Hviezdoslav v džezovom rúchu ako liek na stres pandemickej doby? Pohľad hudobníka Báleša

Pavol Orságh Hviezdoslav a džes. Presnejšie Hviezdoslavova tvorba v jazzovom odeve. Velikán poetickej a dramatickej klasiky v neklasickom rúchu jazzového slohu. Paradox, ktorý sa stal skutočnosťou na sté výročie od smrti tohto velikána, ktorú sme si pripomenuli práve tento týždeň. A stojí za ním František Báleš, klavirista, skladateľ, aranžér a v neposlednej rade pedagóg. „Inšpirovala ma čarovná zvukomalebnosť neexistujúcich slov ako čaropohár, krasopani či maľovidlá…“, hovorí v podcaste Ráno Nahlas.   Džezovému Hviezdoslavovi predchdzal projekt Básne múzické, v ktorom zhudobnil poéziu Smreka, Rúfusa, Kostru a Dilonga.   „Hviezdoslav zaodetý v džeze je len prirodzeným vyústením faktu, že každé slovo jeho poézie je zvukomaľba. A to je hudba. Cítil som, že ho musím zhudobniť“, tvrdí autor zhudobnených Sonetov.   Vysoká poetika Pavla Orzságha Hviezdoslava odetá do hudby je podľa Františka Báleša liekom na stres a strach z pandemickej doby.   V podcaste reflektuje aj na to, ako zasiahol covid do života hudobníkov a pedagógov.   „Nepoviem nič nové, keď skonštatujem, že ako pedagógovi a hudobníkovi sa v pandémii žije ťažko“, tvrdí Báleš.   Dnešné RánoNahlas je poctou Hviezdoslavovi, od smrti ktorého sme si v týchto dňoch pripomenuli sto rokov.   Moderuje Jaroslav Barborák.