PODNOSKA

„Jeden chirurg mi nedávno povedal – obdivujem, ako viete komunikovať s ľuďmi.”   Herečka a zdravotná klaunka Stanka Kašperová je členkou súboru Divadla Jonáša Záborského už 19. sezónu a rovnako dlho je aj zdravotnou klaunkou. Je tiež moderátorkou a mnohí diváci ju poznajú zo seriálov a dabingu. Hovorí o sebe, že divadlo ju definuje, ale zároveň je jej hlavným statusom byť maminou. Vidí prieniky v herectve a klauningu, hoci pri klaunovaní vníma viac svoje prežívanie „byť tu a teraz" a vždy si pred klauniádou hovorí „dnes to bude ako prvýkrát.” Aktuálne je okrem iných hier na javisku Divadla Jonáša Záborského protagonistkou v monodráme „Na prvý pohľad” oceňovanej austrálskej autorky Suzie Miller. V podcaste prezradila: čo predchádzala tomu, aby získala rolu v svetovej monodráme, čo ju šokovalo na výberovom konkurze na zdravotnú klaunku, čo ju na klaunovaní ešte po rokoch dokáže prekvapiť, prečo sa teraz neplánuje presťahovať do Bratislavy, prečo by nebola dobrou advokátkou, čo by robila, ak by nebola zdravotnou klaunkou.

„Keď som mala malé deti, vybuchol mi môj naplánovaný a zorganizovaný Vesmír, za čo som vďačná, lebo to bola pre mňa dobrá škola.“  Miška Pastorková je zdravotnou klaunkou už od roku 2008. Hoci improvizácia je základom jej aktivít – pri klaunovaní, v divadelnej zostave Impro Kapro aj pri moderovaní podujatí – dôsledná príprava je pre ňu nevyhnutnou súčasťou života, aby, ako sama hovorí, bola pripravená na nečakané.  Ako vrchnú sestru Krvinku Obehovú ju poznajú najmä detskí pacienti v severoslovenskom regióne, aktívna je však v takmer všetkých programoch Červeného nosa. V Podnoske sa dozviete:  čo pre ňu znamená byť pripravená a naladená na klauniádu,  ako sa naučila odpustiť si, ak sa jej niečo nepodarí podľa je predstáv,  ako sa dostala od absolútnej organizovanosti a perfekcionizmu k vnútornej slobode,  ako sa naučila dobíjať svoje baterky,  ako ju zaskočil Gary Edwards na výberovom workshope pre nových klaunov,  ako našla lásku k hre na klavír až v Červenom nose, hoci naň hrala už od detstva,  čo ju baví na novom programe Klaunské večerníčky, ktoré začala robiť len nedávno,  ako sa jej darí pri klaunovaní s tínedžermi,  ako sa vyrovnáva s odmietnutím. 

„Keď ideš do izby, nevieš, čo sa stane, aká je tam nálada, čo urobí kolega, takže ty si odovzdaný napospas tej situácii. Sú to hodiny improvizácie mesačne a to mi veľmi pomáha aj pri herectve.“ Prednosta Medard Popodfúz, ktorého stretávajú najmä deti v nemocniciach bratislavského regiónu, má hudobné nadanie rovnako ako jeho protagonista - zdravotný klaun Tomáš Vravník. Tomáš je súčasťou Červeného nosa už od roku 2019, je tiež členom Divadla Jána Palárika v Trnave, hráva vo filmoch, seriáloch a občas ho dokonca môžete vidieť koncertovať s kapelou. V Podnoske priznal: prečo sa stotožňuje s výrokom Garyho Edwardsa, že klauning pomáha herectvu, ale naopak to nemusí platiť, čo mu šlo hlavou, keď prišiel na výberové konanie Červeného nosa, akú rolu bude hrať v novom českom celovečernom filme, ako sa popasoval s češtinou, koho hrá v divadelnej hre Búrlivé výšiny, čo má spoločné so seriálom Kobra 11, prečo sa považuje za mizantropa, ktorý ide proti prúdu, že založil niekoľko kapiel a jednu dokonca so svojimi malými synmi.

„Muž, ktorému chýbala časť nohy, sa postavil a začal tancovať s klaunkou Máriou. Sestrička plakala, keď videla, ako sa tí muži - ťažko zranení a traumatizovaní z frontu - smejú a užívajú si to.”  Veronika je v Červenom nose už osem rokov súčasťou fundraisingového oddelenia. Okrem toho sa pripojila k medzinárodnému tímu programu Emergency Smile, ktorý sa realizuje pod zastrešením RED NOSES International, a ako “head of mission” zabezpečuje hladký priebeh klaunských misií v regiónoch postihnutých vojnovým konfliktom či prírodnou katastrofou. V tomto diele Podnosky sa dozviete:  ako prebiehajú misie,  s akými skupinami ľudí počas misií klauni pracujú,  akým výzvam v postihnutých regiónoch čelia,  ktorý zážitok z misií ju najviac zasiahol,  kde sa spolu s Jakubom chystá najbližšie,  čo ju fascinuje na práci s našimi klaunmi. 

„V momente keď som prijala, že som klaunom, stala som sa slobodnou. Byť klaunom nie je len nasadiť si červený nos, pre mňa je to životný štýl.“ Klauna v nej objavil Lukáš Houdek, jej pedagóg na HAMU v Prahe a zároveň umelecký riaditeľ českej klaunskej organizácie Zdravotní klaun. Hoci sa tomu dlho bránila, nakoniec svojho vnútorného klauna prijala. Aj vďaka tomu sa Katka Hudačková vrátila na Slovensko a stala sa zdravotnou klaunkou v Červenom nose. Tu stretla aj svojho nastávajúceho manžela Martina. V podcaste porozprávala ako počas štúdia na HAMU postupne v sebe odhaľovala svojho klauna, ako a prečo vzniklo jej autorské monodramatické predstavenie o Goraľoch, s ktorým účinkuje na rôznych festivaloch a hosťuje v divadlách, prečo je v nemocnici šéfkou ona a doma jej partner, ako sestričky v nemocnici prispeli k tomu, že ju Martin požiadal o ruku.

"Počas sabatikalu som robil čosi celkom iné, oddýchol som si od klaunovania, tá hlava si oddýchla, opustil som prostredie, ktoré nie je jednoduché. Je to psychicky ťažká práca, aj keď my to tak nevnímame, keď sme v ňom." Boris Bačik, ktorý sa len pred pár dňami vrátil ku klaunovaniu po 3-mesačnom sabatikale, je v občianskom združení ČERVENÝ NOS Clowndoctors už vyše 20 rokov a ako náš prvý zdravotný klaun prekonal hranicu 2 000 klauniád. Deti v nemocniciach navštevuje aj odprevádza na operácie ako doktor Trubka a za seniormi chodí pod menom Pepan Fešák. Okrem klaunovania ostáva verný aj bábkoherectvu, ktoré vyštudoval a celý život sa venuje aj hudbe. Nedávno mu vyšiel album Každonočné sólo. V podcaste sa dozviete: čo všetko stihol počas 3-mesačného sabatikalu, ako točil film o legendárnych televíznych bábkach Kukovi, Drobčekovi a Raťafákovi Plachtovi, ktorý príde v budúcom roku do kín, aké hudobné hviezdy spolupracovali na jeho novom albume, čo je nebezpečné pri plavbe na plachetnici, čo mu spôsobuje najväčšiu trému.  

