Verejne o politike

Oddelenie behaviorálnych a experimentálnych analýz (OBEA) má za sebou už niekoľko zaujímavých experimentov, ktoré pomohli formovať účinnejšie verejné politiky.V tejto epizóde Richard a Berenika vysvetľujú, ako môžu behaviorálne a experimentálne prístupy podporiť lepšie rozhodovanie vo verejnej správe. V podcaste sa venujeme aj nášmu spoločnému výskumu o vnímaní registračného poplatku za automobily – konkrétnemu príkladu, ako dáta z experimentov môžu prispieť k spravodlivejšej a účinnejšej politike.Projekt Miera akceptácie a účinnosť poplatkov a daní na preferenciu ekologickejšieho automobilu (GV-2024-11-P11-Z1) vznikol s podporou Nadácie NBS.

V ďalšom dieli podcastu Verejne o Politike sa rozprávame s doc. Katarínou Staroňovou a doktorandkou Petrou Bayerovou o tom, prečo je potrebné, aby akademici cestovali. Ako si budovať svoj medzinárodný network a ako cestovať tak, aby nás to kariérne posúvalo? Vypoočujte si tento diel podcastu. Moderuje Róbert Martin Hudec. Tento podcast je súčasťou projektu Bergen Bratislava: výmena poznania a ľudského kapitálu, ktorý získal grant z Islandu, Lichtenštajnska a Nórska prostredníctvom Grantov EHP v celkovej hodnote 176 393€.Projekt bol spolufinancovaný z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

Kto formuje verejnú politiku? Keď hovoríme o tom, tak často si predstavujeme štát a samosprávy ako hlavných aktérov v procese tvorby verejnej politiky. Popritom tvorba verejnej politiky je komplexnejšia a z hľadiska aktérov aj rozsiahlejšia. Jedným z týchto aktérov sú aj odbory, ktorých hlavnou, hoci nie jedinou úlohou, je ochrana a reprezentácia zamestnancov. Kto sú odbory, akú úlohu zohrávajú v demokratickom systéme a aký je ich vzťah k tvorbe verejnej politiky – tieto témy boli hlavnými bodmi diskusie Dr. Marty Kahancovej z Ústavu verejnej politiky FSEV UK a pani Moniky Uhlerovej, prezidentky Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky (KOZ SR) v najnovšej epizóde podcastu Verejne o politike.

Výskumníci a výskumníčky z Ústavu verejnej politiky sa v rokoch 2021 a 2022 v spolupráci s Bratislavským samosprávnym krajom podieľali na tvorbe Stratégie rozvoja kultúry. O tvorbe stratégie a jej implementácii sa Eva Pavlovičová rozprávala s vedúcou oddelenia kultúry doc. Mgr. art. Svetlana Waradzinová, PhD.Technické zabezpečenie podcastu: Štúdio ZNELO

Inovatívny prístup zameraný na zvýšenie kvality verejnej služby sa nevyžaduje len vo verejnej správe, ale aj na univerzitách - od každého učiteľa a učiteľky, ktorí vedú kurzy. Tu patrí aj učenie orientované na študenta, ktoré by malo vychádzať z poznanie a zručnosti, ktoré majú študenti a študentky na univerzite získať. Aj o tomto sa v podcaste rozpráva prof. Emília S.Beblavá z Ústavu verejnej politiky FSEV UK s Dr. Gabrielou Pleschovou z Centra pedagogickej podpory FiF UK.

