Naše školstvo je veľmi segregované. Začína to už v škôlkach, hovorí analytik Rehúš (Ráno Nahlas)

Ak pätina štvrtákov nerozumie textu, tak je evidentné, že nejde len o deti z marginalizovaných skupín či deti z chudobných rodín, hovorí Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz. Prepojenosť zlých výsledkov so socioekonomickým statusom je však podľa neho stále veľká a naše školstvo až príliš konzervuje deti v prostredí, z ktorého pochádzajú. Čo sa teda reálne  podarilo dvom exministrom školstva? Segregácia, to je slovo, ktoré by sme mali dnes poznať už iba z učebníc dejepisu. Žiaľ, je to niečo, s čím sa dnes a denne stretávajú naše vlastné deti. A nie je to len kvôli farbe pokožky, rase či etniku, ale deje sa to i kvôli majetkový pomerom ich rodičov a chudobe, v ktorej mnohé slovenské deti doteraz u nás vyrastajú. Jedným z kľúčov, ako tieto rozdiely stierať a spoločnosť čoraz viac integrovať, by malo byť vzdelávanie. Náš vzdelávací systém je však veľmi segregovaný a tak vzdelávanie našich detí beží po doslova paralelných linkách. No a začína to už v škôlkach aby to potom pokračovalo vo všemožných súkromných školách, elitných gymnáziách. Veľmi závisí od sociálno ekonomickej situácie rodín kde ich dieťa skončí a kam ho dajú študovať. Problémom je, že lepšie situovaní rodičia si dokážu zabezpečiť pre svoje deti, ktoré má nejakú vyššiu kvalitu, ale čo potom tí ostatní, hovorí Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz. Navyše,  náš vzdelávací systém je sociálne veľmi rigídny a deťom príliš neumožňuje prerásť sociálny status ich vlastných rodičov. Inak povedané, slovenské školstvo konzervuje deti v sociálno ekonomickom statuse, z ktorého pochádzajú a do ktorého sa tak, napriek snahe i dobrým výsledkom, až príliš často musia vrátiť. A ako to, že ešte aj dnes, v roku 2023 nás musí európska komisia žalovať za segregáciu rómskych žiakov a prečo tieto deti nepovažujeme takpovediac za “naše deti”, ktoré si zaslúžia rovnosť šancí? A čo je príčinou toho, že pätina štvrtákov nerozumie predloženému textu, čo môžeme očakávať od vzdelávania detí s takto nízkou úrovňou čitateľskej gramotnosti a ako im vieme pomôcť, aby sa potom nestratili v čoraz viac zložitejšom svete? Štát v minulom roku vyčlenil na školské učebnice menej ako 10 miliónov. Prváčikom tak vychádza na učebnice 15 eur, vyšším ročníkom Základnej školy len 7,50, no a na stredné školy sa ujde ešte menej, iba 6 eur. Výsledkom tak môže byť ďalšia žiadosť, s ktorou sa školy budú musieť obrátiť na rodičov, aby vzdelávanie svojich detí podporili z vlastného vrecka. Je teda ešte vzdelávanie bezplatné alebo sa stalo iba akýmsi figovým listom maskujúcim dlhodobý nezáujem politických elít o naše deti a ich vzdelanie? A prečo nám takmer pätina najšikovnejších maturantov uteká študovať do zahraničia a ako tento “odliv mozgov” zastaviť? A ako obstáli exministri po voľbách 2020 a čo sa vlastne v školstve podarilo za uplynulé tri roky? Témy a otázky pre Michala Rehúša z Centra vzdelávacích analýz. Počúvate Rán Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje braňo Dobšinský.