Rande s mestom – podcast nielen o dejinách Bratislavy

Poďte sa príjemne sviatočne naladiť a ponoriť hlbšie do adventnej atmosféry prostredníctvom rozprávania a osobných spomienok rodenej Prešporáčky a skutočnej sprievodcovskej legendy a stále aktívnej lektorky Kurzu sprievodca cestovného ruchu BKIS - pani Heleny Navrátilovej. V srdečnom rozhovore s Ludwigom Baginom vás možno inšpiruje k novým tradíciám, či výberu zmysluplných darčekov, no najmä sprostredkuje živý obraz Bratislavy minulého storočia.

Architekti a stavitelia z rodu Feiglerovcov zásadne definovali  genius loci starého Prešporka a stoja za rozsiahlym delom a stavbami, ktoré možno dodnes obdivovať. Ignác Feigler mladší, ktorý zomrel pred 130 rokmi, teda 16. novembra 1894 v Bratislave,  bol jeden z najplodnejších a najvšestrannejších architektov v dejinách nášho mesta. Projektoval napr. ortodoxnú synagógu na Zámockej ulici, nemocnicu na Mickiewiczovej ulici, Palugyayov palác na Pražskej, či pôrodnicu na Zochovej ulici. Nielen o ňom, ale aj o ďalších generáciách tohto rodu sa Ludwig Bagin rozprávali s historikom umenia a odborníkom na ochranu pamiatok Dr. Petrom Budayom.

V októbri bola v Múzeu dopravy v Bratislave otvorená výstava približujúca históriu legendárnej Viedenskej električky z Bratislavy, ktorá začala premávať pred 110 rokmi a tešila sa mimoriadnemu záujmu obyvateľstva. Slovenské technické múzeum ju pripravilo v spolupráci s Klubom priateľov mestskej hromadnej a regionálnej dopravy a s ďalšími partnermi. V areáli múzea uvidíte napríklad zreštaurovanú električkovú lokomotívu, podvozok nákladného vozňa s pôvodným označením a pripravené sú aj viaceré výchovno-vzdelávacie aktivity. O fenoméne Viedenskej električky diskutoval Ludwig Bagin s Romanom Delikátom z Klubu priateľov mestskej hromadnej a regionálnej dopravy.

Pred 120 rokmi (13. septembra 1904) bola definitívne dokončená stavba dnes už ikonickej Lekárne Salvator. Na fasáde novostavby lekárne na Panskej ulici bola umiestnená socha Spasiteľa od významného bratislavského sochára Alojza Rigeleho. O vzniku aj o ďalšom dobrodružnom osude lekárne sa Ludwig Bagin rozprával so známym bratislavským historikom Štefanom Holčíkom.

Vypočujte si záznam živého nahrávania podcastu Rande s mestom, ktoré sa uskutočnilo v rámci Bratislavského kultúrneho leta na podujatí - Večer na hradbách. V auguste uplynulo 60 rokov od vyhlásenia Prírodnej rezervácie Devínska Kobyla za chránenú oblasť. Výnimočné územie - Sandberg, ktoré je súčasťou Devínskej Kobyly, je vďaka svojej biodiverzite, archeologickému a paleontologickému významu zaradené v 4. stupni ochrany prírody. Vyskytujú sa tu výnimočné rastlinné i živočíšne druhy, z ktorých mnohé nájdeme už len na zopár miestach Slovenska. Nielen o histórii tohto územia sa Ludwig Bagin rozprával s turistickou sprievodkyňou a lektorku kurzu Sprievodca cestovného ruchu BKIS - Andreou Turanskou. Dozviete sa veľa o význame, ale aj o konkrétnych pokladoch tohto výnimočného územia a zistite, prečo sa oplatí chrániť ho pre ďalšie generácie.

Prvá postmoderná stavba na Slovensku bola dokončená pred 40 rokmi, v júli 2024. Dnes už neexistujúci - obchodný dom Ružinov, bol dielom autorského kolektívu: Ján Bahna, Ľubomír Mihálik, František Kalesný, Pavol Čížek a Peter Minarovič. Zo stavby zostal už len skelet, ktorý viac ako desaťročie čaká na svoju novú podobu. O jeho pôvodnej podobe a o tom, prečo išlo o výnimočnú stavbu, sa Ludwig Bagin rozprával s architektom Matúšom Bišťanom, ktorý sa obchodnému domu Ružinov venoval aj vo svojej dizertačnej práci a bol študentom prof. Bahnu.

Pred osemdesiatimi rokmi, 16.  júna 1944, zažila Bratislava bombardovanie s ničivými následkami. 33 stíhačiek a 158 bombardérov americkej leteckej armády zaútočilo na rafinériu Apollo, Zimný prístav a jeho okolie a za deväť minút zničilo 80 percent závodu. Nielen o detailoch útoku a jeho následkoch, ale aj o príčinách, historickom pozadí a ďalšom osude rafinérie Apollo sa Ludwig Bagin rozprával s PhDr. Ľudovítom Hallonom, DrSc., ktorý pôsobí ako vedúci oddelenia dejín vedy a techniky v Historickom ústave SAV.

