František Andraščík (16.8.2026 19:00)

Postoj celého človeka „Nemám poetiku, ale chcem mať poéziu. Každý vie, čo je poetika, no nikto nevie, čo je poézia,“ povedal raz tento originálny básnik a človek. Do literárnych encyklopédií sa zaradil ako príslušník generácie 60.rokov, pričom kritika o ňom píše ako o autorovi filozofickom. Jeho rané zbierky Brieždenie (1963) a Prísne ráno (1965) sa sústreďujú na apelatívnu funkciu a zapájajú poéziu do spoločenského diania na celom svete. Andraščík vyjadroval svoje pocity vždy priamo – šlo mu o postoj celého človeka a prejav všetkých jeho mohúcností. Neradostnou spoločenskou situáciou a tiež postupujúcou duševnou chorobou však z jeho očarenia svetom ubúda. Tragický životný pocit sa zrkadlil v zbierke Úpenlivé ruky (1985), ktorú možno považovať za jednu z najsilnejších v 80.rokoch vôbec. „Je to vážna, no poetisticky hravá literatúra.“ Milan Hamada Autor: Róbert Šedivý Respondent: prof. PhDr. Milan Hamada, DrSc. Interpret: Alfréd Swan Hudobná dramaturgia: Matej Haász Zvuk: Dušan Kozák