Štefan Strážay (16.8.2026 15:50)

Básne ako zátišia Básne v dvanástich zbierkach Štefana Strážaya očisťujú a zostrujú ľudské zmysly. Strážay váži každé jedno slovo a zároveň je veľmi presný. Už výber jeho slov je veľmi precízny - niektoré pojmy tvoria akési základné kamene jeho poézie (napr. čerešňová kôstka, marhuľová kôstka, jabloň, váza, stôl, stoličky). Vo svojej podstate to nie je subjektívny tvorca a aj keď píše o sebe, píše o človeku ako takom. V prvej zbierke Veciam na stole (1966) hovorí o pocitoch mladého človeka, o láske a o predmetoch, ktoré ho obklopujú. Počiatočný vzťah k skutočnosti je vybudovaný na vnímaní sveta ľudskými zmyslami. Strážay postupne nadobúda nové životné skúsenosti a sféra jeho záujmu sa presúva k sociálnym témam, k človeku ako ľudskej bytosti, etickým vzťahom človeka k skutočnosti. Po dopísaní poslednej zbierky Interiér (1992) dospel k presvedčeniu, že ako tvorca povedal všetko, čo mal, chcel a mohol. A svojmu presvedčeniu aj ostal verný. „Svet preňho nie je predmetom, ktorého by sa chcel zmocniť. Je preňho oblasťou, v ktorej chce žiť. Chce byť, chce jestvovať.“ Milan Hamada Autor: Róbert Šedivý Respondent: prof.PhDr.Milan Hamada, DrSc. Interpret ukážok: prof.PhDr.Milan Hamada, DrSc. Hudobná dramaturgia: Matej Haász Zvuk: Andrej Klimits