Bratislavská kalvária je jednou z najstarších na území Slovenska a jednou z prvých v Uhorsku! Situovaná je v kopci medzi Hlbokou a Pražskou ulicou a 27. mája 2024 prešlo 330 rokov od položenia jej základného kameňa (v roku 1694 ). Pôvodné zastavenia krížovej cesty z prelomu 17. a 18. storočia boli v 50-tych rokoch 20. storočia cielene ničené, pričom najviac zdevastované boli pri výstavbe Pražskej ulice, kedy sa odbagrovalo aj z Kalvárskeho kopca. Do 21. storočia sa zachovalo len torzo, avšak vďaka iniciatíve a usilovnej práci Občianskeho združenia Bratislavská Kalvária, sa toto pútnické miesto v súčasnosti úspešne obnovuje. O príbehu bratislavskej kalvárie sa Ludwig Bagin rozprával s vynikajúcim sprievodcom po Bratislave Pavlom Šimove.

Juraj Schulpe bol filantrop, ktorý sa angažoval v riešení najpálčivejších sociálnych a zdravotných problémov Uhorska. Zasadzoval sa o slušné bývanie a výstavbu cenovo dostupných bytov pre robotníkov a vypracoval sociálne reformy zamerané na oblasť hygieny. ⁠Pred stotridsiatimi rokmi, presne 29. marca 1894, sa zaviazal na vlastné náklady postaviť na Šancovej ulici v Bratislave robotnícku kolóniu, ktorá sa stala  vzorovým modelom bývania robotníkov v Uhorsku.⁠ Viac o tomto výnimočnom človeku a jeho mimoriadnej práci sa dozviete od Gabriely Dudekovej Kováčovej z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied.  

Bratislava má bohatú a rozmanitú zbierku umeleckých diel vo verejnom priestore, okolo ktorých určite aj vy dennodenne chodíte a napriek tomu o nich veľa neviete, či dokonca ich prehliadate.  Našťastie sa v posledných rokoch zobúdza viacero iniciatív, ktoré im venujú zaslúženú pozornosť a častokrát sa snažia o ich záchranu. Skvelý projekt realizuje aj Galéria mesta Bratislavy, ktorá pod hlavičkou – Umenie mesta založila a spravuje živú databázu diel vo verejnom priestore. Táto online mapa dokumentuje diela od 2. polovice 20. storočia až po súčasnosť, prináša o nich komplexné informácie a častokrát popularizuje diela, ktoré boli dlhé roky spájané s minulým režimom a považované za nehodnotné. Viac o aktuálnom stave a ďalších plánoch celého projektu sa dozviete od spoluautorky a projektovej manažérky Lindy Blahovej z Galérie mesta Bratislavy.  

Alojz Rigele je svojím talentom a ohromným dielom, ktoré zanechal synonymom sochárskej tvorby v Bratislave. Mimoriadne talentovaný kamenosochár, rezbár a vyhľadávaný portrétista by 8. februára oslávil 145 rokov. Viac o živote a diele tohto majstra sa dozviete v rozhovore s legendárnym sprievodcom po Bratislave a lektorom kurzu sprievodcov Zsoltom Lehelom, ktorý je tiež autorom monografie o Alojzovi Rigelem.

Čo všetko o minulosti sa dá dozvedieť z dlažby? Historička Julia Itin a fotograf Štefan Cipár stoja za vytvorením unikátnej kolekcie historických vzorov a farieb pôvodných dlažieb, ktoré v Bratislave mapovali takmer tri roky. Mnohé z nich prežili v nezmenenej podobe celé storočia, a tak majú dnes naozaj čo rozprávať... Vypočujte si viac o ich zaujímavej práci a výskume, ktoré predchádzali vydaniu výnimočnej knižnej publikácie - Mozaika Bratislavy – skryté dlažby a obklady.

Odkiaľ sa vzali Vianoce a ako ich slávili naši predkovia v starej Bratislave? Ako vyzerali Vianoce v 17. a neskôr v 20. storočí? O tom, čo všetko zahŕňala príprava na sviatky v jednotlivých vrstvách mestskej spoločnosti, či kedy sa objavil prvý vianočný stromček a vianočné trhy, rozprávajú mladí bádatelia z Archívu mesta Bratislavy - Martina Rácová a Miroslav Baranek. Vypočujte si detailné svedectvá, ktoré vychádzajú z dobových prameňov, ako sú účtovné knihy, listy, priania, či dokonca unikátny list Ježiškovi z roku 1857.

V jednej z najkrajších klasicistických stavieb Bratislavy – v Primaciálnom paláci, sa okrem slávnej Zrkadlovej siene, nachádza aj skutočný umelecký skvost – svetoznáme gobelíny. Ide dokonca o jedinú kompletnú sériu svojho druhu na svete, ktorá pozostáva zo šiestich kusov tapisérií a znázorňuje antickú mytologickú báj o tragickej láske Leandra a Héro. Objavené boli náhodne v 20. storočí pri renovácii paláca.   Dnes sú súčasťou stálej expozície európskeho umenia v Galérii mesta Bratislavy a detaily ich príbehu i súčasný stav priblíži historik umenia a externý lektor Galérie mesta Bratislavy –  František Bucha.