„Na onkológii sme klaunovali, akoby sa nechumelilo a potom sme v aute plakali.“ Mariana Kovačechová je zdravotnou klaunkou v banskobystrickom regióne už 17 rokov. Ako doktorka Frčka Strelená pravidelne navštevuje deti na oddeleniach, ale malých pacientov odprevádza aj na operačnú sálu. Popri klaunovaní sa venuje moderovaniu rôznych podujatí a je redaktorkou a moderátorkou v Slovenskom rozhlase. V podcaste sa dozviete: prečo považuje prácu v Červenom nose za veľké šťastie, ktoré jej prišlo do života, ako sa v priebehu rokov zmenil jej postoj ku klaunovaniu, ako vyzerá práca redaktorky v rádiu, ako sa pripravuje na moderovanie rôznych podujatí, čo by za peniaze nikdy neurobila.

„Rodičia nám podávali svoje deti ako pápežovi.“ Zdravotného klauna a herca Romana Slaninu poznajú rodičia aj deti v nemocniciach ako doktora Alessádra Gypsa, ale aj ako Kokosa zo známeho seriálu Horná Dolná. Mnohí ho poznajú aj ako spoluorganizátora tvorivého tábora LETAVY. Scenárista, režisér, producent a vyštudovaný učiteľ bol hosťom v Podnoske a okrem iného prezradil: čo ho teší na klaunovaní, ako to dopadne, keď klauni prinesú na detskú psychiatriu skutočné golfové palice a loptičky, kedy sám seba pochváli, koľkokrát ho volali na kamerové skúšky, kým ho vybrali do Hornej Dolnej, ako zvládol pozornosť, ktorú mu priniesla postava Kokosa, o dobrodružnom cestovaní za deťmi do nemocníc aj na nakrúcanie seriálu, ako sa mu takmer stal osudný kurz lietania, čo by mu chýbalo, keby sa vrátil niekoľko sto rokov v čase.

„Klaunovanie v nemocnici je  osobnejšie, kým klaunovanie na párty je spoločná zábava.”  Herec Jókaiho divadla v Komárne Tamáš Bernáth pôsobí v Červenom nose už od roku 2010. Svoj materinský jazyk využíva ako doktor Špenát nielen v mestách južného Slovenska, ale často napr. aj v NÚDCH v Bratislave, keď tam ležia maďarsky hovoriace deti. Okrem zdravotného klauningu sa venuje aj párty klaunovaniu a v podcaste prezradí aj  aký je rozdiel medzi klaunovaním na oslavách a v nemocnici,  ako mu jeho rodný jazyk pomáha pri klaunovaní,  ako dokáže počas klauniády upútať tínedžera,  v akej divadelnej hre účinkoval spolu so svojím synom,  ako sa mu spolupracovalo s Martinom Hubom.  Podnoska je podcast o.z. Červený nos. Moderátori Katarína Baranová a Jakub Ružička vám raz do mesiaca prinesú zaujímavé témy a hostí zo sveta pomáhania a zdravotných klaunov. Pretože humor berieme vážne!

„Keď som do toho išiel, myslel som, že je to dobrovoľníctvo, že si pôjdeme zablbnúť do nemocnice. Teraz už viem, že je to náročná práca, ale pre mňa je to práca snov.”    Maxo je náš kolega, ktorého určite neprehliadnete. Môže za to jeho trocha extravagantný zjav, ale aj energia, ktorá z neho srší. Deti v nemocniciach hlavne severného Slovenska ho poznajú pod menom doktor Hubert Maslo. Okrem toho už v mladosti nadviazal na rodinnú tradíciu a stal sa kameramanom a zároveň je členom potulného divadla NAtraKY. V Podnoske sa dozviete aj:  ako zvládol 4 kolá výberového procesu na zdravotného klauna,  ako mu pri klaunovaní pomáha koučing či supervízia,  čo pre neho symbolizujú jeho uletené účesy z dlhých vlasov,  prečo ho baví točiť svadobné videá, čo ho fascinuje na permakultúre.  V podcaste Podnoska vám každý mesiac prinášame zaujímavé témy a hostí z občianskeho združenia Červený nos Clowndoctors. Moderátormi sú Katarína Baranová a Jakub Ružička. Lebo humor berieme vážne!

„Všetci to poznajú – je to medzinárodné – že keď má dospelý človek na nose červený nos, tak to nie je úplne s kostolným poriadkom." :o) Lucia Barczi je zdravotná klaunka už 16 rokov. V živote potrebuje stále nové výzvy, aj preto je aktívna v mnohých špeciálnych programoch Červeného nosa, dokonca aj v medzinárodnom programe Emergency Smile. Okrem toho je herečka, speváčka a pedagogička. V podcaste sa okrem iného dozviete aj:  ako vyzerajú klaunské misie Emergency Smile pre ľudí, ktorí utiekli kvôli vojnovým konfliktom, prečo potrebuje vo svojom živote stále nové výzvy, v akých chvíľach je najšťastnejšia, prečo miluje surikati kedy sa jej najlepšie píšu pesničky, aký sen si chce splniť v blízkej dobe, čo ju spája s Thomasom Puskailerom. Ak sa vám náš podcast páči, budeme radi, ak nám dáte follow, alebo ho pošlete vašim známym.

„My hovoríme, že desať minút solídneho trápna je stredne vydarená show.” Standup komik zo Silných rečí, scenárista, novinár a najnovšie aj tvár kampane Červeného nosa a reťazca Lidl Slovensko, Tomáš Hudák, bol hosťom v našej Podnoske Špeciál. S Katkou a Kubom našli veľa spoločného medzi komikmi a zdravotnými klaunmi a nechýbali ani rubriky “Do naha” a “Mimo komfort”, v ktorej sa môžete tešiť na skvelú scénku. Tomáš okrem iného prezradil: Ako mu známi posielajú fotky z Lidla Prečo obdivuje zdravotných klaunov a za kým by ich poslal čo sa musia komici, ale aj klauni naučiť ako prvé Že roast je vlastne terapia a prečo môže roastovať len niekoho, koho si váži Prečo je rozhlas jeho srdcová záležitosť a čo ho fascinuje pri tvorbe zábavníka Skúška sirén Za kým by poslal zdravotných klaunov  Ako sa dostal k hokeju a prečo fandí Pitsburgu O čom bude kniha, ktorú práve píše Čo ho dokáže dojať

„Aj keď je situácia aká je a ľudia sú v nemocnici, sú takisto ľudia ako tí ostatní vonku, chcú byť šťastní, chcú sa smiať a žiť život a nielen to, čo sa im práve deje.” Kristína Kilo je vyštudovaná herečka známa z televízie aj divadla. Chce žiť naplno, slobodne, radostne, stále skúšať a zažívať niečo nové, vystúpiť zo svojej komfortnej zóny, aby nestagnovala a mohla sa posúvať ďalej. Práve to ju priviedlo pred 13 rokmi do Červeného nosa. Odvtedy navštevuje deti v nemocniciach ako doktorka Tinka Pinka. V Podnoske prezradila, čo si najviac užíva na klaunovaní, aká je jej životná filozofia a kam by chcela cestovať. Kristína je aj milujúcou mamou 16-mesačnej Dalmy a 5-ročného Tadeáška, ktorých meno sa v tejto Podnoske skloňuje často - nielen v súvislosti s Kristíniným rešpektujúcim prístupom k výchove, ale aj nejednou vtipnou príhodou.

