269. Keby bol tvoj život film, čo by kričali diváci v kine?

Čo ak by sa tvoj život premietal ako film v kine? A v tej najdôležitejšej scéne by sa celé publikum postavilo a začalo na teba kričať… Čo by ti povedali?V tejto sólo epizóde sa ponárame do silnej metafory, ktorú spopularizoval Chris Williamson: život ako film a ty ako hlavná postava, ktorá práve teraz rozhoduje o ďalšej scéne.Rozprávam o:strachu z odmietnutia, zlyhania a nekonečného váhaniaprečo je váhanie nudné – nielen pre divákov, ale aj pre tebarozdiele medzi kontrolou výsledku a kontrolou vlastného konaniatom, prečo motivácia neprichádza pred akciou, ale až po nejjednej malej vete, rozhodnutí alebo akcii, ktorá posúva príbeh dopreduNa konci epizódy si položíš otázku, pred ktorou sa nedá uhnúť:Aká je najbližšia scéna tvojho životného filmu – a čo v nej urobíš?Nejde o to, či bude tvoj film úspešný. Ide o to, či bude pravdivý.Jedna scéna. Jedno rozhodnutie. Jeden krok. A potlesk, ktorý si dáš sám.Support the showChcem ťa poprosiť o pomoc. S tvorbou podcastu sú spojené nemalé náklady a tak, ak sa ti tento podcast páči a priniesol ti do života niečo hodnotné, môžeš ma podporiť symbolickým pozvaním na kávu cez túto stránku. Každá, aj maličká pomoc sa ráta.  Veľmi pekne ďakujem!PS: Nič sa neboj, tento podcast je a vždy bude zadarmo :) Drobná pomoc sa mi však zíde.