sa povedať, že po dvoch rokoch by to už nemalo zmysel. Máme pacienta, ktorý prišiel po 10 rokoch, začali sme s botulotoxínovou liečbou a mali sme pekný efekt liečby“. Botulotoxín sa dá aplikovať horných alebo dolných končatín. A podľa doc. Košutzkej dostupnosť špecialistov, ktorí podávajú botulotoxín, naprieč Slovenskom je dobrá. Dodáva však, že okruh špecialistov oprávnených aplikovať botulotoxín by sa mohol rozšíriť. Na Slovensku totiž toto liečivo môžu podávať iba neurológovia (v prípade potreby i urológovia).   V rozhovore hovoríme aj o týchto témach: 🧠 aké sú typické príznaky cievnej mozgovej príhody ⚡ čo sa deje s organizmom po prekonaní cievnej mozgovej príhody 🩺 aké funkcie môžu byť porušené 🌱 čo sa zregeneruje časom samé a čomu treba pomôcť 🤝 aká je následná starostlivosť ⏱️ kedy je potrebné začať s rehabilitáciou 📉 aké sú očakávateľné následky a aké sú najčastejšie trvalé následky cievnej mozgovej príhody 🎯 od čoho závisí úspešnosť obnovenia funkčnosti pacienta 🔄 koľko pacientov sa dokáže vrátiť do „normálneho“ života 👩‍⚕️👨‍⚕️ akí špecialisti by mali byť zapojení do uzdravovacieho procesu 💊 akú liečbu pacient podstupuje 💉 o liečbe botulotoxínom 🫂 akú rolu zohrávajú samotní pacienti a ich príbuzní 📲 majú inovácie a telemedicína priestor v terapii 🛡️ prevencia a pri čom by mal človek spozornieť

Michal Bahelka, majiteľ RZP Trenčín, opisuje históriu výberových konaní od roku 2003 a porovnáva ich priebeh. Zdôrazňuje, že legislatíva bola podobná, no prax sa menila – a prevádzkovateľov sanitiek už v minulosti prebiehalo priamo pod ministerstvom zdravotníctva, ale prebiehalo aj pod gesciou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Podľa neho súčasný tender priniesol neštandardný postup, keď správne konanie viedlo ministerstvo, ale samotný výber realizovalo Operačné stredisko ZZS. Snahy o zoštátnenie záchraniek sú absurdné RZP patrí medzi etablovaných a na na trhu najdlhšie pôsobiacich poskytovateľov záchrannej ale aj dopravnej zdravotnej služby. Jej majiteľ Michal Bahelka v najnovšom podcaste prvýkrát verejne vystupuje a vyjadruje sa k celému priebehu, pozadiu ako i tomu - ako by povedal klasik - či sa tender stal. Ostatný tender bol zvláštny, o výsledkoch rozhodovalo operačné stredisko, ktoré je však priamo či nepriamo podriadené ministerstvu zdravotníctva. Ak existovali chyby v správe komisie, na základe ktorej minister Kamil Šaško tender zrušil, mali na základe týchto chýb podľa Bahelku zastaviť správne konanie. {{suvisiace}} Celý tender je navyše paradoxný aj preto, že vyvolal novú vlnu snáh o vytlačenie neštátnych poskytovateľov z trhu a nahradiť ich výhradne štátnymi poskytovateľmi záchrannej zdravotnej služby. Tieto nápady sa v éteri objavujú napriek tomu, že dodnes nikto z proponentov tohto riešenia na stôl nepoložil ani jeden argument, ktorý by hovoril o tom, že sú štátne záchranky lepšie ako tie neštátne. Bahelka v podcaste vysvetľuje, prečo tieto tendencie nepovažuje za správne. Zároveň v podcaste kladie rečnícku otázku o tom, či je zoštátnenie záchraniek dostatočné, keďže aj štátne záchranky jazdia na autách, ktoré vyrábajú súkromné firmy a kupujú si materiál či prístroje, ktoré rovnako nevyrába štát, ale predávajú ich súkromné trhy v otvorenej trhovej súťaži. {{odporucane}} Mali by byť záchranky štátne, aby mal štát lepšiu kontrolu? Bahelka odmieta tento argument, keďže štát má plnú kontrolu cez operačné stredisko, ktoré rozhoduje o vyslaní posádok. „Je to scestné tvrdiť, že štát nemá záchrannú službu pod kontrolou. Pacient volá na linku 155, ktorú prevádzkuje stopercentne štát, a o tom, aká posádka pôjde, rozhoduje operačné stredisko,“ vysvetľuje. Podľa neho súkromní poskytovatelia sú len článkom v reťazci, zatiaľ čo štát určuje pravidlá, ceny aj vybavenie. Spor o tender tak otvára zásadnú debatu o transparentnosti, efektivite a budúcnosti záchrannej služby na Slovensku. Kapurkový tender? Bahelka poukazuje na nedostatok transparentnosti počas ostatného tendra. Keďže sa tendrov zúčastňuje ešte od toho prvého počas ministrovania Rudolfa Zajaca, Bahelka v podcaste pripomenul, ako tendre vyzerali v minulosti. Ešte nie tak dávno totiž uchádzači svoje projekty obhajovali pred komisiou, dnes sa podávajú len žiadosti bez verejnej prezentácie. Dôsledkom sú pochybnosti o celom výberovom procese, keďže projekty poznajú len členovia komisie. Tender tak skôr pripomína súťaž krásy, kedy verejnosť navyše nevidela ani tváre osoby, v tomto prípade víťazného projektu. To podľa Bahelku vytvára priestor na svojvôľu komisie. Generálny prokurátor Maroš Žilinka označil zastavenie správneho konania za nezákonné, čo podporuje aj právna analýza RZP. Bahelka tvrdí, že ministerstvo malo zabezpečiť odstránenie chýb v správe komisie, nie konanie zastaviť. Licencie a budúcnosť RZP Trenčín „Prvé povolenia nám končia v decembri tohto roku a posledné v júni 2026,“ hovorí Michal Bahelka o licencii RZP Trenčín. Ministerstvo zdravotníctva zatiaľ vydáva poverenia na pokračovanie prevádzky, no podľa neho je budúcnosť stále nejasná. „Prvé povolenia nám končia v decembri tohto roku a posledné v júni 2026,“ Nielen podľa generálneho prokurátora Maroša Žilinku nebol tender zrušený v súlade so zákonom, identický postoj má aj firma RZP, ktorá rovnako disponuje svojou právnou analýzou. Vo vzduchu tak visí možnosť, že firmy, ktoré sa tendra zúčastnili, sa budú domáhať potenciálneho ušlého zisku na súde. Túto možnosť nevylučuje ani Bahelka a v podcaste hovorí, „ak bude potrebné sa súdiť, tak sa budeme súdiť. Ale ten dôvod je ten, že teda myslíme si, že záchrannú službu máme prevádzkovať ďalej.“ Michal Bahelka (RZP): „ak bude potrebné sa súdiť, tak sa budeme súdiť. Ale ten dôvod je ten, že teda myslíme si, že záchrannú službu máme prevádzkovať ďalej.“ ‍Ako ďalej dodal, „nám nejde o ušlý zisk. Nám ide o to, aby sme prevádzkovali záchrannú službu,“ zdôrazňuje. Dodáva, že si majitelia RZP nikdy nevyplácali dividendy: „Za 22 rokov sme akcionárom nevyplatili ani cent. Všetky prostriedky sme investovali späť do materiálneho zabezpečenia a platov.“ V podcaste hovoríme aj o týchto témach: ⚖️ Neštandardný priebeh tendra na záchranky 📜 História výberových konaní od roku 2003 👥 Transparentnosť a úloha komisií 🏥 Licencie RZP Trenčín a ich blížiaci sa koniec 🧑‍⚖️ Postoj generálneho prokurátora k zastaveniu konania 💰 Spor o zisk vs. služba pacientom 🏛️ Diskusia o štátnych vs. súkromných záchrankách 📞 Úloha operačného strediska a kontrola štátu

04.09.2024 sme uverejnili podcast s výkonnou riaditeľkou SK+MED Katarínou Dankovou. V tom čase Danková upozorňovala na to, že štát naďalej nie je schopný uhrádzať svoje záväzky voči dodávateľom zdravotníckych pomôcok. Pred rokom bol dlh štátnych nemocníc viac ako 120 miliónov €. Prešiel viac ako rok a preto sme v podcaste ozdravme opäť privítali Katarínu Dankovú. Zrejme nikoho neprekvapí, že dlh štátnych nemocníc je stále identický, aby sme však neklesali na duchu je tu aj jedna dobrá správa: dlhy štátnych nemocníc od minulého roka aspoň nestúpli. Je to zapríčinené aj tým, že Fakultná nemocnica J.A. Reimana Prešov prešla pod ministerstvo obrany, ktoré ich záväzky do značnej miery uhradilo. Dlhy ako súčasť, nie chyba systému V úvode rozhovoru hovoríme o aktuálnom stave dlhov nemocníc voči dodávateľom združených v SK+MED. „Za tretí kvartál máme pohľadávky vo výške 120 miliónov, z toho 91 miliónov po lehote splatnosti,“ uviedla Katarína Danková. Najväčšími dlžníkmi sú Univerzitná nemocnica Bratislava, Martin a Košice. Systémové opatrenia Ministerstvo zdravotníctva už druhý rok po sebe dotuje štátne nemocnice priamo cez programovú vyhlášku, ktorá zdravotným poisťovniam nariaďuje zdravotným poisťovniam zaslať vybraným nemocniciam 191 miliónov €. Časť už odišla v tranžiach do nemocníc. „V júli odišla prvá tranža 25 %, ktorá mala slúžiť aj na úhradu záväzkov voči dodávateľom,“ vysvetľuje Danková. Napriek tomu sa celkový dlh zásadne neznižuje. Kaliňákov efekt Zaujímavým prípadom je nemocnica v Prešove, ktorá sa dostala pod gesciu ministerstva vnútra. „Tam evidujeme výrazný posun, pohľadávky poklesli a nemocnica už nepatrí medzi top dlžníkov,“ dodala Danková. Kým dlh Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana , PREŠOV bol ešte v prvom kvartáli roku 2025 2 053 039,22€, tak dlh ku koncu Q3 2025 klesol na 42 510,06€. Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana , PREŠOV je však naďalej piatym najväčším dlžníkom voči Sociálne poisťovni. Riziká pre dodávateľov Dodávatelia musia čakať na úhradu faktúr v priemere 183 dní po splatnosti, v Martine dokonca až 436 dní. Na otázku, či pod vplyvom neskorých platieb, hrozí predovšetkým menším a stredným firmám združených v SK+MED bankrot Danková uviedla „určite áno, hrozí krach niektorým členom asociácie“. Navyše, príkaz ministra č. 10 zakazuje postúpenie pohľadávok, čo komplikuje financovanie firiem. Danková odpovedá i na to, prečo dodávatelia podpísali dodatok k zmluvám, ktorý im explicitne zakazuje predávať svoje pohľadávky tretím stranám. Mierny pokrok Aj keď sa nové dlhy netvoria tak rýchlo, staré zostávajú. „Ak by sa nám podarilo eliminovať formou oddlženia 91 miliónov po splatnosti, boli by sme relatívne spokojní,“ hovorí Danková. Dodávatelia zároveň apelujú na zníženie DPH na zdravotnícke pomôcky z 23 % na 5 %, čo by pomohlo pacientom aj firmám. ‍V podcaste hovoríme aj o týchto témach: 💰 Dlhy nemocníc voči dodávateľom – 120 miliónov eur 🏥 Najväčší dlžníci: Bratislava, Martin, Košice 📉 Prešovská nemocnica ako pozitívna výnimka, ALE ⚖️ Prehratý spor Slovenska s Európskou komisiou o oneskorených platbách 📊 Systémové opatrenia ministerstva – 191 miliónov eur v tranžiach ⏳ Priemerná doba splatnosti faktúr – až 436 dní v Martine 🚫 Príkaz ministra č. 10: zákaz postúpenia pohľadávok 🧾 Návrh na zníženie DPH na zdravotnícke pomôcky z 23 % na 5 % ‍