Budova Starého lýcea na Konventnej ulici, ktorá bola postavená 22. októbra 1783, je národnou kultúrnou pamiatkou a v nedávnej dobe prešla rozsiahlou a veľmi citlivou rekonštrukciou. Vzniklo tu  tzv. Laboratórium otvorenej spoločnosti, kde by sa mali diskutovať kľúčové spoločenské témy. O slávnej histórii lýcea, ale aj o príprave a realizácii jeho novej podoby sa Ludwig Bagin porozprával s programovým manažérom a koordinátorom projektu Martinom Kováčom.

Extravagantné, odvážne a na svoju dobu provokatívne dielo inšpirované slávnym Centre Pompidou v Paríži - aj tak možno charakterizovať Novú tržnicu na Trnavskom mýte v Bratislave. Stvoril ju slovenský architekt Ivan Matušík, ktorý je tiež autorom ikonických obchodných domov Prior v Bratislave a v Nitre. Od jej otvorenia  20. októbra 1983 práve uplynulo 40 rokov a napriek dlhoročnému zanedbaniu, stále vyniká svojím architektonickým konceptom. Prešla už čiastočnou obnovou a v roku 2022 bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku, o čo sa výrazne zaslúžil odborný radca krajského pamiatkového úradu - Miroslav Hrdina.

Tajomný umelec a legendami opradený barokový sochár pochádzajúci z Bavorska – Franz Xaver Messerschmidt žil časť svojho života v Bratislave, kde napokon aj v roku 1783 zomrel. Z tohto obdobia pochádzajú aj slávne, a zároveň jeho najoceňovanejšie diela – Charakterové hlavy, teda neobvyklé busty s výraznými grimasami. O rozsiahlom diele a jeho význame, ako aj o rozporuplnej osobnosti a životnom príbehu tohto umelca sa Ludwig Bagin rozprával s kurátorkou zbierky starej maľby a sochy v Galérii mesta Bratislavy – Dominikou Zbončákovou.

Vypočujte si záznam zo živého nahrávania podcastu o prešporskom rodákovi, osvietenskom vizionárovi a uznávanom vynálezcovi - Wolfgangovi Kempelenovi. V lete pred 250 rokmi, presne 28. júla 1773, zostrojil na objednávku a pre pobavenie Márie Terézie šachový automat, ktorý mal podobu Turka sediaceho za stolom a napokon zatienil všetky jeho ďalšie vynálezy. V rozhovore Ludwiga Bagina s hosťom Andrejom Grollom, z občianskeho združenia Kempelenopolis, sa dozviete, aké svetové prvenstvá má Kempelen na svojom konte, že ovplýval aj umeleckým talentom a aké mal zásluhy v oblasti vzdelávania nevidiacich a nepočujúcich. 

Navštívili ste niekedy Archív mesta Bratislavy? Viete, kde sídli, čím sa zaoberá a prečo by mohol byť aj pre vás zaujímavý? Archívy sú pamäťou národa, majú nezastupiteľnú úlohu a význam v informačných štruktúrach a zdrojoch spoločnosti a sú súčasťou národného kultúrneho dedičstva každej krajiny. Tento rok slávi 100 rokov od vzniku Vedeckých ústavov mesta Bratislavy – teda vrcholnej kultúrnej a pamäťovej inštitúcie, ktorá v období Československej republiky a Slovenskej republiky združovala archív aj múzeum. O konkrétnych pokladoch, ktoré bratislavský archív uchováva aj o jeho aktuálnej činnosti porozprávali Ludwigovi Baginovi hostia z Archívu mesta Bratislavy - Michal Duchoň a Ján Kúkel.

Osud prešporskej židovskej štvrte predznamenal obrovský požiar, ktorý vypukol 17. mája 1913 v Podhradí a nezvratne poškodil takmer celú zástavbu v okolí Židovskej ulice. Oheň zničil všetko, čo mu prišlo do cesty a zázrakom obišiel iba ortodoxnú synagógu, Mikulášsky kostol a kapucínsky kostol s kláštorom. Nielen o  požiari, o jeho príčine a rozsiahlych následkoch, ale aj o histórii a súčasnosti bratislavskej židovskej obce porozprával Tomáš Stern, ktorý sa venuje dokumentovaniu židovského kultúrneho dedičstva na Slovensku. .

Presne 2. apríla 1973 začala výstavba na území pôvodnej obce, ktorá bola svojho času najväčšou obcou v Československu. Petržalka mala byť najmodernejším sídliskom na Slovensku s komplexnou vybavenosťou. Takmer celá pôvodná obec s rodinnými domami a vychýrenými marhuľovými sadmi padla za obeť rýchlej výstavbe. Dnes však už Petržalka patrí medzi najzelenšie mestské časti a vyhľadávané lokality pre život. O príbehu tohto sídliska sa Ludwig Bagin porozprával s Martinom Kleiblom, rodeným Petržalčanom, aktivistom, fotografom a autorom publikácie Petržalka – prekvapivý sprievodca mestskou časťou, ktorý dnes pôsobí aj ako projektový manažér v Kultúrnych zariadeniach Petržalky.        

