Živé mesto_FM

Slovensko vie stavať draho a riedko – a často nie pre cenu materiálu, ale pre normy, vyhlášky a paragrafy, ktoré projekt predražia ešte predtým, ako sa položí prvá tehla. V štvrtom dieli série o bývaní si k mikrofónu sadli architekt Miroslav Čatloš (Compass), developer a poradca pre nájomné bývanie Karol Machánek a architektka Katarína Labathová z Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR, aby rozobrali svetlotechnickú a parkovaciu normu, protipožiarne limity pre drevostavby aj „šedú zónu" právneho výkladu.

Relácia sa venuje dostupnému nájomnému bývaniu — jeho skutočnému stavu na Slovensku, nástrojom, ktorými ho môžu budovať mestá aj štát, a úlohe európskych inštitúcií pri jeho financovaní. Hosťami sú viceprimátorka Bratislavy Lenka Antálová Plavuchová, riaditeľka Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania Eva Lisová a vedúca EIB Group Slovakia Zuzana Kaparová

Relácia sa venuje téme dostupnosti bývania na Slovensku i v širšom európskom kontexte za účasti analytika Antona Gromóczkiho (Inštitút Martina Filka), geografa Jána Výbošťoka (geografický ústav, Prírodovedecká fakulta UK, SAV) a Petra Stana (vedúci, Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku). Diskusia predstavila hlavné príčiny bytovej krízy, vrátane nedostatku bytového fondu, zároveň novú stratégiu Európskej komisie. Z týchto možností riešení a financovania si budú môcť členské štáty navoliť vlastný balík pre nové programové obdobie eurofondov (2028-2034)

Dostupné bývanie sa na Slovensku neposúva nie preto, že by chýbal kapitál, ale preto, že chýba stabilný rámec – legislatívny, projektový aj politický. Mobilizácia súkromných investícií je možná, ak vznikne zásobník projektov, jasné pravidlá a priestor pre PPP spoluprácu, napríklad s využitím verejných pozemkov; zároveň však chýba predvídateľné a transparentné prostredie, v ktorom sa priorita bývania nemení každé volebné obdobie.

Relácia predstavuje Európsku urbánnu iniciatívu (EUI), jej hlavné nástroje podpory inovatívnych riešení v mestách a možnosti zapojenia slovenských samospráv. Hosťky diskutujú o programe a skúsenostiach mesta Košice s projektom Innovative Action a o tom, ako sa Slovensko cez Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR zapája do európskej Mestskej agendy prostredníctvom tematického partnerstva Kompaktné mestá.

Relácia Živé mesto sa venuje diskutovanej zmene nastavenia eurofondových politík v Európe, najmä možnému prepojeniu kohéznej politiky a spoločnej poľnohospodárskej politiky do nového rámca financovania. Diskusia sa zameria na dopady pripravovaných zmien na Slovensko a na možnosti strategického využitia európskych zdrojov v nasledujúcom programovom období. Hosťami relácie sú Peter Stano, vedúci zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, a Barbora Lukáčová, vedúca strategického oddelenia a bývalá štátna tajomníčka MIRRI SR.

Právo zostať ako nový rámec európskych politík otvára otázku, ako vytvárať podmienky, aby ľudia – najmä mladí – nemuseli odchádzať z miest a regiónov z nutnosti. Relácia sa venuje úlohe Európskej únie, programu Erasmus+, univerzít a miest pri riešení odlivu talentov a zvyšovaní atraktivity miest. Diskusia prepája európsky rozmer s praktickými skúsenosťami zo Slovenska.

Eurofondy sú jedným z najdôležitejších nástrojov rozvoja Slovenska – no zároveň opakovane narážajú na otázky efektivity, kontinuitu priorít a schopnosť prinášať merateľný dopad v území. V relácii sa venujeme tomu, ako prebieha príprava nového programového obdobia na úrovni Európskej únie aj Slovenska, aké zmeny sa oproti predchádzajúcemu obdobiu pripravujú a aké systémové mechanizmy môžu zlepšiť strategické plánovanie a spoluprácu medzi štátom, regiónmi a samosprávami. Osobitnú pozornosť venujeme aj novému nástroju – Národno-regionálnemu partnerskému plánu (NRPP): čo prináša, ako sa líši od doterajších prístupov a aké výzvy bude jeho implementácia vyžadovať. Hosťami sú Peter Balík (bývalý minister MIRRI) a Veronika Vozárová (generálna riaditeľka programovania a podpory programu Slovensko, MIRRI).