 Reforma nemocníc mala zlepšiť cestu pacienta. Podľa Miriam Letovanec sme to zatiaľ nedosiahli a ani to nedosiahneme bez toho, aby bol jasne zadefinovaný nárok pacienta a rovnako jeho cesta v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti. „Rozdiel medzi stratifikáciou a optimalizáciou siete nemocníc je v tom, že prvá sa snažila merať výsledok,“ hovorí Miriam Letovanec. Stratifikácia chcela nastaviť merateľné ukazovatele výkonu nemocníc, zatiaľ čo optimalizácia dáva ministerstvu zdravotníctva moc určovať profil nemocníc a ich programy. Podľa nej bola pôvodná snaha zastavená politicky, keďže stratifikácia nezískala podporu v parlamente. Optimalizácia sa stala súčasťou plánu obnovy, no jej implementácia je pomalá a komplikovaná. „Za vlády Mareka Krajčího a štátnej tajomníčky Jany Ježíkovej bol práve Oskar Dvořák jedným z ľudí, ktorí nastavili predpoklady realizácie tejto reformy,“ dodáva Letovanec. Zároveň však upozorňuje, že reforma z dielne Dvořáka nebola dobrá: „Vyhláška mala dvetisíc strán, ale výsledkom boli vzdušné zámky – niektoré programy boli nereálne, iné zadefinované minimálne a niektoré dokonca nesúvisiace.“ Reforma ako evolúcia Letovanec zdôrazňuje, že optimalizácia siete nemocníc „nie je revolúcia, ktorá sa dá nastaviť administratívne na základe troch rozhodnutí, ale evolúcia“. Podľa nej rezort zdravotníctva nemá jasnú víziu ani stratégiu, čo brzdí reformu. Cieľom bolo nastaviť cestu pacienta a dostupnosť zdravotnej starostlivosti, no „za mňa sa cieľ minul výsledku, pretože dneska v súčasnosti to takto nie je“. Reforma sa podľa nej musí hodnotiť v horizonte minimálne piatich rokov, aby sa ukázali reálne výsledky. Dáta máme, chýba interpretácia Jednou z pozitívnych strán OSN je podľa Letovanec zber dát: „Dnes máme o sektore z pohľadu nemocníc pomerne dosť veľa dát.“ Problémom je ich interpretácia – metodológia nie je jednotná a vyhlášky sa menia aj dvakrát ročne. To spôsobuje neistotu v kategorizácii nemocníc. Letovanec upozorňuje, že bez jasného nároku pacienta sa reforma míňa účinku: „Kým v tejto krajine nebude jasne pomenované, na čo má pacient nárok, tak týmito krokmi len fixujeme dieru v systéme.“ Plán obnovy a investície Naviazanie investícií na reformu považuje Letovanec za zásadnú chybu: „Naviazať investície s plánom obnovy na tak ťažkú reformu bolo nesprávne.“ Podľa nej plán obnovy priniesol len približne 10 % potrebných kapitálových výdavkov, čo je skôr jednorazová injekcia než systémové riešenie. „Problém je ten, že dnes plán obnovy priniesol len desatinu toho, čo sektor reálne potrebuje,“ dodáva. Štát tak stojí pred obrovskou výzvou – dobudovať štyri veľké koncové nemocnice v Banskej Bystrici, Martine, Prešove a Bratislave – pričom bez dlhodobého financovania sa reforma môže zmeniť len na administratívny moloch bez reálneho prínosu pre pacienta. V podcaste hovoríme aj o týchto témach 🏥 Rozdiel medzi stratifikáciou a optimalizáciou siete nemocníc 📊 KPI a merateľné ukazovatele výkonu nemocníc 👩‍⚕️ Úloha ministerstva ako regulátora 🗳️ Politické chyby a nedostatok podpory v parlamente 📈 Zber dát o nemocniciach a ich produkcii ❌ Chýbajúca vízia a stratégia rezortu 🚑 Cesta pacienta a dostupnosť zdravotnej starostlivosti 💶 Plán obnovy a podmienky investícií 🏗️ Nedostatok kapitálových výdavkov na modernizáciu nemocníc ⏳ Reforma ako evolúcia, nie revolúcia ‍ ‍ ‍

Rudolf Zajac v najnovšom podcaste upozorňuje na nízku efektivitu nemocníc a na paradox v podobe vyššieho množstva lekárov v nemocniciach, no za to majú kratšiu pracovnú dobu a poskytujú menej zdravotnej starostlivosti.  Rudolf Zajac v podcaste hovorí o záchrannom tendri, ktorý sa stal predmetom sporu medzi generálnym prokurátorom a ministerstvom zdravotníctva. Podľa neho ide o právne pingpongové výmeny, kde sa verejnosť len prizerá, no podstatné detaily chýbajú. Zdôrazňuje, že rozhodnúť musí súd, hoci na Slovensku to môže trvať roky. Tento spor je podľa neho ukážkou, ako sa právne otázky stávajú nekonečným kolotočom bez jasného výsledku. Zajac kritizuje, že mnohí aktéri zdravotníctva odmietajú verejné diskusie. Podľa neho sa lekárske odbory stali hrobármi systému – počet lekárov síce rastie, no počet výkonov klesá. Tvrdí, že lekári získali vyššie platy, ale pracujú menej, čo vedie k zníženej efektivite nemocníc. Oponenti sa podľa neho vyhýbajú konfrontácii, pretože nemajú relevantné argumenty. Zajac zdôrazňuje, že názory treba obhajovať verejne, nie len prezentovať bez oponentov v médiách. Veľkú časť rozhovoru venoval aj optimalizácii siete nemocníc. Podľa Zajaca ide o systém, ktorý bol navrhnutý analytikmi bez reálnej skúsenosti s nemocnicami. Jeden z architektov Optimalizácie siete nemocníc sa len pred niekoľkými hodinami stal tieňovým ministrom zdravotníctva. Pod vplyvom OSN musia špičkové ústavy vykonávať nerentabilné zákroky, aby splnili kritériá, čo ich finančne dusí. Poukazuje na nezmyselnosť viacerých platobných mechanizmov, ktoré komplikujú fungovanie nemocníc. Podľa neho sa tak zdravotníctvo dostáva do stavu, kde sa kombinuje vysoká finančná náročnosť s nízkou efektivitou. Zajac sa dotkol aj politickej roviny. Kritizuje prázdne programy strán, ktoré sľubujú lepšiu starostlivosť, no neuvádzajú konkrétne kroky. Poukazuje na kontrast medzi súkromnými a štátnymi nemocnicami, kde štátne zaostávajú. Spomenul aj Renátu Blahovú, ktorú označil za osobu bez relevantnej odbornosti, no s výrazným mediálnym vplyvom. Podľa neho slovenské zdravotníctvo trpí nielen finančnými problémami, ale aj nedostatkom odborného vedenia a politickou povrchnosťou. V podcaste hovoríme aj o týchto témach: ⚖️ Spor o záchranný tender a právne pingpongy 🏥 Úpadok slovenského zdravotníctva 👩‍⚕️ Lekári s vyššími platmi, ale menšou výkonnosťou 🎤 Odmietanie verejných diskusií odborníkmi 📊 Optimalizácia siete nemocníc ako nezmyselný projekt 💸 Vysoké náklady verzus nízka efektivita nemocníc 🗳️ Politické programy plné prázdnych sľubov 🏛️ Kontrast medzi súkromnými a štátnymi nemocnicami 👩‍💼 Kritika Renáty Blahovej a jej pôsobenia v úrade 🌍 Posun politiky od pravice/ľavice k progresívnym a konzervatívnym blokom

Medicína napreduje obdivuhodne rýchlym tempom. Sci-fi filmy, ktoré sme len pred niekoľkými rokmi či dekádami videli, sú dnes žitou realitou. Dnes dokážeme diagnostikovať, liečiť či konzultovať na diaľku. Zakladateľ Dr. Digital Ondřej Svoboda v podcaste opisuje svoj príbeh, ako sa dostal k telemedicíne. Stalo sa to vďaka covidu-19 a jeho osobnej skúsenosti, ktorá mala bohužiaľ negatívny koniec. Korene „Ja som v zdravotníctve viac než 13 rokov a uvedomil som si, že distribúcia prístrojov nestačí,“ hovorí Ondřej Svoboda. Impulzom pre zmenu bola osobná skúsenosť, keď jeho starí rodičia nedostali potrebnú starostlivosť. „To ma prinútilo premýšľať, že nestačí predávať jeden prístroj. Potrebujeme celý ekosystém, ktorý zasiahne seniorov, deti, športovcov aj rodičov.“ Tak vznikla myšlienka telemedicíny ako komplexného riešenia, ktoré dokáže prekonať limity tradičného zdravotníctva. Aj preto vznikol Dr. Digital. „Lekári nám spočiatku hovorili: mňa to nezaujíma, pacient musí prísť osobne,“ spomína Svoboda. Podľa neho nešlo o neochotu, ale o preťaženie a nedostatok skúseností s novými dátami. „Zistil som, že to nie je o peniazoch, ale o strese. Lekári nevedeli, čo s množstvom údajov, ktoré sme im posielali.“ Preto Doctor Digital začal filtrovať informácie a lekárom poskytovať len jasné odporúčania. „Zrazu to začalo fungovať a spolupráca sa zlepšila.“ Virtuálna poliklinika pod digitálnou strechou Doctor Digital nie je len technologická platforma, ale aj plnohodnotný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. „Uvedomili sme si, že nestačí pacientom len merať vitálne funkcie či zhromažďovať dáta. Potrebovali sme byť schopní vystaviť recept, žiadanku alebo „neschopenku“ – jednoducho dotiahnuť starostlivosť do konca,“ vysvetľuje Ondřej Svoboda. Práve preto sa projekt transformoval na virtuálnu polikliniku, kde lekári rôznych odborov spolupracujú a pacient dostáva komplexnú starostlivosť pod jednou digitálnou strechou. Tento krok umožnil prepojiť technológie s reálnou medicínou a priniesť pacientom riešenia, ktoré sú praktické a okamžite využiteľné. „Dnes máme prístup k štvrť miliónu ľudí a využiteľnosť našich služieb je nad 10 %, čo je viac než priemer,“ hovorí Svoboda. Spolupráca s poisťovňami umožnila škálovať projekt a priniesť telemedicínu širokej verejnosti. „Ľudia často odkladajú návštevu lekára, lebo sa boja alebo nemajú čas. My im pomáhame prekonať bariéry a dostať sa k starostlivosti skôr.“ Podľa neho je budúcnosť v prevencii a efektívnom manažovaní pacienta – a práve to Doctor Digital prináša. Dostupnosť na Slovensku Firma pôsobí v Česku, na Slovensku a postupne vstupuje aj na ďalšie európske trhy. „Naším kľúčovým partnerom sú komerčné poisťovne, ktoré majú prirodzený záujem na prevencii a efektívnej starostlivosti. Vďaka nim vieme osloviť desaťtisíce klientov a zabezpečiť škálovateľnosť našich služieb,“ dodáva Svoboda. Doctor Digital už expanduje aj na Slovensko. „Našou ambíciou je, aby mali pacienti rovnaký prístup k virtuálnej starostlivosti ako v Česku. Postupne rozširujeme odbornosti a chceme, aby služba bola dostupná pre rodiny, seniorov aj zamestnancov firiem,“ vysvetľuje Ondřej Svoboda. V podcaste hovoríme aj o týchto témach: 🏥 Rozvoj telemedicíny v Česku a na Slovensku 👨‍⚕️ Príbeh Ondřeja Svobodu a vznik Doctor Digital 📱 Ako seniori zvládajú moderné technológie ⚖️ Prekážky v legislatíve a konzervatívny prístup regulátorov 💡 Pandémia ako akcelerátor inovácií v zdravotníctve 🤝 Spolupráca s poisťovňami a škálovanie služieb 🧑‍🤝‍🧑 Integrovaný tím lekárov pod jednou virtuálnou strechou 🧠 Význam prevencie a mentálneho zdravia v telemedicíne ⏱ Úspora času pacientov a efektívnejšia cesta k lekárovi 🌍 Vízia budúcnosti zdravotnej starostlivosti dostupnej pre všetkých