31. marca 1945 bol z Bratislavy vypravený posledný transport politických väzňov zo Slovenska. Viac ako 120 mužov a žien bolo v nákladných vagónoch vypravených z bratislavskej hlavnej stanice v čase, keď už najvyšší predstavitelia ľudáckej vlády evakuovali svoje úrady pred blížiacou sa sovietskou armádou. Vo vlaku boli aj členovia ilegálneho mestského zastupiteľstva - Jozef Országh a Štefan Štunda. Aj ich príbeh a mená ďalších desiatok obetí si môžete vypočuť v audiozázname diskusného večera - Rande s mestom špeciál: Z Bratislavy do Mauthausenu. Spomienkový večer pripravilo Bratislavské kultúrne a informačné stredisko (BKIS) a uskutočnil sa 30. marca 2023 v Kostole Klarisky. Hosťami boli: Marína Zavacká z Historického ústavu SAV a Matej Medvecký z Vojenského historického ústavu, moderoval Michal Hvorecký.

29. marca 1803 zomrel v Bratislave osvietenský vzdelanec, farmakológ, bratislavský mestský lekár a zakladateľ zdravotníckej polície – Zachariáš Teofil Huszty. Do našich zemepisných šírok priniesol mnohé pokrokové myšlienky a venoval sa najmä téme verejného zdravotníctva. Rád využíval výdobytky farmakológie a bol priekopníkom očkovania detí proti kiahňam. Uznávaný bol aj za hranicami Uhorska a vydal dokonca vo svete prvé dielo o verejnom zdravotníctve. O jeho rozsiahlej a rozmanitej práci nám porozprával vzácny hosť a historik medicíny – László Kiss, CSc., dr. habil.

Fašiangové zábavy boli obľúbené nielen na vidieku, ale aj v mestách, kde boli ich hlavnými organizátormi remeselnícke cechy a od 19. storočia sa postupne transformovali najmä do plesov a bálov. O tom, ako  sa slávnosti v našom meste vyvíjali, ako vyzerali, čo všetko bolo ich súčasťou a aké masky patrili k najobľúbenejším porozpráva moderátorovi Ludwigovi Baginovi skúsená odborníčka na problematiku obradovej kultúry a spoločenského života v mestskom prostredí - etnologička Viera v Feglová.

"Je ako pamäť nášho mesta.“ Zsolt Lehel inšpiroval a vychoval celé generácie bratislavských sprievodcov. Vo veľmi osobnom a ľudskom rozhovore nahliadneme do sveta tohto skúseného lektora, legendárneho sprievodcu a najmä vzácneho a múdreho človeka, ktorý je zároveň dušou kultovej palacinkárne na Šancovej ulici - palacinky Lacinky. Za všetky tieto činnosti a dlhoročné približovanie hodnôt nášho mesta ľuďom získal v roku 2022 Cenu primátora. Ako vníma premeny Bratislavy, jej dnešnú podobu, či v čom vidí zmysel sprievodcovskej profesie v súčasnosti?

V podcastovom špeciále plnom vôní a lahodných chutí na tému – Prešporské Vianoce sa dozviete, ako vyzerala sviatočná prešporská kuchyňa, tradície a zvyky multietnického obyvateľstva, rôzne vychýrené slávnostné jedlá u katolíkov aj evanjelikov, napr. tradičná polievka tzv. štedrovečernica, dubáková, či hríbová polievka, opekacne, pôstne špeciality, medzi ktoré patrili neraz aj labute, žabie, či ondatrie stehienka, no dôjde aj na vraniu polievku, pôvod majonézového šalátu a mapovanie rôznych kultúrnych vplyvov, ktoré sa podpísali aj na našich súčasných vianočných zvykoch. Pre našich predkov bolo jedlo vzácne, vážili si ho a neplytvali ním, čím všetkým však ešte v tomto sviatočnom období žili a ako sviatky slávili, porozprávala Ludwigovi Bagnovi známa etnologička, výskumníčka, popularizátorka a spisovateľka - pani  Katarína Nádaská.

