Slepá vŕba a spiaca žena

Dvadsaťštyri majstrovských poviedok z rokov 1979 až 2006 sú mimoriadne skvelou ukážkou autorovho strhujúceho rukopisu a podmanivosti jeho krátkych próz. V príbehoch, ktoré sa odohrávajú v Japonsku, Taliansku, Grécku či na Havaji, opäť provokuje fascinujúcim a nekompromisným stieraním hranice medzi možným a nemožným, presvedčivo zachováva rovnováhu medzi oboma týmito svetmi, plynulo prechádza zo sveta každodennosti do sveta snov, a práve v tom balansovaní na hrane nemilosrdne odhaľuje temné aj krehké stránky nás všetkých a zraniteľnosť našej duše. Čítajú: Boris Farkaš a Vlado Kobielsky