Zamyslenie na deň 4.4.2026

Biela sobota – Nocturna paschalis Ján 19,31-42 31 Pretože bol prípravný deň, Židia požiadali Piláta, aby dal ukrižovaným polámať nohy a sňať ich, aby ich telá nezostali na kríži v sobotu, lebo na tú sobotu pripadal veľký sviatok. 32 Prišli teda vojaci a polámali nohy prvému i druhému, čo boli s ním ukrižovaní. 33 Keď však prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, nepolámali mu nohy, 34 ale jeden z vojakov mu prebodol kopijou bok, odkiaľ hneď vyšla krv a voda. 35 Ten, čo to videl, vydal o tom svedectvo a jeho svedectvo je pravdivé. On vie, že hovorí pravdu — aby ste aj vy verili. 36 Stalo sa to preto, aby sa splnilo Písmo: Kosť mu nebude zlomená. 37 A zasa inde Písmo hovorí: Uvidia, koho prebodli. 38 Potom Jozef z Arimatie, ktorý bol Ježišovým učeníkom — ale tajným zo strachu pred Židmi —, požiadal Piláta, aby mu dovolil sňať Ježišovo telo. Pilát dovolil. Šiel teda a sňal jeho telo. 39 Prišiel aj Nikodém, ten, čo prvý raz navštívil Ježiša v noci, a priniesol asi sto libier myrhy zmiešanej s aloou. 40 Vzali Ježišovo telo a zavinuli ho aj s voňavými látkami do plachiet, ako je u Židov zvykom pochovávať. 41 Na mieste, kde ho ukrižovali, bola záhrada a v záhrade nový hrob, v ktorom ešte nikto neležal. 42 Tam teda uložili Ježiša, lebo bol prípravný deň Židov a hrob bol blízko. Nádej nemôže zomrieť. Dnešný deň – Biela sobota – nám evokuje stav, keď máme dojem, že sa všetko proti nám spolčilo. Naše plány, sny, rozhodnutia… Ako málo stačí, a sú z nich ruiny. Nevidíme východisko. Žiadna nádej. Preto sme nútení konať pragmaticky a racionálne. Pochovať sny a plány a dúfať, že niekde a nejako začneme odznova. – – Veď čo už mohol urobiť Jozef? Nabral odvahu a požiadal Piláta o Ježišovo telo. Z kríža sňal toto zničené, zbičované, skrvavené a dobodané telo, spolu s Nikodémom ho s úctou „zavinuli aj s voňavými látkami do plachiet“ a uložili do hrobu. Viac už urobiť nemohli. Zvyšok mali dokončiť ženy hneď ráno po sobotnom dni. Ako ľahko sa prepočujú kľúčové slová, ktoré Ježiš nie raz zdôraznil: „…ale na tretí deň vstane z mŕtvych.“ – – Ako často máme v ťažkých časoch v mysli slová: „Tu už ani Boh nepomôže!“ Dávame bodku tam, kde má náš živý Pán pripravené pokračovanie, nádej, život, vzkriesenie. Náš dobrotivý Pán občas v našich životoch dovolí a spôsobí, aby sa naše plány, očakávania a náš pohľad na život stali ruinami a troskami. Aby sme sa ako deti plné obáv a strachu s absolútnou dôverou chytili ruky Spasiteľa, pozreli sa Mu do očí a s pokojom šepli: Modlitba: „Pane Ježišu, Ty si moja jediná nádej! Ďakujem, že bez Teba nič nemôžem a ani nič nechcem robiť. Amen.“ Pieseň: ES 600 Autor: Stanislav Kocka Aké milé sú Tvoje príbytky, Hospodin zástupov! Žalm 84,2 V dome Môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo,bol by som vám azda povedal, že vám idem pripraviť miesto? Ján 14,2 1.Petra 3,18-22 •  Modlíme sa za: Ožďany (RiS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes nachádzam nádej v Bielu sobotu, keď Jozef a Nikodém s úctou balzamujú Ježišovo telo v novom hrobe? Čo pre mňa znamená veriť svedectvu o krvi a vode z prebodnutého boku, splňujúc Písmo bez zlomených kostí? Ako môžem dnes čakať v tichu na vzkriesenie, keď plány padajú, no Ježiš sľubuje nový život za tri dni? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu