Úspech slovenskej rýchlej divízie na východnom fronte: generál Turanec namiesto tankov stavil na autá, disciplínu a tempo, ktorým zaskočil Sovietov aj Werhmacht

Slovenská rýchla divízia patrí k najrozpornejším kapitolám našich dejín. V lete 1942 postupovala po boku Wehrmachtu na východnom fronte, v priestore medzi Miusom, Donom a Rostovom, teda v operácii, ktorá mala Nemecku otvoriť cestu ku Kaukazu, rope a napokon k Stalingradu. Politicky stála na zlej strane vojny. Vojensky však podala výkon, ktorý historici neobchádzajú: rýchly presun, nízke straty, účinné delostrelectvo, improvizovaná logistika a schopné velenie generálov Jozefa Turanca, Augustína Malára či neskôr Štefana Jurecha. Špeciálne vydanie Defence News z Tankových dní Laugaricio ukazuje túto kapitolu bez oslavy aj bez zamlčania — ako príbeh slovenských vojakov, ktorí bojovali v brutálnej vojne, videli zločiny oboch totalít a postupne pochopili, že východný front nie je výprava za slávou, ale cesta do morálneho a vojenského zlomu.