Alica Jančoková: Kedysi bolo bežné, že matky pochovávali svoje vlastné deti

„Minulosť je i súčasnosťou, či vari nie? A je i budúcnosťou. Chceme si nahovárať, že to tak nie je, ale život nám to nedovolí,“ tvrdí slávny americký dramatik Eugene O Neill. Práve včera sme si pripomenuli – niekedy s bolesťou a niekedy s láskou a nehou všetkých našich blízkych, ktorí tu už nie sú medzi nami. Nie sú tu – s nami, no stále chýbajú a – tvoria nás tým kto boli a akí boli. No a tým sme si pripomenuli aj to, že to kto sme a akými sme je aj o tom kým boli a akí boli naší rodičia, ich rodičia, rodičia ich rodičov . Veď ako píše Frederick Buechner: „Ktovie, čo v sebe máme nielen po našich rodičoch, ale aj ich rodičoch a prarodičoch a tak ďalej až dakam do bezodných hlbín dávnej minulosti, kde už nie súnijaké mená ani tváre, ktoré by sme určite poznali, keby sme sa ocitli pred ich portrétmi visiacimi na stene nejakého starožitníctva.“ No a skúmaniu toho, kto boli naši predkovia, objavovaniu a vytváraniu rodokmeňov sa venuje Alica Jančoková, ktorá je hosťom dnešného podcastu. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.