Kamil Šaško je vo funkcii už rok a niekoľko dní a súčasná vládna garnitúra nás smelo ťahá na východ. V inak príčetných médiách počúvame volania po vyvlastnení, zoštátnení či zákaze zisku. V najnovšom podcaste s Rudolfom Zajacom sa (ne)pravidelne venujeme aktuálnym témam v zdravotníctve, ktoré ovplyvňujú aj celospoločenské dianie. Štátny rozpočet na rok 2026 je známy. Do zdravotníctva síce pôjde viac peňazí, no z nárastu sa môžu tešiť najmä zdravotníci – predovšetkým lekári pracujúci v ústavnej zdravotnej starostlivosti. Vo financovaní zdravotníctva opäť nastáva zmena, a nie práve k lepšiemu. Štát už nebude za každého svojho poistenca platiť mesačne stanovenú sumu. Do sektora pošle len určitý balík peňazí, ktorý cez programové vyhlášky rozdelí zdravotným poisťovniam – určí, komu majú koľko zaplatiť. Týmto krokom cielene oslabuje ich rolu v systéme. V podcaste Rudolf Zajac zároveň porovnáva české a slovenské zdravotníctvo z čias pred rozpadom spoločnej republiky. Kým Česko budovalo excelentnosť – a stále ju má, Slovensko sa sústredilo na základnú nemocničnú infraštruktúru. V lete 2025 sa údajne tender na záchranky neuskutočnil, nový nebol vyhlásený a poskytovatelia jazdia v rozpore so zákonom. V princípe to však nikoho neprekvapuje ani veľmi neštve. Opozíciu určite nie – najväčšiu kauzu v zdravotníctve za posledné dva roky nechala vychladnúť a vyšumieť dostratena.

Poslanec SaS Tomáš Szalay v podcaste Zdravíme hovorí o stagnácii zdravotníctva, nejasnom riešení poplatkov, kolabujúcom očkovaní a rozpočte, ktorý je rekordný, no bez jasnej vízie. Nezriedka sa v zdravotníctve javí, že najbližší potenciálny koaličný partner pre stranu SaS, minimálne v zdravotníctve je niekto iní, ako tí, ktorí stoja na protestoch po boku SaS. Tomáš Szalay aj Janka Bittó Cigániková občas hlasujú pri zdravotníckych zákonov s vládnou koalíciou. Optika, ktorou na zdravotníctvo nazerá SaS je diametrálne odlišná ako tá, ktorou na zdravotníctvo nazerá Progresívne Slovensko, KDH ale aj Demokrati a OĽaNO. S tým SaS vládnuť odmieta, no pred nedávnom z povolebnej spolupráce vylúčili aj SMER. SaS má teda zjavne problém s bazálnymi počtami, keďže na vládu potrebujú 76 poslancov, ktorých nemajú ani omylom. Stav zdravotníctva po dvoch rokoch vlády Súčasná vládna garnitúra je pri kormidle už o niečo viac ako dva roky. Do ministerského kresla pôvodne zasadla Zuzana Dolinková, no tá vo funkcii skončila po menej ako roku. Nahradil ju Kamil Šaško, ktorý musel hneď od prvých dní vo funkcii čeliť obrovskému tlaku Lekárskeho odborového združenia na čele so zrejme najúspešnejším a najvplybnejším odborobvým predákom Petrom Visolajským. Petra Visolajského sme pred niekoľkými dňami verejne pozvali do diskusie pred divákmi, keďže nás mimoriadne zaujíma jeho recept na lepšie financovnie zdravotníctva. S napätím očakávame, že prezident LOZ naberie odvahu a príde do verejnej diskusie, kde však nebude bez oponentov. Szalay v podcaste hovorí „nikam moc sme sa neposunuli dopredu ani dozadu. Prešľapujeme,“. Podľa neho sa vláda síce odvoláva na výstavbu nemocníc, no ani to nie je zásluha rezortu zdravotníctva, ale skôr ministerstva obrany, ktoré túto tému posunulo dopredu. Zdravotníctvo sa podľa neho stalo oblasťou, kde sa namiesto riešení hromadia odklady a prázdne sľuby. Aj keď strana Hlas pred voľbami tvrdila, že má plán a víziu, realita podľa Szalaya ukazuje, že za deklaráciami sa skrýva „obrovská prázdnota“. Poplatky v ambulanciách „Jedna štvrtina ambulantných návštev na Slovensku končí nejakým poplatkom,“ upozorňuje Szalay. Tento fenomén sa netýka len veľkých miest, ale všetkých regiónov. Ministerstvo zdravotníctva podľa neho namiesto riešenia pripravuje ďalšiu analýzu, hoci problémy sú známe už roky. „Jediné férové riešenie je priznať, že poplatky existujú a dať im pravidlá,“ dodáva. Obáva sa však, že politická odvaha chýba, pretože akákoľvek legalizácia by vyvolala silnú kritickú reakciu a populisti by ju využili proti vláde. Očkovanie a jeho manažment Szalay kritizuje aj prístup k očkovaniu. „Treba spáliť plameňom do tla NCS, lebo je to úplne nanič,“ hovorí o systéme objednávania. Podľa jeho výpočtov až milión obyvateľov Slovenska žije ďalej ako 60 kilometrov od najbližšieho očkovacieho miesta, čo výrazne znižuje dostupnosť. Ako príklad uvádza Novú Sedlicu, kde je najbližšie očkovanie vzdialené 137 kilometrov. Tvrdí, že štát nemá záujem proces zlepšiť a že poskytovatelia sú často stratoví, keďže poisťovne platia za očkovanie len 2,40 eura, čo nepokrýva ani základné náklady. Rozpočet a vízia do budúcnosti „Rozpočet je rekordný, ale to môžeme povedať každý rok,“ konštatuje Szalay. Podľa neho je prirodzené, že s infláciou a valorizáciou rastie aj objem peňazí, no skutočným problémom je absencia vízie. Ministerstvo podľa neho len „hasí požiare“ a reaguje na najhlasnejšie problémy, pričom chýba dlhodobý investičný plán. „Nevidím žiaden zásadnejší rozvojový zámer, nechávajú zdravotníctvo bežať samospádom,“ dodáva. Aj keď rozpočet mohol byť horší, Szalay zdôrazňuje, že bez jasnej stratégie zostane len číslom bez reálneho dopadu na pacientov. V podcaste hovoríme aj, no nielen o týchto témach: 🏥 Stav zdravotníctva po dvoch rokoch vlády 💶 Poplatky v ambulanciách a ich regulácia 📊 Audit poplatkov a úloha ombudsmana Dobrovodského 💉 Očkovanie, problémy s dostupnosťou a objednávkovým systémom 🔥 Kritika NCS a manažmentu očkovania ⚖️ Trestné oznámenie na splnomocnenca Kollára 📈 Rekordný rozpočet pre zdravotníctvo, ale bez vízie 🧓 Potreba investícií do dlhodobej a následnej starostlivosti