Ako sa z Košíc stalo sebavedomé európske mesto kultúry a inovácií – a čo sa z ich skúsenosti môže naučiť Trenčín, ktorý čaká titul Európskeho hlavného mesta kultúry v roku 2026? V relácii hovoríme o dedičstve EHMK 2013, o ľuďoch a inštitúciách, ktoré formovali Košice, o politike, kontinuitách aj odvahe, ktorá je pre takýto projekt kľúčová. Hosťami sú Michal Hladký, Richard Rybníček a Stano Krajči.

Spoločne sme sa zamysleli nad tým, prečo sú mestá pre Európsku úniu dôležité, ako Únia pristupuje k ich rozvoju a aké programy a nástroje na to využíva. Pozornosť sme venovali aj tomu, ktoré európske programy sú pre samosprávy najprístupnejšie, kde majú mestá najväčší priestor na zapojenie sa a ktoré príležitosti zostávajú často nevyužité. O európskej dimenzii mestského rozvoja sme sa rozprávali s geografom a odborníkom na európsku územnú politiku Eduard Donauerom a s regionalistom Oliverom Rafajom.

V tomto vydaní relácia pokračovala v cykle o európskych politikách – tentoraz so zameraním na koheznú politiku, o ktorej aktuálnej debate a formovaní budúceho eurofondového obdobia 2028 – 2035 diskutovali Igor Jašurek a poslankyňa Európskeho parlamentu Ľubica Karvašová. Venovali sme sa tomu, čo bolo „na stole“ v Bruseli, akým smerovaniam čelilo nadchádzajúce obdobie a čo tieto diskusie znamenali pre Slovensko aj v kontexte nedávno schválenej Architektonickej politiky Slovenska.

V relácii Živé mesto_FM sme sa venovali iniciatíve a pripravovanej prvej Architektonickej politike Slovenska, ktorá má priniesť krajšie, udržateľnejšie a inkluzívnejšie prostredie ako nový štandard v našich mestách. Diskutovali sme o tom, čo táto európska vízia znamená pre architektúru, výstavbu a územné plánovanie na Slovensku a prečo je jej decembrové schválenie historickým momentom. Hosťami boli Ivan Zizič, Nora Vránová a Ľubica Šinkovičová.

Relácia sa venuje dvom kľúčovým európskym politikám – Európskej zelenej dohode a spoločnej poľnohospodárskej politike – a ich vplyvu na architektúru, územné plánovanie a rozvoj miest. Hostia vysvetľujú, aké témy a nástroje tieto politiky prinášajú a kde sa prelínajú s každodennými výzvami slovenských samospráv. Diskutujú Radim Dvořák, Marta Fandlová a Juraj Huba.

V relácii sme sa rozprávali o tom, ako vzniká európska legislatíva, ktorá ovplyvňuje mestá a regióny. Hosťami boli špecialista na politiku súdržnosti Igor Jašurek a bývalý člen stáleho zastúpenia Slovenska pri EÚ Róbert Mojsej, ktorí priblížili úlohu samospráv, Európskeho výboru regiónov a rôznych združení miest pri formovaní európskej agendy. Diskusia odhalila, ako sa mestá môžu zapájať do rozhodovania v Bruseli, ako funguje lobbying a čo môžu samosprávy očakávať od nových priorít EÚ v oblasti regionálneho rozvoja.

Rozprávali sme o tom, ako vzniká európska legislatíva – od návrhu cez rokovania až po jej implementáciu v členských štátoch najmä v oblasti, ktoré sa týkajú architektúry a urbanizmu. Hosťami boli bývalý europoslanec Vladimír Bilčík a Radim Dvořák, donedávna vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, ktorí priblížili, ako sa do tohto procesu môžu zapájať odborníci, mestá a regionálni aktéri.

Petra a Lucia bilancujú tri roky Živého Mesta FM, spomínajú na najlepšie relácie a hodnotia osobné aj spoločenské posuny. V rozhovore s Milotou Sidorovou, ktorá opäť preberá moderátorské kreslo, sa zamýšľajú nad tým, ako môžu inštitúcie podporovať inovácie v samospráve. Na záver Milota naznačí víziu ďalších mesiacov, zameranú na inštitucionálnu rovinu architektúry – organizácie, zákony a financie, ktoré formujú urbanizmus a vytvárajú podmienky pre kvalitný život v mestách.

S výskumníkom Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV a riaditeľom DEKK Inštitútu v Bratislave Pavlom Kosnáčom o tom, čo znamená dôvera v spoločnosti a ako nám nízka dôvera znižuje HDP.