Na tému pracovných príležitostí vo verejnom sektore sme sa rozprávali s dlhoročným analytikom Útvaru hodnoty za peniaze Petrom Hrončekom a Matejom Uhlíkom, popredsedom Úradu na ochranu oznamovateľov.Verejný sektor už dlhodobo ponúka pracovné príležitosti konkurujúce súkromnému sektoru, flexibilnú pacovnú dobu, dobré ohodnotenie a skvelé tímy, ale najmä príležitosti dostať sa k práci na veciach, ktoré majú reálne dopady na spoločnosť. Podcastoval moderoval doktorand na Ústave verejnej politiky, Róbert Martin Hudec.Nahrávanie tohto podcastu finančne podporila Rada Európy v rámci projektu Delivering Good Governance in Slovakia – II phase.Technické zabezpečenie: Štúdio ZNELO

Končíme! S projektom Rady Európy: Uplatňovanie princípov dobrého spravovania na Slovensku (2.fáza).Čo sme urobili, s kým, ako a prečo?S riaditeľkou odboru miestnej štátnej správy, samosprávy a zahraničných vzťahov, Ministerstva vnútra SR ako hlavného partnera projektu Naďou Firák Kurilovou sa rozprávala Alexandra Poláková Suchalová, projektová manažéra projektu za Ústav verejnej politiky.

Nie každý spoločenský problém, ktorý verejná správa musí vyriešiť, má ihneď jasné riešenie.Opatrenia fungujúce v jednej krajine nemusia fungovať rovnako aj v ďalších.Pomôcť môže experimentálne pilotovanie riešení a škálovanie tých, ktoré sa v pilote osvedčia. Experimenty sú však užitočným nástrojom na analýzu hlavných, ale aj vedľajších vplyvov opatrení verejnej správy, len ak sú správne vykonané.O tom, čo všetko experimentovanie resp. pilotovanie obnáša v ďalšom diely podcastu Verejne o politike diskutujú Patrik Pavlovský, Matúš Sloboda a Artsiom Klunin.

Experimentálna metóda je novým, no stále málo využívaným analytickým nástrojom na analýzu vplyvov verejných politík alebo rôznych mikroopatrení verejnej správy. Výskumní pracovníci Ústavu verejnej politiky Patrik Pavlovský a Matúš Sloboda sa rozprávali o množstve dôvodov, prečo by mala verejná správa aj napriek možným obavám viac experimentovať.

V ďalšom podcaste Ústavu verejnej politiky (ÚVP), Verejnej o politike, sme sa rozprávali o verejnej etike v kontexte dobrého spravovania. Diskutovali sme s riaditeľom Transparency International Slovensko Michalom Piškom a riaditeľkou Ústavu verejnej politiky Emíliou Sičákovou Beblavou o tom, čo je verejná etika, či a ako sa dá merať a ako sme sa o to pokúsili v rámci projektu Delivering Good Governance II, ktorý v ÚVP spolu s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, implementujeme.

Platy pre zamestnancov vo verejnom sektore je vždy pálčivá otázka, svedčí o tom aj nedávny štrajk lekárov. Na ich krytie ide najviac verejných výdavkov a preto sa v dnešnom podcaste porozprávame s Martinou Erdelyiovou z UHP, MFSR, spoluautorkou revízie výdavkov zamestnanosti a odmeňovania vo verejnej správe. V príspevku sa pozrieme na to, kto sú vlastne zamestnanci verejného sektora, aké sú klasické mýty o mzdách, ako doterajšie reformy riešili povestné rigidné “tabuľkové platy” a či existuje vízia zmeny filozofie odmeňovania ako to vidíme v niektorých krajinách OECD.V podcaste sa zhovárali Katarína Staroňová a Martina Erdelyiová.

Útvar hodnoty za peniaze je akási vlajková loď analytických útvarov, ktoré posledné roky začali vznikať na jednotlivých rezortoch a ktoré produkujú analýzy, data, komentáre s jednoduchým cieľom: aby rozhodovanie politikov bolo založené na dôkazoch a informáciách. Kto sú analytici a analytičky, čo presne robia analytické jednotky a aké témy v analýzach spracúvajú a prečo diskutujeme s riaditeľom Útvaru hodnoty za peniaze na Ministerstve finanncií Štefanom Kissom.

