Bola to strašná, strašná bolesť, spomína so slzami Tatiana Drexler na emigráciu. O úteku v roku 1987, živote v tábore pre utečencov aj o tom, ako ju tanec zachránil

Tanečná lektorka, choreografka a porotkyňa televíznej šou Let´s Dance Tatiana Drexler bola hosťkou relácie Rozhovory so Zdenom Gáfrikom. Hoci sme na spoločné stretnutie čakali bezmála tri roky, oplatilo sa – v otvorenom a mimoriadne emotívnom rozprávaní poodhalila tvár, ktorú pred kamerami často nevidíme. Emigrácia z totalitného Československa, o ktorej Tatiana dokázala začať hovoriť až po desaťročiach, je v rozhovore jednou z najsilnejších pasáží. Slzy v očiach neskrývala ani po rokoch. „Bolo to o život. Tú emóciu nikdy nezabudnem, bola to strašná, strašná bolesť,“ spomína na prekročenie hraníc a život v utečeneckom tábore pri Hannoveri, kde začínali od úplnej nuly. Paradoxne, práve tam sa začal rodiť ich „tanečný zázrak“. Hoci prišli do Nemecka ako majstri Slovenska, na nemeckých šampionátoch končili poslední. „Mnohí si myslia, že som tam prišla ako hotová hviezda. Nie, my sme si niekedy nemohli kúpiť ani čistú vodu,“ hovorí otvorene o drine, ktorá ich nakoniec dostala na svetovú špičku. V Rozhovoroch so Zdenom Gáfrikom sa však diváci dočkajú aj poriadnej dávky humoru. Tatiana s nákazlivým smiechom opisuje svoje prvé šoky zo západného sveta – napríklad z toho, že Nemci majú v ústach „o desať zubov viac“ a nenosia čierne plomby. Poodhalila aj súkromie a bizarný príbeh o tom, ako k svojmu druhému manželovi doslova „prišla na ulici“. Stačilo drobné ťuknutie pri parkovaní a vizitka za stieračom. To, že z toho bude 23-ročné šťastné manželstvo s nemeckým kriminalistom, vtedy netušil ani jeden z nich. Celý rozhovor o bolesti z odchodu, o tom, prečo by v štúdiu najradšej začala hneď upratovať, a o dôležitosti psychického zdravia u mladých talentov, si môžete pozrieť vo videu vyššie. V televíznej premiére ho odvysiela aj televízia TA3 v sobotu 11. apríla o 22.30.