„Oni sa snažia stres zakrývať, ale keď sa zavrú dvere operačnej sály za ich dieťaťom, vtedy sa ten ich stres vyplaví.”  S hercom Milanom Chalmovským sa diváci aktuálne stretávajú v seriáli Dunaj, k Vašim službám, poznajú ho však aj z celovečerných filmov, napr. Amnestie či Kandidát. Milan, ktorý začal s herectvom už ako dieťa v divadelnej škole LUDUS, účinkuje už 20 rokov v nezávislom divadle SkRAT. Rovnako dlho je aj profesionálnym zdravotným klaunom v Červenom nose a deti v nemocniciach navštevuje v typickom liptovskom klobúku pod menom doktor Karol Žinčica. Je aktívny takmer vo všetkých programoch združenia a zároveň koordinuje program N.O.S. - Na Operačnú Sálu, v rámci ktorého klauni odprevádzajú deti na operáciu.  V Podnoske sa dozviete aj  ako jeho prezývka KUKI súvisí s postavou z niekdajšieho detského nedeľného programu  čo znamená, že zdravotní klauni odprevádzajú deti na operáciu až “za červenú čiaru”,  kedy potrebujú klaunov oveľa viac rodičia, než ich deti,  ktorý zážitok z nemocnice ho v poslednej dobe najviac oslovil,  že humor naozaj berieme vážne a zdravotní klauni z Červeného nosa sa dostali na akademickú pôdu, dokonca sú súčasťou medzinárodného vzdelávacieho projektu pre študentov medicíny,  čo by nikdy neurobil ani za milión,  a čo by urobil, keby sa stal prezidentom. 

„Predtým som necítila, že odtiaľ odchádzam úplne šťastná, mala som pocit, že to nefunguje. Teraz je každá návšteva detskej psychiatrie pre mňa zážitok.“ Klaunské návštevy na detských psychiatrických oddeleniach si vždy vyžadovali špecifický prístup zdravotných klaunov oproti iným oddeleniam. Napriek tomu Ľubica, rovnako ako ďalší klauni, cítila, že týmto klauniádam niečo chýba, že si často nevedia k pacientom nájsť cestu. Aj preto prešli klaunské návštevy za posledné dva roky prerodom s cieľom získať si dôveru a priblížiť sa psychiatrickému pacientovi v tínedžerskom a adolescentnom veku. O klaunovaní na detských psychiatriách a novom prístupe ku klaunovaniu sme sa v Podnoske porozprávali so zdravotnou klaunkou Ľubi­cou Šulíkovou, ktorá zastrešuje rozvoj a implementáciu týchto zmien. Ľubica, ktorú deti v nemocniciach poznajú pod menom doktorka Bernadeta Spevavá alebo Bernie, prezradila, čo sa jej v komunikácii s tínedžermi na psychiatrických oddeleniach osvedčilo, prečo potrebujú dlhší čas a netreba na nich tlačiť. Porozprávala aj o svojej láske k spevu, ktorému sa venuje profesionálne, spieva hlavne šansóny. Spev a dramatický odbor učí aj na ľudovej škole umenia a do Podnosky priniesla veľa zaujímavých postrehov a skúseností aj z tejto oblasti. 

„Mne sa už stalo na Cirkuse Paciento, že som mal proste slzy v očiach, že dokážem svojou prácou dojať sám seba a to mi prišlo akože úplne geniálne, že môžem takéto niečo robiť.”  Marián Andrísek je zdravotným klaunom už 6 rokov , deti v nemocniciach ho poznajú ako doktora Jeana Baklažána. Posledný rok mu prirástol k srdcu týždňový program Červeného nosa Cirkus Paciento, zvlášť ten pre deti na psychiatrických oddeleniach, lebo počas neho klauni dokážu prebudiť v pacientoch záujem o nové zručnosti, ktoré im prinášajú nové podnety, ale pomôžu im zvýšiť sebavedomie. Vyštudoval Akadémiu umení, no vďaka elektrotechnickej priemyslovke nemá problém nainštalovať doma špeciálne osvetlenie. Je známy zo seriálov, reklamy, ale aj divadelných dosiek. Prečo miluje prácu zdravotného klauna a čo ho na nej fascinuje? Čo si myslí o televíznom biznise, ako s manželkou - lekárkou zvládajú súčasnú situáciu v zdravotníctve? A prečo odporúča rodičovskú dovolenku všetkým otcom? To a ešte viac prezradil v Podnoske Katke a Kubovi. 

„A zrazu zistíš, že tam nie je len to dieťa, za ktorým ideme, ale sú tam susedia, bratranci, sesternice, celá rodina sa tam zíde. Je to čarovné, keď v jednej miestnosti v jednom dome spravíme úplne iný vesmír pre celú rodinu - zrazu nevnímajú realitu, sú úplne inde a spolu s nami,  je to krása!“   Ladislav Ladomirjak je známy najmä zo seriálov Hranica či Iveta. Hercom však pôvodne vôbec nechcel byť a k štúdiu herectva, ako sám tvrdí, ho priviedla náhoda. Jeho snom bolo stať sa lekárom a to sa mu tak trocha splnilo - deti v nemocniciach ho už päť rokov stretávajú ako doktora Venca TuttiDelaVonVajcenbergera. V minulom roku sa stal dokonca certifikovaným profesionálnym zdravotným klaunom. Úvodná Laciho citácia k tomuto podcastu sa týka programu Prezuvky máme, s ktorým klauni navštevujú deti v paliatívnej a dlhodobej intenzívnej domácej starostlivosti. Okrem toho pôsobí aj v ďalších programoch Červeného nosa. V jednom z nich - Smiech nepozná vek - si rád nechá poradiť od seniorov, ako správne zahrať pesničku. V Cirkuse Paciento je súčasťou klaunskej kapely a hľadá nové možnosti, ako deťom hudbou osviežiť záverečné vystúpenie. Jeho najmilším programom je však Fidlikára určená deťom s ťažkým mentálnym a kombinovaným znevýhodnením. Pri všetkých programoch využíva svoj hudobný multitalent, ktorý sa v ňom prejavil už v detstve. Má vlastnú kapelu RuSnack’s, hrá na viacero nástrojov, spieva, skladá pesničky a rozbieha svoj sólový projekt. Ako herec aktuálne spolupracuje aj s divadlom La Komika. O tom všetkom a ešte oveľa viac sa dozviete v našej prvej tohtoročnej Podnoske.

“Keď je po večerníčkovej klauniáde atmosféra na izbe taká, že odtiaľ vychádzaš s pocitom, že to celé do seba zaklaplo, že to malo zmysel, že dieťa to potrebovalo, rodič to potreboval a my sme si to veľmi užili - vtedy cítim, že moja úloha tam bola dôležitá.”  Počuli ste už o Klaunských večerníčkoch? Je to nový program Červeného nosa, s ktorým zdravotní klani navštevujú večer  malých onkologických pacientov na nemocničných izbách. Chcú im pomôcť  zahnať chmúrne myšlienky a smútok, že nemôžu spať vo svojej postieľke. Prenesú ich do sveta fantázie - Vesmíru či lesa – kde sa odohrávajú zázračné príbehy, do ktorých klauni vtiahnu aj deti. Janka Sovičová je jednou zo 4 členov autorského tímu, ktorí pripravil dramaturgiu a scenár celého program. V súčasnosti vedie workshopy a pripravuje aj ďalších kolegov – zdravotných klaunov a klaunky z celého Slovenska na účinkovanie v tomto programe. Janka je vyštudovaná bábkoherečka a zdravotnou klaunkou je už 20 rokov Porozprávala o tom, aká je večerná atmosféra v nemocnici, aké príbehy rozohrávajú večer v nemocniciach, ako prebiehala príprava nového formátu klaunovania. Prezradila aj to, ako zvláda všetky svoje aktivity popri 4 deťoch, ktoré sú rovnako akčné ako ona a majú plno záujmov a krúžkov - od gymnastiky, plávania, klavíra... Jej syn Max je dokonca majster sveta v motokárach.

