Silné zemetrasenia možno očakávať tam, kde už raz boli. Viac povedať nevieme, tvrdí seizmológ Csicsay

Zabijak, ktorý má na svedomí milióny. Len jeho ostatný prejav v Turecku a Sýrii ich zabil na tisícky. Nehovoriac o zranených a ľudí bez s trechy nad hlavou, čo má na svedomí tiež. Zemetrasenia. Od tých najničivejších – o ktorých prichádzajú správy z rôznych kútov sveta, až po tie najmiernejšie, aj z nášho územia – naposledy z prelomu rokov 2020/21. Ak dokážu byť tak ničivé, ako nezostať zaskočení, keď prídu? Alebo je to nemožné? Dá sa vytušiť čosi z ich štúdia? Téma pre seizmológa Kristiána Csicsay.   „Bohužiaľ, zemetrasenia sa nedajú predpovedať. Keby sme ich chceli predpovedať, museli by sme priamo na zlomoch v hĺbkach desať, dvadsať, tridsať kilometrov nainštalovať prístroje, ktoré by merali napätie. A hlavne zmenu stavu tohto napätia“, tvrdí seizmológ SAV.   Dodáva však, že jedno „keby“ a ďalšie „ale“. „Keby sme to vedeli odmerať, možno by sme tak dokázali predpovedať zemetrasenia“. „Ale nikto na to nemá, bolo by to finančne neúnosné, nemá na to žiadny štát“, vysvetľuje Csicsay. Hovorí pritom o nákladoch rádovo v desiatkach miliárd eur.   Schodnejšiu cestu vidí v „predpovediach“ na základe štatistík zo seizmologicky citlivých oblastí. „Prístrojovo zaznamenávame zemetrasenie tak sto až stodvadsať rokov, no historické pramene prinášajú správy o zemetraseniach aj z obdobia napríklad pred našim letopočtom“, vysvetľuje seizmológ Csicsay.   Logikou tohto prístupu je sledovať seizmologicky citlivé oblasti z pohľadu periodicity zemetrasení a prispôsobiť tomu aj infraštruktúru krajiny. Budovy, obydlia, mosty – to všetko by malo byť stavebne dimenzované na možnú seizmickú činnosť.   „V rámci Európy nemajú dve tretiny budov antiseizmický dizajn“, približuje seizmológ Csicsay „Mosty v Japonsku sú napríklad stavané tak, aby vydržali aj magnitúdo sedem“, dodáva.   Z tohto pohľadu je podľa neho relatívna aj ničivosť zemetrasení. Pre našu oblasť by bolo podľa Csicsaya „silným a ničivým“ zemetrasením už magnitúdo štyri až päť, pre Japonsko podsatne vyššie. „V roku 2015 sme mali zemetrasenie v okolí Brezna s magnitúdom 3,2 a ľudia vtedy hlásili napríklad poškodené komíny“, ilustruje seizmológ.   Aj stavebníci na Slovensku sa však riadia „mapou špičkového zrýchlenia“, ktorá reflektuje seizmicitu daného územia.   V podcaste sa dozviete: - že zem pod našimi nohami (litosferické dosky) je stále v pohybe a rotuje - že geologický čas zeme „tiká“ v tisíckach až miliónoch rokov, nie v našich sekundách - že Richterova stupnica už je minulosťou - ako vzniká zemetrasenie - čo vyjadruje „magnitúdo“ - že zemetrasenie s intenzitou magnitúda 8 sa rovná 476 mld kilogramov TNT trhaviny - že zvieratá majú zvláštne receptory, ktorými zachytia blížiace sa otrasy zeme   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.