Overovanie faktickosti tvrdení môže byť vďaka AI lepšie. Pri niektorých úlohách však človek zostáva nezastupiteľným

Umelá inteligencia alebo strojové učenie môžu napomáhať pri indikácii nepravdivých informácií, detekcii strojovo generovaného alebo nepravdivého obsahu, ale aj pri podpore fact-checkerov vyhľadávaním dôkazov a podporných materiálov, prípadne zhromažďovaním predošlých fact-checkov. Čo si môžeme predstaviť pod pojmom dôveryhodná umelá inteligencia? Aké výhody môže prinášať využívanie umelej inteligencie fact-checkermi? Ktoré oblasti dnes už AI používajú a aké ohrozenia môže v budúcnosti prinášať jej širšie zavádzanie do praxe? Aké výzvy sa dnes viažu na rozvoj modelov AI ako je ChatGPT a ktoré jeho technické nedostatky môžu byť problematické? Čo znamená „halucinovanie“ modelov AI a ako môže podkopávať ich dôveryhodnosť? Bude v budúcnosti nutné využívanie umelej inteligencie regulovať? Akú úlohu zohráva zodpovednosť prevádzkovateľov konkrétnych modelov a čo by mali sledovať predtým než je model predstavený verejnosti? Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s expertným výskumníkom Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií Jakubom Šimkom. Podcast vznikol s podporou Európskej únie.See omnystudio.com/listener for privacy information.