Pred 260 rokmi poctil svojou návštevou naše mesto hudobný génius a asi najznámejší skladateľ všetkých čias - Wolfgang Amadeus Mozart. Wolfi, ako ho doma prezývali, navštívil Prešporok so svojím otcom Leopoldom a sestrou Nanerl v roku 1762, vtedy ako šesťročný chlapec – zázračné dieťa. O tejto návšteve a údajnom koncertnom vystúpení sa však vedú polemiky...  Ako to naozaj bolo? Koncertoval alebo nekoncertoval malý Mozart v Bratislave? A ak áno, kde sa koncert odohral? Vydajte sa s nami po stopách príbehu, ktorý sa pokúsime rozlúštiť  s odborníčkou na hudobné dejiny Bratislavy, vynikajúcou sprievodkyňou po Bratislave i Viedni a spoluautorkou knihy – Hudobný sprievodca po Bratislave, pani Zuzanou Godárovou. Viac informácií k téme nájdete aj v článku Zuzany Godárovej:  K 260. výročiu návštevy W. A. Mozarta s rodinou v Prešporku

Mnohé tragické udalosti a katastrofy poznačili život nášho mesta a zanechali dodnes prítomné svedectvá v jeho uliciach - ako napríklad morové stĺpy. Ten na Rybnom námestí bol dokonca postavený uprostred zúriacej epidémie a dnes je pamiatkou na mor - jeden z najstrašnejších a najpamätnejších v Bratislave.  Vypukol presne pred 310 rokmi a počas takmer dvojročného trvania zredukoval obyvateľstvo mesta skoro o polovicu. O  mimoriadne veľkom vyčíňaní tejto ťažkej infekčnej choroby v Bratislave, o vtedajších opatreniach i dôsledkoch epidémie sa Ludwig Bagin rozprával so skvelým odborníkom, historikom a archivárom Michalom Duchoňom.

Vedeli ste, že Kaplnka sv. Almužníka, ktorú nájdete v bratislavskom Dóme sv. Martina, uchováva unikátny poklad svetového významu? Ide o diplomatický dar symbolizujúci prímerie medzi Uhorskom a Osmanskou ríšou, ktoré koncom 15. storočia uzavrel uhorský kráľ Matej Korvín.  Sú to ostatky svätého Jána Almužníka. Historickú i umeleckú vzácnosť tejto pamätihodnosti umocňuje aj nádherná baroková kaplnka, v ktorej sú uložené. O tom, ako vznikla  táto kaplnka, ktorá patrí k  najvýznamnejších barokovým pamiatkam na Slovensku, ale aj o tom, kto bol Ján Almužník, prečo by sme mu mali venovať pozornosť a ako sa jeho ostatky dostali do Bratislavy rozpráva Ing. arch. Patrik Baxa, odborník na dejiny bratislavskej architektúry 18. a 19. storočia z Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave.

Historik a hlavný archivár Bratislavy Ovídius Faust patrí k našim najvýznamnejším osobnostiam. Celý svoj život venovali histórii mesta a vydával publikácie na najvyššej vedeckej úrovni. Do kľúčových pozícií v mestských inštitúciách sa dostal v zložitom historickom období po 1. svetovej vojne a veľké dejiny 20. storočia kruto poznačili celý jeho život. Keďže sa hlásil k nemeckej národnosti po skončení 2. svetovej vojny čelil obvineniu z kolaborácie, stratil občianstvo, prácu i majetok a doslova živoril na hranici biedy. O jeho obdivuhodnej odbornej činnosti a mimoriadnom význame nielen pre mestské pamäťové inštitúcie sa dozviete v rozhovore Ludwiga Bagina s Elenou Kurincovou z Múzea mesta Bratislavy a Michalom Duchoňom z Archívu mesta Bratislavy. Neobídu ani tému Faustovho údajného stretnutia s Albertom Einsteinom či do akej miery možno v osude tohto veľkého človeka sledovať povestné nomen omen .

Most Slovenského národného povstania patrí medzi ikonické stavby Bratislavy a jeho inovatívna konštrukcia zásadne zmenilo siluetu hlavného mesta. Toto ukážkové dielo moderny spoluvytvára identitu Bratislavy a nájdeme ho na mnohých pohľadniciach, či v materiáloch pre turistov. Od jeho slávnostného otvorenia, ktoré sa uskutočnilo 26. augusta 1972, práve uplynulo 50 rokov.  O polstoročnom dedičstve a architektúre z čias socializmu, jej svetovom význame a častokrát skrytej kráse sa moderátor Ludwig Bagin porozprával s historikom architektúry a urbanizácie – Petrom Szalayom z Historického ústavu SAV, ktorý sa venuje urbanizmu 20. storočia, pamiatkovej ochrane a obnove, ale aj kritike súčasnej architektonickej tvorby.

Býva samozrejmou súčasťou väčšiny osláv – obľúbené slovenské „šampanské“ s takmer 200-ročnou históriou značky Hubert. Príbeh tohto vinárstva je veľkou rodinnou ságou, ktorá prináša pozoruhodné osudy jej členov, netradičné príbehy lásky a vynárajú sa v ňom najmä portréty troch odvážnych a silných žien, ktoré sa zásadne pričinili o prosperovanie rodinného podniku. Legendu z tohto nápoja vybudovala práve jedna z nich – Paulína, ktorá spoločnosť  viedla až do zániku monarchie. Šumivé víno značky Hubert sa dostalo na stoly strednej triedy, aj na významné udalosti, ako napríklad banket pri príležitosti otvorenia trate viedenskej električky vo februári 1914. Viac o dramatických osudoch Hubertovcov, o dejinách vinohradníctva a vinárstva v 19. a v prvej polovici 20. storočia v Bratislave, ale aj o konkurenčných vzťahoch či počiatkoch marketingu v tejto oblasti, prezradí v rozhovore s Ludwigom Baginom jeho hosť – pán Štefan Hrivňák z Archívu mesta Bratislavy.

