Režisér Zrebný: Nedávna minulosť nám ponúka skryté poklady

Príbeh priateľstva, ktoré zmenilo Slovensko. Príbeh priateľov, ktorí prežili desaťročia v neslobode komunistických väzení. Príbeh, z ktorého ale kričí sloboda. V kinách je dokument o Silvovi Krčmérym a Vladovi Juklovi, generáloch tzv. podzemnej cirkvi, fenoméne, s ktorým sa márne vyrovnávala aj komunistická tajná bezpečnosť. Prečo pripomínať ich príbeh paradoxu so slobodou v neslobode aj po 70-tich rokoch? Téma pre režiséra Slavomíra Zrebného.   „Hoci ide osobnostne doslova o poklady, v škole sme o nich nepočuli. Táto doba potrebuje príklady“, hovorí Zrebný, ktorý je zároveň autorom scenára.   Absolvent réžie na VŠMÚ sa k ich príbehu dostal sprostredkovane, cez prednášku talianskeho odborníka na československý disent. „Zasvietili mi ako skryté poklady“, vysvetľuje. A do štúdia a zbierania materiálu sa pustil ešte počas vysokoškolského štúdia.   „Vy máte v rukách moc, ale my máme pravdu. Tú moc vám nezávidíme a netúžime po nej, nám stačí tá pravda. Lebo je väčšia a silnejšia ako moc. Kto však má v rukách moc, ten si myslí, že môže pravdu potlačiť. Zabiť. Alebo i ukrižovať. Ale pravda dosiaľ vždy vstala a vstane z mŕtvych.“ To je úryvok už slávnej obhajoby Silvestra Krčméryho, ktorú predniesol na súde v Trenčíne v júni 1954. V tom čase mal za sebou dva roky týrania. A pred sebou 14 rokov väzenia. Vtedy len 29 ročný medik. A jeho vina? Bol moderátorom kresťanských spoločenstiev.   Podobne Vladimír Jukl. Oboch dal dohromady chorvátsky jezuita Kolakovič, ktorý inšpiroval vysokoškolákov a pripravoval ich na pôsobenie v komunistickom režime, ktorý potláčal každý náznak slobody.   „Dúfali, že zmena je možná, no ak sa má stať skutočnosťou, musia začať od seba“, približuje ich pôsobenie režisér Slavomír Zrebný. Ich snom malo byť, aby aj počas totality ľudia žili čo najviac slobodne, aby nežili len sami pre seba.   Krčméry a Jukl stáli aj za predzvesťou Novembra’89 v podobe tzv. sviečkovej manifestácie.   Dokument Slobodní je aktuálne v kinách.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.