MUDr. Jana Bendová prevzala 20. septembra 2025 v Lisabone od Svetovej organizácie rodinných lekárov prestížne ocenenie Five Star Doctor Award. Znamená to, že je lekárka najvyššej kvality. Ako sa uvádza v tlačovej správe SSVPL „Zaužívaný názor, že najlepší lekári sú za hranicami Slovenska, dostal vážnu trhlinu. V oblasti všeobecného lekárstva dokonca prestal platiť úplne. Ak by ste hľadali najlepšiu všeobecnú lekárku v Európe, mali by ste sa vybrať do ambulancie  MUDr. Jany Bendovej vo Veľkom Bieli. Výnimočné ocenenie Five Star Doctor Award udeľuje Svetová organizácia rodinných lekárov (WONCA) za excelentnosť v zdravotnej starostlivosti. V roku 2025 ho získalo len sedem všeobecných lekárov z celého sveta. Sú z Južnej Afriky, Taivanu, Iránu, Maďarska, Spojených štátov amerických, Sri Lanky a patrí k nim aj MUDr. Jana Bendová, PhD., MPH, MBA  zo Slovenska. „Pani doktorka Bendová je excelentná lekárka po odbornej aj ľudskej stránke, v ambulancii aj mimo nej“, vysvetľuje MUDr. Peter Makara, MPH, prezident Slovenskej slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva a dodáva: „Je empatická a dokáže zrozumiteľne vysvetliť zložité súvislosti zdravia, životného štýlu i nastavenia spoločnosti v komplexnej starostlivosti o ľudí. Robí tak konzistentne, mnoho rokov a na všetkých úrovniach. V lokálnej komunite, medzi kolegami, študentmi, odborníkmi, či v inštitúciách na národnej aj medzinárodnej úrovni. Ako skvelá tímová hráčka v našej odbornej spoločnosti i výnimočná osobnosť rozvíja všeobecné lekárstvo a zlepšuje systém zdravotnej starostlivosti. Aj týmto mimoriadnym úspechom Jana Bendová zviditeľnila Slovensko a slovenských všeobecných lekárov v najlepšom možnom svetle. Môže byť našou inšpiráciou a signálom akým smerom sa má uberať celé slovenské zdravotníctvo.“ Pri príležitosti tohto ocenenia sme sa opäťovne stretli a nahrali s Janou Bendovou nový podcast. Čo sa deje, keď lekár povie, že lieči srdcom? MUDr. Jana Bendová otvorene hovorí o tom, prečo pacienti nielen na Slovensku „môžu všetko a nemusia nič“, ako vyzerá realita v ambulanciách a prečo je prevencia silnejšia než tisíc receptov. ‍ Prevencia ako základ Podľa Jany Bendovej je prevencia kľúčom k zdravšiemu Slovensku. V jej ambulancii absolvuje preventívnu prehliadku až 70 % pacientov, čo je nadštandardné číslo. Sama zdôrazňuje, že prevencia šetrí nielen zdravie, ale aj financie zdravotného systému. Platí, že pacienti môžu všetko a nemusia nič? Na Slovensku podľa nej stále platí, že pacienti nemajú žiadnu povinnosť dodržiavať liečebný režim. Môžu prísť s banálnymi problémami, zanedbať prevenciu či ignorovať odporúčania, a pritom im nehrozí žiadna sankcia. K dispozícií majú totiž rozprestrené švédske all you can eat stoly a pacienti „jedia" zdravotnú starostlviosť čo im hrdlo ráči. Potreba podpory a vzdelávania Bendová upozorňuje, že nestačí apelovať na „pevnú vôľu“. Mnohí pacienti síce vedia, čo majú robiť, no nedokážu to udržať bez podpory. Preto by v tímoch všeobecných lekárov mali byť aj psychológovia, výživoví poradcovia či fyzioterapeuti. Zmena paradigmy Ak sa má zdravotníctvo posunúť, pacient musí niesť väčšiu zodpovednosť za svoje zdravie. To však neznamená trestať, ale vytvárať podmienky, ktoré podporia zdravý životný štýl a motivujú ľudí k prevencii. Bendová verí, že práve tu je budúcnosť všeobecného lekárstva. V podcaste hovoríme aj o týchto témach 🏆 Ocenenie Five Star Doctor pre MUDr. Janu Bendovú ❤️ Všeobecný lekár musí „liečiť srdcom“ 🧑‍⚕️ Potreba väčších kompetencií pre všeobecných lekárov 💉 Očkovanie a boj s dezinformáciami 🧠 Prevencia a zodpovednosť pacientov za vlastné zdravie 📉 Nedostatok lekárov a starnutie odboru 🏥 Nerovnováha medzi nemocnicami a ambulantným sektorom 💶 Kapitačné platby a financovanie všeobecných lekárov 📊 Nárast civilizačných ochorení – diabetes, hypertenzia, obezita 🌍 Inšpirácie zo zahraničia a potreba systémových zmien na Slovensku ‍

Tri zásadné publikácie Od roku 2023 vznikli tri zásadné publikácie či monografie, ktoré sa venujú poplatkom v zdravotníctve. Ešte v roku 2023 uverejnila autorská dvojica Henrieta Tulejová & Dominika Šebová (obe Advance Institute) publikáciu Koľko platia pacienti v bezplatnom zdravotníctve a aké riešenia preferujú? Henrieta Tulejová navyše realizovala už dve kolá prieskumov, v ktorých hľadala odpovede na otázky - koľko, kedy a či platia pacientov v tzv. bezplatnom zdravotníctve. V roku 2025 Pažitný & Kandilaki publikovali hneď dve monografie, ktoré sa venujú téme poplatkov. Prvou z nich je monografia Férové poplatky a spoluúčasť v slovenskom zdravotníctve (autori: Peter Pažitný, Daniela Kandilaki, Ľubica Löffler, Karolína Marková, Mária Pourová, Vladimír Heriban, Rudolf Zajac), druhou ešte stále čerstvá publikácia Priame platby u špecialistov (autori: Peter Pažitný, Daniela Kandilaki, Noemi Macko-Forgáčová, Ľubica Löffler, Rudolf Zajac).. „Domácnosti platia z vlastného vrecka 1,7 miliardy eur ročne.“ Na to nadviazala Henrieta Tulejová s poznámkou, že hoci sa politici radi tvária, že systém je zadarmo, realita je iná – pacienti platia čoraz viac a čoraz častejšie. Peter Pažitný pripomenul, že Ústavný súd v minulosti potvrdil ústavnosť poplatkov a že dnes už nemožno hovoriť o bezplatnom zdravotníctve. Na jeho slová nadviazala Henrieta Tulejová s čerstvými dátami: „Pred dvoma rokmi platilo u špecialistu 40 % pacientov, dnes je to už polovica.“ Čísla ukazujú, že realita je ďaleko od politických sloganov. V diskusii hovoríme aj o týchto témach: 1️⃣ 📜 Reformné korene – Peter Pažitný pripomenul reformy z rokov 2002–2006 a rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré potvrdili ústavnosť poplatkov. 2️⃣ 💶 Realita platieb – Domácnosti dnes platia 1,7 miliardy eur z vlastného vrecka, zdravotníctvo nie je, nebolo a nikdy nebude bezplatné. 3️⃣ 📊 Dáta z prieskumov – Henrieta Tulejová ukázala, že u špecialistov platí už 50 % pacientov, priemerný poplatok stúpol na 21 €. 4️⃣ 🧾 Bločky a transparentnosť – Tretina pacientov nedostáva doklad o zaplatení, čo predstavuje stovky miliónov eur v „šedej zóne“. 5️⃣ 🏥 Ambulancie v kríze – Naďa Trenčanská-Bedušová zdôraznila, že mnohé poplatky vznikli ako „výkrik zúfalstva“ počas energetickej krízy. 6️⃣ ⚖️ Pohľad poisťovní – Martin Kultan: „Čím menej peňazí pod kontrolou štátu, tým lepšie.“ Poplatky treba legalizovať a nastaviť jasné pravidlá. 7️⃣ 📅 Objednávanie na termín – Rezervačné systémy vznikli ako trhová odpoveď na zákaz vyberať poplatky za presný čas vyšetrenia. 8️⃣ ⏰ Doplnkové ordinačné hodiny – Diskusia ukázala, že by mali byť voľnejšie regulované, aby lekári mohli ponúkať večerné či víkendové služby. 9️⃣ 🛡️ Ochranný limit – Potrebné je nastaviť strop, koľko pacient zaplatí ročne, aby sa zachovala dostupnosť starostlivosti. 🔟 🚨 Budúcnosť bez zmien – Ak sa poplatky neupravia, hrozí, že zdravotná starostlivosť bude len pre tých, ktorí si ju môžu dovoliť.

Primárka onkohematológie Eva Mikušková: Vakcína na ľudskú hlúposť bohužiaľ neexistuje. A ak by aj existovala v našom štáte by sme ju nepoužili. Slovensko je zvláštna krajina. Plná kontrastov, v najnovšom podcaste bola hosťkou MUDr. Eva Mikušková, PhD., primárka Oddelenia onkohematológie II. na Klinike onkohematológie LFUK a NOÚ v Bratislave. Počas jej rozhovoru mi letelo hlavou, že na Slovensku máme množstvo excelentných lekárov a vedcov za ktorých môžme byť úprimne vďační. Namiesto ich hlasu však vo verejnom diskurze počúvame mizerného ortopéda a „nedouka" vďaka ktorému sa očkuje proti covidu-19 len na niekoľkých miestach na Slovensku. Obdobie spred niekoľkých rokov- kedy sme svojich zraniteľných blízkych vozili na očkovanie niekedy desiatky, nezriedka aj viac ako sto kilometrov- je späť. Zrejme preto, že to tak ľudia chcú. Primárka Eva Mikušková hovorí o prevencii, akútnych leukémiách a inovatívnej liečbe. Najsmutnejšia je podľa nej ľudská hlúposť – na tú vakcína neexistuje. Inovatívna liečba v onkohematológii stojí na presnej diagnostike a cielenej terapii, ktorá vychádza z genetických a molekulárnych analýz. Moderné postupy umožňujú prispôsobiť liečbu konkrétnemu pacientovi a zvýšiť jej účinnosť pri menšej záťaži organizmu. Dôležité je však zdôrazniť, že nie každý nový liek je automaticky inovatívny – skutočná inovácia prináša zásadnú zmenu v prognóze alebo kvalite života pacienta. Preto je nevyhnutné odlišovať medzi skutočne prelomovými terapiami a len mierne upravenými verziami existujúcich liekov. Prevencia a zodpovednosť Na Slovensku ročne pribudne 30-tisíc nových prípadov rakoviny. Podľa Evy Mikuškovej je kľúčové, aby pacienti chodili na preventívne prehliadky a dodržiavali odporúčania lekárov vrátane plnenia liečebného režimu. Bohužiaľ však stále platí, že „pacient môže všetko a nemusí takmer nič.“  Mikušková dodáva, že strata zdravia sama osebe ľudí často nemotivuje. Prevencia je pritom najlacnejšia a najúčinnejšia forma boja proti rakovine. Akútne leukémie – boj s časom Akútne leukémie patria medzi najrýchlejšie a najnebezpečnejšie ochorenia. „Akútna leukémia je metabolický upír – dokáže pacienta pripraviť o zdravie v priebehu dní,“ vysvetľuje Mikušková. Včasná diagnostika a rýchly transport do špecializovaného centra sú rozhodujúce. Dnes sa darí vyliečiť viac než polovicu pacientov, čo je výrazný pokrok oproti minulosti. Pokrok v liečbe a genetike Vývoj v genetike a precíznej medicíne priniesol nové možnosti. „Onkológia zažila nebývalý rozmach – dnes vieme pacientom ponúknuť cielenú liečbu,“ hovorí lekárka. Moderné diagnostické metódy umožňujú odhaliť mutácie a prispôsobiť terapiu konkrétnemu pacientovi. Aj keď nie všetky lieky sú kategorizované, poisťovne často vychádzajú v ústrety a umožňujú prístup k inovatívnym terapiám. Zdravotné poisťovne však musia pozerať aj na to, či si liečbu môžeme dovoliť preplatiť, keďže slovenské zdravotníctvo je stále vo forme švédskych bufetových stolov, kde nie je jasne zadefinovaný ani nárok ani cesta pacienta. Prístup štátu k zdravotným poisťovniam nie je navyše identický a platí delenie na „naše" a tie zvyšné poisťovne. Leukémia má mnoho podôb Leukémie sa delia na akútne a chronické, pričom každá má odlišný priebeh aj možnosti liečby. Akútne formy, ako akútna myeloidná či lymfoblastová leukémia, postupujú veľmi rýchlo a vyžadujú okamžitý zásah. Chronické leukémie, napríklad chronická myeloidná alebo lymfocytová, môžu mať pomalší priebeh, no aj tu je včasná diagnostika rozhodujúca. Leukémia nie je jedna choroba – má mnoho podôb a len presná diagnostika určí, akú liečbu pacient potrebuje. Najväčšia hrozba – ľudská hlúposť Napriek medicínskemu pokroku zostáva podľa Mikuškovej najväčším problémom ľudský faktor. „Najsmutnejšia je ľudská hlúposť – nevyliečiteľná a bez vakcíny,“ hovorí otvorene. Hlúposť sa prejavuje v zanedbávaní prevencie, v neochote lekárov spolupracovať či v nedôvere k vede. Preto zdôrazňuje význam edukácie, komunikácie a budovania dôvery medzi pacientmi a odborníkmi. V najnovšom podcaste hovoríme aj o týchto témach: 🩸 Akútne leukémie – ich rýchly priebeh a potreba okamžitej diagnostiky 🧬 Pokrok v liečbe: transplantácie, cielené molekuly a precízna medicína 💊 Problémy dostupnosti liekov a kategorizácie na Slovensku 🤝 Spolupráca medzi lekármi a potreba rýchlej komunikácie v prospech pacienta ⚠️ Kritika ľahostajnosti a „ľudskej hlúposti“, ktorá brzdí efektívnu starostlivosť ‍

