Poslovia nádeje

-

Kresťanskú cirkev, ktorá prešla mnohými skúškami a utrpením, čaká slávna budúcnosť.

Na ostrove Patmos dostal Ján od Boha posolstvo, ktoré sa stalo posilou kresťanskej cirkvi vo všetkých etapách dejín.

Na sklonku svojho života bol apoštol Ján poslaný do vyhnanstva na ostrov Patmos. Jeho služba Bohu sa tým však neskončila.

Jánov život je názorným príkladom ozajstnej premeny človeka.

Ján vo svojich listoch uvádza, že láska k Bohu a k ľuďom je podstatou kresťanského života.

Hoci mal Ján vo svojej povahe mnohé nedostatky, vplyv Božej lásky z neho urobil jedného z najoddanejších Ježišových učeníkov.

Vo svojom druhom liste Peter objasňuje, akým spôsobom chce Boh premeniť charakter kresťana.

Peter, jeden z najbližších Ježišových učeníkov a opora cirkvi, odovzdal veriacim vo svojich listoch dôležité ponaučenia, rady a napomenutia pre praktický život.

Apoštol Pavol kráčal v ústrety smrti vyrovnane a s nádejou na vzkriesenie.

Posledný list Pavol adresoval svojmu najbližšiemu priateľovi Timotejovi. Apoštol mu v ňom udelil dôležité rady a napomenutia.

Hoci apoštol Pavol vedel, že mu ide o život, bez váhania využil príležitosť a zoznámil cisára Neróna s posolstvom evanjelia.

Apoštol Pavol sa znovu ocitol vo väzení, pretože ho Židia obvinili z toho, že podpálil Rím.

Nero, jeden z najkrutejších rímskych cisárov, rozhodol o Pavlovej nevine a prepustil ho na slobodu.

Vo svojich listoch z Ríma apoštol Pavol povzbudil veriacich a vyzval ich, aby boli verní, poslušní a vytrvalí.

Vďaka Pavlovej povahe a vytrvalosti evanjelium preniklo aj za múry Nerónovho domu.

Apoštol Pavol pokračoval v šírení evanjelia aj počas svojho uväznenia v Ríme.

Pri plavbe do Ríma zastihla apoštola Pavla a jeho sprievod zúrivá búrka. Napriek tomu, že loď, na ktorej sa apoštol plavil, uviazla na plytčine, nikto z pasažierov neprišiel o život.

Evanjelium sa kráľa Agrippu síce mocne dotklo, ale neprijal ho.

Apoštol Pavol vedel, že sa ho Židia chystajú zabiť, preto odmietol znovu predstúpiť pred veľradu a radšej sa odvolal na cisára.

V Cézarey dostal apoštol Pavol príležitosť obhájiť sa pred miestodržiteľom Felixom a zoznámiť ho i jeho ženu Druzillu s posolstvom evanjelia.

V Jeruzaleme sa apoštol Pavol stretol s veľkým nepriateľstvom – a to nielen zo strany Židov, ale aj z radov vedúcich jeruzalemského zboru.

Pavol vedel, že mu v Jeruzaleme pôjde o život. Napriek tomu sa vydal na cestu.

Galatskí kresťania nahradili učenie o Kristovi zastaranými židovskými tradíciami.

Hoci niektorí Židia neprijali Ježiša ako Mesiáša, Boh sa nikdy neprestal usilovať o ich záchranu.

Skutočný kazateľ sa usiluje o záchranu druhých ľudí. Pre ich dobro je ochotný obetovať svoj čas a vynaložiť akékoľvek úsilie.

Apoštol Pavol sa pri kázaní evanjelia nevyhýbal telesnej práci. Vedel totiž, že zručnosť a usilovnosť prispievajú k duchovnému rastu.

Štedrosť je jednou z dôležitých vlastností každého ozajstného kresťana.

V druhom liste do Korintu apoštol Pavol uviedol, aké vlastnosti by mal mať pravý služobník evanjelia.

Pavol prirovnal duchovný život k bežeckým pretekom. Upozornil tým na skutočnosť, že rast vo viere vyžaduje odhodlanie, vytrvalosť a sebazaprenie.

Na správy o problémoch v korintskom zbore reagoval apoštol Pavol prostredníctvom listov.

Posolstvo evanjelia odvracalo ľudí od uctievania bohyne Diany. Z toho dôvodu vznikli v Efeze veľké nepokoje.

Efez, jedno z nádherných miest svojej doby, bolo centrom modlárstva, mágie a skazenosti. Napriek tomu si v ňom evanjelium našlo cestu k ľudským srdciam.

Po Apollovom príchode do Korintu došlo v tamojšom zbore k rozkolu a rozdeleniu.

Vo všetkých listoch do Tesaloniky sa apoštol Pavol zameral predovšetkým na objasnenie udalostí týkajúcich sa druhého príchodu Ježiša Krista.

Pavlovo pôsobenie v Korinte prinieslo svoje ovocie. Mnohí sa odvrátili od uctievania modiel a začali slúžiť živému Bohu.

Kým obyvatelia Berey prijali posolstvo evanjelia s nadšením, medzi vzdelanými Aténčanmi vyvolalo smiech a pobúrenie.

Apoštol Pavol v tesalonickej synagóge predstavil Ježiša ako očakávaného Mesiáša.

Prvým výsledkom Pavlovej práce za hranicami Malej Ázie bolo založenie zboru vo Filipách.

Apoštol Pavol neúnavne obracal pozornosť ľudí na ukrižovaného Ježiša. V jeho smrti nachádzal presvedčivé svedectvo o veľkosti Božej lásky k človeku a nevyčerpateľný zdroj života.

Pre spor o obradný zákon sa v Jeruzaleme zišli hlavní predstavitelia cirkvi.

Napriek tomu, že sa posolstvo evanjelia stretávalo s veľkým odporom, Pavol a Barnabáš odhodlane pokračovali vo svojej práci. Vďaka ich usilovnosti vznikli na mnohých miestach kresťanské zbory.

V Pisidskej Antiochii prijali posolstvo evanjelia s veľkým nadšením. Tento ohlas však vyvolal nenávisť medzi neveriacimi Židmi, ktorí Pavla a Barnabáša nechali vyhnať z mesta.

Barnabáš a Pavol sa vydali do Antiochie zvestovať evanjelium. Keďže ich pôsobenie bolo úspešné, cirkev ich poverila misijnou prácou medzi pohanmi.

Napriek tomu, že kresťanská cirkev musela od začiatku čeliť krutému prenasledovaniu, Boh nad ňou držal svoju ochrannú ruku. Jedným z prejavov jeho moci bolo zázračné vyslobodenie apoštola Petra z väzenia.

Obrátenie Kornélia a jeho rodiny bolo jedným z prvých plodov evanjelizácie medzi pohanmi.

Pre prenasledovanie zo strany Židov musel Pavol utiecť z Damasku do Arábie, kde sa nejaký čas venoval štúdiu a rozjímaniu. Po svojom návrate sa v Jeruzaleme stretol s Ježišovými učeníkmi, ktorí ho prijali medzi seba.

Na ceste do Damasku sa Saul z Tarzu stretol so vzkrieseným Kristom. Táto udalosť spôsobila, že z fanatického odporcu sa stal Kristov nasledovník.

Po Štefanovej smrti sa jeruzalemskí kresťania rozpŕchli do Judska a Samárie. Vďaka tomu sa posolstvo evanjelia dostalo za hranice Izraela.

Štefan, hlavný zo siedmich diakonov, zaplatil za svoju vernosť Kristovi životom.