190. Rodičia nás učili chodiť po ulici tak, aby sme nepútali pozornosť (slamerka Gyenge Veroni)

Aké to je patriť na Slovensku k maďarskej menšine? Slam poetka Gyenge Veroni o tom vie hovoriť z vlastnej skúsenosti. Všimnúť ste si ju mohli niektorom z protestov “Slovensko je Európa”, kde vo svojom energickom prejave hladko striedala slovenčinu s maďarčinou. V tejto epizóde Ľudskosti Veroni približuje, aké to bolo, vyrastať ako maďarské dievčatko v malej obci na Slovensku. Ako sa cítila doma, a v škole medzi deťmi. Hovorí aj, ako sa jej rodina vyrovnávala s protimaďarskými náladami v spoločnosti, a ako sa cíti dnes, keď už maďarskú menšinu politici neriešia a svoju pozornosť presmerovali na iné menšiny. "Naši rodičia nás vtedy učili, ako chodiť po ulici tak, aby sme nepútali pozornosť," vraví Veroni v podcaste. "Hovorili nám, že rozprávať sa máme potichu a keď na nás niekto začne kričať, že prečo nehovoríme po slovensky, je lepšie neodpovedať a ísť potichu preč, alebo smerom k niekomu, kto nás ochráni." Barbora Mareková sa pýta aj na to, ako sa Veroni dostala k slam poetry a o čom bola báseň s ktorou vyhrala poetry slam v Maďarsku. A Veroni povie, ako sa osmelila hovoriť nahlas o tom, čo vidí, čo cíti a čo chce. Hostka odporučila knihy: Body Keeps the Score (Bessel van der Kolk) knihy Gábora Matého Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod   (00:01:56) Život v maďarskej komunite   (00:24:00) O slam poetry   (00:48:03) O maďarskej menšine v súčasnosti   (01:13:23) Záver _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.See omnystudio.com/listener for privacy information.