Viete, čo všetko predchádzalo tomu, kým sa Bratislava stala skutočným univerzitným mestom? V 15. storočí síce založil kráľ Matej Korvín slávnu Istropolitanu, ale začiatkom 20. storočia, Bratislava stále medzi univerzitné mestá nepatrila. Univerzita Komenského napokon vznikla až v roku 1919, no mala  ešte jednu zaujímavú predchodkyňu, ktorej vzniku predchádzalo množstvo úporných snáh na jednej strane aj zámerného vyčkávania na strane druhej. Pôsobenie Alžbetínskej univerzity bolo veľmi krátke a intenzívne. O jej komplikovanom zrode, o vtedajších spoločenských okolnostiach, či jej odkaze sme sa rozprávali s Árpadom Korpásom, podpredsedom OZ Bratislavské rožky – Pozsonyi Kifli PT a vynikajúcim sprievodcom cestovného ruchu, ktorý sa špecializuje na históriu školstva a vzdelávania.

Žili aj  v Bratislave bosorky? Koľko ich bolo a ako vyzerali procesy s nimi na našom území? Ako vôbec vznikol bosorácky mýtus a prečo prerástol do krvavého prenasledovania a masovej hystérie? Ešte pred tromi storočiami verili aj naši predkovia, vtedajší obyvatelia Horného Uhorska, v nadprirodzené schopnosti bosoriek a čarodejníc, ktoré vraj spolupracovali s diablom... Bosoráctvo vysvetľovalo veľmi veľa vecí, na ktoré ľudia nenachádzali odpovede a ochotne im verili aj tí vzdelanejší – či už išlo o prírodné katastrofy alebo ochorenia a nešťastia, ktoré ohrozovali ich životy.  Mnoho žien obvinených z bosoráctva bolo kruto mučených a väčšinou skončili zaživa upálené. 24. mája 1602 uplynulo 420 rokov od upálenia „prvej bratislavskej bosorky“ - Agáty Barlobášovej, rodenej Tóthovej z Podunajských Biskupíc. Nielen o jej príbehu sa moderátor Ludwig Bagin porozprával s vynikajúcou popularizátorkou histórie a spisovateľkou PhDr. Tünde Lengyelová, CSc., vedúcou oddelenia novovekých dejín Historického ústavu Slovenskej akadémie vied.

Keď sa po vzniku Československa začala v Bratislave formovať moderná, mestská spoločnosť, sťahovalo sa sem aj mnoho mladých žien z celého Slovenska, ktoré už nechceli byť iba v domácnosti a odkázané na vydaj, či milosť rodiny. Aj tento jav prispel k tomu, že sa v apríli 1922 vtedajšie Bratislavčanky rozhodli založiť nový spolok – miestny odbor Živeny v Bratislave. Chceli poskytnúť praktickú pomoc, podporu i vzdelanie dievčatám prichádzajúcim z vidieka, hľadajúcim nový život a uplatnenie v meste. Živene patrí čestné miesto na poli kultúry, osvety a sociálnej práce, ale aj v celkovej ženskej angažovanosti vo verejných aktivitách. Vedeli ste, že Živena stojí aj za vznikom Lúčnice? Jej členkami i členmi boli mnohé významné osobnosti, ktoré odvážne  a vytrvalo čelili rôznym spoločenským a politickým tlakom. Múzeum mesta Bratislavy pripravilo k tomuto výročiu v spolupráci s Historickým ústavom SAV odborný seminár - Sto rokov Živeny a verejnej angažovanosti žien. Nielen o histórii Živeny a aktivitách, ktoré sa konajú pri príležitosti jej výročia, ale aj o jej súčasnom fungovaní a budúcich plánoch sa moderátor Ludwig Bagin rozprával s pani Alenou Bučekovou, predsedníčkou miestneho odboru Živena Bratislava.

Začiatkom 20. storočia bolo divadlo stále skutočným centrom kultúrneho diania a patrilo ku každodennému životu prešporských mešťanov. V dnešnej historickej budove SND pôsobilo Mestské divadlo, ktoré hralo denne a v nedeľu dokonca dvakrát, v repertoári sa striedali nemecké a maďarské predstavenia a výkony domácich umelcov sa porovnávali s hviezdami viedenských divadiel. Presne pred 120 rokmi - v čase bujnejúcej maďarizácie, zaznela z javiska tohto divadla prvý raz slovanská reč – čeština! Hosťovala tu česká opera z Brna a v meste vyvolala doslova ošiaľ. Nielen o tejto veľkej udalosti, ale aj o praktickom fungovaní Mestského divadla sa s hostkou Janou Laslavíkovou, hudobnou vedkyňou a vedeckou pracovníčkou Historického ústavu SAV, v.v.i. rozprával moderátor Ludwig Bagin.

