Zamyslenie na deň 18.4.2026

Efežanom 3,1-13 1 Preto som ja, Pavol, väzňom Krista Ježiša za vás pohanov. 2 Počuli ste predsa o milosti, ktorú mi Boh podľa svojho plánu udelil pre vás, 3 ako som v zjavení spoznal tajomstvo, o ktorom som už krátko napísal. 4 Keď si to prečítate, môžete spoznať, ako chápem Kristovo tajomstvo. 5 V iných pokoleniach nebolo ľuďom známe tak, ako sa teraz v Duchu zjavilo jeho svätým apoštolom a prorokom, 6 že pohania sú skrze evanjelium spoludedičmi, spoluúdmi a spoluúčastníkmi prisľúbenia v Ježišovi Kristovi. 7 Ja som sa stal jeho služobníkom podľa daru Božej milosti, ktorú som dostal pôsobením jeho moci. 8 Ja, najmenší zo všetkých svätých, som dostal tú milosť, aby som pohanom zvestoval nepreniknuteľné Kristovo bohatstvo 9 a všetkým objasnil, aký je plán tajomstva ukrytého od vekov v Bohu, ktorý všetko stvoril. 10 Boh chce, aby sa teraz kniežatstvám a mocnostiam v nebesiach skrze Cirkev ohlasovala mnohotvárna múdrosť Boha 11 podľa odvekého ustanovenia, ktoré uskutočnil v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi. 12 V ňom sa odvažujeme pristupovať v dôvere skrze jeho vieru. 13 Preto prosím, aby ste neochabovali pre moje súženie za vás. To je vaša sláva. Náboženstvo paradoxov. Kresťanstvo je náboženstvo paradoxov. Napríklad káže: „Milujte svojich nepriateľov.“ „Kto chce byť najväčším, nech je služobníkom.“ Alebo: „Boh daroval život skrze smrť Svojho syna“ – alebo ešte inak: „Boh sa nechal umučiť od ľudí, ktorých stvoril.“ Veľakrát nás takéto paradoxy prekvapia. Nečudo, že aj Luther dospel k paradoxným výpovediam, ako napríklad: „Som zároveň hriešnikom i ospravedlneným.“ Ja osobne túto váhu paradoxov cítim najviac vtedy, keď premýšľam nad sebou: „Naozaj môže Boh použiť mňa, nehodného a hriešneho, na Svoju službu?“ – čudujem sa tomu neustále. No v Písme vidíme, že aj to je v poriadku – v rámci Božích paradoxov. Boh si totiž nikdy nevyberal tých (v ľudských očiach) najlepších kandidátov. Spomedzi Dvanástich si vybral zopár rybárov, jednoduchých ľudí – ktorí nemali žiadne vzdelanie, ako to o sebe napísal aj apoštol Pavel. No z tohto paradoxu sa úprimne teší, aj keď je vo väzení. No a to je ďalší paradox – že to, čo kresťania v Kristovi žijeme srdcom, to je nezávislé od vonkajších okolností života. A aj v kríži a „v temnom údolí“ smieme mať v srdci pokoj a radosť. Modlitba: Ďakujeme Ti, Pane Ježišu, že všetko závisí od Teba a nie od nás! Ďakujeme Ti, že nám dávaš zodpovednosť, hoci sme slabí a krehkí, aby si sa oslávil! Odpusť, že si to málo vážime a málo sa bránime pýche! Veď nás cestou pokory a poslušnosti! Amen. Pieseň: ES 339 Autor: Ján Ruman Lebo Hospodin, tvoj Boh, je stravujúci oheň, žiarlivý Boh. 5.Mojžišova 4,24 Keďže prijímame neotrasiteľné kráľovstvo, zachovávajme si milosť a pomocou nej slúžme Bohu s úctou a bázňou, aby sme sa Mu páčili. Hebrejom 12,28 Skutky apoštolov 8,26-39 •   Modlíme sa za: Polichno (NoS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes objímam paradoxy viery, keď Pavol ako väzeň raduje z milosti zvestovať pohanom nepreniknuteľné Kristovo bohatstvo? Čo pre mňa znamená tajomstvo: pohania ako spoludediči prisľúbenia skrze evanjelium, ohlasované mocnostiam cez Cirkev? Ako môžem dnes odvážne pristupovať k Otcovi v Kristovej viere, neochabujúc v súžení za evanjelium? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu