Waldemar Švábenský: Začnime LGBTI komunitu konečne už nielen tolerovať, ale skutočne ju aj rešpektovať.

Nepoznám horšiu bolesť ako prežiť smrť vlastného syna, hovorí Waldemar Švábenský, otec transrodového Gabriela, ktorý si pred 7. rokmi siahol na život. "Tá rane je stále veľmi hlboká a je solená udalosťami, ktoré sa tu dejú voči LGBTI komunite. Veľmi ma bolí, keď si uvedomujem, ako im to ubližuje. Nemyslím si, že počet samovrážd transrodových ľudí by sa u nás znižoval. Deje sa to, len o tom nevieme. "Zámerom festivalu je rozširovať povedomie o trans komunite na Slovensku a vyvolať verejnú diskusiu formou debát, divadelných predstavení, literárnych čítačiek, koncertov, filmových predstavení a výstav. Hlavným motívom je upozorňovať na kritickú situáciu transrodových ľudí a približovať ich životy a problémy väčšinovému publiku." To je úryvok z popisu festivalu transrodovej kultúry Svet podľa Gabriela, ktorého ďalší - tentoraz už siedmy, ročník sa uskutoční v Bratislave už túto sobotu. Festival je venovaný pamiatke transrodového Gabriela Švábenského, ktorý pred siedmymi rokmi z tohto sveta sám dobrovoľne odišiel. Festival organizuje jeho otec, Waldemar Švábenský"Pokiaľ si môj sused vezme za manžela vezme svojho milovaného muža a adoptujú si dve deti, nikomu v tom činžiaku, kde bývajú a ani v tom štáte, v ktorom žujeme, to nespraví vôbec nič. Nič nebude inak a všetci budú žiť ako predtým. Začnime už konečne týchto ľudí akceptovať a rešpektovať. Nie tolerovať, ale skutočne rešpektovať, hovorí Waldemar Švábenský. Leitmotívom festivalu je tentoraz univerzálnosť ľudských práv. "Nik nemôže určovať, či niekto bude mať týchto práv viac, niekto menej a niekto vôbec žiadne. O ľudských právach sa totiž nediskutuje ako o nejakom privilégiu, píšu organizátori festivalu.Aká je situácia transrodových ľudí na dnešnom Slovensku a prečo sa práve z tejto skupiny občanov stal doslova symbol boja voči LGBTI komunite, ktorý im maľuje terče na chrbty? Prečo nepočúvame odborníkov a prečo politici hlas odborníkov nielenže nerešpektujú, ale idú priamo proti ich expertným odporúčaniam?Prečo toľko ľudí viac trápia fiktívne - a neraz úplne vymyslené, problémy tejto komunity viac než reálne chátrajúce nemocnice, nedostupná onkologická liečba, nedostavané diaľnice či skutočne klesajúca životná úroveň? Ako je možné, že práve v krajine Sochy slobody a hlasitého presadzovania ľudských práv sa pod novou administratívou začal boj práve voči LGBTI komunite a špeciálnym terčom sa stáli transrodoví ľudia? Ako to celé napokon skončí a budeme si musieť zopakovať históriu v tých jej najponurejších hnedých farbách? No a napokon, ako sa dá vyrovnať so stratou vlastného dieťať a ako otec dokáže prežiť smrť svojho syna? Ráno Nahlas s Waldemarom Švábenským. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.