Čo sú to inovácie a ako ich zavádzať do praxe? Oddelenie inovácií a digitálnych služieb v meste Bratislava sa už takmer dva roky usiluje meniť služby k lepšiemu. Slavomír Oslej hovorí o úspechoch, priestore na zlepšenia a výzvach do budúcnosti.

Aké role a zručnosti majú manažéri a manažérky vo verejnej správe? Kde sa na Slovensku môžu vzdelávať a získať potrebné zručnosti ? Emília Sičáková-Beblavá sa rozpráva s Romanou Kanovskou aj o politizácii verejnej správy, horizontálnej mobilite manažérov vo verejnej správe a o dobrom spravovaní.

Dokáže verejná správa inovovať a robiť veci aj inak ako je zaužívané? Oddelenie daní, poplatkov a licencií a Inovačná jednotka v Bratislave ukazujú, že zaviesť inovácie sa dá a to aj v komplikovanej agende akou je výber daní. Silvia Čechová hovorí ako sa to udialo, čo sú prvé výsledky a plány do budúcnosti v meste Bratislava.

Na Slovensku sa už po tretí raz odovzdalo ocenenie Úradnícky čin roka a v najnovšom podcaste sme sa pozreli do zákulisia rozhodovania a odovzdávania tejto ceny. Kto sú členovia poroty? Akými kritériami sa riadia a čo hľadajú v nominovaných príbehoch? Ako sa rozhoduje o víťazovi? Koľko projektov je nominovaných? Prečo je image úradníctva dôležitý a aké príbehy úradníkov ocenenie prináša?V podcaste sa rozprávame s členkami poroty Katarínou Staroňovou a Emíliou Sičákovou-Beblavou ako i s Veronikou Prachárovou z Inštitútu SGI, ktorá má celé podujatie organizačne pod palcom. Ocenenie prináša Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI) spolu s Klubom úradníkov dobrej vôle, ktorí sa ním snažia upozorniť na nasledovaniahodné príklady vo verejnom sektore.

Už niekoľko rokov má štátna správa k dispozícii manažérsky nástroj hodnotenia výkonu, tzv. Služobné hodnotenie. Teoreticky tak môže získavať informácie ako zamestnanci napĺňajú víziu a misiu organizácie, ako sa správajú voči svojim klientom-občanom, ako plnia svoje povinnosti, resp. či je možné výkon zvýšiť pomocou rozvoja, vzdelávania či správnej motivácie. Je to však tak aj v praxi? Najnovší výskum, o ktorom sa v podcaste zhovárame s ich autormi – Katarína Staroňová, Veronika Prachárová a Matúš Sloboda odhaľuje silné I slabé stránky implementácie hodnotenia výkonu v organizáciach verejného sektora SR na úrovni ústredných orgánov ŠS, miestnych orgánov ŠS a v samosprávach.

Psychológia politického konania, spôsoby akými pracujeme vedome a nevedome s emóciami, vplyv pandémie Covid-19 a situácia na Ukrajine v spojitosti so solidaritou obyvateľov Slovenka. Tieto, ale aj iné oblasti boli témou dnešného rozhovoru, v ktorom sa študentka verejnej politiky, Nina Kotlebová spolu s profesorkou Emíliou Sičákovou-Beblavou rozprávali so sociálnou psychologičkou Barbarou Lášticovou, ktorá pôsobí na ústave výskumu sociálnej komunikácie SAV.

Už je to viac ako 10 rokov odkedy sa Slovenská republika prihlásila k iniciatíve, ktorá háji a presadzuje hodnoty otvoreného vládnutia (OGP). Na Slovensku túto agendu zastrešuje Úrad splnomocnecna vlády pre rozvoj občianskej spločnosti, kde sídli aj kontaktný bod pre manažovanie a komunikáciu Iniciatívy pre otvorené vládnutie. S Luciou Lacika sa rozprávame o tom, čo všetko sa v oblasti otvoreného vládnutia podarilo, čo práve prebieha a čo nás čaká v najbližšej budúcnosti. A tiež ako vojna na Ukrajine paralyzovala prenos príkladov dobrej praxe, z ktorých sa aj naša krajina mohla niečo naučiť.