Rudolf Zajac o novele Ústavy, daňovej smršti číslo 3 a karpatských génioch v mediálnom éteri. Tak nám zabili Ferdinanda, alebo v slovenskej verzii, tak nám schváli novelu Ústavy. 90 poslancov dnes za tieto zmeny hlasovalo, medzi nimi aj poslanci KDH - s výnimkou Františka Mikloška a Františka Majerského - ako i traja poslanci OĽaNO, medzi nimi aj exminister zdravotníctva Marek Krajčí. Ústavná zmena a spiatočníctvo V podcaste sa tejto téme samozrejme venujeme. „Ústava síce môže poznať muža a ženu, ale život pozná aj všeličo iné,“ hovorí Rudolf Zajac. Podľa neho ide o krok späť, ktorý znemožní registrované partnerstvá a výchovu detí v rôznorodých rodinách. Zajac upozorňuje, že Slovensko sa týmto stáva jednou z mála krajín, ktoré sa rozhodli pre legislatívnu spiatočku. A táto spiatočka nie je jediná, o ktorej v podcaste hovoríme. František Mikloško ako výnimka Zajac vyzdvihuje Františka Mikloška ako výnimočného politika, ktorý si zachoval hodnoty. „František Mikloško je veľký politik, jeden z najväčších, aké Slovensko má,“ tvrdí. Oceňuje jeho vieru a zásadovosť, aj keď upozorňuje na dilemu, pred ktorou Mikloško stojí v súvislosti s KDH. Podľa Zajaca je Mikloško jedným z posledných bardov duchovnej politiky, ktorý kontrastuje s materiálnym oportunizmom dnešných elít. Médiá bez odbornosti Novinári majú v demokracii mimoriadne dôležitú úlohu, no Zajac zároveň upozorňuje na nízku odbornosť novinárov pri informovaní o zdravotníctve. Rudolf Zajac ale aj moderátor Šimon Jeseňák v podcaste kritizujú selektívne správy, polopravdy a demagógiu, ktoré sa objavujú aj v etablovaných médiách. Slovensko trpí stratou pamäti – verejnosť si už ani nepamätá, čo sa dialo pred pár rokmi, teda v čase, kedy ministerstvo zdravotníctva viedli tí, ktorí zažívajú mediálne ovácie. Peniaze, ktoré chýbajú V najnovšom podcaste exminister Zajac podrobne rozoberá, ako štát škrtá financie v zdravotníctve a za svojich poistencov bude platiť o 350 miliónov € menej, ako to robil doteraz. Poistenci štátu sú pritom najpočetnejšia a najdrahšia skupina pacientov, keďže sú medzi nimi aj deti a seniori. Tí spotrebovávajú najviac zdravotnej starostlivosti. 🏛️ Kritika ústavnej zmeny o pohlaviach a jej spoločenské dôsledky 🕊️ Reflexia politickej integrity Františka Mikloška v kontexte KDH 🩺 Hodnotenie Mareka Krajčího a jeho vplyvu na zdravotníctvo 📰 Analýza mediálnej manipulácie a nedostatku odbornosti v žurnalistike 💸 Diskusia o financovaní zdravotníctva, ročnom zúčtovaní a systémových chybách

Počas štúdia medicíny nebol spokojný s výučbou, tak začal organizovať semináre. Dnes pracuje na vzdelávaní absolventov medicíny v spoločnosti Mladí lekári. Hundranie je slovenský národný šport, v ktorom excelujeme a ak by to bola disciplína na olympiáde, sotva by sme našli adekvátneho súpera. Niektorým však frflať nestačí. Dnešný hosť ozdravme podcastu nebol spokojný s výukou na Lekárskej fakulte UK, tak začal organizovať odborné a vzdelávacie semináre pred medikov. Nebál sa byť ticho a hovoriť o tom, čo síce všetci vidia, no len málokto artikuluje nahlas. Zakladateľ Mladí lekári: Tomáš Havran. Korene Mladých lekárov Tomáš Havran v podcaste opisuje, že si uvedomil, aké neefektívne a demotivujúce sú prijímačky z chémie a biológie, ktoré často neodrážajú reálne schopnosti, ktoré budú lekári potrebovať pre výkon medicíny v 21. storočí. Z tejto reflexie vznikla najprv študentská iniciatíva, ktorá sa snažila zlepšiť podmienky prijímacieho konania – napríklad sprístupňovaním kvalitných prípravných materiálov, mentoringom či diskusiami o tom, čo by mal lekár vedieť. Táto aktivita sa postupne rozšírila do formátu podcastu, kde sa začali otvárať širšie témy medicínskeho vzdelávania, pracovných podmienok, etiky a profesijného rozvoja. Neskôr sa z nej vyprofilovala organizácia Mladí lekári, ktorá dnes funguje ako komunitná platforma, vzdelávací inkubátor a advokačná skupina pre študentov medicíny a mladých lekárov. Strach ako železná guľa Na Slovensku často funguje systém „primariokracie", ktorá je nezriedka dedičná a predáva sa ako léno z pokolenie na pokolenie. „Lekári sa boja ozvať. Najmä mladí, ktorých držia garanti v hrsti.“ Podľa Havrana je systém nastavený tak, že kritika môže ohroziť kariéru, a preto sa mnohí radšej prispôsobia, než by otvorene pomenovali problémy. Sestričky učia lekárov odoberať krv Predstaviť si, že by mechanik v autoservise počas štúdia nevymenil olej alebo sviečky na aute, je bizarné. No v medicíne platí, že „môžeš skončiť lekársku fakultu bez toho, aby si odobral krv.“ Havran kritizuje, že fakulty kladú dôraz na memorovanie namiesto praktických zručností a kritického myslenia. Podľa neho je potrebné jasne definovať kompetencie absolventov. Únava a zlé pracovné podmienky zdravotníkov Pred niekoľkými dňami o.z. Práve preto spustila kampaň Spolu proti únave. Často totiž zabúdame na to, že zdravotníci sú rovnako ako my „len" ľudské bytosti. „Nemôžeme chcieť od lekára, aby robil 36 hodín vkuse,“ prizvukoval v podcaste Havran. V diskusii o work-life balance zdôrazňuje, že únava vedie k chybám a odchodu lekárov zo systému. Riešením sú lepšie podmienky, digitálne nástroje a podpora nemocníc. 🎙️v podcaste hovoríme aj o týchto témach: 🧩 Vznik iniciatívy Mladí lekári a jej poslanie 🫥 Strach mladých lekárov ozvať sa a tlak zo strany garantov 📚 Nedostatky medicínskeho vzdelávania – memorovanie vs. prax 🎯 Potreba jasne definovaných kompetencií absolventov 🛌 Work-life balance a problém vyčerpania lekárov 🤖 Budúcnosť medicíny – AI, digitálne nástroje a nové zručnosti

🗓️ 16. septembra 2025 sa oficiálne spustila kampaň Vyčerpaní? Spolu proti únave!, za ktorou stoja dve výrazné osobnosti – Mirka Čikkelová a Martina Antošová. Pri tejto príležitosti sa Šimon Jeseňák v podcaste Ozdravme rozprával s oboma autorkami iniciatívy. Občianske združenie Práve preto v spolupráci s Európskou nadáciou pre bezpečnosť pacienta (EUPSF) spúšťa osvetovú kampaň Vyčerpaní? Spolu proti únave!. Jej cieľom je otvoriť diskusiu o únave ako legitímnej téme v zdravotníctve, posilniť kultúru bezpečnosti a starostlivosti nielen o pacientov, ale aj o zdravotníkov, aktívne vzdelávať o únave, jej dôsledkoch, zvládaní stresu a vytvoriť systém podpory a starostlivosti pre zdravotníkov. Únavu a vyhorenie zažila aj líderka kampane Martina Antošová: „Takmer 20 rokov som dávala zdravotníctvu všetko. Sama viem, aké to je, keď sa človek doslova rozpadáva od únavy, a desí ma, ako sa tento efekt prejavuje aj v slovenskom zdravotníctve. Zdravotníci sa starajú o to najcennejšie, čo máme – naše zdravie a život. Ale kto sa stará o nich? Roky som sa pozerala na to, ako sa snažíme ich vyčerpanie riešiť len peniazmi, ale oni potrebujú viac – rešpekt, pochopenie a zmenu systému. Uzdravovanie nášho zdravotníctva začína práve pri pomoci zdravotníkom. Musíme sa sústrediť na ich únavu ako na volanie o pomoc, ktoré si zaslúži našu odpoveď,“ vysvetľuje motívy kampane. „Vyzývame zdravotnícke zariadenia, profesijné organizácie, pacientske združenia, médiá a všetkých občanov, aby sa pridali k iniciatíve Vyčerpaní? Spolu proti únave! a podporili kroky, ktoré povedú k zdravšiemu a bezpečnejšiemu pracovnému prostrediu pre zdravotníkov, vyššej kvalite a bezpečnosti poskytovanej starostlivosti, udržateľnému a ľudskejšiemu zdravotníctvu a k spoločnosti, ktorá si váži a chráni svojich zdravotníkov,“ uzatvára Miroslava Čikkelová, generálna tajomníčka EUPSF. 🩺 Únava zdravotníkov ako systémový problém Únava zdravotníkov nie je len individuálny pocit, ale vážny systémový problém. Dlhé služby, nedostatok personálu a tlak na výkon vedú k vyčerpaniu, ktoré sa prejavuje zníženou pozornosťou či chybami v rozhodovaní. „Únava je rizikový faktor, ktorý musíme brať rovnako vážne ako infekcie či technické zlyhania,“ zaznieva v podcaste. 🌍 Zrod kampaní proti únave zdravotníkov v Európe Impulzom pre vznik kampane bola tragédia mladého anestéziológa vo Veľkej Británii, ktorý po nočnej službe zahynul pri nehode spôsobenej mikrospánkom. Tento prípad ukázal, že únava nie je len osobný problém, ale spoločenská hrozba. „Keby sme o únave hovorili otvorenejšie, možno by sa podobným tragédiám dalo predísť,“ pripomína Mirka Čikkelová. 🇸🇰 Slovenský kontext a výzvy Na Slovensku je únava zdravotníkov ešte vypuklejšia pre chronický nedostatok sestier a lekárov. Pracovné podmienky často neumožňujú dostatočný oddych, čo vedie k preťaženiu a vyhoreniu. „Zdravotníci nie sú stroje, aj oni potrebujú regenerovať,“ zdôrazňuje Čikkelová. Kampaň preto apeluje, že priznať únavu nie je slabosť, ale krok k bezpečnejšiemu zdravotníctvu. ⚠️ Únava a bezpečnosť pacientov Únava zdravotníkov priamo ovplyvňuje kvalitu starostlivosti. Štatistiky ukazujú, že najviac medicínskych chýb vzniká práve v čase, keď je personál najviac vyčerpaný. „Pacient má právo na lekára, ktorý je čerstvý a sústredený,“ hovorí Antošová. Jednoduché organizačné zmeny, ako presun podávania liekov na ranné služby, môžu výrazne znížiť riziko chýb, ktoré môžu mať aj fatálne dôsledky. 🤝 Spoločná zodpovednosť a riešenia Riešenie nie je len na zdravotníkoch – do procesu sa musia zapojiť manažmenty nemocníc, pacienti aj verejnosť. Potrebné sú systémové zmeny – od lepšej organizácie služieb až po podporu duševného zdravia. „Ak dokázalo letectvo nastaviť pravidlá proti únave, dokáže to aj zdravotníctvo,“ zaznieva v diskusii. Cieľom je, aby zdravotníci mali podmienky pracovať bezpečne a pacienti dostávali kvalitnú starostlivosť.     🎧 O kampani Spolu proti únave a jej európskom kontexte 🕯️ O tragédii, ktorá odštartovala diskusiu o únave zdravotníkov 🇸🇰 O špecifikách slovenského zdravotníctva a jeho problémoch ⚠️ O vplyve únavy na bezpečnosť pacientov a kvalitu starostlivosti 🗣️ O stigme priznať únavu a potrebe meniť kultúru v zdravotníctve 🏥 O konkrétnych príkladoch systémových zlyhaní a možnostiach riešení 🌍 O zahraničných skúsenostiach a inšpiráciách pre Slovensko 🤝 O spoločnej zodpovednosti zdravotníkov, pacientov a manažmentu