Keď pred 160 rokmi, 5. februára 1862, založilo zopár nadšencov z radov mladých magnátov a prešporských študentov práva Bratislavský veslársky spolok (Pozsonyi Hajós Egylet) podľa vzoru pešť-budínskeho veslárskeho spolku, bola to vo vtedajšom Prešporku vec nevídaná. Šport sa len pomaly začal presadzovať ako celospoločenský fenomén. Nielen o týchto jeho pozoruhodných začiatkoch, ale aj tom, čo všetko revolučným športovým snahám v dejinách ľudstva predchádzalo sa rozprával moderátor Ludwig Bagin so športovým historikom a publicistom Igorom Machajdíkom. Podrobne sa venovali aj samotnému fungovaniu tohto klubu, jeho úspechom a dejinných peripetiám, ale napríklad aj téme ženského športu.

Vedeli ste, že je to presne 120 rokov, čo má Bratislava trvalé elektrické osvetlenie? A počuli ste už o tom, že existujú zberatelia verejného osvetlenia? Nielen o tejto nevšednej záľube, ale aj o histórii, súčasnej podobe, či najnovších trendoch vo verejnom osvetlení Bratislavy sa rozpráva moderátor Ludwig Bagin v januárovej epizóde. Jeho pozvanie prijal Martin Nýdr, ktorý okrem toho, že pôsobí na Oddelení osvetlenia, sietí a energetiky na bratislavskom magistráte, je aj vášnivý zberateľ historických svietidiel. Poďte si s nami na Bratislavu posvietiť!

Ako vyzerala Bratislava v čase, keď sa stala slobodným kráľovským mestom? Presne 2. decembra 1291 jej uhorský kráľ Ondrej III. udelil mestské práva. Je to vôbec prvý známy mestský dokument a patrí medzi najdôležitejšie písomné dokumenty späté s históriou Bratislavy. Prvým mestom, ktoré získalo výsady slobodného kráľovského mesta na území Slovenska, bola Trnava v roku 1238. Prečo predbehla Bratislavu o viac ako polstoročie? Aké výsady a právomoci Bratislava napokon získala a ako sa tieto privilégiá prejavili v praxi? Napríklad v hospodárskom živote mesta? Bolo zrovnoprávnenie postavenia židovského a kresťanského obyvateľstva skutočné? Viete, že práve v tomto dejinnom období môžeme vystopovať pôvodom známych prísloví ako "Vyšiel na psí tridsiatok" či "ruku na srdce"? Moderátorovi Ludwigovi Baginovi odpovie na tieto a ďalšie zaujímavé otázky vedecká pracovníčka Historického ústavu SAV pani Žofia Lysá, PhD. a vedúci Archívu mesta Bratislavy PhDr. Michal Duchoň, PhD.

Život a krv za našu kráľovnú! Tieto slová zazneli pred 280 rokmi v Bratislave na uhorskom sneme, kde Mária Terézia prosila uhorskú šľachtu o pomoc pri obrane ríše a Uhorsko sa týmto činom prihlásilo k spoločnej habsburskej monarchii. Vedeli ste, že pred 250 rokmi navštívil Prešporok jeden z najznámejších vedcov všetkých čias a to v rámci svojej súkromnej cesty po Európe aj so svojou rodinou? Bol to Thomas Alva Edison a pôvodne sa chcel Uhorsku vyhnúť, keďže doboví sprievodcovia ho označovali za nebezpečnú krajinu so zlými cestami. K významným návštevám nášho mesta patrila aj predposledná oficiálna návšteva Tomáša Garrigua Masaryka, ktorá sa odohrala krátko po vojne, vzniku Československej republiky, mala posilniť československú štátnu identitu a ukázať početným menšinám, že ich práva budú zachované. 

V auguste sme si pripomenuli zaujímavé výročia ako napr. prvý ročník medzinárodného Orientálneho trhu, ktorý sa konal presne pred 100 rokmi a žila ním celá Bratislava. Pri príležitosti Dunajského veľtrhu pred 80 rokmi bolo naše mesto svedkom neslávnej návštevy ríšskeho ministra propagandy Joseph Goebbelsa, čo vtedajší politickí reprezentanti prezentovali ako veľkú poctu Slovensku. No spomenieme aj skutočnú kultúrnu udalosť  spred 90 rokov, kedy sa u nás objavil svetoznámy operný spevák – tenorista Richard Tauber, ktorý sa zúčastnil premiéry filmu Veľká atrakcia v bratislavskom kine Atlon.  

Vypočujte si mysteriózny príbeh o Bratislavskom duchovi spred 380 rokov, ale aj príbeh českobratského kazateľa a vizionára Mikuláša Drábika, ktorý bol v Bratislave popravený. Vedeli ste, že pred 90 rokmi obletela Bratislavu slávna vzducholoď Graf Zeppelin?

Jednou z najdôležitejších historických udalostí z čias Rakúsko-Uhorska bola korunovácia Márie Terézie v roku 1741 v Dóme sv. Martina v Bratislave. Naše mesto navštívil pred 180 rokmi aj jeden z najznámejších svetových rozprávkárov – Hans Christian Andersen. A viete, kde pred 90 rokmi stála najmodernejšia židovská nemocnica v Bratislave?