„Nadhľad zdravotného klauna, mi pomáha aj v pozícii riaditeľa knižnice: lebo keď nejde o život, tak nejde o nič.“ „Miluj a rob, čo chceš“ – to bolo motto Antona Habovštiaka a Roman Večerek sa s ním stotožňuje ako riaditeľ knižnice aj ako zdravotný klaun. Hovorí, že klaunovanie ho učí pokore, čo si uvedomil hlavne vtedy, keď klaunoval v nemocnici pre svoju čerstvo operovanú dcéru, ktorej ešte ráno neveril, že je naozaj chorá a poslal ju do školy. Ona mu odpustila a zložila mu po klauniáde veľkú poklonu. Tento a ďalšie príbehy, ktoré sa ho najviac dotkli, spísal a je spoluautorom knihy zdravotných klaunov Na zázraky máme nos. Knihy miluje a hlavne číta a preto už piaty rok vedie Oravskú knižnicu Antona Habovštiaka v Dolnom Kubíne, ktorú od začiatku transformuje na komunitné, kreatívne a bezpečné miesto pre všetkých. Poskytli napr. priestor deťom, ktoré chceli založiť mládežnícky parlament, počas pandémie spustili projekt Psychológ v podkroví. Hoci miluje knihy, ich vôňu a šuchot papiera, nebráni sa novým technológiám. Sám počúva audioknihy a aj v knižnici nabehli na technologický vývoj - ponúkajú digitálne knihy, dokonca špeciálne vyvinutý program pre deti s dyslexiou. A digitálnym čitateľským preukazom, ktorý zaviedli v Oravskej knižnici ako prví na Slovensku, ohúrili aj v Nórsku. Aj ďalšie zaujímavosti o klaunovaní, knihách a knižniciach porozprával v Podnoske Roman Večerek.

”Keď máš misiu, ktorá teba samého strašne baví, tak to nemôže zlyhať.”  Kaťuša je už 5 rokov zdravotnou klaunkou a malí pacienti ju poznajú ako šoférku sanitky Vrkočatú. Okrem toho je herečkou v nezávislých divadlách Uhol 92, NUDE a DPM, popri tom vedie i divadelné kurzy pre deti aj dospelých v LUDUSe. Každý deň sa snaží začať dobre naladená a kedykoľvek ju stretnete, nakazí vás dobrou náladou. Nemá rada limity a prácu zdravotnej klaunky miluje, lebo jej dáva veľkú slobodu. Hovorí, že vďaka improvizácii môže byť svet zrazu bujný ako prales a môže sa stať čokoľvek. Napríklad aj módna prehliadka priamo v nemocnici...  

„Keď sa niekto chce stať zdravotným klaunom, potrebuje poznať, kým je, veriť si a byť ochotný vstúpiť do toho nekomfortu, prekročiť svoje hranice.“    Túžba stať sa zdravotnou klaunkou ju doviedla na výberové workshopy Červeného nosa štyrikrát a v tomto roku sa jej sen naplnil. Hovorí, že jej čas musel dozrieť a ona osobnostne tiež. Len pred niekoľkými mesiacmi sa stala súčasťou bratislavského klaunského tímu a začala s veľkým rešpektom, ale aj s veľkým nadšením navštevovať detské oddelenia nemocníc. Už samotný výberový workshop bol pre ňu veľkým zážitkom a postupne plánuje začať klaunovať aj v ďalších programoch pre deti aj dospelých. Čo radí uchádzačom, ktorí sa aktuálne hlásia do Červeného nosa? Ako prebieha výberový workshop a aká je cesta začínajúceho profesionálneho zdravotného klauna, kým naostro začne navštevovať nemocnicu? Vníma rozdiel medzi divadelným a zdravotným klauningom? Čo je to slam poetry a prečo má vieru v mladých ľudí? Aj tieto otázky zodpovie Monika Štolcová, nová zdravotná klaunka, slamerka, bábkarka a čerstvá absolventka Ateliéru fyzického divadla na Janáčkovej univerzite múzických umení. 

„Prišiel mladý muž a keď som mu porozprávala o našich aktivitách, povedal: Viete, ja by som teraz chcel prestať fajčiť, tak tie peniaze, ktoré by som dal na cigarety, pošlem každý mesiac Červenému nosu.“   Už ste sa dnes zasmiali? Takto vás môže osloviť na ulici sympatická študentka Ema. Okrem toho, že študuje bábkoherectvo, už druhý rok spolupracuje s Červeným nosom ako fundraiserka v projekte osobného oslovovania potenciálnych podporovateľov v uliciach a v nákupných centrách. Aktivity združenia, o ktorých im rozpráva,  ju oslovili natoľko, že by sa aj sama v budúcnosti chcela uchádzať o prácu profesionálnej zdravotnej klaunky. V podcaste prezradila, prečo sa rozhodla pre prácu fundraiserky, ako to prebieha, ale aj to, ktoré stretnutia s darcami zanechali v nej najsilnejšie spomienky.

„Samozrejme že sa stávaš náročným divákom, ale neznamená to, že ťa príbeh nevie pohltiť. Mám rád filmy, keď som citovo zaangažovaný. Keď prežívam niečo s hrdinom, hrdinkou. Keď zakričím: veď už to povedz!“   Janko Mikuš je profesionálny zdravotný klaun, režisér, scenárista, pedagóg, výtvarník aj zakladateľ kultúrneho centra Diera do sveta v Liptovskom Mikuláši. Mnohí ho poznajú aj ako autora rozhlasových hier a zábavných relácií v rádiách RTVS. Hoci pred 10 rokmi učil ako interpretovať Sheakspeara, interpretačné divadlo ho dnes už nebaví a uchvátila ho viac tvorba improvizovaných filmov či predstavení – teda  bez konkrétneho scenáru - postavených skôr na autentickosti hercov, lebo ho fascinuje robiť niečo, čo vznikne teraz a je neopakovateľné.

„Pýtam sa syna, či má chuť sa učiť a aký predmet sa chce učiť.“   Sloboda je jej najdôležitejšou hodnotou. Aj preto vníma homeschooling  ako veľkú výhodu, lebo ich rodine umožňuje cestovať, plánovať a tráviť čas podľa vlastných predstáv. Môže však byť adekvátnou náhradou školského vyučovania? Ako funguje domáce vzdelávanie, aké má výhody a nevýhody nám porozprávala v našom podcaste Ľudmila Andrejková, ktorá svoje skúsenosti a rady poskytuje aj iným rodinám domškolákov. Okrem toho sa venuje koučingu, pomáha tiež tínedžerom správne nasmerovať ich život počas letných táborov Mám na to. Venuje sa aj filantropii a pomoci iným - bola napr. iniciátorkou zbierok pre ľudí, ktorí prišli o domov pri výbuchu bytovky v Prešove, zbierok na liečbu vážne chorých detí, pomáhala aj Ukrajinským rodinám po vypuknutí vojny.