Čo má spoločné auto, ktoré nemá brzdy a riadenie a silný motor, so slovenským zdravotníctvom? Mnohé. Riadiť takéto auto a rovnako riadiť rezort bez bŕzd a volantu, ergo vedenia, nemá ako dopadnúť dobre. Hovorí v podcaste exminister zdravotníctva Rudolf Zajac. Leto je za nami, jeseň začala a hneď na úvod oznámil minister financií Ladislav Kamenický budúcoročnú daňovo-odvodovú smršť. Zdravotné odvody sa dvihnú, tentokrát na strane zamestnancov, čo má do zdravotníctva priniesť stovky miliónov €. Gaťafalš však takmer s určitosťou bude v tom, že o čo viac zaplatia zamestnanci, o to menej pravdepodobne zaplatí štát za svojich poistencov. Isté je to, že tém, ktoré budeme aj v novej podcastovej sezóne rozoberať a glosovať s exministrom zdravotníctva Rudolfom Zajacom, bude ako obvykle viac než dosť. Ekonomika a odvody Zajac varuje pred dôsledkami zvyšovania odvodov: „Zdraženie ceny práce znamená zníženie konkurencieschopnosti.“ Kritizuje konsolidačný balíček ministra Kamenického, ktorý podľa neho poškodí ekonomiku a neprinesie reálny prínos pre zdravotníctvo. Upozorňuje, že štát šetrí na nesprávnych miestach a vytvára dlh, ktorý budú musieť zaplatiť občania. Aktuálny stav zdravotníctva „Odpálili sme riadenie a strašne sa čudujeme, že z toho je neriadená strela," hovorí Zajac, keď prirovnáva systém k autu bez bŕzd a riadenia. Kritizuje rozpad regulačných mechanizmov a nefunkčnosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Podľa neho sa zdravotníctvo rúti do havárie, pričom štát ignoruje základné princípy fungovania systému. O politickej kultúre a opozícii Kritizuje politickú kultúru, kde chýba odbornosť a zodpovednosť. Opozícii vyčíta pasivitu a nedostatok programu. Tvrdí, že bez kvalifikovaných lídrov a jasných hodnôt nemôže dôjsť k ozajstnej zmene. Politika sa podľa neho zmenila na chaos bez vízie. V podcaste hovoríme aj o týchto témach: Kritika konsolidačného balíčka a jeho dopad na ekonomiku Stav slovenského zdravotníctva a jeho systémové zlyhania Rozpad regulačných mechanizmov a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Politická kultúra, populizmus a nedostatok odbornosti Opozícia bez programu a pasivita politických lídrov Financovanie zdravotníctva a potreba transparentnosti O dianí v SaS a Jane Bittó Cigánikovej

V ozdravme máme viacero noviniek. Prvou je nový web, na ktorom sme pracovali v priebehu leta.  Druhou novinkou je, že každý mesiac budeme venovať jednej špecifickej téme. September bude venovaný Alzheimerovej chorobe a postupne vám na našich stránkach uverejníme sériu rozhovorov, článkov a dátových setov, ktoré sa tejto téme venujú.  V najnovšom podcaste sme sa rozprávali s riaditeľom Neuroimunologického ústavu SAV Norbertom Žilkom, ktorý sa venuje výskumu pokročilej diagnostike Alzheimerovej choroby. Žilka vysvetľuje, že Alzheimerova choroba je len jednou z desiatok foriem demencie. Diagnostika sa posunula od klinických príznakov k biologickým markerom: „Dnes hovoríme, že to je klinicko-biologická entita.“ Vďaka novým technológiám je možné identifikovať patologické zmeny v mozgu už z krvi, čo otvára cestu k skoršej a presnejšej diagnostike. Prevencia, optimizmus a budúcnosť liečby Prevencia Alzheimerovej choroby sa čoraz viac spája s ovplyvňovaním imunitného systému. Norbert Žilka upozorňuje, že „my hovoríme, že si v riziku. Skús urobiť teraz všetko pre to, aby sa tá demencia u teba neprejavila.“ Moderné prístupy zahŕňajú krvné testy, ktoré dokážu identifikovať prvé zmeny v mozgu ešte pred klinickými príznakmi. Kľúčovými faktormi sú zdravý životný štýl, optimizmus, fyzická aktivita a dokonca aj kúpeľná liečba, ktorá môže podporiť rovnováhu imunitného systému a znížiť zápalové procesy v mozgu.  Norbert Žilka je optimistický, pretože vývoj v oblasti Alzheimerovej choroby zažíva zásadný obrat. Po rokoch neúspešných klinických štúdií sa objavujú prvé prelomové výsledky, ktoré prinášajú nádej. „Tie prvé lastovičky, ktoré dnes vidíme, tie sú veľmi dôležité, lebo prinášajú ten optimizmus,“ hovorí. Vidí návrat investícií, zdieľanie dát medzi výskumníkmi a rýchly pokrok v imunoterapii. Každý rok sa objavujú nové technológie, ktoré posúvajú liečbu míľovými krokmi vpred. Podľa neho sa blížime k zásadnému riešeniu. Diagnostika Alzheimerovej choroby Diagnostika Alzheimerovej choroby prešla zásadnou transformáciou. Kým v minulosti sa spoliehala najmä na klinické príznaky a magnetickú rezonanciu, dnes sa opiera o biomarkery a krvné testy. Vďaka novým technológiám dokážeme identifikovať patologické zmeny v mozgu ešte predtým, než sa prejavia symptómy. To umožňuje skorší zásah a lepšiu prognózu pre pacientov. Kedy budeme vedieť Alzheimerovu chorobu vyliečiť Norbert Žilka verí, že liečba Alzheimerovej choroby je na dosah. Imunoterapia už dokáže „vyčistiť“ mozog od patologických štruktúr, no kľúčom je včasné nasadenie. Žilka je optimistcký, čo sa týka doby, kedy budeme vedieť Alzheimerovu chorobu vyliečiť. Výzvou zostáva zachytiť ochorenie v bezpríznakovom štádiu, kedy ešte nedošlo k nezvratnému poškodeniu nervových buniek. Prevencia a skríning budú hrať zásadnú rolu. V podcaste hovoríme aj o týchto témach: • Postoj Slovenskej akadémie vied k pandemickým otázkam • Dôvera v regulačné orgány a vedecký výskum vakcín • Problém klesajúcej dôvery v očkovanie a jeho dôsledky • Alzheimerova choroba ako najčastejšia forma demencie • Nové metódy diagnostiky – biomarkery, krvné testy, PET • Etické otázky preventívneho testovania a liečby • Význam životného štýlu, optimizmu a kúpeľnej liečby v prevencii

Diabetes mellitus alebo cukrovka. Jedná sa o civilizačnú chorobu, ktorou trpia stovky miliónov pacientov na celom svete a ďalšie milióny o tom, že ňou trpia, nemusia vedieť. Počet diabetikov na Slovensku stále rastie a náklady na liečbu tejto civilizačnej choroby dosahujú sumu 800 miliónov € ročne. Ako sa uvádza v článku Zdravotníckeho denníka: „Na Slovensku bolo ku koncu roka 2022 takmer 311-tisíc diabetikov, z toho 20-tisíc ľudí má cukrovku 1. typu. Ich počet každý rok stúpa, pričom v roku 2015 diabetológovia evidovali necelých 272-tisíc pacientov. Uvádza to štúdia Inštitútu zdravotných analýz (IZA) pri ministerstve zdravotníctva, ktorá vychádza z údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI). Slovákov, u ktorých bol zistený predbiabetes, je takmer 140-tisíc“.  Pacientka s diabetom V najnovšom podcaste sme v štúdiu privítali Dominiku Hozdekovú, ktorá je pacientkou s diabetom typu I. Dominika otvorene rozpráva o svojej ceste s diabetom 1. typu – od prvých nenápadných príznakov, cez dramatickú hospitalizáciu, až po modernú liečbu pomocou inzulínovej pumpy. Jej príbeh ukazuje, že aj s chronickým ochorením sa dá žiť plnohodnotne, no kľúčové je, aby sa pacient správal zodpovedne a dodržiaval naordinovaný liečebný režim. Predtým než Dominika zistila, že má cukrovku, jej život vyzeral ako u väčšiny mladých ľudí – štúdium, cestovanie, voľnočasové aktivity. Príznaky ako únava, smäd či časté močenie si spájala so stresom a vyčerpaním. Nevedomosť a podceňovanie symptómov ju však priviedli až k hospitalizácii, ktorá sa stala zlomovým bodom. Liečba diabetu 1. typu je finančne náročná, najmä ak človek chce využívať moderné technológie. Dominika hovorí, že inzulínová pumpa a senzor sú síce dostupné, ale spoluúčasť je vysoká – stovky eur ročne. Nie všetko prepláca poisťovňa, a tak si musí starostlivo plánovať výdavky, aby si mohla dovoliť kvalitnú starostlivosť. V podcaste s Dominikou hovoríme aj o týchto témach: Život s cukrovkou 1. typu Prvé príznaky a diagnostika Liečba a technológie Finančná záťaž Spoluúčasť pacienta Psychická stránka ochorenia Motivácia a odkaz ostatným  

