Zamyslenie na deň 14.3.2026

Ján 13,21-30 21 Keď to Ježiš povedal, zachvel sa v duchu a dosvedčil: „Amen, amen, hovorím vám, jeden z vás ma zradí.“ 22 Učeníci sa pozreli v rozpakoch jeden na druhého, o kom to hovorí. 23 Jeden z jeho učeníkov, ktorého Ježiš miloval, bol za stolom po Ježišovom boku. 24 Jemu dal Šimon Peter znamenie, aby sa opýtal, o kom to hovorí. 25 On sa naklonil k Ježišovej hrudi, a opýtal sa ho: „Pane, kto je to?“ 26 Ježiš odpovedal: „Ten, komu podám namočenú skyvu.“ Potom namočil skyvu, vzal ju a podal Judášovi, synovi Šimona Iškariotského. 27 A po tej skyve vošiel do Judáša satan. Tu mu Ježiš povedal: „Čo chceš urobiť, urob čím skôr.“ 28 Nikto zo stolujúcich však nerozumel, prečo mu to povedal. 29 Pretože Judáš mal pokladničku, niektorí si mysleli, že mu Ježiš povedal: „Nakúp, čo potrebujeme na sviatky!“ alebo aby dal niečo chudobným. 30 On si vzal tú skyvu a hneď vyšiel von. A bola noc. Pane, kto je to? Zrada sa nezačína slovom ani skutkom. Začína sa v srdci. Nečakane, potichu, ako tieň, ktorý sa so zapadajúcim slnkom predlžuje. Učeníci sedia pri stole. Delia sa o chlieb, počúvajú svojho Majstra. A predsa je medzi nimi jeden, ktorého srdce sa už vzdialilo. Ježiš to vie. Vie, kto to je, a predsa mu podá skyvu chleba. Posledný dar. Posledná výzva. Posledná láska. Ján sa nakloní k Ježišovej hrudi a zašepká: „Pane, kto je to?“ a možno dúfa, že odpoveď bude menej hrozivá, že Ježiš povie nejaké cudzie meno. Niekoho, kto nepatrí medzi nich. Ale zrada je bližšie, než si myslia. Judáš vstáva, odchádza a dvere za ním sa zatvárajú. „A bola noc.“ – – A čo my? Kto sme pri tomto stole? Sme ako Ján, ktorý sa túli k Ježišovej hrudi? Ako Peter, ktorý netuší, čo sa deje? Alebo v nás drieme niečo z Judáša – tá nenápadná vzdialenosť od Krista, malé kompromisy, občasná neúprimnosť, chladnúca láska…? „Pane, kto je to?“ Čo ak sa tá otázka netýka len druhých? Čo ak sa týka mňa? Čo ak sa zrada začína práve tam, kde sa prestávam pýtať? Judáš vyšiel do noci. Dvere sa zatvorili. My ešte sedíme pri stole. Ale dokedy? Zrada sa nezačína slovom ani skutkom – rodí sa v srdci. Kde je to moje? Kde je dnes? Blízko pri Ňom, alebo už stojím pri dverách a som pripravený odísť? Modlitba: Pane, Ty vidíš do hlbín môjho srdca – nedovoľ, aby sa moje srdce potichu vzďaľovalo od Teba, ale ma vždy pritiahni späť k Tvojej láske, aj keby som už stál/a pri dverách! Amen. Pieseň: ES 112 Autor: Ivan Klinko Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol z Egypta, z domu otrokov. 2.Mojžišova 20,2 Ste povolaní pre slobodu, bratia a sestry. Len aby sloboda nebola zámienkou pre telesnosť, ale navzájom si slúžte v láske. Galaťanom 5,13 Matúš 16,24-27(28) •  Modlíme sa za: Mýto pod Ďumbierom (ZvS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes počujem Ježišovo „Čo chceš urobiť, urob čím skôr“, keď sa satan usiluje vojsť do môjho srdca cez nenápadnú zradu? Čo pre mňa znamená sedieť pri Ježišovej hrudi ako Ján, namiesto odchodu do noci s Judášom v chlade srdca? Ako môžem dnes preskúmať svoje srdce pred otázkou „Pane, kto je to?“, aby som neutekal do tmy zrady? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu