Ako si pred 140 rokmi európske mocnosti rozparcelovali Afriku episode artwork

EPISODE · Mar 15, 2025 · 51 MIN

Ako si pred 140 rokmi európske mocnosti rozparcelovali Afriku

from Dejiny · host SME.sk

„Zhrabli všetko, k čomu sa dostali, len preto, že to tu bolo. Nebolo to nič iné než násilná lúpež, masová vražda, a títo muži ju vykonávali bez rozmyslu, lebo tak sa správajú tí, čo sa púšťajú do temnoty. Dobývanie zeme znamená väčšinou iba to, že ju vezmete niekomu, kto má inú farbu pokožky alebo trochu ploskejší nos ako my. Ak sa na to pozriete zblízka, nie je to pekný pohľad. Ospravedlňuje to iba myšlienka. Idea, ktorá za tým stojí – nie sentimentálna zámienka, ale myšlienka a nezištná viera v túto myšlienku. Tú môžete pred seba postaviť, klaňať sa jej a prinášať jej obete...“ To je útržok zo slávneho románu anglického spisovateľa poľského pôvodu Josepha Conrada Srdce temnoty, ktorý v literárnom obraze približuje éru európskeho kolonializmu na africkom kontinente, konkrétnejšie azda jeho najčernejšiu kapitolu – viac než 20-ročnú epochu existencie tzv. Konžského slobodného štátu s odhadovaným počtom miliónov obetí z radov domorodého obyvateľstva. Tomu však predchádzala udalosť, ktorá sa síce príliš často stráca z nášho historického obzoru, no pre africký kontinent je o to dôležitejšia či rovno fatálna. Na prelome rokov 1884 a 1885 sa v Berlíne konala konferencia európskych štátov, ktorej hostiteľom i organizátorom sa stal nemecký kancelár Otto von Bismarck. Mocní vtedajšieho sveta si na nej prakticky rozparcelovali Afriku na jednotlivé koloniálne panstvá, pričom hlavným víťazom sa stal belgický kráľ Leopold II. s jeho obrovským súkromným impériom v Kongu. Čo teda Berlínska konferencia spred 140 rokov vlastne znamenala pre Afriku? A do akej miery spoluurčuje jej osud dodnes? A prečo je stále na okraji nášho historického povedomia, hoci išlo o kľúčovú udalosť globálnych dejín. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s historikom a afrikanistom Silvestrom Trnovcom z Ústavu orientalistiky SAV. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

NOW PLAYING

Ako si pred 140 rokmi európske mocnosti rozparcelovali Afriku

0:00 51:08

No transcript for this episode yet

We transcribe on demand. Request one and we'll notify you when it's ready — usually under 10 minutes.

tak bolo ZAPO Bez príbehov nie sú dejiny. Historik a učiteľ dejepisu, Juraj Jeleň, Kristína Paholík Hamárová a Dominika Pišťanská v podcaste plnom histórie a príbehov obyčajných ľudí. Po stopách pamäti STVR Rozhlasové pásmo Po stopách pamäti alebo Kapitoly z dejín 20. storočia, o ktorých sa kedysi nehovorilo, sa venuje našej donedávna zabudnutej histórii. Autori relácie Soňa Gyarfašová a Pavol Prelovský prinášajú pohľad na čs. dejiny, udalosti a osobnosti, ktoré boli pred rokom 1989 komunistickým režimom zamlčiavané, zatajované, zaznávané alebo deformované. Interpretujú ich vďaka príbehom priamych aktérov - predovšetkým z nášho rozhlasového archívu alebo z archívu Ústavu pamäti národa, v spolupráci s ktorým táto relácia vzniká.RTVS Rádio DEVÍN reláciu Po stopách pamäti vysiela v premiére každú štvrtú sobotu v mesiaci od 17.00 do 18.00. Od roku 2018 do roku 2020 pripravoval cyklus Po stopách pamäti Pavol Smolík – predstavoval v ňom jednotlivé osobnosti disentu zaznamenané v archíve Ústavu pamäti národa. Poslovia nádeje Ellen Gould Whiteová Štvrtá časť päťzväzkového diela DRÁMA VEKOV tematicky nadväzuje na udalosti po ukrižovaní Ježiša Krista. Obsahom sú predovšetkým dejiny ranej kresťanskej cirkvi a novozákonní hrdinovia viery (Peter, Štefan, Ján, Pavol…) i mnohí ďalší, ktorí stáli na začiatku histórie kresťanstva. Boli týraní a zatváraní do väzenia, hájili sa pred vládcami vtedajšieho sveta a niektorí zahynuli mučeníckou smrťou. Nikdy, ani v tých najkritickejších okamihoch nestratili nádej, že ich prehra v skutočnosti znamená víťazstvo. • • • Číta Dagmar Sanitrová a Miroslav Trnavský. Citáty sú prevzaté z Biblie. Preložené z anglického originálu The Acts of the Apostles. Vydalo Štúdio Nádej, s.r.o. v roku 2020. → www.nadej.sk TRETIA RÍŠA – Dejiny nacionálneho socializmu Janez Erat Téma bude zahŕňať obdobie od Bismarckovej Nemeckej ríše do konca druhej svetovej vojny, ale aj po nej. Pozornosť sa sústredí na ľudí a ich osudy. Zaujímajú nás aj psychologické profily, najmä otázka, ako sa Homo Sapiens vyrovnáva s extrémnymi situáciami alebo ich zvláda.Chcel by som zdôrazniť, že môj záujem je čisto historický. Chcem sa snažiť o objektívnu objektivitu, t.j. presné zobrazenie reality.Nemám žiadne politické ciele!Pri takejto téme je to obzvlášť dôležité zdôrazniť. V tomto podcaste sa budeme venovať páchateľom aj obetiam.

Frequently Asked Questions

How long is this episode of Dejiny?

This episode is 51 minutes long.

When was this Dejiny episode published?

This episode was published on March 15, 2025.

What is this episode about?

„Zhrabli všetko, k čomu sa dostali, len preto, že to tu bolo. Nebolo to nič iné než násilná lúpež, masová vražda, a títo muži ju vykonávali bez rozmyslu, lebo tak sa správajú tí, čo sa púšťajú do temnoty. Dobývanie zeme znamená väčšinou iba to, že...

Can I download this Dejiny episode?

Yes, you can download this episode by clicking the download button on the episode player, or subscribe to the podcast in your preferred podcast app for automatic downloads.
URL copied to clipboard!