S Martinom Ďurajkom nielen o bronzovej rozlúčke s Bojnicami a konci aktívnej kariéry

Nielen návraty skúsených hráčov na domáce palubovky sú highlightom aktuálnej sezóny NHE, ale aj odchody stálic a ťahúňov. Bronzové Bojnice sa síce posilnili, ale z kádra odišli aj kľúčoví hráči Andrej Petro, či Martin Ďurajka, no a práve rýchlonohý Martin Ďurajka v najnovšom podcaste SZH prezradil, akú rozlúčku mu pripravili Bojnice a prečo mu už teraz hádzaná chýba, ako sa v Rakúsku stala z ľavého krídla stredná spojka a čo mu pomohlo vrátiť sa späť po dvoch operáciách roztrhnutého krížneho väzu v kolene, ako sa stal z prešovského protihráča Tomáša Mažára spoluhráč, tréner a kamarát, čím bol premiérový bojnický extraligový ročník výnimočný a prečo by bolo ťažké vrátiť sa do rodnej Považskej Bystrice, ako sa im podarilo znásobiť rady fanúšikov aj o tých basketbalových v prievidzskej hale, kde hrávajú domáce zápasy, že je stále pripravený zasiahnuť do deja, ak by si to situácia vyžiadala a niekto by sa napríklad zranil, prečo sa nikto nestane hráčom bez tréningu, ako vplýval konkrétny tím, v ktorom hral, na to, či sa cíti lepšie na krídle, alebo na strednej spojke a prečo si užíval prihrávky Ondřeja Zdráhalu, či trháky od Mariána Žernoviča a Laca Kovačina, prečo si starší hráč viac uvedomuje súvislosti a dokáže oceniť veci ako dobré vzťahy, pohodu, či pozitívny prístup klubu a ktoré obdobie jeho kariéry je pre neho top, akú váhu mala bronzová medaila na jeho krku, v čom spočíva charizma Tomáša Mažára a že ak si raz Bojničan, zostaneš navždy Bojničanom, či prečo sú tréningy v kolektívnom športe psychohygiena.