Prečo premiér Fico nevidí v Putinovi nebezpečenstvo? Pred Novembrom’89 sa politici nemuseli obáva straty postavenia, odpovedá politológ Štefančík

Sme v úvode týždňa, ktorý by mal pochovať koaličnú krízu. Aspoň tak to avizuje samotná vládna koalícia. Chce konečne zvoliť šéfa parlamentu a funkciami nasýtiť niekdajších vzbúrencov v podobe tzv. Huliakovcov a Migaľovcov. Spoza hraníc však aj na Slovensko ťaživo dolieha téma, ktorá je svojimi možnými dôsledkami s koaličnou krízou neporovnateľná. Po piatkovej roztržke v Bielom dome medzi prezidentom Trumpom a Zelenským spozornel svet. No ak na ňu reagujú takmer všetci, pre slovenskú diplomaciu či premiéra a vládu dlhé tri dni akoby neexistovala. Prechádzali ju tichom. O čom to svedčí? A je možné byť ticho, keď sa píšu dejiny a rozhoduje o vojne či mieri? Téma pre Radoslava Štefančíka, ktorý sa špecializuje aj na politickú komunikáciu. „Často uvažujem, prečo je Robert Fico či Viktor Orbán taký úctivý vo vzťahu k Vladimírovi Putinovi, prečo si nevšímajú nebezpečenstvo, ktoré predstavuje“, hovorí politológ. „Úplne vážne premýšľam, či to nie je tým, že by vlastne privítali, keby sme boli súčasťou nového usporiadania sveta, kde by Slovensko nepatrilo k západnej, ale východnej civilizácii. Pamätáme si obdobie pred Novembrom. Neboli tu slobodné voľby. Ľudia, ktorí boli dosadení stranou, svoje pozície mali zabezpečené na večnosť. Nebola súťaž. Nebola konkurencia politických strán. Politici sa nemuseli obávať o svoje postavenie, o funkcie, o svoje výhody“, hovorí Štefančík.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.