Ján Šimonovič (16.8.2026 15:42)

Metafora v zlej pravde Ján Šimonovič sa formoval popri Trnavskej skupine na konci 50.rokov. Spomedzi všetkých básnikov legendárneho zoskupenia zostáva tým najmenej objaveným a najviac prehliadaným. Jeho prvým biľagom bol vstup do literatúry. Na rozdiel od Stacha, Mihalkoviča a Feldeka debutoval pomerne neskoro – v roku 1964 zbierkou Pyramída. Časový odstup bol neraz interpretovaný tak, že Šimonovič nepriniesol nič nové a len rozvíjal skupinovú poetiku. Na prahu normalizácie sa tento vzdelaný básnik, kritik a prekladateľ priklonil k dobovej poplatnosti. Akoby ho opustil záujem o vnútorný rozpoltený svet, viac sa sústredil na spoločenskú reflexiu a témy mesta, dediny, rodiny a mieru v tesnej spätosti s komunistickou ideológiou. Po roku 1989 sa dovtedy spoločensky uznávaný a oceňovaný básnik dostal na vedľajšiu koľaj. „Krása bola preňho najprv vystihnutím atmosféry, neskôr súznením básne so spoločenskou funkciou. V závere života sa deštruovala na nihilizmus.“ Radoslav Matejov Autor: Róbert Šedivý Respondent: Radoslav Matejov Interpret: Alfréd Swan Hudobná dramaturgia: Matej Haász Zvuk: Andrej Klimits