Andrea Škripeková: Každý dnes vie, čo je paliatívna medicína. To bolo pred pár rokmi nepredstaviteľné

Andrea Škripeková patrí k najvýraznejším osobnostiam slovenskej paliatívnej medicíny. Po viac než dvoch dekádach v Národnom onkologickom ústave prešla do siete AGEL, kde dnes nastavuje systém paliatívnej starostlivosti naprieč nemocnicami. V otvorenom rozhovore hovorí o reforme z roku 2022, o tom, prečo je identifikácia pacienta kľúčová, aj o tom, že Slovensko stále nie je pripravené na starnutie populácie. Odchod zo štátnej nemocnice a nový začiatok Andrea Škripeková po viac ako dvadsiatich rokoch v Národnom onkologickom ústave prešla do siete AGEL. Hovorí, že potrebovala zažiť paliatívnu medicínu mimo onkológie a v širšom kontexte. Nové pôsobisko jej umožňuje nastavovať systém naprieč nemocnicami a budovať dostupnosť paliatívnej starostlivosti pre všetkých pacientov, ktorí ju potrebujú. „Onkológia bola moja prvá láska, ale vedela som, že potrebujem zažiť paliatívnu aj mimo nej,“ hovorí Škripeková. Škripeková zdôrazňuje, že nie každá nemocnica musí poskytovať paliatívnu starostlivosť, ale každá musí vedieť identifikovať pacienta, ktorý ju potrebuje. Nesprávne alebo neskoré rozpoznanie vedie k zbytočným hospitalizáciám, urgentným príjmom a utrpeniu pacienta. Paliatívna starostlivosť podľa nej dokáže zlepšiť kvalitu života a v onkológii dokonca aj predĺžiť prežívanie. „Ak pacienta neidentifikujeme, prepadáva systémom a nedostane pomoc, ktorú by mohol mať," uviedla počas rozhovoru Andrea Škripeková. Dôležitý miľník v roku 2022 Rok 2022 priniesol zásadnú legislatívnu zmenu – definovanie paliatívnej starostlivosti, mobilných hospicov aj preferencií liečby. Reforma zároveň zvýšila financovanie a umožnila čerpať prostriedky z plánu obnovy. Výsledkom je rast počtu špecialistov aj mobilných hospicov, hoci kvalita starostlivosti je podľa Škripekovej stále nerovnomerná. „Každý dnes vie, čo je paliatívna medicína. To bolo pred pár rokmi nepredstaviteľné,“ práve to považuje hlavná odborníčka Slovenska pre paliatívnu starostlivosť. Škripeková upozorňuje, že paliatívna medicína sa nedá hodnotiť cez výkony, pretože mnohé správne rozhodnutia nevedú k žiadnemu „výkonu“ v zmysle kódu. Preto vznikla metodika indikátorov kvality, ktorá sleduje napríklad počet volaní RZP, miesto úmrtia či použitie opioidov. Takéto dáta podľa nej ukazujú skutočnú hodnotu starostlivosti. Demografické trendy sú jasné – populácia starne a bude potrebovať viac dlhodobej aj paliatívnej starostlivosti. Škripeková tvrdí, že Slovensko nie je pripravené, najmä pre slabé prepojenie zdravotného a sociálneho systému. Vidí však nádej v projektoch, ktoré smerujú paliatívnu starostlivosť aj do zariadení sociálnych služieb. „Nie, nepripravujeme sa dostatočne. A pritom vieme, že táto vlna príde,“ otvorene priznáva Škripeková.