V májovej epizóde si povieme o tom, ako bola pred sto rokmi, 3. mája 1921, v Bratislave založená Umelecká beseda slovenská, teda spolok vtedajšej mladej generácie slovenských umelcov, a zároveň dodnes fungujúci výstavný a klubový priestor. Predstavíme vám aj športovú tvár Petržalky, o ktorej ste možno ani nevedeli a exhibičný zápas svetoznámeho tenistu Henri Cocheta z roku 1931. A na záver podrobne rozoberieme návštevu princa Charlesa a princezny Diany, 8. mája 1991,  teda presne pred tridsiatimi rokmi.

V aprílovej epizóde vám porozprávame o mimoriadnom a veľkom bratislavskom koncerte spred 140 rokov, kedy si v dnešnej historickej budove SND spolu zahrali Franz Liszt a Géza Zichy. Pripomenie si aj 100. výročie  behu Devín - Bratislava, ktorý je jedným z najstarších atletických podujatí na Slovensku. A podrobnejšie rozoberieme ako prebiehala výstavba, ktorá viedla k zásadnej premene Hodžovho námestia, jeho okolia i Poštovej ulice až do ich dnešnej podoby.

Marcový podcast prezradí, prečo a kde má v Bratislave pomník Johann Nepomuk Hummel, kto bol Max Stern, Bratislavčan a filatelista, ktorý vybudoval jednu z najväčších firiem na svete. No zaspomíname aj na dianie spred 30 rokov, kedy počas manifestácie za slovenskú štátnu samostatnosť došlo aj k útoku na prezidenta Václava Havla, vzniklo Rock FM rádio, ale aj kultové undergroundové divadlo Stoka.

Februárové Rande s mestom bude o pamätnej obrovskej snehovej kalamite z roku 1931, a tiež o dvoch legendárnych bratislavských priestoroch –  kine Hviezda a ikonickej stavbe slovenskej architektúry 20. storočia – Dome ROH, dnes známom ako Istropolis, ktorého budúcnosť je otázna…

V januárovej epizóde vám prezradíme, kde sa nachádzala kedysi najobľúbenejšia bratislavská koncertná sála –  Sieň reprezentatov, priblížime vám dobrodružný priebeh odstránenia miléniového uhorského pamätníka – sochy Arpáda na hrade Devín a dozviete sa viac o lúpeži ako z amerického filmu v centre Bratislavy…

V decembrovej epizóde Rande s mestom vám porozprávame o 90. výročí otvorenia Kochovho sanatória na Partizánskej ulici, ktoré dodnes existuje a v roku 1930 bolo najmodernejším zdravotným zariadením v Československu. Pripomenieme si aj históriu Starého mosta, ktorý sa pred 130 rokmi stal prvým kamenným mostom ponad Dunaj a slávnostne ho otvoril cisár František Jozef I.  Na Štedrý deň uplynulo aj 90 rokov od smrti hudobného skladateľa a dirigenta Oskara Nedbala. Zaspomíname si na tohto svetoznámeho hudobníka, ktorý pôsobil ako riaditeľ Slovenského národného divadla a výrazne pozdvihol jeho úroveň.  Rande s mestom vzniklo pre všetkých, ktorí chcú Bratislavu spoznávať aj v týchto pandemických časoch, keď to nejde celkom naživo.  Podcast prináša Bratislavské kultúrne a informačné stredisko  v spolupráci s lektorom Kurzu sprievodca CR BKIS Jánom Vyhnánkom. Účinkujú: Babsy Jagušák, moderátorka Martin Záni, lektor kurzu Sprievodca CR BKIS

Rande s mestom vzniklo pre všetkých, ktorí chcú Bratislavu spoznávať aj v týchto pandemických časoch, keď to nejde celkom naživo. V našej novembrovej epizóde si pripomenieme 240  rokov od otvorenia najstaršej dodnes fungujúcej koncertnej siene v Bratislave - Zrkadlovej siene v Primaciálnom paláci.  Neobídeme korunováciu Leopolda II. Habsburského v Dóme sv. Martina, od ktorej v novembri uplynulo 230 rokov. A na záver sa bližšie pozrieme na prvý koncert iba deväťročného Franza Liszta v Bratislave, ktorý sa uskutočnil presne pred 200 rokmi a mal taký veľký úspech, že sa prítomní šľachtici rozhodli zložiť na Franzovo štúdium vo Viedni, čím sa začala jeho hudobná kariéra. Liszt na to nikdy nezabudol a do Bratislavy sa pravidelne vracal ako slávny skladateľ a klavirista.  Podcast prináša Bratislavské kultúrne a informačné stredisko  v spolupráci s lektorom Kurzu sprievodca CR BKIS Jánom Vyhnánkom. Účinkujú: Babsy Jagušák, moderátorka Martin Záni, lektor kurzu Sprievodca CR BKIS