„Beh je pre mňa hudba, je to nejaký rytmus. Na všetky skladby od Qeenu sa mi dobre behalo, ale keď začalo Radio Gaga, tak strašne sa zmenilo to tempo, že sa na to nedalo behať. Teraz behám bez hudby a vnímam viac svoje telo.“   Mariana je zdravotnou klaunkou, ktorá je súčasťou mnohých programov Červeného nosa pre deti aj dospelých, vrátane pripravovaných Klaunských večerníčkov. Je tiež hudobníčkou a herečkou. Okrem umenia má však aj ďalšie vášne, o ktorých  s nadšením rozpráva. V Podnoske porozprávala napríklad o tom, koľko druhov maku existuje a aké široké využitie má táto drobná plodina,  o práci na makovej farme v Jarnej a o tom, ako jej - dievčaťu z mesta - prirástol k srdcu život na dedine. Aj preto, že tam objavila ideálne podmienky na svoju ďalšiu vášeň – behanie, v ktorom už zaznamenala aj niekoľko úspechov. Už onedlho ju čaká nová výzva - štafetový beh Od Tatier k Dunaju, keďže je súčasťou tímu Červeného nosa, ktorý je charitatívnym partnerom tohto legendárneho behu. Beh Od Tatier k Dunaju je spojený s výzvou na podporu nového programu Klaunské večerníčky, ktorý pripravuje Červený nos uviesť už túto jeseň na detských onkológiách.

“Ja vždy fandím dieťaťu a rodiča sa snažím upokojiť. Dieťa je totiž ako pánbožkova kravička - vezme si a zje, čo potrebuje.”    Mnohí rodičia diagnostikujú svoje deti cez google a potom chodia k lekárovi po lieky ako do reštaurácie: “toto si prosím, toto si prosím”, hovorí pediatrička MUDr. Katka Šimovičová, ktorá je zároveň predsedníčkou Červeného nosa a svoj titul Slovenka roka považuje za ocenenie všetkých zdravotných klaunov. Lekárkou sa vraj stala “z trucu”, lebo sa jej nepáčilo, ako ju v detstve neustále kritizovala jej doktorka za to, že jej nechutilo jesť a bola chudá. Povedala si, že ona by takou doktorkou nikdy nebola. Tvrdí, že dieťa je ako pánbožkova kravička - ide si vlastnou cestou a zje to a toľko, koľko potrebuje. Najväčšou odmenou je pre ňu, keď sa jej pacienti po niekoľkých rokoch vrátia so svojimi deťmi. V Podnoske poradila, aké triky použiť pri vyberaní kliešťa a kedy treba spozornieť a navštíviť lekára. Upozornila rodičov, ako sa pripraviť na ďalšie nástrahy leta a čoho sa vyvarovať.  Prezradila tiež  prečo jej vnučka nechcela odísť po hospitalizácii z nemocnice.

„V choreografii mám rád organizovaný chaos. Akoby si otvoril švajčiarske hodinky a každá častica robí niečo iné, ale zapadá to do seba.“   Laco Cmorej hovorí, že je samorast, keďže choreografiu ani tanec neštudoval, vždy však miloval pohyb a nedokáže stáť na mieste.  Objavil sa aj v talentovej show a podarilo sa mu vypracovať na uznávaného a žiadaného choreografa u nás aj v Čechách. Angažujú ho nielen v činohre, operách, muzikáloch, balete, ale aj vo videoklipoch, sám je autorom niekoľkých projektov. Vyštudoval rómsku pedagogiku, a aj to ho zavialo k organizácii Divé maky, ktorá sa venuje hľadaniu a podpore talentov medzi rómskymi deťmi.   

“Pokiaľ sa dajú hranice zmazať, tak ich zmažeme, pretože je nám jedno, ktorý človek je v núdzi, my mu ideme pomôcť.”       Práve 14. júna je Svetový deň darcov krvi. Ako postupovať, ak chcete darovať krv, prečo má darovanie význam nielen pre tých, ktorí ju potrebujú, ale aj pre darca samotného? Hosťom našej Podnosky je MUDr. Jozef Köppl, MPH, ktorý je Prezidentom Slovenského Červeného kríža, zástupcom prednostu Kliniky anesteziológie a intenzívnej medicíny NÚDCH, predsedom Slovenskej resuscitačnej rady. Okrem darovania krvi a významu Červeného kríža sme s ním hovorili aj o tom, prečo by bolo dobré, aby sa do škôl vrátila výučba základov prvej pomoci, prečo obdivuje svojich kolegov “červenokrižiakov” aj našich červenonosých zdravotných klaunov. Porozprával, ako sa stal lekárom a čo ho fascinuje na detskej intenzívnej medicíne, ale aj to, prečo chcel v detstve čistiť kanály. Prezradil tiež, prečo má aj on – večný optimista Jojo – občas pocit bezradnosti a uvítal by návštevu zdravotných klaunov. 

“Chceli by sme byť inšpiráciou aj pre iné nadácie. Niektoré majú totiž pravidlo, že ich podpora nemôže byť použitá na rozvoj samotnej neziskovej organizácie, iba na konkrétne projekty. Pre nás je dôležité investovať aj do rozvojovej a existenčnej stránky podporovanej organizácie.”    V SLSP je spoločenská zodpovednosť a firemná filantropia už tradíciou, ktorá má svoje základy v materskej spoločnosti. Nadácia Slovenskej sporiteľne je už siedmy rok zatiaľ najvýznamnejším podporovateľom Červeného nosa a považuje naše združenie za jedného zo svojich kľúčových partnerov – okrem finančnej podpory na projekty a vzdelávanie dáva aj svojim klientom možnosť, aby prostredníctvom aplikácie George podporili naše aktivity. Barbara Henterová, ktorá bola hosťom  Podnosky, je už 5 rokov správkyňou Nadácie SLSP a svoju prácu považuje za dream job, lebo pomáhať tam, kde je to potrebné, jej dáva zmysel. Hovorí, že úspešné firmy sú priam povinné vrátiť časť zisku spoločnosti a tvrdí, že skutočný efekt má dlhodobá podpora, lebo vtedy možno sledovať jej dopad. Výnimkou sú, samozrejme, mimoriadne udalosti, kedy je potrebná aktuálna jednorazová pomoc. Vyvracia tiež z jej pohľadu pomýlený názor, že keď chce niekto robiť dobročinnosť a pracovať v neziskovom sektore, tak by za to nemal brať peniaze. V podcaste tiež prezradila, ako jej život zmenilo manželstvo s hercom Jánom Jackuliakom, s ktorým má 6-ročného syna, aj to, ako funguje spoločný život dvoch ľudí z úplne iných pracovných  svetov, ako zvládajú a majú podelenú starostlivosť o dieťa. Vypočujte si našu Podnosku. 