A takto je to podľa mňa najlepšie: Miroslav Kalousek v jednom zo starších rozhovorov povedal: „Svojich politických súperov som si niekedy mohol aspoň vážiť“. Minulý týždeň umrela Anna Záborská, jedna z najvýraznejších tvárí kresťanských demokratov v ponovembrovej ére a politik, ktorého si vážili jej súputníci aj oponenti. Pravidelný hosť podcastu ozdravme Rudolf Zajac Annu Záborskú poznal osobne. Počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu bola Záborská prvou predsedníčkou zdravotníckeho výboru, v čase kedy bol Zajac ministrom zdravotníctva. V tom čase KDH ako jeden muž podporovali reformné zdravotnícke zákony. „Anku Záborskú som poznal v podstate od roku 90. Spolupracoval som s ňou,“ hovorí Rudolf Zajac v podcaste, kde si pripomíname život a politické pôsobenie jednej z najvýraznejších osobností slovenského konzervativizmu. Anna Záborská bola nielen poslankyňou v dvoch vládach Mikuláša Dzurindu, ale aj europoslankyňou, ktorá sa nikdy nebála presadzovať hodnoty, ktoré považovala za posvätné – ochranu života, matky a rodiny. Podcast je zároveň reflexiou o tom, ako sa slovenská politika mení a ako sa menia aj jej aktéri. „Vážil som si ju za jej konzistentné postoje,“ uzatvára Zajac. V čase, keď sa hodnoty často ohýbajú podľa politickej výhodnosti, Anna Záborská zostávala verná svojmu presvedčeniu – aj za cenu nepopulárnych rozhodnutí.

Ak štát nevie definovať, čo má pacient dostať, nemôže vedieť, čo má platiť. Slovenské zdravotníctvo nepadá pre nedostatok peňazí, ale pre prebytok nevedomostí a politického egoizmu. Reforma sa zmenila na deformu, kde kvalita ustupuje populizmu. V poslednom týždni sa kdekto vyjadruje k tomu, či sa má pri záchrankách súťažiť aj cenou. Argumentuje sa tým, že odmena pre prevádzkovateľov sanitiek je pevná a v pseudotendri o ne sa nesúťaží cenou. To má byť dôkazom toho, že v zdravotníctve nie je trh. Istá časť politického spektra je otvorene antitrhová a volá rovno po zoštátnení. Pre začiatok len záchraniek.  Rudolf Zajac v podcaste hovorí o tom, kde je trh a cenová konkurencia žiadúca a kde naopak nie a prečo. Rudolf Zajac v rozhovore upozorňuje, že záchranná služba nemôže fungovať na princípe trhu, pretože dopyt je nepredvídateľný. „Pre mňa by bolo ideálne, aby bol nulový dopyt. Napriek tomu tam za tých 250 miliónov musia byť.“ Podľa Rudolfa Zajaca je kľúčové garantovať kvalitu a dostupnosť, nie súťažiť o najnižšiu cenu. V ambulantnom sektore však trh existuje, no je deformovaný nedostatkom ponuky. Zajac tvrdí, že lekári vyberajú poplatky nie preto, že sú elitní, ale preto, že systém ich k tomu tlačí. Regulácia poplatkov by mala byť jasne definovaná zákonom a pacient má vedieť, na čo má nárok, no ten by musel byť najskôr jasne definovaný a redefinovaný či revidovaný. Politici podľa Zajaca nerozumejú funkcii štátu v zdravotníctve. Namiesto tvorby pravidiel sa snažia systém riadiť. „U nás štát nič nerobí, len píše voloviny do tých noviel jednu väčšiu za druhou.“ Reforma podľa neho nefunguje, lebo sa deformuje politickými zásahmi, ktoré ignorujú odborné a ekonomické kritériá. V podcaste hovoríme o týchto témach: Záchranná služba ako verejná služba: Nemá fungovať na princípe trhu, ale na garantovanej kvalite a dostupnosti. Konkurencia v zdravotníctve: Funguje len tam, kde je vyrovnaný pomer ponuky a dopytu – najmä v ambulanciách a lekárňach. Poplatky v ambulanciách: Vyberajú sa kvôli nedostatku financovania a pracovnej sily, nie kvôli elitárstvu lekárov. Politické zásahy do systému: Reformy sú deformované neodbornými rozhodnutiami a centrálnym plánovaním. Úloha štátu: Nemá poskytovať služby, ale vytvárať a vymáhať pravidlá hry – kvalitné zákony a indikátory kvality.  

Pre socialistov a etatistov je irelevantné, ako znie otázka, odpoveďou je vždy viac štátu. Ozdravme dlhodobo upozorňuje na to, že je takmer nemožné v zdravotníctve rozlíšiť opozíciu od koalície, keďže okrem Szalaya a Cigánikovej sú všetci viac, či menej v zdravotníctve etatisti. Dušan Zachar v rozhovore so Šimonom Jeseňákom upozorňuje na vážne riziká spojené s plánovaným zoštátnením záchrannej zdravotnej služby. Kritizuje politickú snahu centralizovať systém, ktorý podľa neho dlhodobo funguje efektívne vďaka súkromným poskytovateľom. „Skúsenosti ukazujú, že štát nedokáže tieto služby spravovať zodpovedne,“ varuje Zachar. Riaditeľ INEKO Dušan Zachar upozorňuje na historickú neefektivitu štátnych záchraniek: „Vieme, že štátna záchranka bratislavská bola na pokraji platobnej neschopnosti.“ Podľa neho štát opakovane zlyháva v riadení zdravotníckych služieb. Riziko klientelizmu a netransparentnosti Zavedenie štátneho monopolu podľa Zachara povedie k rozšíreniu korupčných praktík: „To bude také eldorádo, že ja si to ani neviem predstaviť.“ Varuje pred decentralizovaným chaosom, kde bude riziko ovplyvňovania rozhodnutí ešte vyššie. Dušan Zachar upozorňuje na riziká zoštátňovania, netransparentnosť a politické zásahy, ktoré môžu ohroziť kvalitu služieb. Zmeny pri záchrankách majú byť evolučné, nie revolučné. Nanešťastie, zmeny, ktoré vláda za asistencie opozície chystá, revolučné sú, a dopadnú tak „skvelé“ a sú tak „pozitívnymi“ ako boľševická revolúcia v Rusku.  

František Majerský je poslancom za KDH, členom zdravotníckeho výboru ale i prezidentom komory záchranárov. K tendru bol od začiatku kritický a popravde ho označoval za netransparentnú súťaž krásy. Vyzerá to tak, že večne živý nie je len Lenin v mauzóleu ale minimálne celé leto aj sága okolo tendra na záchranky. Slovensko si zrejme potrpí stále na tradície, keďže platí, čo tender na záchranky, to prúser. S Františkom Majerským sa vo videopodcaste venujeme aktuálnej kauze okolo zrušeného tendra na poskytovanie záchrannej zdravotnej služby. Majerský kritizuje netransparentnosť procesu, nejasnosti vo vyjadreniach ministra zdravotníctva Kamila Šaška a poukazuje na politické prepojenia, ktoré podľa neho ovplyvnili rozhodnutie o zrušení tendra. „Tender sa zrušil na základe politiky. Treba to otvorene povedať – politika kvôli tomu, že vznikli prepojenia na stranu Hlas, ktoré boli dosť závažné.“   Majerský v rozhovore potvrdzuje, že podal trestné oznámenie a upozorňuje na možné právne následky, ktoré môže mať zrušenie tendra bez jasného zákonného základu. Rozoberá aj jednotlivých uchádzačov, ako AGEL, EMS či Košickú záchranku, a hodnotí ich pripravenosť a kapacity. Zvláštnu pozornosť venuje firme Emergency Medical Solutions, ktorá podľa neho nemá dostatočné skúsenosti ani transparentné pozadie. „Ak poznáš správnych ľudí na správnom mieste, tak môžeš byť úspešný – ale takto na hulváta to nikdy nikto nespravil.“ V závere diskutujeme o budúcnosti záchrannej služby na Slovensku. Majerský podporuje model, v ktorom štát preberá väčšiu zodpovednosť pri poskytovaní záchrannej zdravotnej služby, no zároveň varuje pred rizikami, ak nebude zabezpečený dôsledný dohľad. Kritizuje nedostatočnú kontrolu zo strany ministerstva a vyzýva na systémové riešenia, ktoré by zabezpečili stabilitu a kvalitu záchrannej služby. „Mám pred tým výstražný prst – ak to nebude kontrolované, tak to bude cesta späť.“ KDH a jeho predstavitelia pripúšťajú, že by záchranky mohol prevádzkovať len štát, no podľa Majerského to má v sebe jasné riziká. V podcaste hovoríme o týchto témach: Zrušenie tendra: Majerský tvrdí, že tender bol zrušený z politických dôvodov, nie na základe zákona Trestné oznámenie: Podané kvôli podozreniam z manipulácie a netransparentnosti výberového konania Hodnotenie poskytovateľov: Diskusia o AGEL, štátnych záchrankách, EMS a ďalších uchádzačoch Kritika ministra Šaška: Minister podľa Majerského nezvládol situáciu a ostal bez podpory vlastného klubu Budúcnosť systému: KDH navrhuje kombinovaný model štátnych a súkromných poskytovateľov s dôslednou kontrolou. Výzva na transparentnosť: Potreba verejného výberového konania a silného dohľadu nad záchrannou službou  

Už niekoľko týždňov je hlavnou témou nielen zdravotníctva, ale celého politického spektra tender na prevádzkovanie záchraniek. Exkluzívne pre ozdravme prelomila spoločnosť AGEL mlčanie. I keď ministerstvo zdravotníctva hovorí o tom, že tender je zrušený, čo potvrdilo aj operačné stredisko, netušíme, ako sa dá takýto tender zrušiť, keďže to zákon nepredpokladá. Medzitým na tlačovej konferencii minister zdravotníctva hovorí, že tender je zrušený, a výsledky tendra, ktoré poslal na ministerstvo zdravotníctva Matej Povolný, resp. ich odoslanie nespĺňalo základné zákonné záležitosti. V slovenskom zdravotníctve je bežné i to, že je jednou z najčastejšie skloňovanou spoločnosťou bývala pomerne dlho skupina Penta. To sa ale postupne mení. Agel je mimoriadne dravý hráč na trhu a zrejme má ambíciu byť najväčším poskytovateľom na trhu. A práve AGEL je jedným z hlavných skloňovaných mien v tomto tendri, o ktorom sa budeme rozprávať s Ernestom Cabanom, riaditeľom spoločnosti AGEL Merea. „Spoločnosť Agel Merea sa prihlásila do tendra na prevádzkovanie záchrannej zdravotnej služby. My sme na tomto projekte pracovali dlhodobo, netajili sme sa tým a opakovane sme komunikovali tieto skutočnosti,“ povedal Caban. V podcaste hovoríme o týchto témach:   o menovaní a odstúpení už exriaditeľa operačného strediska a odoslaní výsledkov tendra na ministerstvo zdravotníctva s akou ambíciou vstupovala spoločnosť do tendra o sanitkách vo Vlkanovej a príprave na tender o tom, či výsledky tendra boli doručené o medializovaných prepojeniach so spoločnosťou Emergency Medical Solution o tom, či sa AGEL Merea prihlási opäť do tendra, ak sa vyjasní právny stav aktuálneho zrušenia tendra o tom, či spoločnosť plánuje zažalovať štát, ak sa potvrdí, že bol tender zrušený a potvrdia/zverejnia sa jeho výsledky čo by znamenalo pre Slovensko, ak by všetky body záchrany prešli opätovne pod štát  

