Mimoriadny posol

„Veď Tvoje meno nosím, ó Hospodine, Bože mocností.“ Jer 15:16 „Život človeka je nepretržitá smrť, ak v ňom len nežije Kristus.“ Ignác Ignác bol učeníkom apoštola Jána a verejne karhal antiochského cisára Trajána za jeho modloslužbu. Traján následne prisahal, že sa Ignácovi verejne pomstí za jeho zahanbujúce výčitky. Ignáca zatkli a priviedli do Ríma. Ako ho viedli k jame s levmi, povedal inému veriacemu: „Môj drahý Ježiš, môj Spasiteľ, je v mojom srdci zapísaný tak hlboko, že som presvedčený, že ak by mi niekto rozrezal srdce a rozkrájal ho na kúsky, Ježišovo meno by sa našlo na každom jednom z nich.“ Keď sa zhromaždilo veľké množstvo ľudí, aby boli svedkami jeho smrti, Ignác odvážne prehovoril k hlasnému zástupu: „Ja som Božím zrnom. Uviazol som v zuboch beštie, aby som sa stal čistým chlebom pre Krista, ktorý je pre mňa Chlebom života.“ Hneď ako dopovedal tieto slová, zožrali ho dva hladné levy. Žil v súlade so svojím priezviskom — Theophorus — „posol Boží“. Až do konca nosil na perách meno Boha, svojho Spasiteľa. Často hovoril: „Ukrižovaný Kristus je moja jediná a najväčšia láska.“ A až do konca života nachádzal potešenie v tejto jednoduchej pravde: „Tak ako svet nenávidí kresťanov, tak veľmi ich Boh miluje.“ Manželská tradícia hovorí, že manželka by mala nosiť mužove meno ako symbol ich jednoty. Nie sú to už dvaja ľudia, ale jeden. Ako pár spolu starne, začne zdieľať viac ako len rovnaké priezvisko. Majú rovnakých priateľov a záujmy. Začnú dokončovať vety toho druhého. A niektorí sa začnú dokonca fyzicky podobať… taká je ich dlhoročná intimita. Rovnako tí, ktorí nesú meno „kresťan“ alebo „malý Kristus“, si vybudujú podobnú intimitu — jednotu so Spasiteľom. Nosíš Kristovo meno správne? Inšpiruje ťa nosenie Ježišovho mena tak ako Ignáca, aby si zdieľal Jeho utrpenie, službu a život?