„Bola to nová myšlienka a nový formát, bežci nás vtedy vysmiali a nikto sa neprihlásil, lebo si nevedeli predstaviť, že by ich to mohlo baviť.“   Červený nos je v tomto roku charitatívnym partnerom Behu od Tatier k Dunaju. Okrem toho, že bude mať vlastný bežecký tím, zdravotných klaunov budú mať možnosť stretnúť počas behu aj jeho účastníci. Miloš Zágoršek je spoluorganizátorom tohto - dnes už kultového štafetového behu, ktorý Slovensko zažije v auguste už po 12. krát. V Podnoske sa dozviete, ako vznikla myšlienka štafetového behu Od Tatier k Dunaju, ako prebieha a čo všetko vyžaduje jeho príprava a organizácia, ale aj to, kto sa môže behu zúčastniť. Náš hosť tiež prezradí, čo je to bežecká zoznamka, ako môže niekto zabehnúť 350 kilometrový beh sólo a čo môžu zažiť bežci počas tohto bežeckého dobrodružstva.

„Moja osobná skúsenosť bola s pacientkou v kóme. Bola tam, ale zároveň nebola.  Keď som prvýkrát uvidel v jej očiach tú prítomnosť, to je pre mňa zázrak.“   Jan Kyncl a Martina Rousová vyštudovali muzikoterapiu, zároveň pôsobia ako zdravotní klauni v českej organizácii Zdravotní klaun. Svoju špecializáciu prepojili s klaunskou profesiou a práve cez zvuk, hlas a hudobné nástroje nadväzujú komunikáciu s detskými pacientmi, ktorí sú v dlhodobej intenzívnej starostlivosti. Navštevujú deti v kóme napojené na prístroje, deti, ktoré sa nemôžu verbálne vyjadriť. Ani samotní doktori nezaručia, že ich tieto deti naozaj počujú. Oni však pristupujú ku každému pacientovi tak, akoby ich počul, vnímal, akoby tam naozaj bol. Pri komunikácii s týmito vážne chorými deťmi zdravotní klauni vnímajú tie najjemnejšie impulzy - sledujú dych, zornice a dokonca sa učia odčítať aj informácie z odoziev v monitoroch. Nečakajú odozvu, no keď sa dostaví, je to ako skutočný zázrak. Terapia zvukom je pre Jana aj Martinu zároveň cestou, ktorá zásadne ovplyvnila ich životy a posúva ich aj na ceste vlastného sebarozvoja. Vypočujte si nový diel Podnosky s moderátormi Katkou Baranovou a Jakubom Ružičkom.

„A do toho sa nám niekto nabúral do izby. Ja som v tej chvíli videl, ako sa zmenila atmosféra.“ Števovi sa splnil sen a stal sa dramaturgom najsledovanejšej rannej TV relácie, ktorú predtým s obľubou sledoval ako divák. Začalo to ešte na strednej škole, keď rozbehol školský rozhlas – prezradil, ktorá postava ho inšpirovala zo seriálu Beverly Hills 902 10. Hovorí, že skúsenosti z malých rádií ho posunuli tam, kde je. DJ-stvo je jeho obľúbeným víkendovým koníčkom, ktorý ale berie veľmi vážne – má svoju vnútornú disciplínu a pravidlá, ako zvládnuť celú noc vo fit pohode a robí si vždy svoju analýzu, aby dokázal podľa toho zvoliť správnu stratégiu, aby bola zábava počas celej noci dobrá. Jeho najväčšou vášňou je však vesmír a jeho objavovanie, pozorne a s veľkou nádejou sleduje najnovšie správy z tejto oblasti a tvrdí, že treba snívať ako Jules Verne. A fascinujú ho aj lietadlá, ktoré rád fotí. O všetkých svojich vášňach porozprával aj v našej Podnoske.

„Urobte dnes niekomu radosť a oslávte tak s nami naše 20. narodeniny.“   Dnes vyjdú zdravotní klauni do ulíc a budú oslavovať svoje 20. narodeniny rozdávaním radosti na verejnosti – v uliciach a na námestiach miest. Pri tej príležitosti sme sa v Červenom nose rozhodli verejne vyzvať ľudí na Slovensku, aby oslávili naše narodeniny urobením radosti. Aby v tento, ale aj v iné dni roka, urobili niekomu radosť – či už vo svojom okolí alebo aj náhodnému okoloidúcemu. Aké  ďalšie prekvapenia sme pripravili na tento výnimočný rok? Aj to je téma Podnosky, ktorej hosťom je umelecký šéf Červeného nosa Paly Mihaľák, ktorý riadi už viac ako 70-členný klaunský tím. Po 20 rokoch na Slovensku sú naši profesionálni zdravotní klauni považovaní za expertov na humor a prednášajú na konferenciách odborníkom z oblasti zdravotníctva a najnovšie aj študentom medicíny o tom, ako využívať humor v komunikácii, akú moc má humor, ale aj to, kedy môže byť nebezpečný.

„Kým sa dokážeme za istých okolností smiať na naozaj vážnych témach, na tom, čo sa deje v tejto spoločnosti, kým ešte nájdeme ten humor a dokážeme to otočiť, tak ešte stále máme šancu ako ľudstvo.“   Jakub Nvota sa narodil do divadelnej rodiny a svoje detstvo strávil v divadelnom prostredí a ako s humorom hovorí, zažíva celý život traumu, keď zisťuje, že život nie je ako divadlo. Vyštudoval divadelnú réžiu, ale nikdy nemal ambíciu byť ako jeho otec, hoci ich súčasnú spoluprácu hodnotí veľmi pozitívne. Okrem režírovania sa venuje aj písaniu scenárov a tento svoj talent prisudzuje génom od mamy-dramaturgičky. V Podnoske plnej bonmotov sa o. i. dozviete, ako sa začal písať príbeh Túlavého divadla, ktorého je Jakub zakladateľom, ako sa môže z tragédie stať komédia a prečo nemá rád rigorózne kritiky. Prezradil tiež, prečo by sa mal dobrý režisér postupne „vytrácať“ zo svojho predstavenia a nechať priestor hercom a ostatným, aby si to prebrali.

„V prvej minúte som si minul zatvárací joke, také zlé to bolo, a potom som tam ešte 6 minút generoval zvuky, nakoniec som odtiaľ utekal...“   Herec, moderátor a standupista Juraj Šoko Tabaček patrí s kolegami z divadelno-improvizačnej zostavy 3T (Tri tvorivé tvory) k priekopníkom improshow na Slovensku. „My všetci traja máme nápady a väčšinou všetci v tú istú sekundu a potom je to boj o nádychovú pauzu,“ hovorí s humorom jemu vlastným Šoko. Porozprávali sme sa s ním nielen o humore, improvizácii a zákulisí impro-večerov, ale aj o potrebe zvládať situácie, keď vtip nevyjde. Prezradil tiež, ako prišiel k umeleckému menu „Šoko“, ako mu skúsenosti zo športu pomáhajú pri stand-upoch a prečo mu seriál Horná Dolná ostal v srdci.

„Divadlo robím najradšej, ale viem sa ho aj presýtiť.“   Lenka Libjaková je známa ako moderátorka podcastu Mimóza, ale hlavne ako herečka nezávislej divadelnej scény, možno ju vidieť aj v predstaveniach SND, či v divadle Aréna. Muzikál Lazarus spieva na slovenskej aj českej scéne a mnohé divadelné predstavenia, v ktorých účinkuje, boli ocenené. Lenka bola dokonca nedávno ako jedna zo zástupcov kultúrnej obce pozvaná na audienciu do prezidentského paláca a milo ju prekvapilo, že tam má skalných fanúšikov. V Podnoske prezradila, čo obdivuje na slovenskej prezidentke, ako ju vyhorenie dostalo k surfovaniu, aký je podľa nej rozdiel medzi českými a slovenskými hercami, ale aj to, ako vníma nahotu a nadávky v divadelnom umení.

