Pri extrémoch - aj spoločenských - treba dať na vlastný inštinkt a zdravý rozum, radí expertka na extrémne formy života Musilová (Ráno Nahlas)

Snáď najznámejšia slovenská astrobiologička, ktorá je však viac za hranicami Slovenska ako doma. Jej doménou sú simulované misie, ktoré majú ľudstvo pripraviť na možnosť existencie mimo rodnej planéty Zem. Hovoria o nej aj ako o Žene z Marsu, ktorá paradoxne na tom Marse nikdy nebola. Študuje extrémofily - organizmy, ktoré majú radi extrémy, či v nich dokážu prežívať. Čomu sa od nich naučila a nie je jednou z nich?   Michaela Musilová.   Podieľala sa na príprave štyridsiatky simulovaných misií na Mars, tridsiatke pritom velila. Vyberala do nich posádky, riešila kritické situácie, aj milostné štvrouholníky.   „Čo sa týka tých „romantických“ veci som nastavila pravidlo, že ešte pred odchodom na simulovanú misiu sa musí celá posádka otvorene porozprávať, ako riešiť podobnú situáciu. Každá posádka si to nastavila svojim spôsobom. Boli také, ktoré sa riadili pravidlom zachovať diskrétnosť, no boli aj také, ktoré romantiku nezakrývali“, hovorí Musilová. Dôležité podľa nej je spoločná dohoda na pravidlách. „Ľudia majú na to sa kontrolovať, no dôležitá je spoločná dohoda“, tvrdí.   Ako na extrém, a to aj v spoločnosti? „Je potrebné dať na vlastný inštinkt. Ten vám povie, či je osoba dôveryhodná alebo nie. Je potrebné to počúvať, veď sme si ho pestovali celý život“. Otázka, ako na extrém pritom padla v kontexte toho, že Michaela Musilová je vo svojom vedeckom bádaní zameraná na štúdium extrémnych foriem života a čo si práve z toho odniesla.   Naviac pri potláčaní extrému v spoločnosti podľa nej pomáha aj odvaha na veci pozerať sa inak, spochybňovať ponúkané verzie. A tiež dať na rady ľudí a informačných zdrojov, ktorým dôverujeme.   V podcaste sa dozviete aj o časovom výhľade reálnej misie na Mars, alebo o tom, či budú lístky na ňu jednosmerné. Rovnako o programoch osídľovania Mesiaca.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.