V diskusii so splnomocnencom vlády pre Rómske komunity Jánom Herom sa náš študent Mikuláš Lakatoš a profesorka Beblavá venovali predstaveniu tých faktorov, ktoré z historického hľadiska prispeli ku posilneniu dnešnej marginalizovanosti určitého percenta Rómov na Slovenku a výzvam, ktorým Rómovia aktuálne čelia. Venovali sa tiež verejným politikám, ktoré aktuálne Úrad splnomocnenca v spolupráci s jednotlivými ministerstvami a Európskou komisiou pripravujú pre dosiahnutie urýchlenej integrácie marginalizovaných Rómov do väčšinovej populácie.

Pandémia Covid-19 ovplyvnila nielen naše každodenné životy, ale aj legislatívny proces na Slovensku. To do akej miery bol ovplyvnený si môžete vypočuť v rozhovore doc. Staroňovej s jej kolegyňami Andreou Figulovou a Ninou Šťastnou, ktoré sa venovali jeho kvalite a transparentnosti z pohľadu občana.

E-platforma Slov-lex: aká bola informovanosť, transparentnosť a možnosť vstupu do regulačných procesov počas pandémie Covid-19?

Prof. Emília Sičáková-Beblavá sa rozpráva s Michalom Gécim z Úradu vlády SR o modernizácii verejnej správy: čo by mal priniesť Plán obnovy a odolnosti pre verejnú správu na Slovensku a aké sú riziká spojené s dosahovaním daných cieľov.

Letný diel Verejne o politike sa venuje diskusii o tom, prečo by mali študenti spoločenských vied popri skriptách a monografiách čítať aj poviedky a romány a ako to obohatí ich poznanie. Ako aj o tom, prečo by s poviedkami a románmi mali pracovať pri výučbe učitelia. My to tak na Ústave robíme, príkladom je román Maria Puza Krstný otec, ktorý čítame na kurze Politicko-administratívne vzťahy. Okrem košatej diskusie o spravovaní a mafii tento podcast obsahuje mnoho tipov aj na iné letné čítanie, ktoré rozšíri vase obzory.

Postrčenia (nudges) pracujú s limitmi nášho rozhodovania a usudzovania. Tieto limity buď pomáhajú prekonať, alebo ich využívajú, aby nás naviedli k lepším rozhodnutiam. Ako môžeme postrkávať eticky? Kedy už postrčenia strácajú legitimitu?

Diskutovali sme o štúdiu na Ústave verejnej politiky s absolventmi, ktorí v súčasnosti pôsobia v štátnej správe, súkromnej sfére i mimovládnych organizáciách. Prihlášku k nám je možné podať do 31. marca 2021.

Svet okolo nás je regulovaný. Prečo a ako však tvoriť regulácie tak, aby skutočne dosiahli svoj cieľ? Ako vieme či sú regulácie kvalitné a účinné? Podcast o rôznych aspektoch regulácií.

Do temných hlbín zneužívania verejnej funkcie sa ponoríme s autorom knihy Nová šľachta a spoluzakladateľom Ústavu verejnej politiky Miroslavom Beblavým. O poslancoch, ktorí miesto platenia pokuty zamávajú poslaneckým preukazom, primátoroch, ktorí okrem riadenia úrady sedia na ďalších siedmych stoličkách a aj o našej titulománii a plagiátorstve - je to papalášstvo, keď, slovami premiéra, to robí každý? V uvoľnenom rozhovore sa pozrieme na tie riešenia, ktoré máme, a tie, ktoré by sme mať mohli. Ako hovorí autor, riešenie nemusí byť beh na dlhú trať, stačí, keby sa našlo pár politikov, ktorí majú odvahu a chuť upratať si aj vo vlastných radoch. Moderuje Katarína Gažíková, študentka Ústavu verejnej politiky a editorka knihy Nová šľachta.  