„Ak úpravca dabovaných dialógov nepozná americké reálie, môžu sa postavy stretnúť pri Empirickej štátnej budove namiesto Empire State Building.“ Michal Rovňák je divadelným, filmovým aj dabingovým hercom. Učí dramatické umenie a tvorivé písanie deti aj dospelých. Hoci nevyštudoval scenáristiku, má dlhoročné skúsenosti s prácou s textom. Ako copywriter tvorí reklamné texty pre agentúry, ale venuje sa aj úprave dialógov pre dabingové štúdiá. V Podnoske prezradil, prečo je občas výzva urobiť upútavku na reality show, aké sú úskalia úpravy dabovaných dialógov, prečo si nakúpil slovníky vojenskej terminológie, ale aj to, ako sa dostal do komunity fanúšikov Star Treku.

 „Tínedžeri chodia vzdelaní zo sociálnych sietí, používajú „psychologický jazyk“ a diagnostikujú sa sami, pričom ani nerozumejú tomu, čo sa za konkrétnou diagnózou skrýva. Depresia už medzi nimi nie je zaujímavá, dnes „letí“ napr. hraničná porucha osobnosti. Ale pravdou je, že niektorí sa do svojej diagnózy naozaj trafia.“   Pôsobí ako odborná garantka pre detskú psychiatriu na Klinike duševného zdravia Calma a je jednou z mála  (len vyše 40!) pedopsychiatrov, ktorých máme na Slovensku. V informačne nabitom podcaste sa dozviete napríklad, aké sú typické ochorenia detí v rôznych obdobiach života, ktoré faktory spôsobujú vznik a rozvoj týchto problémov a ktoré z nich ovplyvnila pandémia korony. Naša hostka MUDr. Veronika Marcinčáková tiež prezradila, ako môže rodič u svojho dieťaťa identifikovať, že už môže ísť o diagnózu, aj to, že mnohí rodičia sa často zbytočne vinia za problémy svojich detí a kedy rodičia naozaj k týmto problémom prispievajú.  Hovorí tiež, že lepšia diagnostika pokrýva podľa štúdie len 20 % prírastku detských pacientov s psychiatrickými diagnózami. Zvyšok je skutočný nárast - napríklad v oblasti ochorení autistického spektra. Pritom ADHD, o ktorého domnelom náraste sa v laickej verejnosti často hovorí, je stále na približne rovnakej úrovni ako v minulosti.

„Chceme, aby sa tento rok výnimočne dostali do kontaktu so zdravotnými klaunmi aj ľudia, ktorí bežne takú príležitosť nemajú.“   Napriek tomu, že bol rok 2023 stále poznačený pandémiou, zdravotní klauni z Červeného nosa urobili až 2614 klauniád, čo predstavuje približne 7000 hodín smiechu. Tento rok si dali predsavzatie prekonať dokonca 3-tisícovú hranicu. A keďže Červený nos oslavuje v apríli svoje 20. narodeniny, pri tej príležitosti pripravil mnoho aktivít a prekvapení pre detských pacientov, seniorov, ale aj pre širokú verejnosť. Môžu nás zažiť napríklad na Štafetovom behu Od Tatier k Dunaju, ale aj v uliciach miest. Priam galaktický darček Červenému nosu daroval k narodeninám zakladateľ Gary Edwards. Ak sa chcete dozvedieť viac, vypočujte si podcast s výkonným riaditeľom Červeného nosa Milanom Šagátom.

„Priprav sa na šváby, ruštinu, hlad, zimu a krásnu prírodu.“   Matúš Lazarčík je databázový špecialista a jeho úlohou je správa, bezpečnosť a starostlivosť o databázu darcov Červeného nosa, takže pracuje s informáciami, tabuľkami, číslami... To znie na prvé počutie nudne a komplikovane, avšak Matúš ich s jeho svojským humorom dokáže odprezentovať vtipne a zaujať aj nezainteresované publikum. Keďže väčšinu svojej  pracovnej doby sedí pri počítači, dovolenky trávi o to akčnejšie. Láka ho dobrodružstvo a jeho vášňou je low-costové cestovanie po krajinách, ktoré ešte nie sú objavené turistami. Takou je aj Uzbekistan, ktorý nedávno navštívil a v podcaste porozprával svoje dobrodružné a kulinárske zážitky zo svojej cesty po tejto krásnej a zaujímavej krajine.

„Keď som dala prvý príspevok o mojom príbehu o dojčení, ženy mi začali písať, že sú rady, že v tom nie sú samy.“   Na instagrame otvorene hovorí o psychických problémoch a rieši citlivé témy, ktoré sú ešte stále do veľkej miery tabuizované. Keď pred rokmi na instagram zavesila svoj prvý príspevok o tom, aké bolo pre ňu bolestivé, keď sa jej ľudia pýtali na dojčenie, pričom ona dojčiť nemohla, ozvalo sa mnoho ďalších žien. Ocenili, že sa venuje tomuto problému, lebo sa s ňou vedeli po svojej vlastnej skúsenosti stotožniť. Postupne otvárala ďalšie a ďalšie témy a dnes má za sebou silnú komunitu fanúšikov, ktorí s porozumením čítajú jej príspevky o popôrodnej depresii, úzkostiach, či poruchách príjmu potravy, ktoré ona sama zažila či zažíva. Vypočujte si silný a veľmi otvorený podcast so Zuzkou Mračkovou, ktorá prezradí, kedy sa prvýkrát vyvracala, ako zvládla boj s bulímiou a anorexiou, čo ju zachránilo a čomu sa okrem instagramu dnes venuje.

„Ja viem, že to vyzerá čudne, že pani 50+ si pustí svoju obľúbenú skladbu a tancuje vo svojej kuchyni.“   Obľúbená herečka, ktorú najmä mladšia generácia pozná skôr ako úspešnú slovenskú influencerku. Miluje ľudí a korona jej otvorila virtuálny svet, keď jej chýbal kontakt s divákom. V súčasnosti je aktívna na oboch scénach – divadelnej aj sociálnych sietí - a hovorí, že si musí vedome plánovať oddych, aby ju to celé nepohltilo. Všetkým odkazuje, aby mysleli na svoje zdravie skôr, ako je neskoro a dopriali si čas pre seba. V našom podcaste tiež prezradí, že nielen v divadelnom predstavení sa snaží odtabuizovať tému klimaktéria, aj to, prečo si dopriala ajurvédsky pobyt. Dozviete sa tiež, kto ju dokáže nahnevať, čo robí v predvianočnom období a ako sa zbavuje nepotrebných vecí. Vypočujte si Podnosku so Zuzanou Vačkovou.

