Odpúšťajúci

„A odpusť nám viny naše, ako aj my odpúšťame vinníkom svojim!“ (Mt 6:12) 1. decembra 1997 sa na každodennom modlitebnom stretnutí na strednej škole v Paducah v Kentucky zišlo asi 12 žiakov. Keď odznelo posledné „amen“, pristúpil k nim 14-ročný chlapec a začal strieľať. Traja žiaci zomreli a piati boli ťažko zranení. Iróniou celej situácie bolo, že niektorí títo žiaci sa s chlapcom dokonca kamarátili. Uprostred tejto tragédie však vznikol nádherný príbeh odpustenia. Jedno zo zranených dievčat, 15-ročná Melissa Jenkinsová, ležala v nemocnici a práve jej oznámili, že bude mať dokonca života ochrnuté dolné končatiny. Melissa chcela chlapcovi, ktorý ju postrelil, odovzdať správu. Čo myslíte, že mu chcela povedať? Povedala mu, že ho nenávidí alebo že sa mu to napokon všetko vráti? Nie. To mu nechcela povedať. Táto mladá kresťanka povedala, že mu odpúšťa. Také niečo dokážu len kresťania. Vôbec to nie je prirodzené, práve naopak, myslím, že je to nadprirodzené. Jedna z najúžasnejších vlastností Ježišových nasledovníkoch je práve schopnosť odpúšťať. Ak si kresťan, rovnako ako Melissa Jenkinsonová sa potrebuješ naučiť odpúšťať. Neodpustiť niekomu je totiž hriech. Ak neodpustíš osobe, ktorá proti tebe zhrešila, potom hrešíš proti Bohu. Ak vravíš, že si kresťan, ale odmietaš odpustiť, protirečíš si. Ak si kresťan, ktorý neodpúšťa, potom by si sa mal sám seba opýtať, čo vlastne vieš o kresťanstve. Ježiš neustále hovoril o odpustení. Jeho kázne, podobenstvá, súkromné rozhovory, dokonca Jeho modlitby — všetko bolo plné lekcií o odpustení. Musel by si byť slepý, aby si si to nevšimol.