Tradície nie sú nemenné. Menia sa aj každých päť rokov, hovorí etnologička Beňušková

Profesorka etnológie z SAV a UKF Zuzana Beňušková v našom podcaste Ráno Nahlas hovorí, že tradície tiež podliehajú zmenám. „Tradičná rodina“ v zložení otec, matka a dieťa nebola na Slovensku tradičnou – naši predkovia žili vo viacgeneračných rodinách. Tradičný spôsob života sa stal minulosťou už so zmenou ekonomického modelu z roľníckeho života na priemyselný. Návrat k tradičnému spôsobu života je možný len pre jednotlivca, ale určite nie pre celú spoločnosť – lebo svet je už inde, hovorí profesorka Zuzana Beňušková. Podľa nej neboli tradičné veci, ktoré dnes za tradičné považujeme. Napríklad pre bežný ľud v stredovekunebolo bežné, aby mali na svadbe kňaza. Cirkev mala moc a tak to nariadila príkazom. Podobne to bolo s chodením do kostola. Slovensko má žiaľ aj ľudácku tradíciu, ktorá sa podobne ako iné tradície, odovzdáva z rodičov na deti. Je preto dôležité, aby sme sa pozerali kriticky aj na to, čo nám hovoria vlastní rodičia či starí rodičia? Čo bude tradičný naratív v slovenských rodinách napríklad o pandémii covidu? Za ľudácku tradíciu podľa Zuzany Beňuškovej môže aj slovenská katolícka cirkev, ktorá sa od nej nedostatočne dištancovala. Tradície sa dajú aj meniť – príkladom je diskusia o šibačke a oblievačke. Niektoré rodiny si sviatky „privatizujú“ – nesprávajú sa podľa rituálnych noriem, ale spravia si svoj vlastný program. Iní šibačku kultivujú a zjemňujú. Rozhovor nahrával Peter Hanák.