Kvalita života na ukrajinských okupovaných územiach záleží aj od svetonázoru a vzťahu k Rusku

Novinári pôsobiaci v ukrajinských mestách čelia rovnakým výzvam ako civilné obyvateľstvo. Nebezpečnejšou sa situácia stáva, čím ďalej k línii frontu sa dostávajú. Informačné zdroje však môžu mať aj priamo na okupovaných územiach, pričom poznatky o živote bežných občanov pod okupáciou alebo v deokupovaných zónach je možné čerpať zo sociálnych sietí alebo z ukrajinských médií. Akým hrozbám čelia novinári a civilné obyvateľstvo v jednotlivých oblastiach Ukrajiny? Aké problémy sú späté s overovaním faktov alebo získavaním dát strategickej povahy? Prostredníctvom akých kanálov je možné získať predstavu o živote v okupovaných zónach? Ako vyzerá život civilistov v deokupovaných územiach? Existujú rozdiely medzi oblasťami, ktoré sú okupované ruskými vojskami od roku 2014 a tými, ktoré sa pod okupáciu dostali počas plnoformátovej vojny? Ako prebieha proces okupácie území a ktoré konkrétne kroky zahŕňa? Čo zväčša motivuje občanov, aby v takýchto oblastiach zotrvali? K akým typom médií majú bežne ukrajinskí občania prístup? Akú úlohu zohrávajú jednotlivé informačné kanály, ako napríklad Telegram? Ako sa líšia interpretácie dejín či kultúrne otázky v rámci slobodných a okupovaných území? Aké témy a naratívy sa môžu v ruskej propagande objaviť v blízkych mesiacoch? Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s novinárkou a reportérkou Aktuality.sk Stanislavou Harkotovou. Podcast vznikol s podporou Open Information Partnership.See omnystudio.com/listener for privacy information.