„Všetci si myslia, že Abrahám má pyžamo so žabó ešte z 19. storočia.“   Vyštudoval herectvo, pracuje v dabingu, jeho hlavnou špecializáciou je však oblasť etikety a kráľovskej rodiny. Hovorí o sebe, že je priaznivcom britskej monarchie, ktorú považuje za najtradičnejšiu. Jeden z kurzov, ktoré absolvoval, bol aj kurz etikety u bývalého komorníka kráľa Karola 3. V súčasnosti Jakub Abrahám prednáša o etikete na VŠ a vedie kurzy etikety, dokonca aj pre tínedžerov od 15 rokov. Dozviete sa, aké sú pravidlá pri navrhovaní tykania, ktoré otázky by ste pri „small talk“ určite nemali položiť, aj to, ako správne pobozkať ruku dáme. Prezradil tiež, čo si myslí o Harrym a Meghan a prečo bola pre neho posledná rozlúčka s kráľovnou silným zážitkom.

„Komici vedia, čo to je trapas. Vedia, čo to je, že chceš byť vtipný a si 5 minút v tichu.“   Viete, čo je callback, pančlajn, storytelling, open mike, či running joke? Stand-up comedy má tiež svoje pravidlá a terminológiu, hoci nemá svoju metodológiu. Možno ju raz sformuluje vyštudovaný herec, komik, pedagóg, režisér, improvizátor aj niekdajší LUDUSák Šimon Ferstl,  ktorý bol hosťom našej PodNOSky. Šimon je známy práve vo svete stand-up comedy, kam priniesol nový formát – improvizačné hry. Improvizáciu podľa neho diváci u nás obľubujú, lebo chcú vidieť komika v inej situácii, v niečom, čo nie je pripravené a kde môže byť omylný, čo ho poľudšťuje. Prezradil nám tiež, čo je pre komika poctou a čo trapasom, kto je dramaturgom stand-up,  ale aj to, o čom je jeho nová inscenácia, ktorú pripravil so svojím Divadlom DPM.

„Keď ostatní chalani útočili na bránku, podľa svedectva môjho otca ja som pozeral do oblakov a pozoroval, aké lietadlo práve letí. Ale vždy som to považoval za platonický sen.“   „Keď hovoríme o mužskom rozkroku, tak v čom je to iné ako hovoriť o rakovine hrubého čreva alebo rakovine krčka maternice? Veď je to diagnóza ako každá iná a iba preto, že je to mužský rozkrok, tak to má byť tabu? Podľa mňa nie.“ Okrem toho, že je Viktor Vincze tvárou večerných správ v najsledovanejšej televízii, angažuje sa aj v niektorých spoločensky dôležitých oblastiach a snaží sa odtabuizovať citlivé témy ako napr. klesajúca mužská plodnosť či adopcie. V Podnoske prezradí aj to, kde zmizla pani Vinčenzová a prečo je v poslednej dobe skeptický ohľadne projektu „zelenej zmeny“. Dozviete sa tiež detaily zo zákulisia prípravy televíznych správ a Viktor zaspomínal s odstupom času aj na to, ako v priamom prenose Adelu požiadal o ruku. V Podnoske sme rozoberali aj to, že v posledných dvoch rokoch si plní svoj detský sen a onedlho získa licenciu prvého dôstojníka pre veľké lietadlá Boeing 737.  

„Ženy riešia zdravé stravovanie, aby boli pekné a muži až vtedy, keď zdravotne nie sú stopercentní.“   Viete, že človek má predpoklad žiť v dobrom zdraví až 120 rokov? Je všetko zdravé jedlo naozaj zdravé? Aký význam má v našom živote vyvážená strava? Prečo je cukor pre nás nebezpečný a ako je možné ovládnuť chuť na sladké? Stačí nám hodina cvičenia denne? Ako ovplyvňuje naše zdravie spánok? Tieto, aj mnohé ďalšie zaujímavosti súvisiace so zdravým životným štýlom sa dozviete v Podnoske, ktorej hosťom je Katarína Skybová, riaditeľka Inštitútu redukcie a prevencie nadváhy kompliment, ktorý pred 31 rokmi založila jej mama s cieľom prevencie civilizačných ochorení.

„Ja som mal cestou taký moment, že už na Pezinskej babe som to chcel vzdať.“   Jozef Jurčišin-Kukľa je herec, zdravotný klaun a pedagóg. V Podnoske rozprával najmä o jeho koníčku - horskej turistike, ktorej sa venuje už 21 rokov. V lete bol  na pár dní súčasťou výpravy Cesty hrdinov SNP, ktorú organizovali jeho kamarát Jožko a  brat Marián. Dozviete sa, aké dobrodružstvá zažili, ako dopadlo ich stretnutie s medveďom, ako im pomáhal na ceste humor a prečo sa rozhodli svoju osobnú výzvu - zdolať 770 kilometrovú turistickú magistrálu naprieč Slovenskom -  spojiť s darcovskou výzvou pre Červený nos. A keďže aktuálne hľadáme do združenia nových zdravotných klaunov, Jozef zaspomínal aj na to, ako vyzeralo jeho prijatie do nášho tímu zdravotných klaunov.

„My sa nevieme zaobísť bez starých stromov, dokonca ani bez mŕtveho dreva. Je to mŕtve drevo plné života.“   Je vzorom toho, ako sa dajú skĺbiť a prepojiť navonok úplne vzdialené povolania. Je herec a profesionálny zdravotný klaun, od malička ho to však ťahalo aj von - do záhrady a prírody. Okrem VŠMU sa preto rozhodol vyštudovať vo Viedni krajinnú architektúru so zameraním na ochranu životného prostredia a arboristiku.  Ako môžu vznikať dôvtipné a užitočné “zelené” projekty, ktoré ochraňujú a obohacujú naše životné prostredie priamo v mestách? Čo je pasportizácia zelene? Čo majú spoločné stromy a seniori, ktorých navštevujú zdravotní klauni v DSS? Aj na tieto otázky nájdete odpovede v tejto Podnoske, ktorej hosťom je náš kolega Ivan Petro, ktorý je zároveň vedúcim Oddelenia tvorby mestskej zelene na bratislavskom magistráte.    

„Mnohí Bratislavčania vôbec nepoznajú Bratislavu a je to škoda.“   Viete, čo spája Shönen Náciho s Červeným nosom? Poznáte sochu Posmieváčika? Aké je symbolické číslo Bratislavy? Aj ďalšie tajomstvá o našom hlavnom meste odhalíme v Podnoske s Richardom Kelešim, ktorý je čerstvým absolventom sprievodcovského kurzu zameraného na Bratislavu a jej históriu. Rišo je okrem toho manažérom pre Face to Face fundraising v Červenom nose a dozviete sa od neho aj to, ako prebieha oslovovanie potenciálnych darcov “tvárou v tvár” priamo na ulici, prečo to nie je len obyčajná brigáda a kto môže takú prácu robiť.

„Povedal som si, že budem mať štyri rodiny a už ich mám deväť.“   Vo svojom mladom veku stihol už toľko, čo sa mnohým nepodarí za celý život. Hovorí, že na VŠMU sa dostal vďaka džudu, ktorému sa aktívne venoval 11 rokov. Už ako 16-ročný napísal s kamarátom knihu, ktorá oslovila aj Milana Lasicu. Založil nadáciu, aby doprial onkologickým pacientom vysnívané zážitky a popritom stíha učiť aj mladých študentov v Luduse. Prednedávnom našiel záľubu vo včelárstve a okrem iného prezradil, čo ho na včelách fascinuje, prečo si včely nepoznajú svojho včelára, aj to, ako ich lieči. Vypočujte si podcast s mladým hercom, známym aj z obľúbených seriálov, Petrom Kissom.