S vedkyňou Sofiou Karinou Trommlerovou z Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského o postavení žien v politike, pôrodnosti a rodinných politikách a tiež o tom, čo všetko ešte musíme urobiť aby rovnosť nebola len na papieri.

S etnologičkou a kultúrnou antropologičkou Helenou Tužinskou o tom, čo tvorí a narúša našu spoločnskú súdržnosť, prečo sa niektorí cítia byť súčasťou nášho spoločného národného my a iní z neho vypadávajú a akú úlohu v tom hrá jazyk, rituály a fyzický priestor.

Ako dizajnovať a plánovať mestá fungujúce pre viaceré generácie, ktoré v nich žijú s Jurajom Hurným, riaditeľom sekcie participácie a mestských štúdií na Metropolitnom inštitúte Bratislava.

So spoluautorom knihy Architektúra starostlivosti Martinom Zaičekom o dejinách povojnovej kúpeľnej architektúry na Slovensku ako aj o kolektívej rekreácii a kúpeľoch a mestách, kde ich možno nájsť.

O komunitných, verejných a akýchkoľvek saunách a rôznych pravidlách ich používania s Petrom Jančárom a Jánom Brunovským.

Ako môžu mestá vytvárať lepší život pre svojich obyvateľov prostredníctvom participácie s Kristínou Milovou z Trenčína, európskeho hlavného mesta kultúry 2026, Matejom Cagalom z Trnavy a Eduardom Donauerom, expertom na strategické plánovanie.

S hosťami Lindou Blahovou, kurátorkou umenia vo verejnom priestore v Galérii mesta Bratislava a Andrejom Svorenčíkom, predsedom názvoslovnej komisie hlavného mesta SR Bratislavy o tom, ako sa smrť prejavuje v mestskom plánovaní.

O pietnej architektúre alebo architektúre smútenia s brnianskou architektkou Blankou Solár, ktorá sa okrem iného zaoberá nedôstojným systémom pochovávania a súčasnými možnosťami udržateľného pochovávania.

Hostia: Andrea Kutlíková a etnológ Michal Uhrín.

S riaditeľkou Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií Máriou Bielikovou a riaditeľom umelej inteligencie Vacuumlabs Marcelom Klimom o perspektívach vývoja umelých inteligencií.

Verejný priestor hrá dôležitú úlohu v budovaní komunít a kvality života v mestách podnecovaním tvorby vzťahov. So sociálnou psychologičkou Magdou Petrjánošovou sme sa pozreli na to, aké miesto majú v tejto úlohe online verejné priestory a či sa vôbec ešte dajú tieto dve formy verejných priestorov oddeľovať.

Programátor a expert na otvorené dáta Ján Gondoľ rozpráva v čom spočíva čaro strojového učenia, čo je to vlastne umelá inteligencia, ako sa postupne učí a kde všade má využitie ako aj aké nebezpečenstvá na nás v tejto oblasti číhajú.

Hanna Schvachka, líderka občianskeho združenia Sme spolu v rozhovore o tom, ako by sme mohli ukrajinskú komunitu lepšie privítať a integrovať do spoločnosti.

Pozeráme sa na rôzne naratívy, ktoré tvoria súčasnú slovenskú identitu. Odkiaľ pramení nenávisť slovenského národa ku queer ľudom a je vôbec skutočná? Sme naozaj až takým jednoliatym národom alebo sme národom komunít? Posúvame sa vôbec niekam vo vzťahu ku queer komunite? Hosťom bola Jana Jablonická-Zezulová, historička, kurátorka Múzea mesta Bratislava, odborníčka na tému rodovej rovnosti a práv queer ľudí.

Pozeráme sa na rôzne naratívy, ktoré tvoria súčasnú slovenskú identitu. Vietnamská komunita žije na slovensku už takmer 70 rokov, v súčasnosti je u nás etablovaná už tretia generácia, ktorá je plne integrovaná do spoločnosti. Oficiálne sme ju uznali ako národnostnú menšinu až v júni 2023. Rozprávali sme sa aj o tom s vizuálnou umelkyňou (a spisovateľkou), Kvet Nguyen (Hoa Nguyen Thi).

Voľný čas ako koncept tretieho miesta, kde môžeme tráviť čas okrem práce a školy a venovať sa aktivitám, na ktoré dané miesto bolo navrhnuté. Prečo je dôležité aby takéto tretie miesta v mestách existovali? S Matejom Dobšovičom, ochranárom, bývalým riaditeľom odboru riadenia národných parkov na MŽP, aktuálne riaditeľom bratislavskej ZOO a Marcelom Dzurillom, architektom, ktorý pôsobil na metropolitnom inštitúte mesta Bratislavy ako riaditeľ sekcie tvorby mestských priestorov (Živé miesta) a súčasným manažérom koncepcie rozvoja ZOO.

