DEJINY ZA OPONOU - ŠtB, perzekúcie a Bratislavské srdce

Dejiny za oponou Podcastová miniséria Divadelného Podcastu OrszághHviezdoslav a Ústavu pamäti národa.  Dejiny za oponou sú o minulosti. O tom, ako sa o nejrozprávať. O tom, ako sa rozprávať o ťažkých témach našej minulosti keď sme ako štát, ale aj ako ľudia zlyhali. DPOH vo svojich inscenáciách otvára aj témy holokaustu, normalizácie, perzekúcií, prenasledovania režimami. Niekedy akoby sa zdalo, že sa mnohé z týchto tém vracajú aj dnes. Aj o tomhovoria všetky časti podcastu, práve v kontexte jednotlivýchhistorických udalostí. Hovoríme o tom, aby sa nezabudlo, aby sme sa poučili a mohli sa pohnúť ďalej. Sériou sprevádza Zuzana Kovačič Hanzelová.O inscenácii Bratislavské srdce a o téme perzekúcií sa Zuzana Kovačič Hanzelová rozpráva s historikom Ústavu pamäti národa Ľubomírom Morbacherom a filmovou a divadelnou režisérkou, autorkou hry Bratislavské srdce Annou Gruskovou. Inscenácia Bratislavské srdce je o živote a práci Bratislavčanky Alžbety Güntherovej-Mayerovej, historičky a znalkyni umenia, muzeologičky a pamiatkarky, ktorá stálapri zrode dôležitých inštitúcií na Slovensku. Napriek stiesnenému priestoru, v ktorom bola kvôli represívnemu komunistickému režimu nútená existovať, si vo svojej mysli udržala bohatý a slobodný život. Docentka Alžbeta Güntherová-Mayerová prispela k záchrane kultúrneho dedičstva na Slovensku, pracovala pre Mestské múzeum v Bratislave, pre Slovenské národné múzeum pre Etnografické múzeum v Martine, spoluzakladala Slovenskú národnú galériu, pomáhala zakladať múzeum v Levoči, bola správkyňou kaštieľa Betliar a hradu Krásna Hôrka. Pôsobila na viacerých slovenských univerzitách.História sa opakuje. Tak, ako počas života Alžbety Güntherovej Mayerovej, prekvapivo aj dnes rozhodujú o významných kultúrnych inštitúciách na Slovensku ľudia bez vzdelania, bez vzťahu k umeniu, s nepochopiteľným motívom pomsty. Svojimi rozhodnutiami rozkladajú fungujúce inštitúcie, šikanujú a ničia životy ľudí, ktorí ich roky budovali. Namiesto kontinuity volia deštrukciu. Sú medzi nimi aj tie, v ktorých pôsobila a ktoré zakladala Alžbeta Güntherová-Mayerová. Vidíme paralelu? Prežijú? Ako fungovala Štátna bezpečnosť? Aké prostriedky a metódy využívala, na koho boli agenti nasadzovaní? Kto boli obete politických procesov a za čo boli súdení? Do akých sfér života sa členovia ŠtB a ich riadiaci funkcionári zaradili po páde režimu? Čo robia dnes? Aký vplyv majú? Vidíme znaky ŠtB v konaní štátnych orgánov a predstaviteľov štátu aj dnes? V čom je to podobné? Čo by pre našu spoločnosť a ľudí znamenalo ak by sa podobná, či rovnaká organizácia vrátila?