Od Sherry Arnstein k Aristotelovi, z Bratislavy do Aarhusu cez Viedeň, od vedcov k laikom a úlohe ich poznania v tvorbe verejných politík, o dobrej praxi participatívne tvorených verejných politík, aj o tom, kde sa môžeme zlepšovať.

Komunitný plán sociálnych služieb je jedna z mnohých povinností obcí na Slovensku. Prečo je dôležitý a ako by mali obce pristupovať k jeho tvorbe?

Špeciálne vydanie podcastu s Alexom Kazharskim a Artsiomom Kluninom a situácii v Bielorusku vo augustových voľbách.    

Hlavný princíp zákona o prístupe k informáciám platí na Slovensku už 20 rokov. Pomohol tento zákon zvýšiť transparentnosť verejného sektora? Čo sú jeho hlavné výzvy v aplikačnej praxi do budúcna? Emilia Sičáková-Beblavá a Pavel Štukovský z Ústavu verejnej politiky a Gabriel Šípoš, riaditeľ Transparency International Slovensko,  diskutovali o zmysle tohto zákona pre kvalitu verejnej správy a obmedzovanie korupcie. 

Ako môžu behaviorálne vedy pomôcť zvyšovať kvalitu verejnej správy? Robia sa behaviorálne experimenty aj v slovenskej verejnej správe? Pomáha poštuchnutie (nudging) robiť lepšie rozhodnutia? Emília Sičáková-Beblavá a Patrík Pavlovský diskutujú o rozhodovaní jednotlivcov, behaviorálnych experimentoch a o snahe zvyšovať kvalitu  verejnej správy pomocou poznania behvaiorálnych vied.

Čo je to verejná hodnota a ako ju môžu politici a úradníci aplikovať vo svojom rozhodovaní a tvorbe verejných politík? Sú ministerstvá a obce na Slovensku na takého uvažovanie pripravené a máme dostatok kvalitných manažérov na zmenu uvažovania vo verejnej správe?

Vymení nová politická garnitúra po voľbách politické posty ako sú ministri či štátni úradníci a ako hlboko do štátnej služby táto výmena zasiahne a čo to znamená pre ministerstvá alebo ich podriadené organizácie? Existuje niečo ako “zdravá fluktuácia” a je niečo medzi “zabetonovaním” a “fluktuáciou", ktorá môže dosahovať aj 40 % uradníckych miest?

Máme na Slovensku aj ďalšie samosprávy, v ktorých to vyzerá podobne ako v neslávne známych Fekišovciach? Čo by sme mali vyžadovať od našich starostov? Má rozdrobenosť samospráv aj svoje výhody? Tento krát diskutujú Matúš Sloboda a Martin Kollárik.

Byť úradníkom a pracovať pre štát sa väčšinou nesie v inom režime ako v súkromnom sektore. Voči úradníkom máme očakávania, že vytvárajú “verejné blaho”, že sú tu pre občana a správajú sa “profesionálne”. Čo však znamená byť profesionálny? Ide len o odbornosť, alebo aj iné zručnosti a čosi čo sa nazýva “integrita” alebo etickosť? A čo sa dá robiť v spolitizovanom prostredí, aby sa integrita pestovala? O tom sa rozprávame v ďalšom podkaste ÚVP s Danielou Zemanovičovou, členkou Rady pre štátnu službu.

Čo je to kvalita? Ako vznikajú kvalitné služby vo verejnej správe? Emília Sičáková-Beblavá a Michal Sedlačko diskutujú o kvalite verejnej správy, inováciách a experimentovaní. 

Čo je to moderný štát? Na čo ho potrebujeme? Ako sa v čase vyvíjal a menil? EmíliaSičáková-Beblavá a Katarína Staroňová diskutujú o moci, verejnom záujme, profesionalizáciištátnej správy a byrokracii.