S Jurajom Šujanom, hlavným architektom mesta Bratislava. Jeho realizácie tvarovali Bratislavu a jeho ateliér sa podieľal na príprave projektu Nová Vydrica. Kto rozhoduje o tom ako vyzerá mesto a jeho budovy? Rozvíjala sa Bratislava neplánovane? Dá sa pripraviť prostredníctvom mestkého plánovania na extrémy počasia?

To, ako vyzerajú naše mestá v súčasnosti, ako v nich žijeme, používame ich a fungujeme v nich, je výsledkom (ne)plánovania v minulosti. Pozreli sme sa na to v kontexte každodennosti s Milotou Sidorovou, urbanistkou, feministkou a bývalou podpredsedníčkou úradu pre územné plánovanie a výstavbu.

Čo sme tento rok zažili, čo sú barličky istoty do budúcnosti a ako si ju vieme nadizajnovať ako jednotlivci aj ako inštitúcie. Ako sa naučiť žiť s neistotami a byť spokojní s paradoxami dennodených životov. Sumarizácia celého roka paradoxov v Živom meste_FM.

Smog, ktorý nám znižuje kvalitu života, neuvedomujeme si ho a všimneme si ho, až keď sa ho zbavíme. Či už je to čistý vzduch alebo cesta neolemovaná billboardami. Rozhovor s Ivanou Némethovou, architektkou, urbanistkou a členkou iniciatívy Znepokojené matky a Kristínou Šebejovou, grafickou dizajnérkou venujúcou sa verejnému priestoru a zakladateľkou iniciatívy Reč mesta.

S architektom a primátorom Bratislavy Matúšom Vallom o tom, aká bude Bratislava o 10 rokov, aká by mala byť a kam smeruje vývoj miest aby sa v nich cítili ľudia dobre.

Ako kvalitné verejné priestory ovplyvňujú naše správanie, wellbeing a pomáhajúnám tvoriť si vzťah k mestu. S Petrou Marko a Michalom Marcinovom.

S antropológom Andrejom Belákom o tom, čo o nás hovoria nerovnosti, ktoré ako spoločnosť akceptujeme.

Identita žien a tradície sterotypov, ktoré sa im pripisujú

Čo nás robí a nerobí Slovákmi a Slovenkami

Martin Suchý z Nadácie Zastavme korupciu a Ľuboš Kostelanský z Transparency International Slovensko o vplyve korupcie na dobre spravovanú spoločnosť.

S Erikom Klimentom o tom, ako sa dnes cítia mladí ľudia na Slovensku, aký je to pocit byť v súčasnosti mladým človekom aj aké témy trápia mladých ľudí.

S výkonnou riaditeľkou Nadácie Pontis Martinou Kolesárovou o sociálnych inováciách a ako cez ne dokážeme budovať spravodlivejšiu a starostlivejšiu spoločnosť.

V dnešnom Živom meste_FM uzatvárame trojicu tém Paradoxov našej krajiny. Tentokrát to bude o obnove regiónov cez architektúru s hosťom Martinom Liptákom z kolektívu Čierne diery.

Čo všetko sa v regiónoch dá zmeniť a čo všetko možné meniť cez lokálne komunity a kreatívne centrá? So Zuzanou Wienk sme sa rozprávali o projekte Bystriny, ktorý sa sústredí na prinášanie nástrojov na znásobenie dobra.

Rozvoj a podobu mesta často určujú developeri. Ako by ale mohla vyzerať štvrť, ktorá je budovaná obyvateľmi a ich potrebami a nie developermi? Na túto tému sme sa rozprávali s Ondrejom Horváthom, ktorý má na starosti budovanie novej, unikátnej štvrte v Trnave.

Čo si pod systémovými zmenami a systémovými problémami máme predstaviť, ako rozlíšiť systémový problém od toho obyčajného, prečo sú systémové riešenia dôležité a čo môžu spoločnosti prinášať? Rozprávali sme sa s dizajnérom Petrom Rodom.

Sme otvorení zahraničným návštevníkom? Vieme prilákať študentov a talenty zo zahraničia? O čo prichádzame, ak cudzincov nevnímame ako prínos pre našu spoločnosť a prečo je rozmanitá spoločnosť dôležitá, sme sa rozprávali s expertkami, Elenou Gallo Kringlerovou z Centra pre výskum etnicity a kultúry a Máriou Guido Sásovou z Medzinárodnej organizácie pre migráciu.