Strana Hlas-SD vznikla mimo iného ako PR produkt. Ich stranícka komunikácia je však často mizerná alebo žiadna. Pri tendri na záchranky sa to jasne demonštrovalo. O komunikácii politikov, nielen na sociálnych sieťach hovoríme s Gabrielom Tóthom, CEO New School Communications. „Ak ty nemáš čo skrývať, tak otvorene komunikuj. Čím väčší tlak na teba, tým sa žiada väčšia otvorenosť,“ upozorňuje Gabriel Tóth na nedostatočnú proaktivitu ministerstva pri tendri na záchranky. Kritizuje slabú transparentnosť a absenciu včasného zapojenia verejnosti a odborníkov. V podcaste sme sa detailne pozreli na komunikáciu politikov, ktorí sú členmi parlamentného výboru pre zdravotníctvo a rovnako na komunikáciu ministra zdravotníctva, predovšetkým v súvislosti s témou posledných týždňov: záchrankovým tendrom.  Ústup tradičných médií „Viac ľudí prijíma správy zo sociálnych sietí ako z tradičných médií... ten trend je tu a nikam neodchádza,“ konštatuje Tóth. Politici sa čoraz viac spoliehajú na vlastné kanály – podcasty, videá, influenceri – a tradičné médiá strácajú monopol na formovanie verejnej mienky. Profily zdravotníckych expertov strán Peter Stachura (KDH)  Aktívny na Facebooku, kde pravidelne zverejňuje obsah. Patrí medzi najviditeľnejších zdravotníckych politikov, jeho príspevky majú vysoký engagement. Komunikuje vecne, bez kontroverzie, čo mu zaručuje stabilný dosah. Marek Krajčí (OĽaNO) Silný na Facebooku, kde patrí medzi top 5 zdravotníckych politikov. Jeho štýl kopíruje Matovičovu líniu – emotívne videá, kontroverzia, vysoká aktivita. Aj bez vlastného rozpočtu na reklamu dosahuje výrazné čísla. Tomáš Szalay (SaS) Odborník s dlhoročným backgroundom, no jeho komunikácia je menej viditeľná než Cigánikovej. Pôsobí konzistentne, ale menej emotívne, čo na sociálnych sieťach znižuje zásah. Jeho štýl je skôr analytický než virálny. Oskar Dvořák (PS) Má nízky počet sledovateľov na Facebooku aj Instagrame. Aj keď je aktívny, jeho komunikácia nemá výrazný výtlak. PS zdravotníctvo neprofiluje ako hlavnú tému, čo sa odráža aj na jeho viditeľnosti. Strany a komunikácia OĽaNO: Stavia na šok, emóciu a kontroverziu. Komunikácia je centralizovaná cez stranícky profil, čo zvyšuje efektivitu. Matovičov štýl polarizuje, ale zabezpečuje stabilný zásah a silnú prítomnosť na Facebooku. KDH: Historicky slabé na sociálnych sieťach, no zdravotnícki poslanci ako Stachura a Majerský sú výnimkou. Ich komunikácia je vecná, bez zbytočnej emócie, čo korešponduje s konzervatívnym voličstvom. SaS: Jana Cigániková je komunikačne dominantná – kontroverzná, emotívna, viditeľná. Szalay je odborný, no menej virálny. Strana má silné zdravotnícke duo, no ich štýly sa výrazne líšia. PS: Zdravotníctvo nie je ich prioritná téma. Komunikácia je zameraná skôr na hodnotové a environmentálne otázky. Dvořák je aktívny, ale bez výrazného zásahu. Strana neinvestuje do zdravotníckej viditeľnosti. Smer-SD: Dominantný na YouTube a Facebooku. Robert Fico má najväčší zásah spomedzi politikov. Komunikácia je profesionálna, s dôrazom na formu aj obsah. Smer ovláda videoformáty a vie pracovať s algoritmami. Republika: Profesionálne spracované videá, silná rétorika, vysoký zásah. Komunikácia je remeselne zvládnutá, pôsobí menej extrémisticky než v minulosti. Mieria do stredu, čím rozširujú voličskú základňu.

Tender, výberové konanie alebo súťaž krásy či slohové cvičenia. Aj takto sa označuje proces, ktorým momentálne vyberáme prevádzkovateľov bodov záchraniek. Tender sa tvári ako transparentný, no rozhodne to tak nevyzerá. V čase, keď na ministerstve zdravotníctva pôsobil Rudolf Zajac, bolo charakteristické aj to, že sa stretnutia s ministrom nahrávali. Rovnako sa na audiozáznam zaznamenávali napríklad aj stretnutia kategorizačnej komisie pri liekoch. Transparentnosť je vecou vôle. Komisia, ktorá vyberá prevádzkovateľov jednotlivých bodov záchrannej služby, môže byť neporovnateľne transparentnejšia. Podľa exministra Zajaca trpí výberové konanie zásadným nedostatkom transparentnosti. Kritizuje spôsob, akým sa rozhodnutia komunikujú cez médiá či sociálne siete, a upozorňuje: „Ako keby ste kaprovi dali robiť výber rybníka.“ Tak ako všade, aj pri fungovaní záchrannej služby vidíme rozdiely medzi štátnymi a súkromnými firmami, ktoré pôsobia v zdravotníctve. Ako v podcaste hovorí exminister Zajac na margo súkromných poskytovateľov, ktorí podľa neho držia systém nad vodou, zatiaľ čo štátne záchranky generujú stratu: „V tej istej činnosti súkromný sektor prosperuje a štátny robí stratu.“ Politický boj, nie odborný výber Politické zásahy výrazne ovplyvňujú efektivitu záchranných služieb tým, že deformujú výberové konania, oslabujú odborné rozhodovanie a vytvárajú priestor pre mocenské hry namiesto transparentného riadenia. Rudolf Zajac v rozhovore kritizuje, že tender na záchranky sa stal nástrojom politického boja, nie odborného výberu.  Minister zdravotníctva je podľa neho len pešiakom, ktorého rozhodnutia sú diktované zhora, často cez médiá či sociálne siete. Výsledkom je chaos, netransparentnosť a strata dôvery v systém, ktorý by mal prioritne slúžiť pacientom. Vláda katastrofa O súčasnej vládnej garnitúre nemá ilúzie zrejme nikto, no pri pohľade na opozíciu je nám rovnako otupno. Platí, že opozícia neponúka riešenia a hovorí len o tom, čo nechce. Už pomenej – a ak aj áno, tak scestne a bez podmetu a prísudku – hovorí o tom, ako by zdravotníctvo riadili opoziční lídri. „Považujem drvivú väčšinu vládnej garnitúry za hlupákov a hovorím to nahlas, čo neznamená, že nepovažujem aj niektorých opozičných politikov za hlupákov,“ dodáva tradične otvorený a priamy Rudolf Zajac. V podcaste hovoríme o týchto témach: Kritika tendra na záchranky – netransparentnosť, politické zásahy, chaos. Porovnanie štátneho a súkromného sektora v zdravotníctve – efektivita vs. strata. Zlyhanie komunikácie ministra zdravotníctva – reaktívny prístup, slabá vízia. Výzva na odborné a transparentné výberové konania – nahrávanie, verejnosť, dáta. Problém s výdavkami na lieky – chýba dôkaz o účinnosti, míňajú sa miliardy. Opozícia bez riešení a pôsobiaca ako dieťa do troch rokov – kritika bez návrhov, slabá odborná príprava. Politické pozadie a mocenské hry – Fico vs. Hlas, Dankove výstupy, karpatskí géniovia.

V najnovšej epizóde podcastu ozdravme pokračujeme v diskusiách s exministrom zdravotníctva Rudolfom Zajacom. Hovoríme o mýtoch a realite slovenského zdravotníctva s fokusom na záchranky a novelu zákona o zmenách v zákone zdravotnom poistení. OĽaNO malo tlačovku. Teda, dnes sa už volajú hnutie Slovensko. Kritizovalo na nej ministra Kamila Šaška za tender na záchranky. Nuž a keď dôjdu argumenty a treba na niekoho zvaliť vinu z histórie, tak vinník pre Mareka Krajčího je vždy ten istý: náš pravidelný hosť Rudolf Zajac. Ten istý Marek Krajčí ako i servilné médiá mu akosi zabudli pripomenúť, že bol ministrom zdravotníctva v čase, kedy sa ešte vláda opierala o ústavnú väčšinu a mohol zmeniť čokoľvek. Vrátane systému, akým sa vyberajú prevádzkovatelia jednotlivých bodov záchraniek. V najnovšom podcaste Rudolf Zajac reaguje na tvrdenia, že ovplyvňoval prideľovanie bodov záchrannej služby výmenou za politickú podporu. „Nech mi ukážu, ktorému politikovi som čo sľuboval nejaké body v záchrannej službe,“ hovorí v podcaste exminister Zajac. V podcaste Zajac hodnotí aj politický stav vládnej garnitúry i opozície. Podľa Zajaca politickí lídri postrádajú odbornosť a zdravotníctvu nerozumejú. „Môj problém je, že už neviem, či môžem byť voličom niektorej z tých strán súčasnej opozície,“ konštatuje. Podľa neho opozícia neprináša žiadne konkrétne riešenia, len rétoriku bez obsahu. Kľúčovou témou je však zmena v zákone o zdravotnom poistení, ktorá rozširuje zdravotnú starostlivosť aj na neplatičov či ľudí bez domova. Tí majú po zmenách nárok a prístup k en block zdravotnej starostlivosti u všeobecného lekára. Zajac vníma možný morálny hazard, ale s výhradami zmeny podporuje. V diskusii zaznieva aj potreba zavedenia jednotného výberného miesta – systému, ktorý by umožnil zjednotiť výber zdravotného poistenia, odvodov a ďalších súvisiacich platieb pod jednu inštitúciu. Takéto riešenie by mohlo znížiť administratívnu záťaž, odstrániť duplicity a zvýšiť transparentnosť toku financií v zdravotníctve. V podcaste hovoríme aj o týchto témach:  vyvracanie politických obvinení voči Rudolfovi Zajacovi kritika hnutia Slovensko a Mareka Krajčího novela zákona o zdravotnom poistení a dopady na neplatičov