Naučila som sa bojovať sama za seba

Vanesa Richterová je ako mnoho mladých žien v jej veku. Spontánna, otvorená, neustále usmiata. Iba okolie vidí trochu inak – nerozoznáva farby, svet navôkol má rozmazaný a nejasný. Napriek tomu dokázala absolvovať gymnázium, a hoci to bola pre ňu tak trochu skúška ohňom zvládla ju, a dnes hovorí, že sa naučila bojovať sama za seba. Úspešne ukončila i bakalárske štúdium pedagogiky na vysokej škole a vrhla sa do života hľadajúc svoju životnú náplň. Už niekoľko rokov je aktívna v rámci Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska – rada sa podieľa na realizácii hlavného zbierkového dňa verejnej zbierky Biela pastelka. S nadšením šíri jej posolstvo aj napriek tomu, že sa stretáva i s negatívnymi reakciami. Ako vraví, aj tie musia byť, ale nevšíma si ich. S rovnakým zápalom sa zapája do Dňa bielej palice – dopravno-osvetovej aktivity ÚNSS, ktorej cieľom je oboznámiť verejnosť, no najmä vodičov, že je dôležité rešpektovať chodcov s bielou palicou. Vanesa je hrdou nositeľkou bielej palice a aj keď ju spočiatku odmietala, dnes na ňu nedá dopustiť. V dobrovoľníctve sa posunula ešte ďalej, keď začala pracovať v Centre pre rodinu. Práve tu pochopila, že jej životným snom je štúdium sociálnej práce a poslaním pomoc slabším. Nastúpila na vysokú školu a pustila s optimizmom do vzdelávania. Treba predsa bojovať, za seba i za iných. Videoverziu podcastu si môžete pozrieť na TV Doktor.