Voľba pred nami

„Hľaďme na Ježiša, Pôvodcu a Dokonávateľa viery, ktorý napriek radosti, čo Ho čakala, pretrpel kríž; pohrdol potupou a posadil sa na pravici Božieho trónu.“ (Žid 12:2) Nie vždy to, čo začnem, aj dokončím. Prednedávnom som si začal doma upratovať svoju kanceláriu, ale nie celkom som upratovanie dokončil. Vyzerala úplne inak, no zopár malých kôpok tam ostalo. Neprešlo veľa času, keď som si uvedomil, že tie malé kôpky začínali znova rásť. Svoju kanceláriu som neupratal správne. Potreboval som ju upratať úplne. Nedokončil som to, čo som začal. Keď apoštol Pavol opisoval, ako vyzerá obrátenie, povedal, že sa obrátime „od tmy ku svetlu a od diabolskej moci k Bohu“ (Sk 26:18). A predsa niektorí ľudia prejdú len polovicu cesty, podobne ako som ja upratal kanceláriu. Vyhlásia: „Budem nasledovať Ježiša, ale mám tu zopár malých kôpok, ktoré si nechávam pre seba.“ Z malých kôpok sa stanú veľké a oni čoskoro zistia, že sa nezmenili natoľko, ako by mali. To, čo povedal Boh Izraelitom v princípe platí aj pre nás: „Ajhľa, predkladám vám dnes požehnanie i kliatbu. Požehnanie, ak budete poslúchať prikázania Hospodina, svojho Boha, ktoré vám dnes dávam, a kliatbu, ak nebudete poslúchať prikázania Hospodina, svojho Boha, odbočíte z cesty, ktorú vám dnes prikazujem, a pôjdete za inými bohmi, ktorých nepoznáte.“ (5M 11:26–28) Túto voľbu máme pred sebou každý deň. Môžeme si zvoliť požehnanie, ak sa rozhodneme nasledovať Boha, alebo si môžeme vybrať kliatbu, ak Ho nasledovať nebudeme. Možno sa vo svojom živote nachádzaš v štádiu, keď ti veci nedávajú zmysel. Zdá sa, že je tu mnoho otvorených koncov, mnoho nezodpovedaných otázok. Boh má vždy plán. On má začiatok, stred a koniec. A vždy dokončí to, čo začne.